Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/116/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou Mgr. Marcelou Karman v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO: 50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller & Dikoš, s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpená: JUDr. Baltazár Mucska – advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČ: 42 174 856, o zaplatenie 1.105 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.105 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.105 eur od 02.08.2024 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1 105 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 24.04.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť A. B., C.: XXXXXXXX, B. B. D. XXXX/XX, XXX XX E. (ďalej len „poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 519/2024 zo dňa 30.04.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 30.4.2024 do 17.6.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, kde sa nachádzalo aj ku dňu 17.6.2024 a čakalo na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a nájom náhradného motorového vozidla. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 7622024 splatnú dňa 02.07.2024 na sumu 1634,17 EUR bez DPH za 49 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.

Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.06.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 1634,17 EUR bez DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 19.07.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 529,17 EUR. Žalovaný postupoval v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 01.08.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 17.07.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného plnenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor (č. l. 20 spisu). V podanom odpore žalovaný uviedol, že poskytol poistné plnenie vo výške 529,17 € bez DPH za 15 dní nájmu náhradného vozidla (od 30. apríla 2024 až do 14. mája 2024). Poukázal na skutočnosť, že z doloženej faktúry opravcu č. 20240557 zo dňa 14. mája 2024 vyplýva, že opravca dodal právnemu predchodcovi žalobcovi (poškodenej obchodnej spoločnosti) opravené motorové vozidlo už dňa 14. mája 2024. Preto namietol dobu nájmu za dobu 34 dní od 15.05.2024 do 17.06.2024. Podľa názoru žalovaného, nájomné za náhradné vozidlo po dlhšiu dobu než doba deklarovanej opravy bez ďalšieho nie je možné považovať za nutné a účelné náklady v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené už dňa 14. mája 2024, ale prenájom náhradného vozidla skončil až dňa 17. júna 2024. Samotný prenájom náhradného vozidla v trvaní po dobu ďalších 34 dní po ukončení samotnej opravy poškodeného motorového vozidla nie je nutne a účelne vynaložený. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že poškodený vrátil náhradné motorové vozidlo ešte pred vystavením krycieho listu zo strany žalovaného, pričom podotkol, že vybraný opravca nie je zmluvným autoservisom žalovaného. Namietol predložené Potvrdenie o prevzatí a odovzdaní vozidla z autoservisu z 17.06.2024 ako vopred pripravené, šablónovité a účelovo koncipované tlačivo zo strany žalobcu. Praktiky deklarované autoservismi v potvrdeniach považuje za konanie v rozpore s a nás. . Podľa žalovaného teda neobstojí argumentácia žalobcu (resp. jeho právneho zástupcu) ohľadne ním tvrdenej údajnej nevyhnutnej doby nájmu až do vystavenia krycieho listu, keďže z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že poškodený na doručenie krycieho listu nečakal a náhradné vozidlo vrátil ešte pred samotným vystavením krycieho listu. Okrem toho namietal nepreukázanie nevyhnutnosti zapožičania náhradného vozidla, keď poškodený bol v čase nájmu náhradného vozidla vlastníkom viacerých motorových vozidiel. Žalovaný ďalej namietal úrok z omeškania ako nedôvodný.

4. Žalobca v replike na č.l. 40 spisu navrhol súdu, aby pokračoval v konaní na tunajšom súde. K namietanej nutnosti a účelnosti doby prenájmu náhradného vozidla uviedol, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podľa nášho názoru rozhodujúce, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a na dobu jeho opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Je nepochybné, že nájom motorového vozidla vznikol v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá bola spôsobená poistencom žalovaného. Zároveň pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla je potrebné vychádzať z celkovej doby, počas ktorej bolo vozidlo poškodeného z dôvodu jeho opravy v autoservise, a tiež zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, nie je preto možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Uviedol, že žalovaný vôbec neberie do úvahy reálnu dobu, počas ktorej bol poškodený v dôsledku ním nezavineného konania vylúčený z užívania svojho vozidla. Krátenie poistného plnenia odôvodnené vlastným určením doby trvania nájmu vozidla predstavuje neoprávnené a svojvoľné konanie žalovaného, pričom máme za to, že takýto postup nemožno akceptovať. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla v predmetnej veci tak

bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti. Poprel tvrdenie žalovaného o účelovo koncipovanom čestnom prehlásení bez zohľadnenia reálnych skutkových okolností. Skutočnosť, že v iných prípadoch je použitá rovnaká resp. obdobná formulácia súvisí práve s tým, že ide o skutkovo podobnú situáciu ohľadom okolností ukončenia nájmu náhradného vozidla prípadne opravy. Vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal na už ustálenú rozhodovaciu prax.

5. Žalovaný v duplike na č.l. 54 spisu zopakoval už uvádzané skutočnosti s tým, že zdôraznil, že dĺžka nutnej doby zapožičania sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia plnenia vo forme náhrady škody. Poškodený mal možnosť prevziať si opravené motorové vozidlo už dňa 14.05.2024, pričom vzhľadom na splatnosť faktúry za opravu nebol servis oprávnený uplatniť zádržné právo podľa . Preto pokiaľ žalobca argumentuje tvrdením, že poškodená si nemohla vozidlo prevziať z autoservisu po vykonaní opravy bez vystavenia krycieho listu a bez doručenia krycieho listu servisu, táto argumentácia neobstojí, nakoľko zo žiadneho ustanovenia Občianskeho ani nevyplýva oprávnenie vykonávateľa diela, teda opravy, zadržiavať vyhotovené dielo, teda opravené motorové vozidlo v čase, keď pohľadávka na zaplatenie ceny motorového vozidla nebola ešte splatná (pozn. samotná splatnosť faktúry za opravu bola až dňa 21. mája 2024). Postup, podľa ktorého autoservis po oprave vozidlo poškodenému nevydá, nevyplýva z platnej právnej úpravy a je v rozpore s . Žalovaná tak celkovo považuje tzv. „teóriu krycieho listu" razenú resp. predávanú žalobcom v konaniach vedených na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe len za fabuláciu žalobcu, ktorá nemá absolútne žiadnu oporu v platnej právnej úprave. Opätovne zdôraznil, že poškodený si prevzal náhradné motorové vozidlo ešte pred doručením krycieho listu ako aj nepreukázanie nevyhnutnosti doby nájmu náhradného vozidla. Okrem toho opätovne poukázal na rôznu rozhodovaciu prax súdov.

6. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 23.05.2025, ktoré vykonal za účasti právnej zástupkyne žalobcu, právny zástupca žalovaného, ako ani žalovaný sa nariadeného termínu pojednávania nezúčastnil, nepožiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania.

7. Súd v predmetnom konaní vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní následne vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu, a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

9. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

10. Podľa , ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na /.

11. Podľa náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

12. Podľa (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

13. Podľa ust. (ďalej len "") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

14. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

17. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

18. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

19. Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

20. Podľa , ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1105 eur, ako nárok vyplývajúci z poistenia zodpovednosti za škodu po tom, čo zo strany žalovaného nebola uhradená celá výška škody zodpovedajúca nájmu náhradného vozidla.

22. Vo vzťahu k právnej kvalifikácie žalobou uplatneného nároku súd uvádza, že tento právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva poškodeného podľa zákona o PZP uplatniť nárok na náhradu škody vzniknutej mu v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla priamo proti poisťovateľovi, ktorý nárok na žalobcu mal prejsť z poškodeného postúpením podľa . Ustanovenie zákona o PZP tak konštruuje na rozdiel od priamy nárok poškodeného [ zákona o PZP] proti poisťovateľovi [ zákona o PZP] na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá poistený [ zákona o PZP]. Podmienkou pre úspešné uplatnenie tohto nároku je jeho preukázanie.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ktoré skutočnosti v konaní ani neboli sporné, že dňa 24.04.2024 došlo v Žiline k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť A. B., C.: XXXXXXXX, B. B. D. XXXX/ XX, XXX XX E. (poškodená). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Rovnako nesporné bolo, že v dôsledku dopravnej nehody si poškodená za účelom zabezpečenia svojich potrieb z dôvodu poškodenia jej motorového vozidla, zapožičala vozidlo u žalobcu, keď si zapožičala vozidlo zn. Peugeot 308, AT (po dobu opravy jej

