Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-118-2018.pdf
PDF · 148.06 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/118/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Zuzanou Štubniakovou Kochanovou v trestnej veci obžalovaného M. O., pre prečin podvodu podľa § 221, ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2021 vo Zvolene takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. O., nar. XX. XX. XXXX Z. V., trvale bytom J., Q.. I. XXXX/XX,
j e v i n n ý , že :
dňa 31. 07. 2017 vo Zvolene pod zámienkou potreby finančných prostriedkov na podnikateľskú činnosť a prísľubu, že finančné prostriedky vráti do 04. 08. 2017 vylákal od M. Č. finančnú hotovosť vo výške 8.300,- Eur, napriek vedomosti, že vedel, že finančné prostriedky, vzhľadom na svoju finančnú situáciu, v dohodnutej lehote nebude vedieť vrátiť, a tieto finančné prostriedky použil pre svoju potrebu a v dohodnutej lehote nevrátil čím spôsobil M. Č., G.. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. Hlinku č. 6, Zvolen škodu vo výške 8.300,- Eur,
t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil na cudzom majetku väčšiu škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na Okresnom súde Zvolen obžalobu na obžalovaného M. O. (ďalej len obžalovaný) pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.09.2019, ktorým obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. Poriadku, pretože skutok nie je trestným činom. O odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 3To/165/2019 zo dňa 08.01.2020, ktorým napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Po vrátení veci okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie obžalovaný nesúhlasil so zmenou v osobe samosudcu, z dôvodu, že vo veci pôvodne rozhodujúca samosudkyňa bola na základe uznesenia Súdnej rady SR č. 80/2020 preložená na výkon funkcie na Krajský súd v Banskej Bystrici. Z uvedeného dôvodu súd postupoval podľa § 277 ods. 5 Tr. Poriadku (v znení do 31.12.2020) a vykonal hlavné pojednávanie znovu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v súlade s § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný. Uviedol, že bol vyzvaný poškodenými na realizáciu výstavby rodinného domu, lebo je podnikateľ a má na to živnosť. Celé to začalo tak, že pán Š. - švagor poškodených ho oslovil, či by vedel realizovať stavbu rodinného domu jeho švagrovcov, či sa vedia stretnúť a dohodnúť na podmienkach a prípadne pozrieť projekt. Ten projekt mu bol aj kompletne zapožičaný. Stretol sa s pánom Š. Q. s poškodenými a boli aj na mieste, kde chceli postaviť rodinný dom. Pozemok sa nachádzal na A. pri priehrade. Na pozemku bola aj rozostavaná stavba, základy, kde sa ale poškodeným nepáčila realizácia týchto základov. Pri stretnutí s pánom Š. a poškodeným Č. sa dohodli, že je to na nich, či rozviažu zmluvu s pôvodnou stavebnou firmou a či on bude realizovať ich stavbu. Po nejakom čase sa mu ozval pán Š. s pánom Č., že chcú, aby on realizoval stavbu. Mali počiatočnú ústnu dohodu, že on vie zabezpečiť niektoré úkony na stavbe ako nanovo vystavanie základov, ktoré sa im nepáčili a chceli to robiť podľa noriem, ktoré im dal on. Na to boli potrebné ťažké stroje a odvoz sute, aby sa to dalo realizovať. On sa mailom informoval u firiem o debnení a povedal poškodeným, že potrebuje zálohu na stavebný materiál vo výške 8000,-Eur. Dohodol sa s poškodeným Č., aby mu tieto finančné prostriedky poslali na účet. Poškodení mali ešte možnosť si veci rozmyslieť, či chcú realizovať stavbu s ním. Keď komunikoval s firmami ohľadne debnenia, všade pýtajú zálohu, lebo malo dôjsť k odvozu sute a mali byť použité stavebné stroje. On oslovil spoločnosti, toto boli nezáväzné ponuky. Finančné prostriedky od poškodených mal na účte, použil ich vo firme na podnikateľský účel. Na ďalšie otázky obžalovaný uviedol, že zjednané veci nezrušil a nevrátil peniaze, lebo bol v tom, že to ide realizovať, mohol peniaze použiť na iné účely pri stavbe rodinného domu poškodených. Dohodnutý termín vrátenia finančných prostriedkov si vyžiadali poškodení, on ich chcel vrátiť, ale poškodení mu chceli zobrať osobné motorové vozidlo, ktoré mal na lízing. Volal mu pán Š., stretli sa pred A., kde poškodení povedali, že chcú ako zábezpeku do vrátenia peňazí osobné motorové vozidlo. Poškodení si ešte v ten deň toto vozidlo zobrali. Obžalovaný uviedol, že on sa len vtedy v ten deň v kaviarni od poškodených dozvedel, že chcú vrátiť peniaze, dovtedy ho ohľadne vrátenia peňazí nikto nekontaktoval. On bol stále v tom, že ide realizovať stavbu poškodených. K odovzdaniu osobného motorového vozidla ho poškodení donútili. Donútili ho tak, že on poznal pána Š., čo robil a boli tam na neho traja. Pán Š. mu povedal, že zle dopadne, ak nedá do zábezpeky auto. Pán Š. sa vystatoval, že bol bývalým policajtom a má kontakty na určitých miestach a takých ako on vedia rýchlo vybaviť. Poznal ho už cca 5 rokov, nebral ho na ľahkú váhu. Obžalovaný následne kontaktoval aj právneho zástupcu a dal poškodeným návrh, že by auto predal a z tých peňazí by to uhradil. Auto síce bolo vlastníctvom leasingovej spoločnosti, ale na auto mal vyplatené cca 80 % lízingu. Auto aj v lízingu sa dá odpredať, on kontaktoval aj firmu Q. Q., vedeli by mu povedať aj predajnú cenu, ale chceli auto vidieť. Poškodení ale nechceli osobné motorové vozidlo odovzdať, odovzdali ho až leasingovke a tam ešte znovu stálo a strácalo na hodnote. Leasingovka ho predala až neskôr. Keď poškodeným odovzdával auto aj v technickom preukaze je uvedené kto je majiteľom a kto držiteľom osobného motorového vozidla. Na stretnutí v kaviarni on poškodeným chcel vrátiť 6000 €, to im aj navrhol , ale nesúhlasili, chceli plnú
sumu a donútili ho podpísať zmluvu. Sledovali ho večer a ziapali na neho. Na ďalšie otázky obžalovaný uviedol, že poškodeným ešte nič nevrátil. Môže im vrátiť 5500,-Eur, ale nie je doriešená jeho strata za neskorší predaj osobného motorového vozidla. Na mieste stavby bol s pánom Š. a poškodenými asi 5 krát, ohľadom toho, či to bude vedieť zabezpečiť, opravu, resp. na novo vybudovanie. S poškodenými mali dohodnuté aj cenu, za ktorú bude práca zrealizovaná, záležalo od toho, aké materiály si vyberú a malo to byť cca 140 000 € a v tomto zmysle boli poškodeným aj predložené cenové ponuky. Ďalej obžalovaný uviedol, že ešte pred stretnutím v kaviarni sa so Š.Á. stretli a uviedol, že chce dodávať materiál na stavbu, s čím nesúhlasil. Tiež uviedol, že pokiaľ nebude brať obžalovaný materiál od neho chce nejaké finančné prostriedky zo zrealizovania stavby a to vo výške 5.000,-Eur. On však s dodávaním materiálu nesúhlasil, keď má realizovať stavbu, bude si brať materiál od svojich dodávateľov.
