Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Ek/2029/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Úrad vládneho auditu, so sídlom: T. G. Masaryka 10, 960 01 Zvolen, IČO: 50 086 821, proti povinnému: W.. V. W., nar: X.X.XXXX, trvale bytom: S. XXXX/XX, XXX XX K. - mestská časť B. K., J.: XX XXX XXX, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom: Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o vymoženie 3.005,44 Eur s príslušenstvom, v exekúcii vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Eduardom Birom, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 04001 Košice, IČO: 35 537 957, pod č. , o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti výroku II a III Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05. mája 2021, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku II Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05. mája 2021 z a m i e t a.

II. Súd sťažnosť oprávneného proti výroku III Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 05. mája 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 05.05.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom Uznesenie pod sp. zn. , ktorým vo výroku I. zastavil exekúciu vedenú súdnym Mgr. Eduardom Birom, pod sp. zn.: celom rozsahu podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, vo výroku II uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť povinnému náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 171,50 Eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia a vo výroku III. uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Eduardovi Birovi trovy exekútora vo výške 36,- Eur v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.12.2020 domáhal od povinného vymoženia 3.005,44 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100631062/2018 zo dňa 27.3.2018, vykonateľným dňa 31.07.2018 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 12.01.2021 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Eduardovo Birovi, so sídlom exekútorského úradu Žižkova 6, 04001 Košice, IČO: 35 537 957, ktorý ju vedie pod č. 214EX/26/21. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného. Súd kontrolou doručeniek zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal exekúciu zastaviť podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, z dôvodu že došlo k zrušeniu exekučného titulu. K zrušeniu došlo Rozsudkom Krajského súdu Košice sp. zn. zo dňa 25.9.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2019. Povinný predložil dôkaz: Rozsudok Krajského súdu Košice zo dňa 25.9.2019 sp. zn. , spolu s doložkou právoplatnosti vo formáte asice. Zároveň žiadal súd o priznanie náhrady trov konania voči oprávnenému v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie

