Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/119/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. F. XX, štátny občan SR, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému právnym zástupcom: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, v konaní o bezdôvodné obohatenie 2 700 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalobu žalobkyne v celom rozsahu z a m i e t a .

III. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou osobne podanou na Okresnom súde Žilina dňa 30.12.2024 domáhala vydania súdneho rozhodnutia za bezdôvodné obohatenie voči žalovanému, keď žalovaný nepodnikol na ochranu žalobkyne dostatočné kroky pred podvodom z nákupnej karty u žalovaného. 2. Žalobu odôvodnila tým, že podáva žalobu za bezdôvodné obohatenie žalovaného. Uviedla, že dňa 16.09.2024 jej volal na telefónne číslo XXXX XXX XXX neznámy pán z čísla XXXX XXX XXX, ktorý sa predstavil ako pracovník žalovaného. Neznámy pán jej začal ponúkať pôžičku, vysvetľovať výhody a podobne. Odmietla ho, že nemá záujem. Počas telefonátu nepodala žiadne osobné údaje, PIN ani nič podobné, na takéto veci si dáva pozor. Bohužiaľ jej počas tohto hovoru bolo z kreditnej karty, ktorú vlastní od žalovaného (už 10 rokov) stiahnutá suma 2700 eur. Suma bola stiahnutá 3x po 900 eur. Keďže tento hovor sa jej zdal podozrivý, išla sa pozrieť hneď po ukončení hovoru do aplikácie žalovaného ktorá je spojená s kreditnou kartou. Zistila, že vyššie spomenuté 3 odídené platby na G.**XXXX*, Dublin, IE (vo výpise iné údaje nevidí, nemá dostupné). Ihneď kontaktovala žalovaného, aby platby stiahol a zablokoval kartu. Pracovníčka žalovaného jej v telefóne oznámila, že to prešetria. V nasledujúcej komunikácii so žalovaným jej bolo oznámené, že je to jej chyba a ukradnutú sumu musí splácať, s čím zásadne nesúhlasila. Ako spoločnosť musia byť chránený voči hackerským útokom a hlavne, keď ona ich hneď kontaktovala, aby platby zastavili. Podala na polícii trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Bohužiaľ v tejto veci sa nič nedeje. Žalovaný požaduje odo nej zaplatiť sumu v splátkach, kde samozrejme túto sumu úročí a posiela jej neustále upomienky. Nie je ochotná, ani spôsobilá túto sumu zaplatiť. Žiadala súd, aby rozhodol spravodlivo a v súlade so zákonom, keďže žalovaný má byť chránený proti nepovoleným platbám a internetovým útokom. Považovala za spravodlivé rozhodnutie, že sumu 2 700 eur nie je povinná žalovanému splatiť a uhradiť. Hlavne, keď si je plne vedomá toho, že z jej strany neboli poskytnuté žiadne údaje na vykonanie platieb.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že túto považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa sa predmetným žalobným návrhom domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného vo výške 2 700 eur, z dôvodu neoprávneného stiahnutia finančných prostriedkov z kreditnej karty k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX uzatvorenej so žalovaným, neznámou osobou počas telefonického rozhovoru. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že popiera a rozporuje tvrdenia žalobkyne v celom rozsahu a zastáva názor, že v prípade reklamovaných transakcií nenesie zodpovednosť za ich neoprávnenú realizáciu. V dobe kybernetických útokov na dennej báze, keď klienti prídu o finančné prostriedky, automaticky vinia banky a nebankové spoločnosti, že zlyhali ich bezpečnostné opatrenia. Je však nevyhnutným upozorniť na skutočnosť, že nie je vždy vina na strane banky/nebankovej spoločnosti, bezpečnostné opatrenia je povinný pri platbách