Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Csp/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Petrom Melichárekom, v spore žalobkyne: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 239/17, Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, zastúpená: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, IČO: 42185190, so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému: D. o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobkyni nárok náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 26.3.2020 domáhala toho, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 100 eur s príslušenstvom, a nahradiť jej trovy konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa so žalovaným uzatvorili dňa 24.3.2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, ktorý bol poskytnutý žalovanému na základe registrácie na webovom sídle www.minipozicka.sk.. Pri registrácii potvrdil súhlas so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a potvrdil aj pravdivosť ním zadaných údajov. Zmluva bola uzavretá dňa podľa zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákonník a zákona č. 257/2016 Sb., o spotrebitelském úvěru. Na základe zmluvy poskytla žalobkyňa žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,- eur, ktorý sa zaviazal vrátiť do 28 dní od poskytnutia úveru spolu s celkovými nákladmi vo výške 28,- eur tvorenými výlučne odplatou v celkovej výške 128 eur. Dlh žalovaného sa stal splatným dňa 28.7.2017. Taktiež žalobkyňa uviedla, že v zmysle čl. 18 bola oprávnená upozorniť dlžníka na omeškanie so splátkou úveru písomne, mailom alebo SMS. Na upozornenie je oprávnený požadovať úhradu 3 eur. Žalovanému zaslala žalobkyňa 4 upomienky na ktoré nereagoval, čím žalovanému vznikla povinnosť uhradiť sumu 12 eur. Zdôraznila, že žalovaný nevykonal ani čiastočnú úhradu.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 3.4.2020 vydal platobný rozkaz v súlade s ustanovením (ďalej ako „“). Nakoľko žalovanému sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk a ani na základe vykonaného šetrenia z dostupných lustrácii súd nezistil inú adresu žalovaného, upovedomil a vyzval žalobkyňu v súlade s o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), aby v lehote do 15 dní navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Po návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle , upomínací súd postúpil vec dňa 18.1.2021 tunajšiemu súdu na jej prejednanie.

3. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu na jej adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR, a ani zistiť jeho iný skutočný pobyt vykonanou lustráciou, preto mu súd žalobu doručoval podľa , pričom k doručeniu žaloby došlo dňom 19.5.2021. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Predmetom konania je zaplatenie sumy 100,- eur s príslušenstvom, jedná sa o drobný spor a na strane žalovaného je spotrebiteľ ( ). Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov predložených stranami v súlade s . Verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 2.6.2021, teda bola zachovaná päťdňová lehota pred jeho verejným vyhlásením ( ). Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

5. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu zistil skutkový stav veci:

6. Zo zmluvy o úvere zo dňa 24.3.2017 mal súd preukázané, že žalobkyňa mala poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 100,- eur. Žalovaný mal poskytnutý úver uhradiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutým úverom vo výške 28,- eur. RPMN bola vypočítaná na 2397,81 %. Žalovaný do podania žaloby dlh neuhradil.

7. Súd zistil, že v elektronickej forme zmluvy o úvere č. č. XXXXXX. sú uvedené údaje dlžníka zhodné s údajmi žalovaného vrátane uvedenia rodného čísla. Podľa dátumu malo dôjsť k uzavretiu zmluvy 24.3.2017. Elektronická zmluva mala byť podpísaná elektronicky, avšak neboli uvedené žiadne údaje elektronického podpisu, resp. žiadne označenie certifikačnej autority, súkromného alebo verejného kľúča a pod., dokonca súd nemal ani len preukázanú zaručenú konverziu elektronického dokumentu. Súd preto v danom konaní nemal preukázaný podpis dokumentu zaručeným elektronickým podpisom vydaným niektorou z certifikačných autorít, dokonca žiadnym spôsobom nahrádzajúcim podpis. Na základe zmluvy mala byť poskytnutá veriteľom suma 100 eur s povinnosťou dlžníka uhradiť sumu 128 eur do 28 dní od poskytnutia úveru avšak súd nemá preukázané, že žalovanému boli poskytnuté predmetné finančné prostriedky.

8. Žalobkyňa k žalobe iné listinné dôkazy ako výtlačok zmluvy o spotrebiteľskom úvere a všeobecných podmienok poskytnutia úveru nepredložila, iné návrhy v žalobe neoznačila či nenavrhla vykonať iné dôkazy.

