Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-31-2025.pdf
PDF · 91.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/31/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred samosudcom JUDr. Ivanom Plášekom, v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Leviciach dňa 26.05.2025 takto,
r o z h o d o l :
Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. E. F. XX, prechodne G.. C. XX, H., t. č. vo väzbe ÚVV a ÚVTOS Nitra od 11.01.2025,
j e v i n n ý, ž e
dňa 11.01.2025 v čase medzi 01.00 h až 01.30 h v byte č. XXX, na Ulici G.. C. XX, H., po predchádzajúcej slovnej výmene, začal vulgárne nadávať svojej družke I. J. s tým, nech okamžite ide aj so synom preč, následne svoje nadávky voči nej zintenzívnil a vyhrážal sa jej slovami, že ju rozkúskuje a hodí do kontajnera tak, aby ju nikto v živote nenašiel a keď ho aj zoberú policajti, tak ho hneď pustia a že potom uvidí, čo bude, čím u I. J. vyvolal strach o jej život a zdravie tým, že tieto vyhrážky uskutoční,
t e d a
sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona,
a o d s u d z u j e s a
Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 odsek 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Levice podala dňa 20.03.2025 na obvineného A. B. obžalobu č. 2 Pv 35/25/4402-28 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní prokurátorka predniesla obžalobu v súlade s písomným podaním. Obžalovaný A. B. po prednesení obžaloby v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedenom v obžalobe prokurátorky, ktorý mu je kladený za vinu a svoje konanie oľutoval. Obžalovaný po poučení o svojich právach na otázky samosudcu uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku odpovedal „ áno“. Prokurátorka a aj poškodená v zmysle § 257 odsek 6 Trestného poriadku navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať.
Súd uznesením podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe a zároveň s poukazom na § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný priznal ku skutku sa na hlavnom pojednávaní nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je okrem vyhlásenia obžalovaného o vine, dostatočne preukázané aj ďalšími dôkazmi zadováženými v prípravnom konaní a to najmä výpoveďou poškodenej I. J., ďalej výpoveďou obžalovaného ako obvineného dňa 07.02.2025 pred vyšetrovateľom PZ a dňa 11.01.2025 pred povereným príslušníkom PZ, znaleckým posudkom znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, K. K. L. č. 15/2015, výsledkom dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu u obžalovaného zo dňa 11.01.2025, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi.
Na základe vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky, keďže pod vplyvom alkoholu vulgárne slovne atakoval svoju družku, pričom jej povedal, že ju rozkúskuje a hodí do kontajnera, teda sa jej vyhrážal fyzickým zlikvidovaním – smrťou. Úmyselne tak v zmysle § 15 písmeno a/ Trestného zákona zasiahol do záujmu chráneného Trestným zákonom a to záujmu na ochrane medziľudských vzťahov, resp. právo človeka nebyť vystavený závažným zásahom či vyhrážkam v občianskom spolunažívaní.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste znaleckým dokazovaním - znaleckým posudkom znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Marty Pavlíkovej č. 15/2015, listinnými dôkazmi – záznamom zo služby OO PZ Levice z 23.03.2024 a z 22.06.2024, blokom na pokutu nezaplatenú na mieste z 23.03.2024, hodnotením z ÚVV a ÚVTOS Nitra, výpisom z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, odpisom registra trestov, trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 1T/20/2023 z 31.05.2023, výpisom z lustrácie v Registri obyvateľov.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne K. K. L., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaný v čase skutku trpel duševnou poruchou – poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním (užitím) alkoholu, jednoduchá alkoholová opitosť v rámci abúzu alkoholu, bez zisteného syndrómu závislosti. Jedná sa u neho o také opakované maladaptívne užívanie alkoholu, ktoré vedie k interpersonálnym alebo právnym problémom, vedie k somatickému alebo psychickému poškodeniu jedinca. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania, nie je potrebné nariadiť ochranné liečenie. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný.
Z úradného záznamu hliadky OO PZ Levice ďalej vyplýva, že A. B. bol podrobený dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 11.01.2025 o 02:26 hodine s hodnotou 0,79 mg etanolu na liter vydýchnutého vzduchu.
Zo záznamov zo služby OO PZ Levice z 23.03.2024 a z 22.06.2024 vyplýva, že obžalovaný sa dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu voči poškodenej I. J. – hrubé správanie spočívajúce v nadávkach a rozbití jej mobilu, ďalej hrubé správanie spočívajúce v nadávkach a vyhrážaní sa, že jej rozbije ústa. Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR má evidovaných 13 priestupkov, z toho sú dva vyššie spomenuté, pričom dňa 17.08.2024 sa mal znovu dopustiť hrubého
správania – nadávky voči poškodenej I. J.. Okrem týchto troch priestupkov, sa dopustil ďalších 4 priestupkov na proti občianskemu spolunažívaniu, 3 priestupkov proti majetku (drobná krádež) a 3 priestupkov na úseku cestnej dopravy, resp. železničnej dopravy.
Obžalovaný v odpise registra trestov Slovenskej republiky má trinásť záznamov. Obžalovaný bol odsúdený prevažne za majetkovú, ale aj násilnú trestnú činnosť. V rokoch 1990 až 1992 má evidované tri odsúdenia za trestný čin lúpeže. Následne medzi rokmi 1999 až 2004 sa dopustil trestných činov krádeže, porušovania domovej slobody, výtržníctva a ublíženia na zdraví. V roku 2009 bol odsúdený za prečin výtržníctva, v roku 2010 za úverový podvod. V roku 2015 bol odsúdený podmienečne za prečin krádeže, avšak bolo rozhodnuté o nariadení vykonania trestu. V roku 2018 sa dopustil prečinov krádeže a zanedbania povinnej výživy. Naposledy bol odsúdený za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 1T/20/2023 zo dňa 31.05.2023, právoplatný dňa 14.06.2023, pričom skúšobná doba plynie do 15.12.2025.