exekúcie vo výške 171,50 Eur za 2 úkony právnej pomoci poskytnutej advokátom v exekučnom konaní (1.príprava a prevzatie zastúpenia 60,59 Eur + 10,87 Eur režijný paušál, 2. podanie návrhu na zastavenie exekúcie 60,59 Eur + 10,87 Eur režijný paušál, spolu 142,92 Eur bez DPH +20% DPH keďže zástupca povinného je platca DPH, jeho IČ DPH je SK2023171392). Oprávnený k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je oprávneným subjektom na zabezpečenie vymáhania pohľadávok v mene štátu, ktoré sa týkajú pokút za priestupky a za správne delikty uložené daňovými úradmi do 31. mája 2019. Uviedol, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemal vedomosť o zrušení exekučného titulu Rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 25.09.2019, sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2019. Uviedol, že nakoľko bol exekučný titul zrušený, oprávnený súhlasí so zastavením predmetnej exekúcie. K trovám exekúcie, ktoré vznikli povinnému v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie oprávnený uvádza, že nesúhlasí s tým, aby bol on zaviazaný na ich úhradu. Podľa § 199b Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. V tomto prípade za akékoľvek vzniknuté náklady spojené s výkonom exekúcie nesie zodpovednosť povinný, keďže mal dostatočný časový priestor, aby začatiu exekúcie zabránil. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhuje, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu zrušenia exekučného titulu a zároveň navrhuje, aby súd nepriznal povinnému nárok na náhradu vynaložených trov exekučného konania vo výške 171,50 Eur za 2 úkony právnej pomoci poskytnutej advokátom v exekučnom konaní, nakoľko podaniu návrhu na vykonaniu exekúcie povinný mohol zabrániť. Zároveň navrhuje, aby súd povinného zaviazal na úhradu trov exekúcie pri jej zastavení z rovnakého dôvodu. Vyšší súdny úradník v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že konanie a rozhodovanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na návrh povinného rozhoduje o tom, či exekúcia začala oprávnene a či je vedená v súlade so zákonom. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie (08.12.2020). Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného. Po oboznámení sa so spisovým materiálom sa súd ako prvou otázkou zaoberal, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a to najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Tieto vyhodnotil tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas a preto má odkladný účinok. Následne skúmal vlastnosti a existenciu predloženého exekučného titulu. Uviedol, že zrušenie exekučného titulu je dôvodom, pre ktorý musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd mal v konaní preukázané a stranami ako nespornú otázku potvrdené, že povinný správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 23.08.2018 žiadal preskúmať rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100631062/2018 zo dňa 27.3.2018, vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postupu administratívneho orgánu a žiadal, aby toto bolo v súlade s ustanovením v celom rozsahu zrušené. Predmetné rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100631062/2018 zo dňa 27.3.2018 je exekučným titulom v tomto konaní. Krajský súd v Košiciach Rozsudkom, sp. zn.: zo dňa 25.09.2019 zrušil rozhodnutie Daňového úradu Košice č.: 100 631 062/2018 zo dňa 27.03.2018. Predmetné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2019. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd konštatoval, že nastal dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku, konkrétne súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený. O náhrade trov konania rozhodol tak, že povinnému priznal náhradu trov právneho zastúpenia voči oprávnenému. Dôvodom priznania náhrady trov povinného bolo premietnutie zásady úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Zastavenie exekúcie predstavuje jednoznačne neúspech na strane oprávneného a úspech na strane povinného. O výške náhrady trov exekúcie rozhodol tak, že povinnému priznal náhradu trov exekúcie v súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 171,50 Eur. Základná sadzba za jeden polovičný úkon právnej služby predstavuje sumu vo výške 60,59 Eur. Odmena za 2 úkony právnej služby poskytnutej advokátovi v exekučnom konaní, t.j. príprava a prevzatie zastúpenia 60,59 Eur + 10,87 Eur režijný paušál a podanie návrhu na zastavenie exekúcie 60,59 Eur + 10,87 Eur režijný paušál, spolu činí 142,92 Eur bez DPH, + 20% DPH, keďže zástupca povinného je platca DPH. Súd v napadnutom uznesení priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie (náhradu paušálnych výdavkov) vo výške 72,- Eur. V otázke výšky náhrady paušálnych nákladov súdneho exekútora súd uviedol, že pri určovaní tejto výšky vychádzal z ustanovení , a vyhlášky. Súd priznal súdnemu exekútorovi

náhradu paušálnych výdavkov v zmysle vyhlášky č. vo výške 30,- Eur, zvýšenú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % zo sumy 30,- Eur, t.j. vo výške 6,- Eur, keďže súdny exekútor je platcom DPH. Náhrada paušálnych výdavkov súdneho exekútora tak predstavuje spolu 36,- Eur, ktorú súd priznal súdnemu exekútorovi v 50% výške, nakoľko tu boli dané dôvody na zníženie náhrady paušálnych výdavkov, keďže dôvod na zastavenie exekúcie nastal v rámci 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok. Navyše uviedol, že v danom prípade došlo k ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným. Z tohto dôvodu náhradu trov súdneho exekútora pričítal oprávnenému, keďže je mu možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, keď podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia - exekučného titulu, ktorý bol zrušený.

3. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , l ods. 1, , , , , , , , , , prvej vety, , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), ustanoveniami , , , č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Exekučného poriadku (ďalej len „”) a ustanovením č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,“), v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“).

