Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21C-44-2025.pdf
PDF · 93.74 KB
Case nature
Subarea
21C/44/2025
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky : Limas, s.r.o., so sídlom Obchodná 1667, Krupina, IČO : 48294454, zastúpenej spoločnosťou : Advokátska kancelária UHAĽ, s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO : 47236655 proti neoprávnenej užívateľke : A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XXX/X, D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypratať byt, takto
r o z h o d o l :
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo 16. 5. 2025, ktorý bol doručený na tunajší súd 19. 5. 2025, a ktorým sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti neoprávnenej užívateľke vypratať byt č. X E. F. E. X. C. obytného domu so súp. č. XXX, vo vchode G. X, ktorý bytový dom je postavený na pozemku registra „C“ parc. č. 309/2, k. ú. D., a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. D. v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 19. 5. 2025 bol na tunajší súd doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo 16. 5. 2025, ktorým sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by nariadil neodkladné opatrenie spočívajúce v uložení povinnosti vypratať byt uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia. Tento návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka je (okrem iných bytov v tomto bytovom dome) tiež vlastníčkou bytu č. X uvedeného vo výrokovej časti tohto uznesenia, ktorý má výmeru 73,40 m2 (aj spolu s podielom na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti 7340/46760), ktoré všetky byty sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom, pre k. ú. D., a teda je výlučným vlastníkom celého bytového domu súpisné č. XXX, v ktorom sa uvedené byty, vrátane bytu č. X nachádzajú. Všetky uvedené byty nadobudla navrhovateľka od spoločnosti Sello, s.r.o., v konkurze, so sídlom Mikulášska 1, Bratislava, IČO : 35826266, pričom vklad vlastníckych práv k týmto bytom v prospech navrhovateľky povolil Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor 8. 2. 2024 vo vkladovom konaní č. V 3451/2023. Navrhovateľka pritom nadobudla vlastnícke práva k všetkým bytom dobromyseľne a v súlade s § 93 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. - o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím sa stala ich výlučným vlastníkom. Uvedené byty však užívajú viacerí užívatelia bytov bez právneho dôvodu, teda nájomnej zmluvy alebo iného užívacieho titulu. A. B. ako jedna z týchto užívateľov bytov takto neoprávnene užíva byt č. 4. Po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľky ku všetkým uvedeným bytom poverila navrhovateľka realitnú kanceláriu U9 SE, s.r.o., so sídlom Železničná 846/16, Veľký Krtíš, aby oslovila všetkých neoprávnených užívateľov týchto bytov. Medzi oslovenými užívateľmi bola aj A. B., ktorá na ponuka navrhovateľky odkúpiť byt č. 4 za sumu 110.000 eur reagovala odpoveďou z 12. 4. 2024 prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V tejto odpovedi bolo uvedené, že užívateľka má záujem odkúpiť byt, avšak za sumu 20.000 eur, a teda neakceptovala ponuku navrhovateľky na odpredaj bytu vo výške 110.000 eur. S touto novou ponukou však navrhovateľka nesúhlasila. Navrhovateľka na túto odpoveď reagovala ďalším listom z 24. 6. 2024, ktorý bol doručený A. B. 2. 7. 2024, a v ktorom jej uviedla, že sumu 20.000 eur neakceptuje z dôvodu jej neprimeranej nízkej výšky, a opätovne ponúkla uvedený byt A. B. za kúpnu cenu 110.000 eur s tým, že ak túto ponuku akceptuje, tak navrhovateľka nebude od nej požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia za dlhodobé neoprávnené užívanie bytu a zároveň
