Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/10/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Andrey Kondllovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 19.10.2023, č.k. -74, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.04.2024 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 19.10.2023, č.k. -74, rozhodol o obžalobe podanej na obžalovaného A. B. tak, že ho uznal za vinného, že 10. septembra 2023 v čase približne o 21:55 hod., po predchádzajúcej konzumácii alkoholických nápojov, viedol v meste Trnava po ulici Veternej ako vodič osobné motorové vozidla značky Opel Astra s evidenčným číslom C., kde bol zastavený a kontrolovaný policajnou hliadkou Pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave a pri kontrole bola u neho dychovou skúškou prístrojom AlcoQuant 6020 plus číslo A409889 v čase o 21:55 hod. zistená hodnota 1,09 mg/l alkoholu v dychu (2,27 ‰) a opakovanou dychovou skúškou mu bola v čase o 22:15 hod. zistená hodnota 1,06 mg/l alkoholu v dychu (2,21 ‰), teda vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím spáchal prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa . Za to mu súd uložil podľa s použitím , , a trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace. Podľa v spojení s výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil. Podľa uložil obžalovanému probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 3 (tri) roky. Podľa uložil obžalovanému obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Podľa uložil obžalovanému povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Podľa , uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 4 (štyri) roky. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení prokurátor, a to v neprospech obžalovaného čo do výroku o treste. Obžalovaný sa vzdal práva na podanie odvolania, a to aj v mene oprávnených osôb. Podané odvolanie prokurátor bližšie odôvodnil podaním zo dňa 14.12.2023, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene). Ak by prvostupňový súd aplikoval zásady upravujúce ukladanie trestov správnym spôsobom, nedospel by k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu v prípade obžalovaného je postačujúci trest odňatia slobody

nespojený s priamym výkonom trestu odňatia slobody, hoc aj s probačným dohľadom a uložením primeraných obmedzení a povinností. Prvostupňový súd bližšie neozrejmil, z akých dôvodov sa mu nepodmienečný trest odňatia slobody pre obžalovaného, v čase vydania trestného rozkazu, ako prísny nejavil, a následne po vykonaní hlavného pojednávania, takéto nahliadanie na nepodmienečný trest odňatia slobody súd získal, a to aj napriek tomu, že v čase medzi vydaním trestného rozkazu a vyhlásením rozsudku, nedošlo prakticky k žiadnej zmene skutkového, resp. právneho stavu v prospech obžalovaného. Prvostupňový súd sa pri úvahách o treste pre obžalovaného v neprimeranej miere oprel len o okolnosti viažuce sa k osobe obžalovaného, i to nie komplexne. Osoba páchateľa je totižto len jedným z komponentov vymedzených zásadou individualizácie trestu obsiahnutej v ustanovení , na ktoré je súd pri ukladaní trestu povinný prihliadať. Pri ukladaní trestov je pritom nevyhnutné vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti všetkých zásad obsiahnutých v ustanovení (k tomu primerane rozsudok NSSR sp. zn. ). Pokiaľ ide o osobu páchateľa, túto je treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom nemožno opomenúť možnosť jeho nápravy. Obžalovaný sa skutku, ktorý mu je kladený za vinu dopustil ako vodič motorového vozidla, ktoré viedol v čase, kedy bol preukázateľne pod vplyvom alkoholu. Z dokazovania vykonaného počas prípravného konania, a následne na hlavnom pojednávaní pritom vyplynuli také skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že obvinený je osobou, ktorá požíva alkohol pravidelne a vo zvýšenej miere. Poukazuje na to, že obžalovaný sám potvrdil svoje problémy s alkoholom minimálne v minulosti tým, že sa doznal k protialkoholickému liečeniu, ktoré mal absolvovať v roku 2015 (v rámci výsluchu obvineného v prípravnom konaní uviedol, že sa liečil v roku 2009). Toto liečenie sledovaný účel zjavne nesplnilo. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní verbalizoval, že alkohol nepožíva, a skutok, kladený mu za vinu považuje za skrat. Prokurátor je názoru, že okolnosti, za ktorých obžalovaný alkohol požil, jeho množstvo a časový horizont, za ktorý toto množstvo požil, nasvedčujú skôr pravidelnému požívaniu alkoholických nápojov. Pre upresnenie, obžalovaný požil alkohol vo "všedný deň" v tom zmysle, že nebol účastný žiadnej oslavy, prípadne inej spoločenskej udalosti, kde by sa požívanie alkoholických nápojov "predpokladalo" a spoločensky tolerovalo. Obžalovaný vypil relatívne veľké množstvo alkoholu v pomerne krátkom čase. Podľa jeho vlastných slov vypil v priebehu pol hodiny 1 liter vína. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, treba tiež uviesť, že v minulosti, aj keď v dávnej a počas minulého režimu, mal osobnú skúsenosť s trestným konaním, kedy bol rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 14.07.1987 odsúdený pre trestný čin podľa v tom čase platného a účinného (Rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve). Z evidenčnej karty obžalovaného je zistiteľné, že v minulosti sa dopustil celkovo 7 priestupkov, pričom vo všetkých prípadoch išlo o priestupky spáchaných v cestnej premávke, spočívajúcich najmä v prekročení najvyššej povolenej rýchlosti v nie zanedbateľnej miere, a to aj v obciach. Poukazuje na priestupok, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 03.04.2014. Obžalovaný v prípade uvedeného priestupku porušil povinnosť účastníka premávky ukotvenú v , kedy bol ako účastník premávky pod vplyvom alkoholu ako cyklista. Z evidenčnej karty vodiča tak vyplýva, že obžalovaný nie je práve najdisciplinovanejším vodičom, čo v spojení s pravdepodobným sklonom k pravidelnému užívaniu alkoholických nápojov, zásadne zvyšuje nebezpečnosť skutku kladeného mu za vinu, a takisto aj riziko recidívy. Pokiaľ ide o zavinenie, obžalovaný sa skutku bez akýchkoľvek pochybnosti dopustil v najzávažnejšej forme, a to forme priameho úmyslu, kedy bezprostredne potom, čo vypil veľké množstvo alkoholu, si sadol za volant svojho osobné motorového vozidla, s ktorým absolvoval trasu z Trstína do Trnavy (18 km) v čase, kedy sa na cestách nachádzali iní účastníci cestnej premávky a v meste Trnava taktiež chodci na chodníkoch a zastávkach MHD. Dôvod, pre ktorý tak urobil, bol skutočne malicherný a závažnosť konania obžalovaného nijakým spôsobom neznižuje, práve naopak. Obžalovaný sa podľa svojich slov rozhodol odviesť svoju kamarátku do Trnavy, nakoľko už nešiel žiaden autobus a nenapadlo ho zavolať jej taxík. Obžalovaný viedol motorové vozidlo v čase, kedy mu bola hliadkou PZ nameraná hodnota 2,27‰ alkoholu v dychu. Odborná literatúra pritom definuje promile alkoholu v dychu v hodnotách medzi 2 až 2,99 promile, ako ťažký stupeň opitosti, pre ktorý sú okrem iného typické ťažké poruchy koncentrácie a motoriky, ktorých zachovanie je pre bezpečne vedenie motorového vozidla nevyhnutne. Pokiaľ ide o následok konania obžalovaného, ten nenastal. Avšak to, že konanie páchateľov trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej, ktorého sa dopúšťajú ako vodiči motorových vozidiel, je spojené s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou, je nesporné, nakoľko dôsledky spojené s jeho páchaním, ak nastanú, môžu byť mimoriadne tragické a nezvrátiteľné.