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote sťažnosť voči výroku II a III napadnutého uznesenia s tým, že žiadal, aby súd zmenil výrok II a III. napadnutého uznesenia tak, že súd povinnému neprizná náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie a uloží povinnému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Eduardovi Birovi trovy exekútora vo výške 36,- Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Sťažnosť odôvodnil tým, že nesúhlasí s názorom exekučného súdu v tom, že oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia - exekučného titulu, ktorý bol zrušený, čo zo „spätného pohľadu“ znamená neúspech oprávneného v základnom konaní. Uviedol, že táto argumentácia nie je použiteľná v prípade, keď by došlo k zastaveniu exekúcie z akéhokoľvek iného dôvodu, ktorý by povinnému pred začatím exekúcie nebol známy. Oprávnený vstupoval do exekučného konania s rizikom, že v budúcnosti môžu nastať okolnosti, ktoré spôsobia zastavenie exekúcie. Avšak v tomto prípade došlo k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie dňa 08.12.2020, t.j. v čase, kedy bol exekučný titul už právoplatne zrušený. Táto skutočnosť v danom čase oprávnenému nebola známa a ani sa o nej nemal ako dozvedieť, zatiaľ čo povinný o nej vedomosť mal, no napriek výzve na úhradu dlhu, ktorá mu bola doručená dňa 06.02.2020, o nej Úrad vládneho auditu neinformoval. V závere tejto výzvy bol povinný upozornený, že pokiaľ pokutu uloženú exekučným titulom neuhradí, Úrad vládneho auditu pristúpi k vymáhaniu pohľadávky exekútorom. K pohľadávke oprávnený uviedol, že mu bola daná do správy a na vymáhanie Daňovým úradom Košice v súlade s o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pričom pri doručení exekučného titulu (a ani následne) nedošlo zo strany Daňového úradu Košice k oznámeniu, že dané rozhodnutie bolo neprávoplatne a následne aj právoplatne zrušené. Oprávnený sa dozvedel o zrušení exekučného titulu až zo žiadosti o vyjadrenie sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorú mu súdny exekútor poverený výkonom tejto exekúcie doručil dňa 29.01.2021. Ďalej oprávnený uvádza, že v danom prípade sa nejedná o zrušenie exekučného titulu po začatí exekúcie, ale o neexistenciu exekučného titulu, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekučné konanie. Povinným vynaložené náklady na právne zastúpenie v exekučnom konaní nepredstavujú podľa názoru oprávneného nevyhnutné výdavky vynaložené na obranu povinného. Vzniku týchto výdavkov mohol povinný jednoducho zabrániť komunikáciou s oprávneným pred začatím exekúcie, ako aj po jej začatí. Na základe vyššie uvedených skutočností týmto oprávnený žiada exekučný súd, aby prihliadol na všetky okolnosti tohto prípadu a posúdil ich vo vzájomných súvislostiach. Najmä na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril. V tomto prípade napriek doručeniu výzvy na úhradu dlhu, dlžník nezareagoval, neoboznámil Úrad vládneho auditu s podstatnou skutočnosťou a neposkytol mu zásadný dôkaz pre ďalšie konanie. Tým teda vedome nezabránil začatiu exekučného konania (na ktoré bol upozornený). Oprávnený nerozporuje právo povinného byť zastúpený právnym zástupcom, avšak trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní nepovažuje za nevyhnutný účelne vynaložený výdavok povinného, ktorého náhradu by si mal právo uplatňovať od oprávneného. Udržiavaním Úradu vládneho auditu v nevedomosti o zrušení rozhodnutia

Daňového úradu Košice, došlo zo strany oprávneného k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, a tým sa dostal zavinením povinného do pozície strany v konaní, ktorá bola posúdená ako neúspešná strana. Úspech vo veci bol v tomto prípade zrejmý, nakoľko aj oprávnený so zastavením exekúcie súhlasil, keďže sa nejednalo o spornú záležitosť. Priznať strane náhradu trov len podľa pomeru jej úspechu vo veci bez zohľadnenia skutočnosti, ktorá strana zavinila trovy konania (ktoré by inak neboli vznikli), respektíve bez zohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa, nenesie v tomto prípade známky spravodlivosti. Účelom náhrady trov konania by mala byť predsa kompenzácia výdavkov účastníkovi konania, ktoré musel vynaložiť v dôsledku protiprávneho konania na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Lenže v tomto prípade to z jeho strany vo vzťahu k Úradu vládneho auditu nebolo potrebné a už vôbec nie nevyhnutné, preto oprávnený nepokladá za odôvodnené znášať trovy právneho zastúpenia povinného. Zároveň, nakoľko oprávnený preukázal zavinenie povinného na podaní návrhu na vykonanie exekúcie (či už úmyselnou alebo nedbanlivostnou nečinnosťou), pokladá za dôvodné zaviazať povinného aj úhradou trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