vyzvala A. B., že ak predloženú ponuku na odkúpenie bytu neprijme, aby do 31. 8. 2024 vypratala byt č. X, keďže tento byt užíva bez právneho titulu. A. B. však navrhovateľke doteraz neuhradila za užívanie bytov (od 8. 2. 2024) žiadnu náhradu a ani neponúkla navrhovateľke návrh na riešenie. Navrhovateľka vyzvala A. B. na vydanie bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie bytu, avšak táto jej žiadne plnenie neposkytla. Navrhovateľka tiež podala na A. B. trestné oznámenie pre spáchanie trestného činu neoprávneného zásahu k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 Trestného zákona, ktoré však však bolo orgánmi činnými v trestnom konaní 4. 12. 2024 odmietnuté. V rámci postupu Obvodného oddelenia PZ v Ružomberku pred začatím trestného stíhania bola 4. 11. 2024 vypočutá žalovaná, ktorá vo výpovedi potvrdila, že užíva predmetný byt č. X. Žalovaná v tejto výpovedi tiež potvrdila, že tento byt užívala už počas obdobia vlastníctva bytu spoločnosťou Sello, s.r.o. v konkurze, a že byt užívala bez právneho titulu, a bez toho, aby vlastníkovi hradila náhrady za užívanie bytu. Navrhovateľka opätovne kontaktovala A. B. 3. 1. 2025 spolu s výzvou na jeho vypratanie a vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom už ďalej nemala záujem odpredať neoprávnenej užívateľke tento byt. Výzva bola A. B. doručená 8. 1. 2025 a táto mala na vysťahovanie takmer 2 mesiace. Ani na túto výzvu však A. B. do spísania tohto návrhu nereagovala, nevysťahovala sa z bytu a nevydala požadované bezdôvodné obohatenie a naďalej neoprávnene užíva tento byt, čím navrhovateľku obmedzuje vo výkone jej vlastníckych práv. Na základe zmluvy o výkone správy z 21. 2. 2025 začala spoločnosť ByPo spol. s r. o., IČO : 31579175, so sídlom A. Bernoláka 6, Ružomberok vykonávať správu bytového domu a za účelom výkonu tejto správy postupne dochádzalo k uzatváraniu zmlúv o dodávkach energií na správcu bytového domu a k vzniku nákladov súvisiacich s dodávkou energií do bytového domu a jeho jednotlivých bytov, vrátane bytu A. B., a pokiaľ sa tieto osoby nevysťahujú z bytov vzniknú navrhovateľke ďalšie náklady za spotrebovanie energií neoprávnenými užívateľmi bytov, vrátane A. B.. Za účelom vyriešenia otázok spojených s výkonom správy bytového domu a úhrad za spotrebované energie zorganizoval správca bytového domu 20. 3. 2025 stretnutie s neoprávnenými užívateľmi, ktorého sa sa zúčastnila aj A. B.. V zmysle záverov tohto stretnutia bolo dojednané aj to, že zástupca užívateľov bytov do 7 dní predloží navrhovateľke ponuku na odkúpenie bytov s uvedením ceny, avšak do spísania tohto návrhu neboli navrhovateľke takéto cenové ponuky predložené. A. B. bola pritom vyzvaná na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške priemerného mesačného nájomného za užívanie podobného bytu zníženého o 15 %. Navrhovateľka sa tak viac ako rok bezúspešne snaží vyriešiť pomery s A. B. zmierlivou cestou, prostredníctvom opakovaných výziev bez invazívnych zásahov do jej súkromia a nevstupovaním do bytu, ktorý užíva a A. B. napriek tomu tento byt vedome užíva neoprávnene. Vzhľadom na uvedené nemala navrhovateľka inú možnosť ako vyriešiť túto vec než prostredníctvom súdneho konania. A. B. tým, že neoprávnene užíva byt č. X obmedzuje navrhovateľku vo všetkých jej čiastkových vlastníckych oprávneniach, a teda navrhovateľka nemôže byt užívať, prenechávať do nájmu, aby z neho brala plody alebo nakladať s ním. Už len tým, že viac ako rok sa snaží o vyriešenie veci, pričom jej za toto obdobie nebola zo strany A. B. poskytnutá akákoľvek náhrada za neoprávnené užívanie bytu podľa navrhovateľky existuje dostatočný dôvod na to, aby súd bezodkladne upravil pomery medzi nimi a vydal navrhované neodkladné opatrenie. Navyše, navrhovateľka bola v apríli 2025 oslovená spoločnosťou MIKA Stavby, s.r.o., IČO : 55865941, so sídlom Za Orľovňou 189/17, Klin na prenájom všetkých bytov za účelom poskytnutia ubytovania pre zamestnancov a subdodávateľov od 1. 