Svedkyňa - poškodená M. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že švagor P. Š. a jej manžel boli s obžalovaným priatelia a to celkom dobrí, lebo mali aj kľúč od obžalovaného, keď bol na dovolenke a to z dôvodu, že bolo treba chovať ryby. Mali záujem stavať v tom čase dom a firma T. T. stavala radové domy na A.. Mal to byť pozemok a dom. Oni ale nevlastnili ten pozemok, pán W. z T. T. mal urobiť hrubú stavbu na pozemku. Mali byť základy asi 80 cm, ale tieto mali v skutočnosti len 20 cm a bolo obdobie dažďov a odvalil sa aj kus zeme. Im sa nepáčilo ako to bolo realizované. Okrem iných známych, ktorých oslovili sa prišiel na tieto základy pozrieť aj obžalovaný. Oni to aj s pánom W. uzavreli tak, že to nie je správne urobené. Obžalovaný si sám vyžiadal projektovú dokumentáciu. Obžalovaný v tom čase vedel, že majú nejaké peniaze, lebo o tom hovorili. Požiadal ich o pôžičku peňazí s tým, že končí stavbu v Ž. G. I. a chcel zobrať ďalšiu stavbu v K. K.. V Ž. G. I. ho ale ešte nevyplatili. Povedal im, že keď vloží sumu 8000,-Eur ako zálohu do stavebnín M., dostane 30 % zľavu na nákup materiálu, ktorý by využíval na stavbu v K. K.. Uviedol, že keď ho Ž. G. I. vyplatí, vráti peniaze. Oni nepátrali, či v skutočnosti mal nejakú stavbu v Ž. G. I. a či má v K. K., ten vzťah im pripadal dôverný medzi nimi. Celé to prebehlo dňa 31.07.2017 a do 04.08.2018 mal obžalovaný vrátiť peniaze. Obžalovaný pritom vedel, lebo mu poškodený Č. hovoril, že bez týchto peňazí nebudú môcť kúpiť pozemok na A.. Následne aj vedel, že pozemok nekúpili. Keď to manžel obžalovanému povedal, tak sám obžalovaný zmenil číslo účtu, kam majú poslať peniaze a do účelu žiadal napísať „záloha na stavebný materiál“, pričom odôvodnil to tým, že aby nemal problém s daniarmi, že mu len tak prišli peniaze na účet. Do 04.08.2017, to bolo v piatok peniaze nevrátil a manžel už chytal paniku a ona ho ešte upokojovala. Dňa 07.08.2017 peniaze stále neprišli a manžel obžalovaného kontaktoval telefonicky, kde obžalovaný argumentoval, že mu ešte neprišli peniaze zo stavby. Toto trvalo do 11.08.2017, kedy mali podpisovať zmluvu s pánom W. o kúpe pozemku, ale to zrušili, lebo nemali peniaze. Ešte pred stretnutím v kaviarni s obžalovaným mu manžel viac krát telefonoval, ale už ho obžalovaný len tak odbavil, že nemá čas alebo nedvíhal telefón. Jej švagor P. Š. bol s obžalovaným dôverný kamarát a jemu telefón zdvihol a dohodol stretnutie, kde sám obžalovaný si určil termín stretnutia a bolo to v bare A.. Na tomto stretnutí bol prítomný obžalovaný, ona, manžel a švagor prišiel dodatočne. Obžalovanému hovorili, že o pozemok prišli, ale peniaze musí vrátiť. On stále hovoril, že peniaze vráti. Ona chcela aj spísať písomnú dohodu a ešte išla vedľa do papiernictva kúpiť blok. Všetko sa to odohralo na verejnom priestranstve, kde to spísali a obžalovaný sám navrhol overiť svoj podpis. Vybrali sa k JUDr. Brázdilovi, notárovi, ale už bolo po pracovnej dobe, keď tam prišli. Dobrovoľne tam autom prišiel aj obžalovaný. Viac takýchto stretnutí s obžalovaným nebolo. Na tomto stretnutí podpisovali dohodu o vrátení peňazí. Na ďalšie otázky poškodená uviedla, že sám obžalovaný navrhol, že dá do zábezpeky svoje osobné motorové vozidlo. Ďalej uviedla, že švagor P. Š. na obžalovaného nevyvíjal nátlak. obžalovaný však určite vedel, kde bol Š. zamestnaný, kamaráti to vedia. Na 1000% na obžalovaného nebol vyvíjaný nátlak, bolo tam vtedy veľa ľudí, mohol aj sám odísť. Keď sa stretli v kaviarni, obžalovaný im neponúkal vrátiť ani časť peňazí. Čo sa týka auta, obžalovaný prišil od JUDr. Brázdila k nim pred bytovku a hodil im kľúče. Asi po mesiaci ich vyzval právny zástupca obžalovaného na vrátenie osobného motorového vozidla. Mali ho vrátiť obžalovanému. Oni medzitým pátrali a zistili, že obe osobné motorové vozidlá (KIA), ktoré obžalovaný mal boli neskončené lízingy a bolo im jasné, kde išli ich peniaze. Obžalovaný nemal vyplatený lízing na Kiu, ktorá bola u nich a manžel zistil v lízingovej spoločnosti, že auto už hľadajú z tejto lízingovej spoločnosti. Na stretnutie, kde mali vrátiť osobné motorové vozidlo obžalovanému preto zavolali lízingovú spoločnosť a dali kľúče rovno tejto spoločnosti. Asi mesiac po tomto všetkom prišla od obžalovaného nejaká ponuka na stavebný materiál, hoci oni od neho nežiadali vypracovanie akejkoľvek ponuky. Ďalej uviedla, že s obžalovaným sa určite raz stretli na pozemku a či tam bol obžalovaný aj viac krát, to nevie. Poškodená poprela, že by sa s obžalovaným dohodli na celkovej kalkulácii stavby, ktorá mala byť podľa vyjadrenia obžalovaného cca 140.000,-Eur, keďže vedeli, že nebudú nič realizovať. Prvý krát na stavbu s obžalovaný išli preto, lebo sa tam stala stavebná chyba a zháňali sa ľudia, ktorí sa v tom vyznajú, či pokračovať v stavbe alebo nie. Bolo