9. Súd zistený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa týchto právnych predpisov:

10. Za rozhodné hmotné právo v danej veci súd považoval právo Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 bodu 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady(ES) č.593/2005 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „ spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takúto činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny, a zmluva patrí do rozsahu činnosti tejto krajiny. Podľa čl. 6 bodu 2 veta prvá tohto nariadenia bez ohľadu na ods.1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky ods. 1. V danej veci sa strany dohodli, že rozhodným právom bude právo Slovenskej republiky (viď spotrebiteľská rozhodcovská zmluva). Navyše, aplikácia práva Slovenskej republiky je daná aj naplnením čl. 6 bodu 1 písm. b), nakoľko zo spôsobu uzavretia zmluvy prostredníctvom webovskej stránky zriadenej žalobkyňou pre Slovenskú republiku v slovenskom jazyku vyplýva, že podnikateľská činnosť žalobkyne bola nasmerovaná aj do Slovenskej republiky.

11. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

13. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

15. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa zťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

16. Podľa , , , v znení účinnom od 1.1.2009, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa , Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

18. Podľa 40 § ods. 4 , písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

19. Žalobkyňa v danom prípade pri uzavieraní predmetnej zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Súd konštatuje, že v zmysle ust. § 2 písm. c) ZoSÚ, na neho treba hľadieť ako na tzv. iného veriteľa, pretože išlo o právnickú osobu, ktorá v rámci svojho podnikania poskytovala úvery, spĺňajúce aspoň jednu z podmienok podľa ust. § 1 ods. 3 c), f) a l) ( žalobkyňou poskytnutý úver spĺňa podmienku podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zákona - ide o úver splatný v lehote do 3 mesiacov). Zároveň však ňou poskytnutý úver nespĺňa žiadnu z podmienok, uvedených v ust. § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r) a zároveň nejde o banku, pobočku zahraničnej banky a finančnú inštitúciu podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť, udelené Národnou bankou Slovenska. Dlžník zmluvu uzavieral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzavieraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.

20. Súd v konaní nemal dostatočne preukázané, že právny úkon uvedený v žalobe, ktorý mal byť vykonaný elektronickým spôsobom, vykonal skutočne žalovaný. O vykonaní právneho úkonu žalovaným môže svedčiť uvedenie osobných údajov, teda mena, adresy, rodného čísla, avšak nemožno vylúčiť ani prípadné zneužitie takýchto údajov. Súd vôbec nemal preukázané akékoľvek konanie veriteľa, ktorým by osobu dlžníka verifikoval, prípadne bližšie identifikoval, aspoň základných spôsobom (autorizácia cez SMS, autorizácie prostredníctvom pohybu na účte, elektronické podpísanie dokumentov, kópia osobných dokladov a pod.). Uvedené skutočnosti súd považoval za podstatné aj v súvislosti s uplatneným nárokom, keď vôbec nemal tvrdené, ako bola žalovaná suma - pôžička poskytnutá a tým nemal preukázané poskytnutie prostriedkov ako podmienku naplnenia úverovej zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu a aj dôvodu vrátenia prostriedkov.

21. V danom prípade žalobkyňa ani netvrdila ako bol poskytnutý úver, či boli naplnené ust. § 1 ods. 2 druhá veta ZoSÚ. ale poskytnutie peňažných prostriedkov ani nijako nepreukázala a skutkovo neodôvodnila (netvrdila). O poskytnutí peňažných prostriedkov nemožno usudzovať len z nečinnosti žalovaného, najmä keď sa jedná o skutkové tvrdenie, ktoré je povinný žalobkyňa riadne uviesť a možno ho bez akýchkoľvek ťažkostí preukázať, napr. predložením výpisu z účtu. Predmetná zmluva č. 498469

je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. ). 22. Ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8). V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili () a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd však má možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie. Súd môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená ( a ), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť.

23. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ako aj z citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobkyňa riadne nepreukázala platné uzavretie zmluvy o úvere a ani poskytnutie peňažných prostriedkov, následkom čoho žalobu v celom rozsahu bez ďalšieho zamietol.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa v spojení s tak, že plne úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súdu mu ich nárok na náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Michalovce v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).