5. 2025 do 31. 12. 2025, pričom vzhľadom na to, že od 1. 5. 2025 nemôže navrhovateľka poskytnúť uvedené byty do nájmu z dôvodu, že ich užívajú neoprávnení užívatelia týchto bytov vrátane A. B., dohodla sa s touto spoločnosťou, že uvedené byty poskytne do nájmu až od 1. 6. 2025, a teda navrhovateľka so spoločnosťou MIKA Stavby, s.r.o. uzatvorili nájomnú zmluvu ohľadne všetkých bytov v predmetnom bytovom dome s účinnosťou od 1. 6. 2025. Navrhovateľka uzatvorila túto nájomnú zmluvu z ekonomických dôvodov, keďže viac ako rok nemohla nakladať so svojim majetkom a brať z neho úžitky, pričom neoprávnení užívatelia jej za užívanie neposkytli žiadne peňažné plnenie. Príjem z nájomného by aspoň čiastočne pokryl škody, ktoré navrhovateľke neoprávneným užívaním bytov vznikli. Navrhovateľka bola v tom, že po výzvach na vypratanie a rokovaní tieto byty neoprávnení užívatelia vypracú, čo sa však nestalo. Z uvedeného navrhovateľka vyvodzovala svoju odôvodnenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov s A. B., keďže byt č. X neoprávnene užíva, za jeho užívanie neposkytuje žiadne náhrady a tento byt má navrhovateľka povinnosť od 1. 6. 2025 prenechať spoločnosti MIKA Stavby, s.r.o. do nájmu na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy. Neodkladné opatrenie ďalej odôvodnila poukazom na súčasne odcitované ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) CSP s doplnením, že neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené vtedy, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy alebo dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Ďalej argumentovala tiež poukazom na citované ustanovenia čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj poukazom na rozhodnutie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. : 11Co/276/2019 z 11. 2. 2020, podľa ktorého neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov. Tým, že A. B. bezplatne a bez právneho dôvodu užíva byt patriaci navrhovateľke bezdôvodne sa tak obohacuje na úkor na majetku navrhovateľky, pričom v súčasnosti predstavuje výška bezdôvodného obohatenia za 13 mesiacov neoprávneného užívania bytu č. X sumu 5.725,20 eur (pri výpočte ktorej sumy navrhovateľka vychádzala zo sumy 6 eur/1 m2 výmery bytu mesačne, ktorá suma 6 eur bola určená na základe priemernej mesačnej výšky nájomného za 1 m2 v byte podobnej rozlohy a v podobnej lokalite, zníženého o 15 %.) Výška bezdôvodného obohatenia sa pritom každým dňom zvyšuje, a je preto potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľkou a A. B.. Nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné aj preto, že v prípade vedenia súdneho konania vo veci samej o vydanie veci by toto trvalo neprimerane dlho oproti nariadeniu neodkladného opatrenia a počas vedenia tohto konania vo veci samej by navrhovateľka nemala k dispozícii vykonateľné rozhodnutie, ktoré by jej umožňovalo vysťahovať A. B. z bytu č. X, a teda A. B. by mohla aj roky užívať neoprávnene na úkor navrhovateľky predmetný byt. A. B. užívaním bytu č. 4 neoprávnene zasahuje do ústavu vymedzených vlastníckych práv navrhovateľky, ktorým sa poskytuje absolútne ochrana. Ďalej navrhovateľka poukázala aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. : 43Cob/61/2019 z 26. 6. 2019, v ktorom odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil, že sa domáha ochrany ústavou a zákonom garantovaného vlastníckeho práva proti subjektu, ktorý sa v nehnuteľnosti spravovanej navrhovateľom zdržiava protiprávne, pričom už samotná táto skutočnosť je dôvodom na neodkladné riešenie vzájomných vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, a preto v takomto prípade je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia aj vzhľadom na to, že je možné predísť ďalšiemu nákladnému súdnemu sporu, ktorý by oddialil ústavou garantovanú ochranu vlastníckeho práva. Podľa tohto rozhodnutia je možné nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa ním sleduje ochrana vlastníckeho práva. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia tiež vyplýva, že ďalším dôvodom pre nariadenie neodkladnej úpravy pomerov bolo to, že navrhovateľ uzatvoril k predmetnej nehnuteľnosti nájomnú zmluvu s ďalším záujemcom, a keďže odporca nehnuteľnosť navrhovateľovi odmietal odovzdať, navrhovateľ z tejto zmluvy o nájme nemohol profitovať, čím je dané nebezpečenstvo vzniku škody v podobe ušlého zisku. Navrhovateľka v tejto veci pritom preukázala, že má záujemcu, ktorému môže byt č. X, ako aj ostatné byty, prenechať odplatne do nájmu a so spoločnosťou MIKA Stavby, s.r.o. uzatvorila nájomnú zmluvu s tým, že od 1. 6. 2025 má povinnosť prenechať, okrem iného aj byt č. X do nájmu, pričom neoprávnené užívanie tohto bytu A. B. znemožňuje tento byt prenechať do nájmu. Existencia nájomnej zmluvy teda len potvrdzuje, že navrhovateľka potrebuje s A. B. neodkladne upraviť pomery k uvedenému bytu. Navrhovateľka ďalej zopakovala, že medzi ňou a A. B. neexistuje právny vzťah, ktorý by jej umožňoval užívať byt č. X a spoločné časti a zariadenia v bytovom dome. Navrhovateľka osvedčila skutočnosti, ktoré tvrdí predložením listinných dôkazov, a taktiež preukázala, že A. B. neoprávnene zasahuje do jej vlastníckych práv a vyčíslením bezdôvodného obohatenia preukázala aký zásah do jej majetkových práv táto osoba spôsobuje, a tiež že tento zásah bude pokračovať. Ďalej preukázala, že byt č. X prenechala od 1. 6. 2025 do nájmu spoločnosti MIKA Stavby s.r.o. a preukázala aj takto odôvodnenosť neodkladnej úpravy. Navrhovaným neodkladným opatrením sa dosiahne ochrana, ktorú navrhovateľka požaduje a bude môcť k predmetnému bytu vykonávať vlastnícke práva a nebude jej ďalej spôsobovaná ujma na majetku. Navrhovateľka ďalej zdôraznila, že sa nedomáha nariadenia neodkladného opatrenia dočasného charakteru, ale natrvalo, a preto sa podľa nej takto nevytvorí nenávratný stav. Účinky nariadeného neodkladného opatrenia pritom A. B. neprimeraným spôsobom neobmedzia, pretože byt užíva bez právneho titulu vedome, neoprávnene a na vysťahovanie bola už opakovane vyzývaná, s dostatočným časovým odstupom, aby si našla iné bývanie. Účel tohto neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na uvedené skutkové okolnosti bola navrhovateľka toho názoru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia boli kumulatívne splnené. Ďalej argumentovala tým, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia sa dosiahne medzi účastníkmi konania trvalá úprava pomerov, a preto nie je potrebné, aby súd pri nariadení neodkladného opatrenia uložil navrhovateľke povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Navrhovateľka na záver dodala, že nemôže tieto byty svojpomocne vypratať, keďže by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
2. Podľa § 324 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 325 ods. 5 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
5. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú spojené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Súd podľa § 328 ods. 1 CSP zamietol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože dospel k záveru, že v tomto prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 CSP, keďže tu nebolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľkou a neoprávnenou užívateľkou A. B. (a súčasne nebola daná obava, že by nejaká exekúcia bola ohrozená), pričom súd o tomto návrhu rozhodol aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenie pojednávania (podľa § 329 ods. 1, prvej vety CSP.)
