Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoEk-11-2025.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Subarea
21CoEk/11/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň: JUDr. Zlatica Javorová a Mgr. Lucia Mizerová, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO: 30 807 484, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, so sídlom Ul. V. Clementisa 24/A, Trnava, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. E. F. XXXX/XX, G., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, so sídlom Nám. sv. Michala 5, Hlohovec, o vymoženie 6,30 eur, o odvolaní advokátky JUDr. Dariny Kurňavovej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 00Er/1547/1999-13 zo dňa 26. novembra 2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 00Er/1547/1999-40 zo dňa 19. decembra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd odvolanie odvolateľky o d m i e t a.
II. Oprávnenému, povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom exekúciu zastavil, II. výrokom oprávneného zaviazal povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 51,16 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 a 2 , § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Exekučný poriadok“), § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška č. 288/1995“).
3. Súd prvej inštancie vecne dôvodil, že súdny exekútor doručil dňa 18.11.2014 návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.12.2007 sp. zn. 3K/132/05 bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka - povinného zamietnutý z dôvodu nedostatku majetku, z čoho vyplýva, že povinný je nemajetný. V súlade s vyššie uvedeným okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a o uložení povinnosti oprávnenému nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol okresný súd v zmysle § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou č. 288/1995. Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška č. 288/1995.
Exekúcie, ktorých výkon bol začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky č. 288/1995 účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor si vyčíslil hodinovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 vo výške 19,92 eur (130 min., 3 hodiny, zač. hod. á 6,64 eur), odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 v sume 23,24 eur, náhradu za hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky č. 288/1995 v sume 10,81 eur, odmenu podľa § 23 vyhlášky v sume 5,28 eur + DPH. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách exekúcie na základe súdnym exekútorom priloženej špecifikácie trov exekúcie a po preštudovaní spisového materiálu v zmysle vyššie citovaných ustanovení priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995 za 85 min, t.j. 2 hodiny, v sume 13,28 eur vychádzajúc z nasledovných časových špecifikácií: 20 min. za prijatie návrhu, 45 min za internetové lustrácie a vyčíslenie trov exekúcie, konečné vyúčtovanie a archivácia spisu. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony (žiadosť o vydanie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o spôsobe exekúcie, zisťovanie majetku-GKÚ), za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa 14 ods. 1 písm. b) aj § 15 ods. 1 vyhlášky. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 zo dňa 21.3.2012. Vzhľadom na to, že § 14 ods. 1, 3 vyhlášky č. 288/1995 v znení účinnom do 30.4.2008 neustanovuje minimálnu odmenu vo výške 33,19 eur, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Súd prvej inštancie priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 vo výške 23,24 eur, vypočítanej ako paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (7 úkonov po 3,32 eur). Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd prvej inštancie teda súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine, a to za 3 poštové zásielky vo výške 2,79 eur (3 zásielky po 0,93 eur - upovedomenie povinnému 2x, doručenie ex. príkazu banke.). Súd prvej inštancie priznal exekútorovi aj odmenu za manipuláciu so spismi vo výške 3,32 eur. Súd prvej inštancie nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie, ktoré ešte nebolo realizované nakoľko náhradu hotových výdavkov možno priznať len za výdavky, ktoré už boli vynaložené. Súd prvej inštancie nepriznal exekútorovi odmenu za telekomunikačné poplatky a internet, nakoľko ich výšku nijakým spôsobom nepreukázal. Súdny exekútor požadoval náhradu za stratu času pre doručovanie písomností v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 5,28 eur. Z takéhoto postupu súdneho exekútora môže vyplývať, že súdny exekútor si náhradu za stratu času uplatňuje aj v súvislosti s inými exekučnými konaniami, v prípade, že v rámci jedného úkonu vykonaného v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekučného úradu alebo kancelárie doručí písomnosti súvisiace s inými exekučnými konaniami. Súd prvej inštancie nemal z exekučného spisu preukázané, že súdny exekútor doručil v rámci jedného úkonu len písomnosť súvisiacu s jedným exekučným konaním, resp. ak doručoval písomnosti súvisiace s rôznymi exekučnými konaniami, uplatnil si náhradu za stratu času len v jednom exekučnom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času v zmysle § 23 vyhlášky č. 288/1995 nepriznal. Nakoľko súd prvej inštancie mal za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd prvej inštancie mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky č. 288/1995 ako aj náhrad o 20% DPH zo sumy 42,63 eur v celkovej sume 8,53 eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti, náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 51,16 eur, na úhradu ktorých súd prvej inštancie zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v celom rozsahu odvolanie advokátka JUDr. Darina Kurňavová. Argumentovala tým, že podľa jej názoru súdny exekútor nevykonal všetky úkony pre zistenie majetku povinného, preto považuje jeho podnet za nedôvodný. Pokiaľ ide o označenie oprávneného, tak jeho názov je uvedený nesprávne, pretože pohľadávka, ktorá je predmetom exekúcie prešla dňom 1.1.2004 z pôvodného veriteľa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Bottova 4, Trnava na Sociálnu poisťovňu a.s., Bratislava, pobočka Trnava, ktorá má byť správne ako oprávnený označený. Všetky písomnosti v predmetnej veci je potrebné zasielať na adresu: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, ul. V. Clementisa 24/A, Trnava.
5. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. V zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods.1 CSP) a že má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 379 až § 381 CSP, podľa ktorého je dôvodmi a rozsahom odvolania viazaný a podľa § 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru že odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, a preto je potrebné ho odmietnuť.
9. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku sú účastníkmi konania oprávnený a povinný. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
11. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
12. V zmysle § 386 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
13. Možnosť vecného prejednania odvolania v tzv. exekučnej veci odvolacím súdom je viazaná na objektívny stav prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu súdu, ako aj na subjektívne oprávnenie účastníka napadnúť rozhodnutie odvolaním, čiže oprávnenie vyplývajúce z postavenia odvolateľa ako účastníka konania a tiež jeho dotknutia napádaným rozhodnutím súdu.
14. V predmetnej exekučnej veci podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 00Er/1547/1999-13 zo dňa 26.11.2014 odvolanie advokátka JUDr. Darina Kurňavová, ktorá nebola v čase podania odvolania ani oprávneným, ani povinným, a možno uviesť, že nie je ani súdnym exekútorom. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že menovanú advokátku nemožno považovať ani za právnu zástupkyňu oprávneného, ktorým je na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov od 1.1.2004 Sociálna poisťovňa. Advokátka JUDr. Darina Kurňavová bola právnou zástupkyňou zrušeného Národného úradu práce (pôvodný oprávnený). Súd prvej inštancie na pokyn odvolacieho súdu vyzval na predloženie procesnej plnej moci na zastupovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava v tomto exekučnom konaní, pretože v tomto prípade sa jednalo o odstrániteľnú vadu podmienok konania - preukázanie zastúpenia účastníka konania. Advokátka JUDr. Darina Kurňavová však uviedla, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava v tomto exekučnom konaní nezastupuje, rovnako tak nezastupuje oprávneného. Súd prvej inštancie v opravnom uznesení č. k. 00Er/1547/1999-40 zo dňa 19.12.2023 (ktorým opravil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia oprávneného tak, že správne označenie oprávneného znie „Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Trnave, V. Clementisa 24/A, Trnava“) v záhlaví tohto rozhodnutia označil oprávneného bez označenia právneho zástupcu. Odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie vedenej proti povinnému a povinnosť nahradiť trovy exekúcie bola uložená oprávnenému. Uvedenými výrokmi bolo rozhodnuté vo vzťahu k procesným právam a povinnostiam oprávnenej i povinnej osoby, ktoré sa netýkali advokátky JUDr. Dariny Kurňavovej (ktorá v čase podania odvolania nezastupovala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava a ani oprávneného).
15. V zmysle § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zaniká zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocniteľom, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu. Z predloženého plnomocenstva zo dňa 8.6.1999 nevyplýva, že by právne zastúpenie malo trvať aj po zániku splnomocniteľa (pôvodného oprávneného). Predmetné plnomocenstvo preto zánikom právnickej osoby splnomocniteľa zaniklo.
16. V prejednávanej veci má odvolací súd ako orgán aplikujúci právo tu citované ustanovenie § 359 CSP za to, že JUDr. Darine Kurňavovej uznesením súdu prvej inštancie nevznikla a ani nemohla vzniknúť žiadna, teda ani len nepatrná ujma, ktorá by bola objektívne zistiteľná, bez ohľadu na subjektívny pocit advokátky.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a predovšetkým na to, že v čase podania odvolania JUDr. Darina Kurňavová nebola účastníkom exekučného konania (nakoľko v danej veci došlo k zániku plnej moci), odvolací súd odvolanie odvolateľky s použitím ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.
18. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a čl. 4 Základných pravidiel Civilného sporového poriadku tak, že analogicky aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Dôvodom takéhoto postupu je skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Preto bolo potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval vecne, a to v dôsledku procesného zavinenia toho, kto nebol oprávnenou osobou na podanie odvolania. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že oprávnenému, povinnému a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018) z dôvodu, že im v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli.
19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.