tam viacero ľudí sa pozrieť. Obžalovaný tam ale nebol za účelom, aby tam niečo robil, len to mal posúdiť. Obžalovaný tam vtedy pochodil, povedal, čo treba spraviť, bol sa pozrieť aj na oproti stojaci dom, či je dobre spravený. Výsledkom nebola ale žiadna dohoda. Možno na stretnutí padla otázka, že keby sa kúpil pozemok, či by im s tým obžalovaný pomohol, bola to len otázka, žiadna dohoda alebo zmluva nebola. Ďalej uviedla, že nemali ani odsúhlasené, že pán W. pozemok predá, on sa tiež musel spýtať iných ľudí. Ohľadne stavebnej chyby v základoch sa pýtali švagra, jej brata, pýtala sa aj spolužiakov a má viacero takýchto ľudí, ktorých sa pýtala, ale to nie sú zmluvy ani dohody, to si len človek sonduje, čo urobiť. Tým, že zrušili zmluvu s pánom W., nemohli dostať developerský úver. Keď im obžalovaný podpísal zmluvu o vrátení peňazí, jasne si ju prečítal a súhlasil s ňou. Mohol tam aj hocičo dopísať keď chcel. Keď tam vedel dopĺňať z technického preukazu osobného motorového vozidla, tak mohol tam žiadať doplniť aj iné veci. Pánovi W. uhrádzali zálohu za dom v máji, na pozemok zálohu nedávala, plánovali ho kúpiť a sumu 8000,-Eur ešte potrebovali ku kúpnej cene. Potom neskôr jej ešte prišla ponuka obžalovaného cez advokátsku kanceláriu, ale bola to pre ňu neakceptovateľná suma. Boli tam uvádzané amortizácie osobného motorového vozidla a podobné veci.
Na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok - poškodený P. Č. uviedol, že obžalovaného pozná cez švagra P. Š.. Obžalovaný mu tiež chodil pomáhať na dom a bol so švagrom dlhoročný kamarát. Keď aj bol obžalovaný na dovolenke, chodili mu kŕmiť ryby. Ďalej uviedol, že cez developera stavali rodinný dom a vedel, že obžalovaný má skúsenosti so stavbou. Dali developerskej firme zálohu a mali to potom financovať cez developerský úver. Obžalovaného požiadal ako kamarát, či by sa išiel pozrieť na stavbu a to za účelom, či sú základy domu dobre spravené, či sú dosť hlboko vykopané. Na tomto stretnutí nedošlo k žiadnej dohode o realizácii. On obžalovaného ani nežiadal, aby to nejako riešil, lebo to celé riešil cez developerskú firmu. Na stretnutí na stavbe boli asi jeden krát. Keď sa vrátili z dovolenky, volal mu obžalovaný, či by sa nemohli stretnúť pri jeho paneláku. Na stretnutí mu uviedol, že potrebuje vložiť peniaze do stavebnín M., potreboval nejakú zľavu. Uviedol, že dorába nejakú stavbu a peniaze vráti do 04.08.2017, lebo že mu majú zaplatiť za tú stavbu. Oni s manželkou vtedy riešili, že by ten pozemok kúpili a peniaze potrebovali na kúpu. Toto obžalovanému aj povedal. Keď prišiel domov, spýtal sa manželky, či mu to idú požičať, načo uviedla, že áno, veď ich hádam neoklame. Obžalovaný mu cez sms poslal číslo účtu, kde majú poslať peniaze a do účelu žiadal napísať „záloha na stavebný materiál“. Peniaze mu poslali. Dňa 03.08. alebo 04.08.2017 mu telefonoval, ale hovoril, že to bude ešte týždeň trvať, že mu peniaze neprišli a potom mu telefón ani nedvíhal. Ešte mu posielali aj doporučený list. Poprosil teda švagra Š., či by nevedel zabezpečiť stretnutie s obžalovaným. Stretli sa v bare vo Zvolene
- Západe. Oni peniaze na pozemok nemali, tak ho potom nekúpili, to aj obžalovanému na stretnutí povedal. Na tomto stretnutí podpísali dohodu o vrátení peňazí a mali ísť aj k notárovi to potvrdiť, ale bolo to po pracovnej dobe a nestihli to. S návrhom dať do zálohy auto prišiel obžalovaný. V deň stretnutia v kaviarni im obžalovaný nechcel vrátiť ani časť peňazí. Potom im obžalovaný pred panelákom odovzdal kľúče, technický preukaz a auto. Poškodený uviedol, že auto mu potom zavadzalo v garáži, ešte posielal prefotený tachometer auta obžalovanému, aby nemal pocit, že auto využíva. Obžalovaný spomínal, že auto predá a peniaze vráti, len čakal z lízingovej spoločnosti papiere, že má lízing vyplatený. Poškodený preto začal pátrať a zistil, že auto je stále na lízingu a už po ňom aj pátrajú. Obžalovaný mu potom poslal cez právneho zástupcu, že má auto vrátiť pri I., preto poškodený pozval aj exekútora, ktorý auto zobral. Obžalovaný mu peniaze do dnešného dňa nevrátil. Na ďalšie otázky poškodený uviedol, že na stretnutí na stavbe nepadol nijaký návrh na dohodu alebo zmluvu, lebo ešte nemal pozemok kúpený a nevedel, či mu ho predajú. Obžalovanému odovzdal projektovú dokumentáciu, lebo chcel vedieť, či sú dosť vykopané základy a obžalovaný ho požiadal, či nemá projektovú dokumentáciu, aby sa pozrel, či sú dosť hlboké. Poškodený poprel, že by im obžalovaný vypracoval cenovú ponuku na celú stavbu, a že by im dal cenovú ponuku na 140. 000,-Eur. Cez mail mu bola zaslaná ponuka na stavebný materiál cez M. J.. To ale bolo už po stretnutí v kaviarni a to už obžalovaný vedel, že pozemok nekúpili. Bol sa aj opýtať v stavebninách M. J., čo mu to prišlo, kde mu uviedli, že sa jedná o bežné ceny a o tieto ich obžalovaný požiadal cez mail. Bolo to bez akejkoľvek zľavy, vtedy mu aj povedali, že obžalovanému dajú všetko len za hotovosť. Poškodený ďalej uviedol, že na obžalovaného nebol v kaviarni vyvíjaný žiadny nátlak, bolo to vonku, boli tam ľudia. Ešte sa obžalovaný na nich uškŕňal, že idú kúpiť zošit, asi mu boli veľmi trápni. Obžalovaný navrhol aj overenie podpisu u notára, asi vedel koľko bolo hodín, lebo obžalovaný uviedol, že sa tam stretnú o cca o 20 minút. Na ďalšie otázky poškodený uviedol, že kúpu pozemku riešili cez developerskú firmu, asi L. T. a konkrétne s pánom W. a A.. Pozemok mal stáť cca 30 000-50 000,-Eur a tých 8 000,-Eur mu ešte chýbalo. Poškodený ďalej uviedol, že sa na pozemku bol pozrieť ešte s jedným známym, tomuto nedával projektovú dokumentáciu, nežiadal si to. Aj s viacerými sa vtedy rozprával,
bol tam každý deň pozrieť na pozemku. Cez právneho zástupcu obžalovaného dostal neskôr ponuku, že mu doplatia nejakú sumu po odpočítaní. Toto ale neakceptoval, chcel vrátiť plnú sumu.