9. V predmetnej veci súd osvedčovanie ani nevykonával, pretože ak by aj boli všetky skutkové tvrdenia navrhovateľky osvedčené, musel by súd aj tak návrh na nariadenie neodklandého opatrenia zamietnuť (z. hospodátrnosti konaina - čl. 17 CSP.) Súd totiž nepovažoval tieto skutkové tvrdenia navrhovateľky za relevantné z hľadiska hmotného práva (nenapĺňali charakteristiku tzv. substancovaného tvrdenia), a preto nemusel súd ohľadne nich vykonávať osvedčovanie, resp. dokazovanie. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na názor právnej vedy, podľa ktorého : „Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania“ (viď aj komentár k CSP, C.H.BECK, 2016, komentár k § 150, Števček a kol., str. 571.)
10. K záveru, že v tomto prípade nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi navrhovateľkou a neoprávnenou užívateľkou (§ 325 ods. 1 CSP) súd dospel na základe toho, že už zo samotných skutkových tvrdení navrhovateľky (teda aj ak by boli v plnom rozsahu osvedčené) nevyplynulo, že by nenariadením navrhovaného neodkladného opatrenia navrhovateľke hrozil vznik, resp. rozširovanie škody až do takej miery, že sa jej neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu, pretože náhrady škody, ktorá navrhovateľke vznikla, resp. ktorá jej hrozí sa je možné domáhať cestou súdneho konania vo veci samej (o vydanie bezdôvodného obohatenia, o náhrade škody, o vypratanie bytu), teda nestačí len okolnosť, že navrhovateľke škoda, resp. jej rozširovanie hrozí. V súvislosti s právnym názorom, že opodstatnenosť neodkladného opatrenia prichádza do úvahy až vtedy, ak hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy do takej miery, že sa navrhovateľovi viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu vyplýva aj z názoru právnej vedy vysloveného napr. v komentári k CSP, C.H.BECK, 2016, autori : Števček a kolektív, k § 325 ods. 1 CSP, str. 1093.)
11. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (kde sa nárok len osvedčuje, teda len spravdepodobňuje, a to spravidla bez vyjadrenia protistrany) nemôže slúžiť ako rýchlejšia náhrada za konanie vo veci samej (o vypratanie nehnuteľnosti), čím sa obíde proces riadneho dokazovania, zakladajúceho istotu potrebnú pre rozhodnutie vo veci samej. Inak by totiž prakticky ani nemalo konanie vo veci samej (o vypratanie nehnuteľnosti) žiaden význam. Bolo pritom vecou prístupu, resp. zodpovednosti navrhovateľky k ochrane svojich práv, keď vyčkávala až jeden rok než podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vypratanie bytu, a nedomáhala sa už skôr vypratania bytu žalobou vo veci samej, resp. ak napriek skutočnosti, že neoprávnená užívateľka opakovane odmietala návrhy navrhovateľky na mimosúdne riešenie sporu pristúpila k uzatvoreniu nájomnej zmluvy ohľadne tohto bytu s inou spoločnosťou, pretože osobitne táto hroziaca škoda nie je v bezprostrednej
príčinnej súvislosti s neoprávneným užívaním bytu A. B., ale (za okolnosti, keď navrhovateľka vedela o odmietavom postoji neoprávnej užívateľky) s totuto kontraktačnou aktivitou navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Liptovský Mikuláš, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.