Z pripojeného, už vyššie spomenutého, trestného rozkazu Okresného súdu Levice sp. zn. 1T/20/2023 zo dňa 31.05.2023, právoplatný dňa 14.06.2023, vyplýva, že obžalovaný bol odsúdený pre prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov plynúcou do 15.12.2025. Zo skutku vyplýva, že v podniku v Leviciach päsťou jedenkrát udrel poškodeného, ktorému spôsobil tam uvedené zranenia.
Z hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Nitra vyplýva, že neboli u obžalovaného zaznamenané negatívne prejavy, nemá evidované disciplinárne previnenia ani odmenu.
Z výpisu z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že obžalovaný je slobodný, má tri deti, z toho jedno dieťa je maloleté a dve sú už dospelé.
Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Okrem uvedeného súd musí prihliadať aj na všeobecné zásady ukladania sankcií v § 33a Trestného zákona, teda súd nemôže ukladať neprimerané sankcie, sankcia sa musia ukladať s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a jeho pomery, pričom tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.
Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a to, že sa priznal k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, nakoľko bol už v minulosti za trestný čin odsúdený, pričom viaceré odsúdenia nemá zahladené. Súd nezistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona, nakoľko bol už trinásťkrát súdne trestaný a viackrát priestupkovo postihovaný. Súd nezistil u obžalovaného ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, nakoľko napomáhaním sa rozumie aktívna participatívna činnosť páchateľa (v konkrétnom procesnom postavení), ktorou reálne napomôže orgánom činným v trestnom konaní k náležitému zisteniu skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Samotné priznanie páchateľa ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona z tohto dôvodu nemožno uplatniť, o to viac, ak priznanie sa k žalovanej trestnej činnosti je konzumované ustanovením § 36 písm. l) Trestného zákona.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil postoj obžalovaného k trestnej činnosti, ktorý na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, čím neodvolateľne prijal všetky účinky uznania viny a to aj po poučení o výške a druhu trestu, ktorý prichádzal do úvahy pri predmetnom trestnom čine. Obžalovaný na svoju obranu uvádzal, že bol pod výrazným vplyvom alkoholu, v hádke mohol poškodenej povedať rôzne veci, čo môže vyznieť ako vyhrážky, no neublížil by jej. Súd zohľadnil zistenú poľahčujúcu okolnosť, zistenú priťažujúcu okolnosť, formu zavinenia, ktoré bolo v danom prípade úmyselné, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Tak ako bolo uvedené vyššie v odpise registra trestov obžalovaného, tento má sklony k páchaniu trestnej činnosti, opakovane sa dostal v 13-tich prípadoch do rozporu s Trestným zákonom. Obžalovaný bol v minulosti odsúdený najmä za majetkovú trestnú činnosť, ale aj násilnú trestnú činnosť (lúpeže, ublíženie na zdraví, výtržníctva). Opakovane mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v 9-tich prípadoch. Agresívne správanie obžalovaného nie je ojedinelé, a to najmä pod vplyvom alkoholu, pričom má evidované viaceré priestupky spáchané voči poškodenej I. J., pričom toto predošlé protiprávne konanie obžalovaného zvyšuje závažnosť aktuálne stíhaného prečinu nebezpečného vyhrážania, práve voči poškodenej I. J.. Predchádzajúce tresty a ani hrozba premeny trestu na nepodmienečný trest odňatia slobody nezabezpečili nápravu správania obžalovaného. Je potrebné podotknúť, že obvinený je v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Levice sp. zn. 1T/20/2023 zo dňa 31.05.2023, právoplatný dňa 14.06.2023, pričom skúšobná doba mu plynie doba do 15.12.2025, teda sa dopustil v skúšobnej dobe z podmienečného odsúdenia opätovne trestnej činnosti, teda ani plynutie skúšobnej doby za inú trestnú činnosť, obžalovanému nezabránila v spáchaní aktuálneho stíhaného skutku. Súd vzhľadom na uvedené, preto pri úvahách o treste nepokladal za adekvátne ukladať alternatívne tresty a ani trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 49 odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorého ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Obžalovaný sa v priebehu plynutia skúšobnej doby dopustil úmyselného trestného činu. S poukazom na všetky tieto skutočnosti ako aj pomery obžalovaného, jeho postoj k trestnej činnosti, možno dôvodne očakávať, že na dosiahnutie nápravy a prevýchovy obžalovaného, zabránenie mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti toto splní nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere (12 mesiacov). Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (odsúdenie z 16.10.2015 a z 07.03.2018), súd ho v zmysle § 48 ods. 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest súd považoval z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie za primeraný a zodpovedajúci zákonu.
Súd neukladal obžalovanému ochranné opatrenie v podobe ochranného liečenia, nakoľko podľa záverov znaleckého dokazovania, toto nebolo potrebné, pričom pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 4T/31/2025. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. okrem prokurátora sa končí lehota tým stým dňom ako obžalovanému. Z odvolania prokurátora, ktoré podal na hlavnom pojednávaní, musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného. Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.