Podľa výpovede svedka M.. P. Š. na hlavnom pojednávaní, obžalovaný niekedy v júli 2017 požiadal poškodených o pôžičku 8000,-Eur s tým, že do nejakého slabého týždňa tieto peniaze vráti. Poškodená mu poslala tieto peniaze na účet vo výške 8000 € a následne keď obžalovaný tieto peniaze nevracal, poškodený mu volal, on nedvíhal, bolo aj stretnutie dňa 16.08.2017 vo J. v kaviarni, kde sa aj spísala rukou dohoda o zapožičaní, kde mal obžalovaný peniaze vrátiť do 25.08. a ako zábezpeku dal vozidlo C. a sám ho aj odviezol pred bytový dom poškodených. Ani do 25.08. peniaze nevrátil. Na ďalšie otázky svedok uviedol, že má takú vedomosť, že peniaze boli požičané a bola aj snaha, že mal obžalovaný spraviť cenovú ponuku, ale ju neurobil a bol tam aj iný problém, že poškodený stavbu a pozemok vrátil investorovi a spoločne sa vyrovnali, lebo tam boli problémy so základmi. Poškodení určite obžalovanému povedali, že nemajú pozemok, veď ako by to bolo, že by mu dali realizovať stavbu a pritom nemajú pozemok. Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný reálne stavebný materiál nezabezpečil, lebo nikde nie je a či mal snahu ho zabezpečiť to nevie. Uviedol, že sa asi dvakrát zúčastnil stretnutia obžalovaného s poškodenými na stavbe, kde sa preberali skôr technické veci. Obžalovaný uviedol, že základy sú zlé, že by sa to ináč malo robiť. Ďalej svedok uviedol, že má vedomosť, že poškodení poskytli obžalovanému projektovú dokumentáciu, aby sa na ňu pozrel. Svedok uviedol, že bola šanca, že stavbu bude realizovať obžalovaný, lebo poškodení hľadali niekoho, kto im postaví dom a stavba, ktorú realizovala T. T., išla od začiatku zlým smerom. Ďalej svedok uviedol, že on nemal dostať žiadnu províziu od obžalovaného, lebo ani nevedeli cenu stavby a poškodení mali určitý obnos peňazí, kde sa potrebovali zmestiť a to mala byť suma cca 150 000 €. Ďalej uviedol, že on osobne by stavbu poškodených nerealizoval, hoci si sám postavil dom. Nemá na to ani čas, hoci má v predmete podnikania stavebné práce, jedná sa len o také drobnejšie veci.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie v zmysle § 269 Tr. poriadku čítaním aj listinných dôkazov, a to najmä zápisníc o konfrontáciách medzi obvineným a svedkom M. Č. (č.l. 40-41), medzi obvineným a svedkom P. Č. (č.l. 42-44), medzi obvineným a svedkom P. Š. (č.l. 45-46), dohody o urovnaní sporových nárokov (č. l. 21), odpovede M. Č. na dohodu o urovnaní sporových nárokov zo dňa 01.07.2018 (č.l. 22), zápisnice o pojednávaní 13C 44/2017 zo dňa 06.09.2018 (č. l. 76-85), zoznamu dlžníkov na poistnom Sociálna poisťovňa (č.l. 87), informácie z Centrálneho registra exekúcii (č. l. 88), platobného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 8Csp/188/2017 zo dňa 28.11.2017 (č. l. 90), kúpnej zmluvy zo dňa 28.03.2014 (č. l. 92-96), zmluvy o úvere zo dňa 26.06.2014 (č. l. 97), rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 09.09.2016 (č. l. 98-99), kúpnej zmluvy zo dňa 23.06.2014 (č. l. 100-104), zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 24.06.2014 (č. l. 105-106), e-mailovej komunikácie obžalovaného s poškodenými s prílohami (č. l. 107-117), e-mailovej komunikácie medzi obžalovaným a AK Krnáč zo dňa 27.10.2017 s prílohami (č.l. 118-125), dohody o vrátení peňazí zo dňa 16.08.2017 (č. l. 126), kúpnej zmluvy zo dňa 11.08.2017 (č. l. 127-129), návrhu na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 11.08.2017 (č. l. 130-131), výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 29.09.2017 (č. l. 132-133), protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 07.11.2017 (č.l. 134), kópie vyšetrovacieho spisu OR PZ OKP Zvolen ORP-833/1-VYS-ZV-2017 (č. l. 135-170), správy s prílohami spoločnosti Č.A. L., Q..A.. (č. l. 172-184), rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/44/2017 zo dňa 06.09.2018 (č.l. 218-226), úradného záznamu (č.l. 245), e-mailovej komunikácie obžalovaného s prílohami (č.l. 250-259), odpovede a výpisu z účtu obžalovaného vedeného v A., Q..A.. (č.l. 280-285), správy M. (č.l. 285-289), zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 02.05.2017 medzi budúcim predávajúcim T. T. A..P..U.. J. a budúcim kupujúcim P. Č. (č.l. 301-304), príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.05.2017 (č.l. 305), kúpnej zmluvy nedatovanú nepodpísanú medzi L. T. A..P..U.. J. ako predávajúci 1, T. T., A.. A. P..U.. J. ako predávajúci 2 a kupujúcimi P. Č. Q. P. Č. (č.l. 306-310), odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.07.2017 medzi budúcim predávajúcim T. T. A..P..U.. a budúcim kupujúcim P. Č. (č.l. 311), príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.07.2017 - vrátenie zábezpeky vo výške 5.000 € (č.l. 312), pokladničným dokladom (čl. 417) ako aj obsahu ostatného spisového materiálu.