uskutočňovať aj samotný klient. Klient by mal vždy dodržiavať bezpečnostné opatrenia a správať sa zodpovedne vo vzťahu k svojmu účtu i platobnej karte. „Pokiaľ klient uvedie cudzej osobe prihlasovacie údaje do internetbankingu, mobilnej aplikácie, prípadne PIN kód ku platobnej karte, považuje sa to za hrubú nedbanlivosť. Ak následne z dôvodu poskytnutia prihlasovacích údajov vznikne podvodná transakcia (či už vedome alebo nevedome) banka/nebanková spoločnosť za to nenesie zodpovednosť. „Držiteľ karty zodpovedá za všetky transakcie, ktoré vzniknú zneužitím bezpečnostného prvku, ktorý mu bol pridelený. Žalobkyňou reklamované transakcie boli realizované ako platby na internete, pričom boli potvrdené všetkými bezpečnostnými prvkami (full 3DS). Z toho dôvodu bola reklamácia klienta vyhodnotená ako neopodstatnená. Z doplnených detailných informácií z interného systému žalovaného je zrejmé, že došlo k zaslaniu zabudnutého prihlasovacieho mena. Potvrdenie transakcií na internete vyplýva aj zo systému žalovaného. Overenie prebieha tak, že po vyplnení údajov o kreditnej karte je klient vyzvaný k potvrdeniu platby, ku ktorému došlo v mobilnej aplikácií. Samotnú procedúru obnovy hesla a zaslania login s najväčšou pravdepodobnosťou inicioval žalobcom spomínaný poľsky hovoriaci podvodník na svojom mobile, čo by však nebolo možné bez aktívnej technickej súčinnosti žalobkyne. Žalobkyňa ako klient ihneď po ukončení hovoru s poľsky hovoriacim kontaktom okamžite kontroloval svoju mobilnú aplikáciu, čo je dosť nezvyčajný postup po zdvihnutí neznámeho hovoru. Je preto otázne, či odprezentované skutočnosti o neposkytnutí údajov a bezpečnostných prvkov žalobkyňou tretej osobe sú pravdivé. Žalovaný sa nechce a nemôže subsumovať do pozície orgánov činných v trestnom konaní, avšak z vygenerovaných informácií je zrejmé, že do mobilnej aplikácie žalobkyne ako klienta sa „nabúrala“ neoprávnená osoba, ktorá získala jeho prihlasovacie údaje o ovládala mobilnú aplikáciu z iného zariadenia. Prístup do mobilnej aplikácie treťou osobou je bez poskytnutia personalizovaných ochranných a bezpečnostných prvkov vylúčený. Reklamácia, ktorú podala žalobkyňa u žalovaného ohľadne sporných transakcií žalovaný postúpil spoločnosti MasterCard, kde preverením záznamov banka zistila, že reklamovaná transakcia bola realizovaná zadaním personalizovaných ochranných a bezpečnostných prvkov. Následne, v čase uskutočnenia transakcie bolo správne uvedené číslo platobnej karty, typ platobnej karty a jej platnosť i verifikačný kontrolný kód CVC (Card Validation Code). Reklamáciu žalobkyne z uvedeného dôvodu i podľa reklamačných pravidiel nebolo možné uznať. Zabezpečenie bezpečnosti žalovaného je na vysokej úrovni, prístupy do mobilnej aplikácie, zmeny limitov aj odsúhlasovanie transakcií je vždy zabezpečené (PIN kódom, otlačkom prsta, alebo Face ID, podľa klientovho nastavenia). Ak klient poskytne nedopatrením prístup k svojim údajom a do svojej mobilnej aplikácie tretej osobe (podvodníkovi), nie je možné takémuto kroku zamedziť a ide o pochybenie zo strany klienta. V danom prípade žalovaný preukázal, že pri transakcii bola zaznamenaná prítomnosť karty (resp. všetky potrebné údaje z nej), transakcia bola riadne autorizovaná a prebehla autentifikácia spôsobom dohodnutým s držiteľom karty. Pri uvedenom spôsobe konania je mimo sféry rozsahu a možností žalovaného, aby zodpovedal za škody spôsobené držiteľovi karty. Uviedol, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov a bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo

117/2011). Žalovaný je presvedčený, že z jeho strany nedošlo a ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nie je prijímateľom platieb reklamovaných žalobkyňou. Žalovaný poukazuje na to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné predpoklady vydania bezdôvodného obohatenia, a to a) získanie bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného – prijímateľom platieb bola podľa predložených dôkazov jednoznačne spoločnosť G., b) protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia – žalovaný finančné prostriedky nielen, že nezískal, ale boli poskytnuté tretej osobe na základe autorizácie žalobcu, c) príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia, ku ktorému na strane žalovaného vôbec nedošlo. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobkyňou voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia je potrebné, aby žalobkyňa preukázala, že medzi ňou a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázala, že žalovaný bezdôvodné obohatenie získal, že mu vznikla majetková ujma, ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že žalobkyňa nepredložila dostatočné dôkazy na podporu svojich tvrdení, čím neuniesla bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že neposkytla prihlasovacie údaje do účtu neznámej osobe, a tak sa dostali do jej účtu. Uviedla, že je vzdelaná osoba, ktorá vie, že nemôže hocikomu zadať svoje číslo účtu, heslo a ďalšie informácie. Učila žiakov v škole informatickú výchovu, kde žiakom prízvukovala, aby boli na internete opatrní a neposkytovali žiadne údaje neznámej osobe. Je si vedomá toho, že nikomu nezadala žiadny údaj. Okrem toho má zabezpečené údaje v mobile tak, že platby musí potvrdiť otlačkom prsta. Aj do tohto účtu sa dostáva spomínaným spôsobom, prípadne cez heslo, ktoré v hlave nenosí, ale vie si ho pozrieť v poznámkovom zošite, ku ktorému nemá nik prístup. Je nelogické, aby počas telefonického rozhovoru niekomu išla zisťovať aké má heslo a obnovovať ho. Je nelogické, aby zvyšovala povolený limit na 3000 eur, keď ho má schválne zabezpečený proti podvodníkom a nastavený na 100 eur. Takže človek, ktorý sa dostal do účtu, musel byť šikovný v takýchto podvodoch, že sa vedel dostať do účtu bez jej pričinenia, alebo to bol človek, ktorý mohol byť od žalovaného, ako sa aj predstavil. Od žalovaného jej niekoľkokrát za mesiac už niekoľko mesiacov volali zamestnanci, ktorí ju neustále bombardovali svojimi ponukami. Hoci ich zakaždým odbila, že nemá záujem o ďalšie produkty, neustále vyvolávali opätovne. Nebolo jej vôbec čudné , že dotyčný mal iný prízvuk /český, poľský/, pretože vždy, keď so žalovaným volala, nikdy tam nebol zamestnaný H.. A niekedy to bola žena, niekedy muž. Nemala dôvod pochybovať o tom, že to nie je ich firma. Nie som zodpovedná za to, že z účtu odišli peniaze, lebo som si vedomá, že nepochybila. To , čo uvádza žalovaný vo vyjadrení k žalobe nedokazuje to, že to urobila ona. Majú iba dôkaz toho, že to bolo uskutočnené. A. C. B., nar. XX.XX.XXXX, D. E. F. XX, XXXXX . Tvrdila, že platba odišla trikrát v sume 900 eur a aplikácia nechcela od nej, aby potvrdila platbu. Znamená to, že žalovaný nemá správne nastavené bezpečnostné prvky. Keď mobilom platí z iných bánk, vždy je to dvojstupňové overenie platby. Okrem toho po uvedenom telefonáte si automaticky kontrolovala všetky svoje účty robieva to každý deň a vždy po čudných telefonátoch, kde zistila, že práve na účte žalovaného niekto zobral peniaze. Hneď do 5 minút si vyhľadala číslo do tejto firmy a telefonovala, aby si okamžite vrátili peniaze pokiaľ je to ešte možné, pretože ona peniaze nepoužila. Pani jej povedala, že zistí, čo sa s tým dá urobiť. Hovor bol nahrávaný, takže by ho mali mať v archíve. Myslí, že sa ani nesnažili s tým niečo robiť, kým sa dalo. Poznamenala, že žalovaný ju neustále od daného incidentu /od októbra do februára/ prenasledoval telefonicky, správami, mailami, aj niekoľkokrát denne, aby zaplatila dlžnú čiastku, hoci im niekoľkokrát napísala správou, mailom, povedala v telefonáte, že nemôže dvíhať ich telefonáty, nakoľko im nedôveruje, pretože počas rozhovoru s ich zamestnancom boli z účtu odcudzené peniaze. Zablokovala si niekoľko telefónnych čísiel, zakaždým si našli spôsob, ako jej telefonovať. Oznámila im, že prípad rieši polícia a súd, aby pozastavili nejaké úročenie a pokuty a podobné veci, ktorými ju neustále bombardovali, čo jej spôsobovalo psychickú traumu. Nerešpektovali jej oznámenia a zastavilo sa to pravdepodobne až potom, keď ich oslovil súd. Nemali záujem o nejakú dohodu, kým sa prípad nevyrieši, neustále tlačili, aby splácala „dlh“. Avšak logicky vyplýva skutočnosť, že ak si žiadne peniaze nepožičala, tak nemá akú dlžobu splácať. Týmto žiadala súd, aby prizeral na skutočnosti, ktoré podnikla na ochranu finančných prostriedkov, ktoré boli ukradnuté z účtu žalovaného. Mala za to, že ak nejaký podvodník vezme peniaze firme, ktorá má „ milióny“, tak by si ten deficit mala vyrovnať ona a nie žiadať to od chudáka človeka na dôchodku, ktorý za nič nemôže, ale je len obeťou podvodu.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že úverová zmluva bola uzatvorená telefonicky a podpísaná elektronicky sms podpisom. Na úverovej zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bola dňa 30.06.2024 vydaná virtuálna úverová karta XXXXXXXXXXXXXXXX a to cez mobilnú aplikáciu, ktorú si žalobkyňa