5. Povinný sa k sťažnosti vyjadril a žiadal, aby súd sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a aby bol oprávnený zaviazaný nahradiť mu všetky trovy, ktoré mu v exekučnom konaní vznikli. Uviedol, že oprávnený sa v podanej sťažnosti snaží vyviniť z podania absolútne a od počiatku bezdôvodnej exekúcie voči povinnému, ktorú bez akýchkoľvek pochybností zavinil výlučne oprávnený. Je výlučne vecou orgánov verejnej moci, v tomto prípade Daňového úradu Košice I, Finančného riaditeľstva SR či Úradu vládneho auditu, aby mali všetky potrebné informácie na to, či si voči občanovi Slovenskej republiky uplatnia alebo neuplatnia akékoľvek nároky, sankcie či voči nemu začnú konanie vrátane exekučného.V predmetnej veci nielenže Daňový úrad Košice a následne Finančné riaditeľstvo SR vydali voči povinnému nezákonné rozhodnutie, ale dokonca po jeho zrušení súdom, o ktorom mali ako strany súdneho sporu vedomosť, Úrad vládneho auditu začal aj bezdôvodnú exekúciu na podklade nezákonného a dokonca už aj právoplatne zrušeného rozhodnutia. Je absolútne irelevantné, prečo si príslušné orgány neoznámili existenciu právoplatného zrušujúceho rozsudku voči exekučnému titulu a kde na strane ktorého orgánu je chyba - k zrušeniu exekučného titulu došlo, a je výlučne vecou príslušných orgánov, aby zabezpečili správne fungovanie celého úradníckeho aparátu vrátane podávania si všetkých dostupných informácií, s týmto nemá povinný nič spoločné naopak sa oprávnene domnieval, že príslušné orgány vedia a musia vedieť o zrušení exekučného titulu veď boli stranou súdneho sporu pred súdom. Exekúcia bola správne zastavená a exekučný súd správne priznal povinnému náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko neexistujú žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by mohli odôvodniť zrejmú nespôsobilosť príslušných orgánov verejnej moci pri výkone ich právomocí a vymáhaní pohľadávok od občana SR - povinného. Niet absolútne žiadneho dôvodu na to, aby povinný musel v súvislosti s nezákonnými postupmi oprávneného v tomto prípade znášať ďalšie trovy či náklady, ktoré mu vznikli výlučne nezákonným a nesprávnym postupom oprávneného. V neposlednom rade povinný uvádza, že ani napriek písomnej výzve mu doposiaľ neboli uhradené ani trovy právoplatne priznané súdom. Neexistuje žiaden zákonný ani iný dôvod na nepriznanie trov povinnému, ako to žiada oprávnený, nie sú na to splnené žiadne zákonné ani iné podmienky.

6. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

9. Podľa a v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola oprávneným podaná do dátovej schránky súdu dňa 24.05.2021 a smeruje voči výroku II. a III. napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky oprávneného doručené dňa 07.05.2021, bola sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

14. V prvom rade súd musí uviesť, že exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu a zároveň je jeho druhým štádiom. je teda v pozícii lex specialis a vymedzuje okruh subjektov, o nákladoch ktorých možno uvažovať ako o trovách exekučného konania. Týmito subjektmi sú súdny exekútor, účastníci konania a štát. Jednotlivé zložky trov týchto subjektov vymedzuje zákon taxatívnym spôsobom, spolu s pravidlami pre ich platenie a (prípadnú) náhradu. Vzhľadom na uvedené, iné náklady nemožno považovať za trovy exekučného konania.