S poukazom na zistený skutkový stav súd potom ani nepovažoval za potrebné vo veci vykonávať ďalšie dokazovanie, ako to navrhol obhajca obžalovaného, a to výsluchom svedka - konateľa spoločnosti T. T., A.. A. P..U.. J. a L. T. A..P..U.. J. O.. W., za účelom preukázania dôvodu nekúpenia pozemku poškodenými, považujúc navrhnutý dôkaz na nadbytočný, súd jeho vykonanie odmietol.
Na základe takto vykonaného dokazovania a po zhodnotení jednotlivých dôkazov a to tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne, dospel súd k záveru, že obžalovaný naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona.
Podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa trestného činu podvodu dopustil ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu (t.j. najmenej 2.660 eur).
Objektom trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí na cudzom majetku malú škodu. Páchateľom môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pri podvode sa poškodenému neodníma vec proti jeho vôli, ale poškodený vec sám dobrovoľne páchateľovi dá alebo dovolí, aby si ju vzal. Protiprávnosť konania páchateľa spočíva v tom, že toto odovzdanie veci je zapríčinené buď páchateľovou aktívnou činnosťou spočívajúcou v uvedení poškodeného do omylu, alebo nečinnosťou, ktorá spočíva vo využití omylu inej osoby.
Uvedenie do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Uvedenie do omylu môže byť spôsobené nielen konaním, ale aj opomenutím konania alebo aj konkludentným činom. Škodou na cudzom majetku sa rozumie len ujma majetkovej povahy. Ide nielen o zmenšenie majetku, ale aj o úbytok hospodárskej hodnoty a ušlý zisk. Obohatením sa rozumie neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo nejakej inej osoby či už rozšírením majetku alebo ušetrením nákladov, ktoré by inak boli z majetku páchateľa alebo inej osoby vynaložené. Jedná sa o neoprávnené obohatenie.
Pri hodnotení subjektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu súd musel hodnotiť celú činnosť obžalovaného, ktorá bezprostredne súvisí so spáchaným trestným činom. Táto je vnútornou stránkou trestného činu, pretože vyjadruje znaky týkajúce sa psychiky páchateľa. Najvýznamnejším znakom tejto subjektívnej stránky je zavinenie, ktoré následne podmieňuje aj trestnú zodpovednosť. Platí zásada, že bez zavinenia niet trestného činu, ani trestu a nejde teda o trestnú zodpovednosť.
Týmto zavinením je zároveň vyjadrená individuálna trestná zodpovednosť, nakoľko každý zodpovedá zásadne iba za to, čo svojím konaním zavinil. To znamená, že pre trestnú zodpovednosť nestačí spôsobenie následku konaním páchateľa, pokiaľ toto konanie nebolo zavinené. Záver o zavinení páchateľa musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplynúť. V tomto konkrétnom prípade musí byť preukázané tzv. zavinenie úmyselné podľa § 15 Tr. zákona a to či už vo forme úmyslu priameho t. j., že páchateľ chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom alebo vo forme nepriameho úmyslu, t. j., že páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým vnútorne uzrozumený. Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle Tr. zákona a v akej forme je záverom právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.
Obžalovaný spáchanie skutku kladeného mu za vinu obžalobou tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní v celom rozsahu poprel. Potvrdil síce, že poškodených manželov Čiernych požiadal o poukázanie mu finančných prostriedkov vo výške 8.000 € na jeho podnikateľský účet s uvedením poškodenými účelu platby. Tvrdil však, že táto suma bola zálohou na realizačné práce na základe medzi nimi uzavretej ústnej zmluvy o realizácii výstavby rodinného domu pre poškodených. Pod nátlakom podpísal dohodu o vrátení sumy 8.000 € zo dňa 16.08.2017. Súhlasil s vrátením peňazí poškodeným do týždňa. Aj napriek jeho nesúhlasu si zobrali ako zábezpeku jeho vozidlo. Ďalej vec riešil prostredníctvom svojho obhajcu, keď vyzval poškodených na vrátenie mu osobného motorového vozidla. Pre nátlak poškodenými na jeho osobu podal aj trestné oznámenie. Poškodeným zaslal aj ponuku stavebného materiálu s výzvou, či majú oň záujem. Z dôvodu neoprávneného odobratia poškodenými mu motorového vozidla mu bola spôsobená škoda vo výške 2.500 €. Z uvedeného dôvodu navrhol poškodeným vrátiť po odpočítaní mu spôsobenej škody sumu 5.500 €, s čím však poškodení nesúhlasili.