stiahla do svojho smartfónu dňa 02.10.2019, kedy si sama zvolila pri registrácii svoje prihlasovacie údaje a heslo. Pre bližšie ozrejmenie mobilnej aplikácie žalovaný uviedol, že pre prvotnú registráciu do mobilnej aplikácie, ktorá prebehla dňa 02.10.2019, je nutné vyplniť meno, priezvisko, dátum narodenia a e-mailovú adresu (tieto údaje sa musia zhodovať s údajmi uvedenými v zmluve). Následne dochádza k overeniu telefónneho čísla pomocou zaslaného SMS kódu, ktorý klient musí v aplikácii vyplniť. Klient si zvolí svoje prihlasovacie údaje (login a heslo), ktoré potom používa pri opakovanom prihlásení. Klient následne opäť potvrdí ďalší krok SMS kódom zaslaným na rovnaké telefónne číslo a nahrá kópiu občianskeho preukazu (ďalej OP) pre overenie totožnosti (kópia OP nebola v tomto prípade požadovaná, pretože klient doložil kópiu OP pri uzatvorení inej jeho úverovej zmluvy so žalovaným). Overený telefón u klienta – XXXX XXX XXX. Evidovaný email - B.. Ďalej si klient zvolí, akým spôsobom sa bude z daného zariadenia autorizovať operácia (PIN kód alebo odtlačok prsta). Následne pri akejkoľvek operácii (navýšenie úverového rámca a prevod finančných prostriedkov) sa klient musí prihlásiť pomocou zvoleného loginu a hesla, vyberie požadovanú operáciu a následne potvrdí zvoleným PIN kódom alebo odtlačkom prsta. Na žalovanej úverovej zmluvy boli žalobkyňou spochybnené tri platby vo výške 900 eur, ktoré však boli z pohľadu zodpovednosti žalovaného plne zabezpečené. Bola aj reklamácia zo strany klientky zamietnutá. V dnešnej dobe sú možnosti podvodov na internete a prostredníctvom mobilných aplikácií tak rozsiahle a sofistikované, že už ani nie je potrebné zadávať podrobné osobné údaje. Moderná technika umožňuje, aby sa osobné informácie získali a zneužili aj na diaľku, bez toho, aby si to užívateľ všimol. Tieto podvody sa môžu uskutočniť cez rôzne digitálne kanály a často sa využívajú aj nedostatočne zabezpečené systémy alebo jednoduché chyby v správaní používateľov. Od žalobkyne mohli podvodníci aj prostredníctvom inštalácie aplikácie pre vzdialený prístup ako je AnyDesk, Supremo, prípadne iné získať prístupy do bankovníctva, čo však nemôže byť kladené za vinu žalovanému, z ktorého strany boli platby skutočne plne zabezpečené a autorizované. Pokiaľ ide o sumarizáciu udalostí, ktoré nastali dňa 16.09.2024 ide o nasledovnú chronológiu. O 12:31 hod. došlo v mobilnej aplikácií k odoslaniu SMS správy so zabudnutým prihlasovacím menom na číslo +XXXXXXXXXXXX. Následne došlo k zmene hesla, táto zmena bola potvrdená SMS kódom, ktorý bol vygenerovaný o 12:36 hod. na mobilné číslo +XXXXXXXXXXXX Došlo k prihláseniu novým zariadením I. 8, toto prihlásenie bolo taktiež potvrdené SMS kódom, ktorý bol vygenerovaný o 12:37 hod. na mobilné číslo +XXXXXXXXXXXX, čím sa stal aj druhý mobilný telefón overeným. Následne o 12:38 a 12:41 hod. si klient zobrazil údaje o karte (číslo, CVC, platnosť). Evidentne teda osoba realizujúca platby musela mať prístup k potvrdzujúcim SMS kódom, ktoré boli zasielané na telefónne číslo žalobkyne na telefónne číslo žalobkyne, pričom zadané platobné operácie boli vždy verifikované. Je preto nejasné, ako sa mohla tretia osoba dostať k loginu, heslu a telefónnemu číslu žalobkyne bez akejkoľvek jej nedbanlivej aktivity. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ďalej prezentuje úvahy o tom, ako mohol platby odčerpať zamestnanec žalovaného, čo zdôvodňuje tým, že bol opakovane kontaktovaný zamestnancami žalovaného. Tie úvahy žalovaný považuje za maximálne nepodložené a zavádzajúce. Žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz o tom, že mu volal niekto, kto sa predstavil ako zamestnanec žalovaného a taktiež, že mu práve počas tohto telefonického hovoru boli odčerpané finančné prostriedky z karty. Je prirodzené a automatické, že pokiaľ došlo k čerpaniu finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty na základe revolvingovej úverovej zmluvy, je nevyhnutné vyčerpané finančné prostriedky formou splátok aj uhrádzať. Žalobkyňa uvedené sumy vo výške 3 x 900 eur ako neoprávnené reklamoval. Reklamácia však po vyhodnotení všetkých aspektov daného prípadu bola zamietnutá. V danom prípade muselo dôjsť k hrubej nedbanlivosti zo strany žalobkyne pri nakladaní s osobnými údajmi alebo verifikačnými, či už si to pripúšťa alebo nie. Ohľadne reklamovaných platieb bolo zo strany žalobkyne podané aj trestné oznámenie. Konanie je aktuálne vedené pred OR PZ v Čadci pod č.k. J./X-XXX-XX-XXXX. Žalovaný zastáva názor, že výsledky a závery z trestného konania budú podstatnými dôkazmi aj v aktuálne vedenom konaní pod sp. zn. . Navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania pred OR PZ v Čadci pod č.k. J.- XX/X-XXX-XX-XXXX. Eventuálne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