poškodeného motorového vozidla). Uvedené skutočnosti vyplývajú zo zmluvy o nájme č. 519/2024 zo dňa 30.04.2024 (č. l. 6 spisu), v zmysle ktorej žalobca poskytol poškodenej vyššie uvedené vozidlo od 30.04.2024 do 17.06.2024 za denné nájomné 61 Eur, zmluvné nájomné v sume 39 Eur, s poplatkom za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur. Poškodená mala vypožičané vozidlo po dobu 49 dní. Za nájom vozidla žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 07622024 (č. l. 8 spisu) zo dňa 17.06.2024, splatnou dňa 02.07.2024 na sumu 1 961 eur. Uvedená suma je fakturovaná za už zmienené obdobie 49 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 39 eur s dph. V sume 1 961 eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 eur s dph. V tejto súvislosti súd uvádza, že v konaní nebola sporná výška denného nájomného, ako ani výška poplatku za pristavenie vozidla. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa , pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou veta prvá .

24. Poškodená následne postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Táto skutočnosť vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 17.06.2024 (č. l. 8 rub rub spisu) a z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.06.2024 adresovanej žalovanému (č. l. 9 rub rub spisu).

25. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný v tomto konaní nespochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorú súd mal preukázanú zo Zmluvy o postúpení, čo ani žalovaný nenamietal. Nadobudnutím takto postúpenej pohľadávky sa tak žalobca stal aktívne vecne legitimovaným subjektom na jej uplatnenie. Rovnako nebola v konaní sporná ani pasívna legitimácia žalovaného, ktorá vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo ani žalovaný nenamietal.

26. V konaní bolo ďalej nesporné, že žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti vyhotovil Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 17.07.2024 (č. l. 11 spisu) a uhradil žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej sumu 529,17 eur. Priznaná suma zodpovedala prenájmu náhradného vozidla po dobu 15 dní, keď v sebe zahŕňala aj zaplatenie poplatku za pristavenie vozidla (15 x 32,50 eur/suma bez dph + 41,67 eur/suma bez dph).

27. Žalovaný v konaní uviedol, že uznal náhradu za nájom náhradného vozidla v rozsahu 15 dní, tzn. za obdobie od zapožičania náhradného vozidla – 30.04.2024, do ukončenia opravy motorového vozidla – 14.05.2024. Žalovaný neuznal dobu nájmu náhradného vozidla za čas od 15.05.2024 do 17.06.2024 z dôvodu, že dňa 14.05.2024 bolo motorové vozidlo poškodenej opravené (ktorá skutočnosť vyplývala z faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla) a teda od nasledujúceho dňa považoval nájom náhradného vozidla za neúčelný. Dňom opravy poškodeného vozidla mala poškodená možnosť si svoje vozidlo prevziať a využívať svoje, už opravené motorové vozidlo. Súd zdôrazňuje, že žalovaný v konaní nenamietal dobu opravy poškodeného motorového vozidla.

28. Súd vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby ustálil, že v danom prípade zodpovednosť za škodu treba posudzovať v zmysle cit. ust. v spojení s ods. 1 , teda ako zodpovednosť prevádzateľa (prevádzkovateľa) osobného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda poškodenej. U zodpovednosti za škodu podľa ide o zodpovednosť objektívnu, teda na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje zavinené konanie. Tejto zodpovednosti sa nemožno podľa zbaviť (liberovať) s výnimkou prípadu, keď škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke a súčasne, ak prevádzateľ preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať. Základom pre splnenie povinnosti poisťovateľa plniť je tá okolnosť, že poistený zodpovedá poškodenému za škodu podľa príslušných právnych predpisov ( a nasl. ). V tomto zmysle má poistný právny vzťah výrazne akcesorický charakter, nakoľko závisí od existencie primárneho zodpovednostného vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Záväzok poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému nie je záväzkom voči nemu, ale voči poistenému. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa ust. je prípad osobitnej zodpovednosti za škodu z toho dôvodu, že k jej podmienkam nepatrí porušenie právnej povinnosti (protiprávnosť) ani zavinenie (hoci prezumované), avšak existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre priznanie zodpovednosti preukázaná, a to existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Hmotnoprávny vzťah medzi účastníkmi je ovplyvnený existenciou poistného vzťahu vodiča (aj ako prevádzkovateľa) motorového vozidla ohľadne zodpovednosti za škodu a žalovaného.

29. Skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla je zodpovedný subjekt povinný nahradiť, avšak len v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci, ktorá zodpovedá poškodenej veci. Škoda v prejednávanom prípade predstavuje „požičovné“ zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľnom s poškodeným vozidlom poškodenej.

30. Súd opakovane zdôrazňuje, že účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. Poškodený je subjekt, ktorý nemá znášať následky poškodenia svojho motorového vozidla, s čím súvisí nemožnosť využívať svoje motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná existencia škodovej udalosti, škody a príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a škodou. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj žalovaný, ktorý v časti uhradil z povinného zmluvného poistenia škodcu, škodu spôsobenú poškodenej vo forme preplatenia nákladov za nájom náhradného vozidla. Žalovaný však neuhradil poškodenej celú vzniknutú škodu, ale iba jej časť. Pritom k takémuto kroku by bolo možné pristúpiť iba pre prípad prerušenia príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou a škodou poškodeného. V predmetnom prípade v konaní nebola preukázaná žiadna iná „udalosť“, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodeného či tretieho subjektu a následkom ktorej by mohol prerušenie pôvodnej príčinnej súvislosti. Žalovaný nenavrhol pred súdom prvej inštancie vykonať žiaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať prerušenie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a uplatňovanou škodou. V konaní teda nebolo preukázané žiadne vybočenie, ktoré by viedlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a nákladmi, ktoré vznikli v súvislosti s nájmom náhradného vozidla po dobu, kým bolo poškodené vozidlo v autoservise. V predmetnom prípade preukázateľne došlo k škode na majetku poškodenej, ktorá si bola nútená prenajať náhradné vozidlo, za ktorý prenájom zaplatila (vo forme zápočtu pohľadávok). Podstatná je v tomto prípade celá doba nájmu náhradného vozidla, ktorý nájom bol zabezpečený za dobu, po ktorú nemala k dispozícii (v dôsledku škodovej udalosti), svoje vlastné motorové vozidlo. Pretože poškodená bola vylúčená z užívania svojho motorového vozidla po celú dobu, po ktorú jej vozidlo nebolo (nie jej vinou) k dispozícii. Tento záver je odzrkadlením právneho záveru Ústavného súdu vyplývajúceho z Nálezu, č.k. -34, v ktorom bolo uzatvorené, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného. Svoje motorové vozidlo nemala poškodená k dispozícii ani dňa 14.05.2024 a to i napriek tomu, že v predmetný deň malo byť jej motorové vozidlo opravené. Táto skutočnosť vyplýva z Potvrdenia autoservisu, ktorý ešte dňa 17.06.2024 konštatoval, že vozidlo nevydá poškodenej, kým mu nebude doručený krycí list. Aj zo skutočnosti, že faktúra za opravu motorového vozidla sa doručuje priamo poisťovni (poškodenému) vyplýva, že oprava je hradená priamo poisťovňou. Je teda zrejmé, že poškodená nežiadala uhradiť poistné plnenie na svoj účet, ale žiadala, aby cena opravy bola likvidovaná zo strany poisťovateľa škodcu (žalovaného) formou vydania krycieho listu žalovaným. Krycí list v tomto prípade slúži ako garancie zaplatenia za opravu poškodeného motorového vozidla zo strany poisťovne (žalovaného). Konanie autoservisu pri nevydaní opraveného motorového vozidla preto zodpovedá v praxi ustálenému pravidlu o vydaní opraveného motorového vozidla buď po úhrade za opravu zo strany poškodeného, alt. doručením krycieho listu poisťovne ako záruky za zaplatenie za opravu. Takéto v praxi zaužívané konanie medzi autoservismi (aj nezmluvnými) a poisťovňami nie je možné prenášať na ťarchu subjektu, ktorý bol nedobrovoľne nútený odovzdať svoje motorové vozidlo do servisu za účelom opravy a teda ktorý nedobrovoľne prišiel o možnosť svoje motorové vozidlo využívať.