Výpoveď obžalovaného však vyvracajú výpovede poškodených M. Č. Q. P. Č., ako aj svedka P. Š., ktorí od začiatku vypovedali rovnako, svoje výpovede podstatným spôsobom nemenili, vierohodným spôsobom detailne opísali vzniknutú udalosť. Aj na hlavnom pojednávaní poškodení zotrvali na tom, že obžalovanému na základe jeho požiadania požičali finančnú hotovosť vo výške 8.000 € na dobu troch dní. O uvedenie poznámky účelu vkladu ich požiadal práve obžalovaný. Obžalovaný im prisľúbil vrátiť sumu 8.300 € do 04.08.2017, dokedy mu mali byť poukázané peniaze od odberateľa prác zo Ž. G. I.. Keďže im obžalovaný požičané finančné prostriedky v dohodnutej lehote nevrátil, spísali s ním dňa 16.08.2017 dohodu o vrátení peňazí (v spise na č. l. 126). Z ich výpovedí ďalej zhodne vyplynulo, že projektovú dokumentáciu poskytli obžalovanému z jeho vlastnej iniciatívy len za účelom posúdenia možností realizácie stavby. Keďže neboli vlastníkom pozemku, na ktorom mala byť stavba ich rodinného domu realizovaná, s obžalovaným sa preto na ničom konkrétnom ohľadom realizácie výstavby rodinného domu nedohodli, nepoverili ho tak na realizáciu stavby, ani nákupom stavebného materiálu a za týmto účelom mu neposkytli ani žiadnu zálohu. V rámci vykonaného dokazovania nebol produkovaný žiaden dôkaz o akejkoľvek písomnej alebo ústnej dohode týkajúcej sa realizácie výstavby rodinného domu obžalovaným pre poškodených. A hoci poškodení mali záujem o kúpu pozemku, na ktorom pôvodná developerská spoločnosť začala s výstavbou rodinného domu, keď kúpna zmluva predmetom, ktorej bola kúpa tohto pozemku, mala byť medzi poškodenými ako kupujúcimi a vlastníkom pozemku
- spoločnosťou T. T. A..P..U.. J. ako predávajúcim uzavretá dňa 11.08.2017 (v spise na č. l. 127-129), o ktorej skutočnosti mal obžalovaný vedomosť, z dôvodu nevrátenia obžalovaným požičanej finančnej hotovosti 8.000 € v dohodnutom termíne, nemohla byť poškodenými táto kúpa pozemku zrealizovaná.
Z listinného dôkazu - z dohody o vrátení peňazí (v spise na č. l. 126) vyplýva, že v dňa 16.8.2017 sa obidve strany dohodli, že zapožičaná suma 8.000,- € zo dňa 31.7.2017 bude vrátená M.Á. O. na účet, z ktorého bola pôžička požičaná do 24.8.2017 (č. účtu: XXXXXXXX/XXXX), ako zábezpeka bude slúžiť motorové vozidlo C. R., ŠPZ: J., H.: Z., ktorého je majiteľom. Dlžník vydal vozidlo dobrovoľne, bez nátlaku. Na tejto dohode je ďalej uvedené: dlžník M. O., rodné číslo, číslo OP, jeho podpis, pôžičku poskytol M. Č., rodné číslo, číslo OP, jej podpis, svedok P. Š., podpis, dňa 16.8.2017.
Z výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 29.09.2017 a podacieho lístka zo dňa 29.09.2017 (na č. l. 132-133) je zrejmé, že poškodená M. Č. vyzývala obžalovaného na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 8.000 € titulom pôžičky zo dňa 31.07.2017 a to do 05.10.2017.
Z dohody o urovnaní sporových nárokov (na č. l. 21 spisu) vyplýva, že dohoda o urovnaní sporových nárokov vyplýva, že nie je podpísaná žiadnou osobou z účastníkov. Mala byť uzavretá medzi poškodenou M. Č. ako objednávateľom a obžalovaným zhotoviteľom. Predmetom urovnania malo byť, že zmluvné strany prehlasujú, že dňa 31.07.2017 ústne uzatvorili medzi sebou zmluvu o výstavbe rodinného domu (ďalej len „zmluva o dielo“), ktorej predmetom bola výstavba rodinného na určenom pozemku zhotoviteľom podľa stavebného povolenia predloženého objednávateľom a podľa jeho pokynov. Zmluvné strany mali prehlásiť, že za účelom realizácie zmluvy o dielo bola dňa 31.07.2007 poskytnutá záloha vo výške 8.000 EUR zhotoviteľovi z účtu objednávateľa na účet zhotoviteľa. Predmetom tejto dohody malo byť vyrovnanie záväzkov vyplývajúcich zmluvným stranám z uzatvorenej zmluvy o dielo. Na základe dohody mali ukončiť zmluvné strany svoj zmluvný vzťah po splnení v dohode špecifikovaných podmienok.
Z odpovede poškodených M. Č. a P. Č. na dohodu o urovnaní sporových nárokov zo dňa 01.07.2018 (na č.l. 22) vyplýva, že po nemienia akceptovať, nakoľko požiadavka v dohode o urovnaní sporových nárokov na započítanie jeho nákladov je neprípustná.
Z kópie vyšetrovacieho spisu OR PZ OKP Zvolen ORP-833/1-VYS-ZV-2017 (č. l. 135-170) je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ vo Zvolene, odboru kriminálnej polície bolo podľa § 199 ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona ktorého sa mal dopustiť páchateľ dňa 16.08.2017 okolo 15.00 hod v meste J., na terase herni A. R., Cesta ku Continentalu 5 voči obžalovanému M.G. O., ktorého pod hrozbou násilia nútil podpísať listinu dohody o vrátení peňazí a vydania vozidla C. R., N.. Č.. J.-XXXCV.
Zo správy spoločnosti Č. L., Q..A.. s prílohami (č. l. 172-184) okrem iného vyplýva, že obžalovaný neuhradil v zmysle zmluvy o spotrebnom úvere UZF/14/53669 zo dňa 24.06.2014 na kúpu vozidla C. R. poslednú navýšenú splátku v sume 3.886,64 EUR splatnú dňa 23.06.2017. Z uvedeného dôvodu
bolo dňom 06.11.2017 vydané oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva a vozidlo bolo dlžníkovi dňa 07.11.2017 odobraté. Čo sa týka zmluvy F. zo dňa 02.12.2016, dňom 08.11.2017 prijali žiadosť dlžníka o predčasné splatenie úveru a dňom 01.12.2017 boli uhradené všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy.
Z rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 13C/44/2017-293 zo dňa 09.03.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/94/2020 - 342 zo dňa 16.12.2020, právoplatným dňa 16.05.2020 vyplýva, že Okresný súd Zvolen v konaní o zaplatenie 8.000,- Eur s príslušenstvom vo veci žalobcov: I. rade - poškodená M. Č. a II. rade - poškodený P. Č., proti žalovanému - obžalovanému M. O., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou C. A.. P.. U.., T.: XX XXX XXX, so sídlom Z. K. K., G. A. X rozhodol o povinnosti obžalovaného zaplatiť poškodeným sumu vo výške 8 000,- €, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súčasne rozhodol, že obžalovaný je povinný nahradiť poškodeným trovy konania v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.