6. Okresný súd vo veci samej nariadil pojednávane na deň 26.05.2025, na ktorom vec prejednal, vykonal dokazovanie a rozhodol vo veci samej, a to bez účasti žalovaného, ktorý riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť (č.l. 57 spisu). 7. Žalobkyňa sa pred súdom pridržiavala doterajšej argumentácie v spore. 8. Okresný súd sa oboznámil aj s predloženými listinnými dôkazmi a zistil, že žalobkyňa mala u žalovaného zriadenú nákupnú kartu číslo zmluvy XXXXXXXXXX č.ú H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z výpisu z účtu žalobkyne zo dňa 16.09.2024 vyplývajú 3 platby G. XXXX Dublin IRL vo výške á

900 eur (spolu 2700 eur). Žalobkyňa predmetné platby u žalovaného reklamovala ako podvod. Tvrdila, že predmetné transakcie boli vykonané bez jej súčinnosti. Žalovaný reklamáciu neuznal, nakoľko zistil, že reklamované transakcie boli realizované zadaním personalizovaných ochranných a bezpečnostných prvkov. Žalobkyňa voči žalovanému podala žalobu na bezdôvodné obohatenie. Bolo nesporné, že suma 2 700 eur z nákupnej karty žalobkyne odišla tromi transakciami vo výške á 900 eur dňa 16.09.2024. Nesporné medzi stranami sporu tiež bolo, že sa jednalo zrejme o podvod. Sporné medzi stranami sporu však bolo, či sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Žalobkyňa považovala za spravodlivé, aby predmetnú sumu 2 700 eur nebola povinná žalobcovi uhradiť, keď sa jedná o podvodné transakcie, ktoré ona neuskutočnila.

9. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd danú vec posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Podľa článku 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

10. V prvom rade sa okresný súd zaoberal a vyhodnocoval vecnú legitimáciu strán sporu k vymedzenému predmetu sporu o bezdôvodné obohatenie. Okresný súd zdôrazňuje, že dôkazné bremeno na preukázanie vecnej legitimácie ležalo na žalobkyni, a to nielen aktívnej ale aj pasívnej vecnej legitimácie. Okresný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní, ktoré je viazané dispozičnou zásadou platí, že súd je viazaný žalobou, to znamená nielen neprekročiteľnosť navrhovaného súdneho výroku, ale aj viazanosť tzv. skutkom, t.j. žalobnými tvrdeniami, z ktorých žalobkyňa vyvodzuje uplatnený nárok o bezdôvodné obohatenie. Tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou strán a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a ním tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. V sporovom konaní, aby strana bola úspešná, je potrebná jej vecná legitimácia, aktívna legitimácia na strane žalobkyne a pasívna legitimácia na strane žalovaného. Vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva. Vecne legitimovaný je ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu alebo subjektom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorých sa v konaní jedná.

11. Okresný súd má za to, že žalobkyňa v danej veci o bezdôvodné obohatenie nie je aktívne vecne legitimovaná. Pri podvode na nákupnej karte žalovaného sa nepoužili finančné prostriedky žalobkyne. V tomto prípade žalovaný je zatiaľ ten, kto poskytol plnenie z úverového rámca. Žalobkyňa ako držiteľ nákupnej karty nemá aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko finančné prostriedky neodišli z jej účtu, ale účtu žalovaného. V čase rozhodovania okresného súdu je nesporné, že žalobkyňa sumu 2 700 eur žalovanému ešte nesplatila, a teda reálne ešte neprišla o peniaze. V čase rozhodovania okresného súdu tak nejde o majetkovú ujmu žalobkyne. Ak žalobkyňa v čase rozhodovania okresného súdu o bezdôvodnom obohatení fakticky ešte neuhradila finančné prostriedky žalovanému, nie je osobou, na úkor ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu, a teda osobou vecne legitimovanou na podanie takejto žaloby.

12. Rovnako nie je zo strany žalobkyne preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Nie je preukázané, že žalovaný je subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne obohatil. Bolo nesporné, že v čase rozhodovania okresného súdu žalobkyňa žalovanému predmetnú sumu, ktorá odišla z účtu podvodom tretej osobe, ani čiastočne nesplatila a neuhradila. Žalovaný sa tak na úkor žalobkyne v čase rozhodovania okresného súdu nemohol obohatiť.

13. Okresný súd dopĺňa, že vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom práva má aktívnu vecnú legitimáciu a strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca ako aktívne vecne legitimovaný subjekt žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní vecná legitimácia nedokáže, súd žalobu zamietne.

14. Uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana sporu zvolí a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúci sa v neúspechu jej žalobného návrhu. Keďže súd dospel k záveru pri vymedzenom predmete konania o bezdôvodné obohatenie o nedostatku tak aktívnej, ako aj pasívnej vecnej legitimácie, žalobu žalobkyne zamietol. V tejto súvislosti okresný súd už nepovažoval za potrebné, aby súčasne takúto žalobu preskúmaval po vecnej stránke a vyjadroval sa k ostatným námietkam, k písomným, či ústnym prednesom strán sporu.

15. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania ORPZ v Čadci č.k. ORP- 40/1-VYS- CA-2025 okresný súd konštatuje, že tomuto návrhu nebolo možné v súlade s vyhovieť. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Okresný súd má vzhľadom k záveru o nedostatku vecnej legitimácie za to, že nebolo potrebné toto predmetné konanie prerušiť do skončenia konania ORPZ v Čadci č.k. ORP- 40/1-VYS- CA-2025.

16. V závere súd dodáva, že nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal len podstatnými námietkami vo vzťahu k prejednávanej veci, ktoré považoval z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci za relevantné.

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia v spojení s tak, že žalovaný má ako plne úspešná strana sporu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.