31. Žalovaný v konaní namietal tú skutočnosť, že poškodená si nemohla vyzdvihnúť svoje poškodené motorové vozidlo po tom, čo bolo preukázateľne opravené (tzn. 15.05.2024) s odkazom na čakanie na doručenie krycieho listu. Tento argument poškodenej žalovaný nepovažoval za adekvátny, z dôvodu, že autoservis, v ktorom bolo poškodené motorové vozidlo opravované, nie je zmluvným autoservisom žalovaného. K tomu súd uvádza, že žalobca v konaní netvrdil, že by bol autoservis zmluvnou stranou žalovaného. Napriek tomu je nutné konštatovať, že prax, kedy autoservis čaká na doručenie krycieho listu, sa vzťahuje na každú opravu poškodeného motorového vozidla, pri škodovej udalosti, ktorá je krytá poistením. Samotný autoservis NOVÝ TOPCAR, s. r. o., kde bolo poškodené motorové vozidlo v oprave vydal poškodenej Potvrdenie o odovzdaní a prevzatí motorového vozidla z autoservisu dňa 17.06.2023 (č.l. 7 rub spisu), z ktorého vyplýva, že autoservis čaká na doručenie krycieho listu, bez ktorého autoservis nevydá opravované vozidlo. Aj z uvedeného potvrdenia vyplýva, že „čakanie na

doručenie krycieho listu“ je bežnou praxou a to nielen pri zmluvných autoservisoch žalovaného. Pokiaľ žalovaný namietol uvedené potvrdenie ako vopred pripravené, šablónovité a účelové, k tomu súd uvádza, že uvedené skutočnosti v konaní preukázané neboli. Pokiaľ uvedený autoservis (či aj iné autoservisy) koncipujú takéto potvrdenia vo viacerých veciach, je tomu tak pravdepodobne preto, že opakovane vyvstáva obdobná problematika prevzatia motorového vozidla z autoservisu aj v iných konaniach, o čom má súd z vlastnej činnosti vedomosť. Z predmetného potvrdenia vyplýva jednoznačne jeho obsah a dôvody, pre ktoré bolo vydané, preto je súd toho názoru, že predmetné potvrdenie pre preukázanie dôvodov nevydania opraveného motorového vozidla zo strany autoservisu je postačujúce. Autoservis v tomto smere nemusí osobitne tvoriť obsah potvrdenia, keď stačí jednoznačné, pragmatické vysvetlenie nevydania motorového vozidla. Súd pritom zdôrazňuje, že žalovaný v konaní v súvislosti s námietkou predloženého potvrdenia nenavrhol v konaní vypočutie osoby, ktorá by mohla vyvrátiť tvrdenia v potvrdení uvedené (resp. nenavrhol ani iné dokazovanie v tomto smere). Preto je súd toho názoru, že v konaní nebol zistený dôvod, pre ktorý by súd na predmetné vyjadrenie nemal prihliadať.