Poškodená M. Č. sa žalobným návrhom v predmetnej veci, doručeným na Okresný súd Zvolen dňa 10.10.2017 domáhala toho, aby súd zaviazal obžalovaného na zaplatenie sumy 8.000 €, ako aj na náhradu trov konania.
Súd v tomto konaní na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že medzi žalobkyňou v I. rade a žalobcom v II. rade, ktorí sú manželmi a žalovaným došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o pôžičke dňa 31.07.2017, v rámci ktorej poškodení ako veritelia zapožičali obžalovanému ako dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 8.000,-Eur s dobou splatnosti do 07.08.2017, ktorá bola predĺžená do 24.08.2017 písomnou dohodou o vrátení peňazí zo dňa 16.08.2017. Súd rozhodol rozsudkom č.k. 13C/44/2017-293 zo dňa 09.03.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/94/2020 - 342 zo dňa 16.12.2020, právoplatným dňa 16.05.2020, ktorým žalovanému (v tomto konaní obžalovanému) uložil povinnosť zaplatiť poškodeným sumu vo výške 8.000,-Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 02.05.2017 uzatvorenej medzi budúcim predávajúcim T. T. A..P..U.., A. A. O.. U.. I. XX, J. a budúcim kupujúcim P. Č. (č.l. 301-304) vyplýva, že budúci predávajúci je výlučným vlastníkom pozemku, parcely reg. C, par. číslo XXXX/XX o výmere 552 m2 - zastavané plochy a nádvoria, vedenej Správou katastra Zvolen, nachádzajúcej sa v k.ú. M., U. J., okres J., zapísanej na LV č. XXXX. budúci predávajúci je stavebníkom a budúcim výlučným vlastníkom rodinného domu typu a, ktorý bude postavený na pozemku a ktorého presná špecifikácia je uvedená v prílohe č. 1 tejto zmluvy o budúcej zmluve. Podľa predmetu tejto zmluvy sa budúci predávajúci a budúci kupujúci okrem iného zaviazali, že najneskôr do troch mesiacov odo dňa uzatvorenia tejto zmluvy uzatvoria kúpnu zmluvu medzi budúcim predávajúcim ako predávajúcim a budúcim kupujúci ako kupujúcim, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k predmetu prevodu zmluvy, ktorej text je uvedený v prílohe č. 2 k tejto zmluve. V zmysle tejto zmluvy budúci kupujúci zaplatil budúcemu predávajúcemu zábezpeku na kúpnu cenu predmetu prevodu vo výške 5.000 EUR vrátane DPH. Zaplatenie zábezpeky vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 02.05.2017 (č.l. 305).
Z odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 10.07.2017 medzi budúcim predávajúcim T. T. A..P..U.., A. A. O.. U.. I. XX, J. a budúcim kupujúcim P. Č. (č.l. 311) je zrejmé, že sa zmluvné strany dohodli, že týmto odstupujú od zmluvy o budúcej zmluve a predávajúci týmto vrátil späť kupujúcemu zábezpeku v sume 5.000 EUR, ktorú zložil dňa 2. 5. 2017. Vrátenie zábezpeky vo výške 5.000 € vyplýva aj z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.07.2017 (č.l. 312).
Z kúpnej zmluvy (na č. l. 127-129 spisu) vyplýva, že nie je podpísaná žiadnou osobou z účastníkov. Mala byť uzavretá dňa 11.08.2017 medzi spoločnosťou L. T., A..P..U.., so sídlom L.Á. R. XXXX/X, J., IČO: XX XXX XXX ako predávajúcim a poškodenými M. Č. Q. P. Č. ako kupujúcimi. Predmetom tejto kúpnej zmluvy mali byť nehnuteľnosti, vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Zvolen, nachádzajúce sa v k.ú. M., U. J., U. J., zapísanej na LV č. XXXX a to pozemku, parc. reg. C, par. číslo XXXX/XX o výmere 552 m2 - zastavané plochy a nádvoria za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 40 000,- € bez DPH, t.j. 48 000,- € s DPH, pričom táto kúpna cena mala byť uhradená do troch dní od uzavretia tejto zmluvy.
Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 07.11.2017 (na čl. 134 spisu) vyplýva, že spoločnosti Č. L. bolo odovzdané motorové vozidlo C. R. dňa 07.11.2017.
Z rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 09.09.2016 (na č.l. 98-99 spisu) vyplýva, že medzi predávajúcim M. E. A.. A..P..U.., W. X, K., IČO: XX XXX XXX a kupujúcim - obžalovaným, ako živnostníkom. V rámci tejto zmluvy boli upravené všeobecné podmienky vo vzťahu medzi predávajúcim a kupujúcim pre realizáciu dodávok tovaru a služieb, že v časti III. Zľavy a rabatové podmienky bolo dohodnuté, že ceny sú zmluvné a sú pre ten ktorý obchod dojednávané osobitne s kupujúcim, pričom vychádzajú z aktuálneho cenníka výrobcu. V bode IV. bolo dohodnuté, že kupujúci má u predávajúceho otvorený príslušný jednorazový úverový rámec, ktorý je stanovený dohodou zmluvných strán vo výške 8 000,- €. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Z obžalovaným predloženej e-mailovej komunikácie zo dňa 31.07.2017 a zo dňa 01.08.2017 (na č.l. 250-251 spisu), ktorou obžalovaný oslovil subdodávateľa základového rámu debnenia a tiež so spoločnosťou M. E. A.. A. P.. U.. - zo žiadosti o nacenenie materiálu zo dňa 13.08.2017 a ani z vypracovaných cenových ponúk 172401156 zo dňa 15.08.2016 a 172401170 zo dňa 17.08.2017 (na č. l. 252-253 spisu) nie je zrejmé vzhľadom na obsah jednotlivých položiek, v súvislosti s akou stavbou mali byť tieto cenové ponuky vypracované. Aj napriek skutočnosti, že obžalovaný potvrdil, že poškodení sa pri ich osobnom stretnutí dňa 16.08.2017 domáhali vrátenia poskytnutých mu finančných prostriedkov vo výške 8.000 €, obžalovaný im elektronicky až dňa 13.09.2017 preposlal cenové ponuky XXXXXXXXX Q. XXXXXXXXX spoločnosti M. E. A.. A. P.. U.. (v spise na č.l. 107-116), ktoré sú zhodné s cenovými ponukami zo dňa 15.08.2017 a zo dňa 17.08.2017 tejto spoločnosti (v spise na č. l. 252-253).