Je názoru, že prevýchovu obžalovaného a ochranu spoločnosti je v jeho prípade možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, pričom takto uložený trest nebude predstavovať neprimeraný prielom do zásady personality a humanity trestu, z ktorej vyplýva zákaz ukladania neprimerane prísnych sankcii. Navrhuje, aby Krajský súd Trnava podľa v spojení s zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému za spáchaný trestný čin uloží trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 4 roky. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 09.01.2024, v ktorom uviedol, že vzhľadom k veku obžalovaného, jeho prístupu k trestnému stíhaniu ako i stanovisku vysloveným pred súdom, že je ochotný vzdať sa aj vodičského preukazu, aj bezúhonnosti obžalovaného sa domnieva, že je postačujúci prísny trest aj dlhodobý trest ZČ. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Na verejnom zasadnutí prokurátor uviedol, trest uložený prvostupňovým súdom považuje vzhľadom na nameranú hodnotu alkoholu u obžalovaného za neprimerane mierny, v plnom rozsahu odkázal na argumentáciu uvedenú v odôvodnení odvolania a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol v zmysle návrhu uvedenom v odvolaní. Obhajca obžalovaného uviedol, že chápe spoločenský záujem na preventívnych opatreniach, domnieva sa, že treba postupovať systematicky, aby aj osoby účastné takýchto konaní, aj na strane páchateľov, mali nejakú právnu istotu vo výsledku. Aj pri trestných činoch s oveľa závažnejšími následkami je známe zo súdnej praxe, že sa ukladajú prevenčné sankcie. Obžalovaný je v dôchodkovom veku, priznal sa, spolupracoval. Navrhol, vo vzťahu ku generálnej prevencii, sprísniť obžalovanému uložený trest, či už trest odňatia slobody alebo zákaz činnosti, avšak z hľadiska individuálneho posúdenia, má za to, že je u neho postačujúci podmienečný trest odňatia slobody. Poukazál na jeho ochotu vzdať sa hoci už aj navždy vodičského oprávnenia. Navrhol alternatívne odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť, ak by sa súd tomuto rozhodol vyhovieť, rozhodnúť spôsobom, ktorý uviedol. Obžalovaný uviedol, že je mu to veľmi ľúto, je pravdou, čo uviedol obhajca, je ochotný sa vzdať vodičského oprávnenia. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutého rozsudku v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolateľom, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa (vzhľadom na odvolanie prokurátora čo do výroku o treste a aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine a prijatie takého vyhlásenia súdom prvého stupňa) meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste.

Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných zásad, ktoré trestný proces upravujú. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným požiadavkám vyplývajúcim z . Na skonštatovanie správnosti záverov prvostupňového súdu odvolací súd uvádza nasledovné: Prvostupňový súd u obžalovaného správne vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa , teda že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval, pričom správne vyhodnotil neexistenciu priťažujúcej okolnosti. Pri prevahe poľahčujúcich okolností prvostupňový súd správne upravil hornú hranicu trestnej sadzby tým, že ju znížil o jednu tretinu rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby na 8 mesiacov. Prvostupňový súd taktiež správne prihliadol na okolnosti spáchaného skutku, ako aj na okolnosti na strane páchateľa. Prvostupňovým súdom uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 3 roky je pre obžalovaného trestom zákonným a primeraným, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Na prehĺbenie výchovného pôsobenia trestu prvostupňový súd integroval, so súčasným uložením probačného dohľadu, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 4 roky, obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Uloženie viacerých trestov popri sebe tak, ako to urobil prvostupňový súd, považuje odvolací súd za primerané trestanie, ktoré je spôsobilé naplniť primárne účel tzv. individuálnej prevencie a sekundárne aj účel tzv. generálnej prevencie. Prokurátor v odvolaní poukazuje