32. V konaní nebolo sporné, že do dňa 17.06.2024 (v ktorý deň je aj vystavené potvrdenie autoservisu) mala poškodená prenajaté náhradné vozidlo. Napriek nevydaniu jej opraveného vozidla z autoservisu, ktorá skutočnosť jej bola potvrdená dňa 17.06.2024 autoservisom, poškodená pristúpila uvedeným dňom k ukončeniu nájmu náhradného vozidla. Konštrukcie žalovaného o tom, že poškodená tak postupovala z dôvodu, že inak by jej už nebol zaplatený nájom náhradného vozidla zo strany poisťovne (žalovaného), súd nemal za preukázané. Uvedené tvrdenia sú pritom aj v rozpore so skutočným stavom, keď je zrejmé, že táto eventuálna konštrukcia sa preukázala ako nepravdivá, keď zo strany žalovaného nebol uhradený nájom náhradného vozidla už od 16.05.2024, tzn. dátumovo oveľa skôr, ako poškodená ukončila nájom náhradného vozidla. Súd konanie poškodenej, ktoré smeruje k eliminácii nákladov za nájom náhradného vozidla za čas, kedy už poškodená nepotrebovala náhradné motorové vozidlo považuje za správne. V konaní totiž nesporne vyplynulo, že vozidlo bolo poškodenej odovzdané až po doručení krycieho listu zo strany žalovaného, neskôr po ukončení nájmu náhradného vozidla.

33. Žalovaný v konaní ako ďalší dôvod pre neuhradenie nájmu náhradného vozidla poukázal na skutočnosť, že nájom náhradného vozidla zo strany poškodenej nebol nevyhnutný. Malo tomu tak byť z dôvodu, že poškodená je vlastníčkou viacerých motorových vozidiel. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní v reakcii na vyjadrenie žalovaného potvrdila, že je pravdou, že poškodená disponovala aj inými motorovými vozidlami, ktoré však boli využívané na iné účely. Nakoľko však došlo k poškodeniu, preto poškodená potrebovala náhradu práve za toto vozidlo, ktoré bolo poškodené. Okrem toho žalobca v konaní doložil Čestné prehlásenie poškodenej zo dňa 17.06.2024, z ktorého vyplýva, že v čase zapožičania náhradného vozidla nemala k dispozícii iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. K tomu súd uvádza, že v konaní nebolo sporným, že by poškodená disponovala viacerými motorovými vozidlami, avšak z jej vyjadrenia, o ktorého pravdivosti v konaní pochybnosť nenastala, vyplynulo, že náhradné motorové vozidlo potrebovala práve za účelom nahradenia poškodeného motorového vozidla, ktoré pôvodne mala k dispozícii. Skutočnosť, že je podnikateľský subjekt vlastníkom viacerých motorových vozidiel neznamená, že by na jeho strane nevyvstala potreba náhrady za jedno poškodené vozidlo (z mnohých). Práve naopak je nutné konštatovať, že predovšetkým pri podnikateľských subjektoch je potrebné ustáliť nutnosť náhrady motorového vozidla aj pri vlastníctve viacerých motorových vozidiel, pretože každé jedno slúži k nejakému účelu. Iná situácia by mohla eventuálne nastať pri fyzickej osobe, ktorá by bola vlastníkom viacerých motorových vozidiel, keď každé z nich by užívala iba táto jedna fyzická osoba – vlastník. V predmetnom prípade je nepochybné, že pokiaľ poškodený vlastní viaceré motorové vozidlá pre účely podnikania, je tomu práve z dôvodu ich využívania na stanovené účely. Potom pokiaľ poškodená stratila možnosť využívať jedno (aj keď z viacerých) motorové vozidlo, je nutné vyhodnotiť nevyhnutnosť náhrady nájomného vozidla za poškodené motorové vozidlo, ktoré stratila (nie svojou vinou) možnosť využívať. V tomto smere bola nevyhnutná náhrada za konkrétne poškodené motorové vozidlo.

34. S poukazom na uvedené skutočnosti je súd toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu nájomného v rozsahu celej preukázanej doby trvania nájmu a to od 30.04.2024 do 17.06.2024, t.j. v rozsahu 49 dní.

35. Z faktúry č. 07622024 vyplýva, že žalobca fakturoval poškodenej mimo iné poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 eur s dph, 41,67 eur bez dph a to na základe dohody okrem iného na cene

denného nájomného, zmluvného nájomného a poplatku za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 eur s dph. Z uvedených dôkazných prostriedkov vyplýva, že poplatok za pristavenie vozidla bol explicitne v nájomnej zmluve dojednaný a žalovaný ho uhradil pri poskytnutí poistného plnenia. Žalovaný v konaní osobitným spôsobom nerozporoval povinnosť úhrady predmetného poplatku, v konaní neprodukoval skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné usudzovať, že by podľa žalovaného žalobcovi neprináležal nárok na zaplatenie poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla s ohľadom na jeho úhradu pri poskytnutí poistného plnenia. Z predloženého oznámenia o poskytnutí poistného plnenia súd zistil, že jeho výška bola započítaná do uskutočnenej úhrady.