Zo správy M. E., A..P..U.., K. (v spise na č. l. 285-289) je zrejmé, že obžalovaný u nich nakupoval na faktúru v období 20.05.2013 - 31.07.2013 cca 2 mesiace a potom až 30.09.2016 - 03.10.2016. Všetky záväzky z tohto obdobia sú uhradené. Následne až do podania správy neevidujú žiadne obraty respektíve platby. Neevidujú žiadne pohyby, resp. nemajú v systéme evidovanú spoločnosť obžalovaného W., A..P..U.. pokiaľ obžalovaný u nich nakupoval v hotovosti, pri nákupe dostal fiškálny doklad, ktorý vedia dohľadať iba podľa čísla dokladu a nie podľa mena.
Z výpisu z účtu obžalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v A. A., Q..A.. zo dňa 03.09.2019 za obdobie od 31.07.2017 do 17.08.2017 (v spise na č. l. 280 - 285) vyplýva, že dňa 01.08.2017 bola na základe bezhotovostného vkladu z účtu M. Č. poukázaná suma 8.000 € so správou pre príjemcu: záloha na nákup stavebného materiálu. Podľa tohto výpisu nebola obžalovaným realizovaná úhrada v prospech spoločnosti M. E. A..P..U.., K..
Z bankového výpisu (čl. 417) súd zistil, že obžalovaný dňa 25.02.2021 uhradil poškodeným sumu vo výške 8.000,-Eur a tiež trovy konania vo výške 550,50 Eur.
Výsledky vykonaného dokazovania viedli súd k záveru, že skutkový dej tak, ako je uvedený v obžalobe sa stal a tento naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona, tak ako je právne kvalifikovaný v podanej obžalobe. V konaní obžalovaného je zjavný minimálne nepriamy úmysel už v čase odovzdania finančných prostriedkov tieto nevrátiť vôbec alebo minimálne nie v dohodnutom čase. V vykonaného dokazovania je zrejmé, že na jednej strane obžalovaný písomne uznal dlh voči poškodeným, ale na druhej strane tento odmietol uhradiť aj v dodatočne určených termínoch poškodeným. Peňažné prostriedky obžalovaný následne vrátil až na základe právoplatného rozhodnutia v civilnom konaní, ktoré ho k tomu zaväzuje. Je nelogické, aby poškodený dávali zálohu obžalovanému na stavebný materiál, keď tieto finančné prostriedky nevyhnutne potrebovali na kúpu stavebného pozemku. Následne práve z dôvodu, že tieto finančné prostriedky nemali poškodení k dispozícii, nedošlo ku kúpe stavebného pozemku, na ktorom malo dôjsť k výstavbe rodinného domu poškodených a ktorá zmluva mala byť uzavretá so spoločnosťou L. T., A..P..U.. dňa 11.08.2017. O tom, že poškodení stavebný pozemok nekúpili bol obžalovaný informovaný, pričom toto jednoznačne vyplýva z výpovedí poškodených ako aj svedka P. Š.. Je teda zrejmé, že predmetnú stavbu nebolo možné realizovať. Obžalovaný však sumu 8.000,-Eur ani v dodatočných termínoch mu poskytnutých poškodenými nevrátil. V konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz, že došlo k akejkoľvek ústnej alebo písomnej dohode, resp. zmluve o dielo, na základe ktorej by mal obžalovaný zhotoviť pre poškodených stavbu. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že poškodeným aj zaslal cenovú ponuku materiálu na stavbu, z vykonaného dokazovania je zrejmé, že poškodeným zaslal všeobecnú ponuku týkajúcu sa stavebného
materiálu od spoločnosti M. až dňa 13.09.2017, hoci už v tom čase bolo zrejmé, že poškodení pôvodný pozemok ani iný pozemok na stavbu nekúpili a v čase, keď sa poškodení už opakovane od neho domáhali vrátenia finančných prostriedkov. Uvedené skôr nasvedčuje špekulatívnemu konaniu obžalovaného v snahe vyvinúť sa, keď uvedenú ponuku poškodeným zaslal až keď sa sám zaviazal im finančné prostriedky vrátiť v dohode o vrátení peňazí a následne bol aj poškodenou opakovane písomne vyzývaný, aby finančné prostriedky vrátil. Obžalovaný navyše poškodeným uvádzal nepravdivé skutočnosti ohľadne svojej finančnej situácie, keď do zálohu dal motorové vozidlo, ktorého nebol vlastníkom.
Z vykonaného dokazovania je teda zrejmé, že obžalovaný pod zámienkou potreby finančných prostriedkov na podnikateľskú činnosť vylákal od poškodených finančnú hotovosť vo výške 8.000,-Eur, hoci si bol vedomý, že tieto finančné prostriedky nebude vedieť vrátiť, minimálne nie v dobe dohodnutej s poškodenými. Bol si vedomý, že s poškodenými nemá uzavretú žiadnu zmluvu o dielo, ani nie je dôvod kupovať stavebný materiál na stavbu, keďže poškodení reálne nevlastnili žiadny stavebný pozemok. Následne finančné prostriedky poškodeným vrátil až na základe právoplatného rozhodnutia súdu v civilnom konaní, ktoré ho k tomu zaväzovalo.
Z evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR na obžalovaného (č.l. 186-187, 290, 324) a z odpisu registra trestov obžalovaného (č.l. 325, 416) vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. V období od 12.01.2014 bol 3 krát postihnutý za priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Tr. zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Taktiež prihliadal na zásadu podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v prospech obžalovaného je poľahčujúca okolnosť, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život podľa § 36 písm. j) Tr. zákona. Za prevahy poľahčujúcich nad priťažujúcimi okolnosťami podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, t.j. na samej spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá bola podľa § 221 ods. 2 Tr. zákona vo výmere 1 -5 rokov. Zároveň súd rozhodol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.
Keďže obžalovaný sumu vo výške 8.000,-Eur v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu poškodeným M. Č.T. Q. P. Č. v plnej výške uhradil, súd už o náhrade škody nerozhodoval a obžalovaného k náhrade škody nezaviazal.
S poukazom na takto zistený skutkový stav, riadiac sa pritom hore citovanými právnymi úvahami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku.) Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.