na veľké množstvo nameraného alkoholu v dychu (2,27 ‰). Netreba ale opomínať fakt, že z hľadiska typovej závažnosti ide pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v jeho základnej skutkovej podstate podľa stále o trestný čin, ktorý je jeden z najmiernejšie trestných v celom zákone. Z hľadiska stanovenej trestnej sadzby, ide v predmetnom prípade o prečin, za ktorý z hľadiska generálnej prevencie zákonodarca považoval za postačujúce stanoviť hornú hranicu trestnej sadzby na 1 rok, čím umožnil za jej spáchanie aj uloženie alternatívnych trestov aj podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody (s výnimkou ustanovenia ). Nie je úlohou súdu posudzovať správnosť zákonnej úpravy, pretože mu táto úloha, ako osobe interpretujúcej a aplikujúcej právo, neprináleží. Z rovnakého dôvodu nie je namieste, aby súd zákonnú úpravu možností ukladania rôznych druhov trestov zužoval tým, že z hľadiska splnenia generálnej prevencie automaticky vylúči možnosť uloženia iných druhov tzv. alternatívnych trestov, či možnosť podmienečného odkladu trestu odňatia slobody, hoci sú splnené zákonné podmienky na ich aplikáciu. Týmto spôsob by v prípade konkrétneho páchateľa výrazne prevažoval prvok generálnej prevencie nad individuálnou prevenciou, čo v právnom štáte nie je želaný stav. Zároveň platí, že z hľadiska primeranosti trestu je potrebné uložiť trest v súlade so zákonnou úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej výmere, ktorý je nevyhnutný na splnenie účelu trestu, inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal. Odvolací súd je názoru, že aj keď bola u páchateľa prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa zistená ťažká opitosť (0,96 až 1,43 mg/l, teda 2,0 až 2,99 promile), tohto možno stále potrestať podmienečným odkladom trestu odňatia slobody, ak sú na to splnené zákonné podmienky. Je tomu tak z dôvodu, že okrem stupňa opitosti majúceho vplyv na závažnosť spáchaného prečinu je potrebné zvážiť aj možnosti nápravy páchateľa týmto druhom trestu. A práve táto ostatná zákonná podmienka v prípade obžalovaného podľa názoru odvolacieho súdu stále splnená je, čo vytvára prekážku pre jeho potrestanie nepodmienečným trestom odňatia slobody v zmysle návrhu prokurátora. Oproti názoru prokurátora, ktorý vo svojom odvolaní akcentuje všeobecné kritéria pre ukladanie trestov za tento druh trestnej činnosti, ako aj význam účelu trestu, ktorý sleduje naplnenie tzv. generálnej prevencie, je potrebné dať v tomto prípade dôraz na nevyhnutnosť individualizácie trestu. Odvolací súd je názoru, že je potrebné uložiť taký trest, ktorý bude pre konkrétneho páchateľa trestnej činnosti spôsobilý naplniť najmä účel tzv. individuálnej prevencie. V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá prakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu a bráni mechanickému postupu súdu pri rozhodovaní o treste. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu. V prejednávanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu postačuje uloženie trestu odňatia slobody s určením skúšobnej doby a nie prokurátorom navrhovaný nepodmienečný trest, keďže podstatné je hlavne to, aby bol obžalovaný opätovne po určitý čas vedený k riadnemu životu, odstavený od možnosti viesť motorové vozidlá v cestnej premávke a nie to, či iba na krátke obdobie bude obmedzený na osobnej

slobody vo väzenskom prostredí. Iné nebezpečenstvo, ktoré by si vyžadovalo izolovanie obžalovaného od spoločnosti výkonom trestu odňatia slobody, z jeho strany reálne nehrozí. U obžalovaného bol vzhliadnutý predpoklad, že už samotné odhalenie trestného činu, jeho trestné stíhanie, negatívne zhodnotenie jeho osoby a jeho konania odsudzujúcim rozsudkom či hrozba eventuálneho budúceho výkonu trestu odňatia slobody by mali mať sami o sebe tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie rovnaké účinky ako uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Týmto podmienečným odsúdením súd vyjadril obžalovanému dôveru a zároveň mu dal možnosť, aby sa sám svojím správaním, bez izolácie od spoločnosti pričinil o to, že výkon podmienečne odloženého trestu odňatia slobody nebude