15. Exekučné konanie je zásadne návrhovým konaním. Preto v danom prípade platí zásada úspechu v spore, ktorá je kritériom pre priznanie náhrady trov konania. Čiže podobne ako v základnom konaní riziko neúspechu konania je rizikom žalobcu (v exekúcii označovaného ako oprávneného). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd teda správne pristúpil k tomu, keď vo výrokovej časti napadnutého uznesenia rozhodoval aj o trovách exekúcie a ich výške.

16. Podľa § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

17. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

18. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

19. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

20. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

21. Podľa advokátskej , základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto neustanovuje inak.

22. Podľa advokátskej , odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

23. Podľa advokátskej , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

24. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným a povinný si uplatnil náhradu trov konania, vyšší súdny úradník správne postupoval, keď rozhodoval podľa ustanovenia § 61l ods. 3 veta prvá v spojení s ustanovením § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania povinného.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal výrok II napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil procesný stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnil a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

26. Súd pri posudzovaní náhrady trov povinného vychádzal zo základných princípov uplatňovaných pre sporové konanie, ktorým je zásada úspechu v spore. Výsledkom sporu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že exekúcia bola zastavená. To znamená, že povinný bol v spore úspešnou stranou a teda mu v prípade uplatnenia vznikol aj nárok na náhradu trov konania. Súd vyhodnocoval pri rozhodovaní o trovách konania aj okolnosti, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie. V danom prípade sa jednalo o skutočnosť, že exekučný titul bol zrušený. Tým pádom bol naplnený dôvod pre zastavenie exekúcie súdom podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Súd uvádza, že len táto objektívna skutočnosť pre ktorú došlo k zastaveniu exekúcie nemôže byť skutočnosťou, ktorá paušálne „vyviní“ oprávneného zo zodpovednosti za náhradu trov konania. Preto súd v každom prípade musí objektívne posúdiť skutkový stav, príp. výnimočné situácie, pre ktoré by náhradu trov konania úspešnej strane nepriznal. V exekúcii navyše ešte musí byť splnená ďalšia podmienka, ktorá sa viaže na zavinenie oprávneného v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie. A tým je pričítateľnosť dôvodu zastavenia exekúcie oprávnenému.

27. V posudzovanom prípade nastala situácia, kedy exekučný titul bol vydaný Daňovým úradom Košice dňa 27.03.2018. Exekučný titul bol zrušený Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: zo dňa 25.09.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2019. Následne bola pohľadávka štátu predložená do správy a na vymáhanie oprávnenému. Oprávnený zaslal povinnému Výzvu na úhradu dlhu, ktorý ju prevzal dňa 06.02.2020 a dňa 08.12.2020 podal návrh na vykonanie exekúcie súdu. O neexistencii exekučného titulu sa dozvedel až z návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Posúdením skutkového stavu súd uvádza, že v danom prípade došlo primárnemu pochybeniu, pre ktoré vec dospela až do štádia exekúcie v dôsledku činnosti vydávateľa exekučného titulu - tzn. Daňového úradu Košice. Kebyže si tento úrad riadne plní svoje povinnosti, tzn. riadne eviduje stav svojich pohľadávok, k danej situácii by nedošlo. Daňový úrad Košice totižto bol účastníkom konania o zrušení exekučného titulu. Vzhľadom k tomu, že uvedené rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť, je evidentné že mu muselo byť aj doručované. Je teda nespochybniteľné, že na strane pôvodcu pohľadávky bola vedomosť o tom, že došlo k zrušeniu exekučného titulu. Skutočnosť, že o tom oprávneného neinformoval nemôže byť v predmetnom konaní opomenutá, pretože toto je hlavný dôvod, ktorý je možné oprávnenému pričítať a na základe ktorého súd správne rozhodol o náhrade trov exekúcie povinného. Súd vyhodnotil aj rozsiahlu argumentáciu oprávneného o tom, že čiastočne aj povinný mohol zabrániť vzniknutej situácii, keď na výzvu na úhradu dlhu voči oprávnenému nereagoval. To je síce pravda, avšak pri posúdení jednotlivých argumentov v ich vzájomnej súvislosti je jednoznačné, že veriteľ, príp. správca pohľadávky je subjektom, ktorý má povinnosť sa starať o riadnu evidenciu a správu svojej nezaplatenej pohľadávky. Nemôže byť dané na ťarchu povinného skutočnosť, že nereagoval na výzvu oprávneného. Možnosť reagovať na výzvu zo strany povinného bolo jeho právom ale nie povinnosťou. I keď z morálneho hľadiska podľa názoru súdu povinný na výzvu reagovať mal. To, že si uvedené povinný uvedomil vyplýva aj z toho, že si v danom prípade už neuplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k sťažnosti.