36. Je nepochybné, že poškodená mala prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jej vozidla, v dôsledku čoho je jej nárok voči žalovanému opodstatnený. Je však nutné uviesť, že sa musí jednať o náklady vynaložené nutne a účelne. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodená, teda právna predchodkyňa žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohla svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovanej. Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho automobilu, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodenej ako právnej predchodkyne žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla reparuje poškodenej stav, keď nemohla z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodená, resp. v danom prípade právna predchodkyňa žalobcu preukázala, že z titulu poistnej udalosti nemohla motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bola poškodená nútená vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodená mohla používať svoje vlastné vozidlo.

37. Aj v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).

38. Súd v závere konštatuje, že nezistil žiadny dôvod nepriznať žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej náklady nájmu v plnej fakturovanej výške, pokiaľ žalovaný namietal dobu trvania nájmu náhradného vozidla. Súd posúdil, že skutočná výška škody v zmysle je aj žalovaná istina - náklady spojené s odstraňovaním následkov poškodenia, medzi ktoré v zmysle ustálenej súdnej praxe patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Pre posúdenie nutnosti a účelnosti je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohla poškodená užívať svoje motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musela prenajať vozidlo - až do doručenia krycieho listu. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté vozidlo. Súd zároveň konštatuje, že podľa jeho názoru je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody spôsobenej dopravnou nehodou a nákladmi za

prenájom vozidla v celom rozsahu, tzn. aj po dobe, kedy bolo poškodené vozidlo opravené, keď však predmetné vozidlo bolo právnemu predchodcovi žalobcu odovzdané až po vystavení krycieho listu zo strany žalovanej a to na základe vopred uskutočneného zmluvného dojednania medzi autoservisom a žalovanou.

39. Súd je teda toho názoru, že žalobcovi prináleží náhrada nájomného za obdobie celý fakturovaných 49 dní, ako aj náhrada za fakturovanú časť vo výške 41,67 eur bez dph za pristavenie vozidla, ktorá suma nebola zo strany žalovanej rozporované. Žalobca vyfakturoval poškodenej za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme a to faktúrou vo výške 1 634,17 eur bez dph. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 529,17 eur, je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 1 105 eur uplatnená dôvodne (fakturovaná suma: 1634,17 eur – uhradená suma: 529,17 eur = priznaná suma: 1 105 eur) a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy , na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa .

40. Žalobca si v konaní uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 02.08.2024, keď posledný deň, kedy mohla žalovaná žalobcovi poskytnúť plnenie je po uplynutí 15-dní odo dňa skončenia poistnej udalosti (skončené dňa 17.07.2024) v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. V danom prípade si žalobca (ako právny nástupca poškodeného) priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP proti poisťovni. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v . V predmetnom prípade má súd pri aplikácii Zákona o PZP a za to, že na strane žalovaného dôjde k omeškaniu, keď žalovaný nevyplatí uplatnené nároky, rozdiel nastáva iba v lehote, odkedy k omeškaniu dôjde. Súd preto žalobcovi z priznaného žalovaného nároku priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % (základná úroková sadzba ECB k 1. dňu omeškania + 5 percentuálnych bodov), a to v zmysle nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , a to od 02.08.2024, t.j. odo dňa, kedy žalobca žiadal, keď k omeškaniu došlo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dní odo dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 17.07.2024) v súlade s ZPZP, a to aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 14. 10. 2021.

41. Na základe vyššie uvedených skutočností súd zaviazal žalovaného, aby žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uhradil sumu 1 105 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 02.08.2024 do zaplatenia.

42. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , teda podľa zásady úspešnosti žalobcu v konaní. Nakoľko súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.