nariadený. Vo vyššie uvedenej súvislosti je potrebné pri ukladaní trestu zobrať do úvahy aj postoj obžalovaného k stíhanej trestnej činnosti, ktorý sa od začiatku trestného stíhania priznal a svoje konanie oľutoval a na hlavnom pojednávaní realizoval vyhlásenie o vine. Pokiaľ ide o priestupky na úseku cestnej premávky, na ktoré poukazuje prokurátor vo svojom odvolaní, obžalovaný bol podľa evidenčnej karty vodiča postihnutý v súvislosti s vedením motorového vozidla trikrát za prekročenia povolenej rýchlosti, raz za porušenie povinnosti byť pripútaný bezpečnostným pásom, raz za porušenie povinnosti mať pri sebe doklady a raz spôsobil dopravnú nehodu pri cúvaní. Z uvedené vyplýva, že síce nejde o úplne vzorného vodiča, čo sa premietlo aj do nepriznania poľahčujúcej okolnosti vedenia riadneho života podľa , no na strane druhej nejde ani o nedisciplinovaného vodiča, ktorý by svojim nezodpovedným správaním v cestnej premávke sústavne ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Z uvedeného nemožno vyvodiť, že obžalovaný je nebezpečným vodičom, na ktorého je potrebné uplatniť ten najprísnejší trest, ktorý v rámci možno za trestnú činnosť uložiť. Obžalovaný do spáchania prejednávaného trestného činu neviedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a na úseku cestnej premávky sa nedopustil žiadneho obzvlášť závažného konania, ktoré by vyvolalo vážne pochybnosti o spoľahlivosti obžalovaného na vedenie motorového vozidla. Pokiaľ prokurátor poukazuje na priestupok zo dňa 03.04.2014, ktorého sa obžalovaný dopustil ako cyklista, kedy bol pod vplyvom alkoholu, je potrebné preukázať na to, že po tomto priestupku obžalovaný (podľa jeho výpovede) absolvoval protialkoholické liečenie (v roku 2015), teda očividne si uvedomil nebezpečnosť a neprípustnosť svojho konania a prejavil snahu po náprave a po vedení riadneho života. Od tohto incidentu, sa obžalovaný nedopustil žiadneho protiprávneho konania v súvislosti s požitím alkoholu alebo iných návykových látok a s výnimkou spáchania niekoľkých priestupkov viedol riadny život. Čo sa týka trestného činu, ktorého sa obžalovaný dopustil v roku 1987, odvolací súd poukazuje na to, že na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený a zároveň na veľmi dlhú dobu od jeho spáchania. Od tohto potrestania, obžalovaný z pohľadu trestného práva viedol riadny život, nedopustil sa žiadneho ďalšieho trestného činu a riadne sa začlenil do spoločnosti ako riadny občan. U obžalovaného teda v žiadnom smere nebadať kriminálne sklony alebo tendenciu k porušovaniu právnych noriem, nakoľko uvedené nemožno vyvodzovať z pár priestupov počas viac ako tridsiatich rokov, počas ktorých má obžalovaný udelené vodičské oprávnenie a zo spáchania trestného činu spred 37 rokov. Úvahy prokurátora o pravidelnom požívaní alkoholických nápojov vo zvýšenej miere a naznačenej závislosti obžalovaného od alkoholu ostali len v rovine špekulácií a domnienok, nakoľko závislosť od alkoholu nebola predmetom skúmania v rámci prípravného alebo súdneho konania, preto sa týmito námietkami odvolací súd bližšie nezaoberal. Prvostupňový súd okolnosti namietané prokurátorom (výška zisteného množstva alkoholu v dychu, priestupky) pri ukladaní trestu zohľadnil, keď u obžalovaného vylúčil uloženie alternatívnych trestov a ukladal trest odňatia slobody, avšak zároveň správne nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by bránili, aby bol obžalovanému trest odňatia slobody podmienečne odložený. Rozhodnutie o uložení probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a vyššie uvedené povinnosti podľa ustanovení , , celkom dostatočne zohľadňujú vysokú mieru ohrozenia, ktorej sa dopustil obžalovaný pod vplyvom veľkého množstva alkoholu. Spoločne s uloženým trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vytvorí možnosť výchovne pôsobiť na obžalovaného v tom smere, aby ho do budúcnosti odradil od podobného protiprávneho správania S poukazom na uvedené zistenia a závery, vyhodnotil odvolací súd všetky napadnuté výroky o treste a spôsobe jeho výkonu, ako vecne správne, zákonné a spravodlivé, preto odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.