28. Súd konštatuje, že ohľadom určenia povinnej osoby, ktorá má znášať trovy exekúcie povinného sa súd nestotožnil s argumentáciou oprávneného, že v danom prípade neexistuje dôvod ktorý mu je možné pričítať. V konaní bolo preukázané pochybenie pri správe pohľadávky na strane pôvodcu exekučného titulu ako aj oprávneného, čo malo vplyv na exekučný titul a teda aj na samotnú exekúciu. Oprávnený teda neuniesol dôkazné bremeno a z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že oprávnený je neúspešnou stranou v spore a zároveň došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Vyšší súdny úradník správne rozhodol v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, keď povinnému priznal náhradu trov konania voči oprávnenému (výrok II napadnutého uznesenia). Čo sa týka výšky priznaných trov právneho zastúpenia povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie súd sa plne stotožňuje s určením základu nároku pre ich výpočet ako aj s určenou výškou trov právneho zastúpenia.

29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bola sťažnosť oprávneného týkajúca sa výroku II. vyhodnotená ako nedôvodná a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia keď ju zamietol.

30. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže strany nenavrhli, v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.

31. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.

32. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

33. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.

34. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

35. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

36. Podľa , exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.

37. Podľa veta prvá , náhrada paušálnych výdavkov patrí exekútorovi pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom ako zastavením exekúcie.

38. Podľa , nevyhnutné výdavky spojené s vedením konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky pri exekúcii predajom hnuteľných vecí, predajom nehnuteľností, predajom podniku a pri exekúcii na nepeňažné plnenie, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.

39. Podľa a , exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur. Ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.

40. V otázke trov súdneho exekútora súd uvádza, že nárok na náhradu paušálnych výdavkov súdneho exekútora vzniká okamihom doručenia poverenia na vykonanie exekúcie bez rozdielu, či táto exekúcia začala alebo nezačala oprávnene. Súd ďalej konštatuje, že ukončenie exekúcie nenastalo splnením vymáhaného nároku zo strany povinného podľa § 61o ods. 1 Exekučného poriadku. V prípadoch, keď dochádza ukončeniu exekúcie z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie nároku povinným, je to oprávnený, ktorý v zmysle § 199c ods. 2 v spojení s § 198 ods. 2 Exekučného poriadku platí vzniknuté

trovy exekúcie. Súčasťou tejto objektívnej procesnej zodpovednosti je aj povinnosť oprávneného niesť riziko, že exekúcia vedená voči povinnému nebude úspešná, resp. nastanú také okolnosti, ktoré spôsobia jej zastavenie. Na základe vyššie uvedených skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie má exekučný súd za to, že oprávnenému je možné pričítať procesné zavinenie zastavenia exekúcie, keďže podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia - exekučného titulu, ktorý bol zrušený, čo zo „spätného pohľadu“ znamená neúspech oprávneného v základnom konaní. Súd preto oprávneného zaviazal na úhradu trov súdneho exekútora tak, ako je uvedené vo výroku III. napadnutého uznesenia.

41. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti bola sťažnosť oprávneného týkajúca sa výroku III. vyhodnotená ako nedôvodná a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, keď ju zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).