Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Pc-17-2025.pdf
PDF · 71.57 KB
Case nature
Subarea
7Pc/17/2025
Uznesenie
Okresný súd Senica v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C., právne zastúpený: Mgr. Ondrej Dostál, advokát, Robotnícka 79, 905 01 Senica, proti odporcom v 1.rade: D. A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, C., v 2.rade: G. B., bytom B. XXX, C., a v 3.rade: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, o určenie výživného detí k rodičom, rozhodujúc o vylúčení sudcov Okresného súdu Senica z prejednávania a rozhodovania veci, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Okresného súdu Senica JUDr. Viera Sláviková a JUDr. Boris Buľubaš sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp.zn. XXX XX/XXXX.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresnému súdu bol doručený návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia výživného detí k rodičom.
2. Vec bola na prejednávanie a rozhodnutie pridelená sudkyni JUDr. Viere Slávikovej. Zákonná sudkyňa oznámila predsedníčke súdu, že sa vo veci cíti zaujatá, a to so zreteľom na jej pomer k strane sporu – odporkyni v 1.rade, ktorá pracuje ako účtovníčka na tunajšom súde, a s ktorou prichádza každodenne do kontaktu, stretávajú sa, a preto má zato, že nemôže vec nestranne a bez zaujatosti prejednať a rozhodnúť. Sudca Okresného súdu Senica JUDr. Boris Buľubaš oznámil predsedníčke súdu, že sa tiež cíti vo veci zaujatý so zreteľom na jeho pomer k odporkyni v 1.rade, ktorú osobne pozná, je medzi nimi dobrý kolegiálny vzťah, zúčastňovali sa mimopracovných podujatí, a preto nemôže vec nestranne a bez zaujatosti prejednať a rozhodnúť.
3. Podľa § 49 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej inštancie. Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
4. Podľa § 50 ods. 1,2,3,4 CSP, ak sudca, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti, pre ktoré je vylúčený, bezodkladne ich oznámi predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie podpredsedovi súdu. O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. O vylúčení predsedu súdu bezodkladne rozhoduje podpredseda súdu. Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu spor inému sudcovi. Ak je vylúčený celý senát, pridelí spor inému senátu. Ak nie je možné zabezpečiť pridelenie podľa osobitného predpisu, predloží predseda súdu vec na rozhodnutie podľa § 39 ods. 3.) Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliada.
5. Podľa § 51 CSP, ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 50 ods. 2 aj vyjadrenia týchto sudcov. Ak rozhodne o vylúčení sudcu, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, predseda súdu zároveň rozhodne o vylúčení sudcov podľa prvej vety.
6. Citované zákonné ustanovenia predpokladajú taký vzťah vlastného záujmu sudcu na prejednávanej veci alebo taký jeho osobný vzťah k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 CSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesme byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, treba trvať na tom že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
7. Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces ( čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ďalej len „dohovor“ ) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom. Súvislosť medzi súdom, ktorý je založený na zákone, jeho nezávislosťou, ako to vyjadruje čl. 6 ods. 1 dohovoru („každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom, ktorý rozhoduje o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu“), garantuje tento dohovor v celoeurópskom rozmere súčasne sudcovskú nezávislosť aj právo na zákonného sudcu. Ústavná úprava súdnej a inej právnej ochrany v Slovenskej republike garantuje obdobne vyjadrené právo na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ďalej len „listina“, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava", ktoré články dávajú každému možnosť – právo – domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v zákone určených prípadoch na inom orgáne Slovenskej republiky), do ktorého tiež zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola odňatá zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon. Ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadruje zhodu na sudcovskú nezávislosť a právo na zákonného sudcu správnym režimom podľa dohovoru (v obsahu týchto práv podľa dohovoru a podľa ústavy nemožno vidieť zásadnú odlišnosť). Potom platí, že v určitej právnej veci má rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania – pokiaľ by na to nebol daný zákonný dôvod – meniť nemal. Inštitút vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci, ktorý predstavuje výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu, stanovuje, aby zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom predpokladaných dôvodov bol zákonný sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sledovaný cieľ, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý – nie nestranný – sudca (3Ndob 28/2013).
8. Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prejednať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97).
9. Aj Európsky súd pre ľudské práva pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať na zreteľ aj ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru (Piersack v. Belgicko). Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je preukázaný opak. Rozhodujúce nie je však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Posúdenie nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť zaujatý, ale v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť (Delcourt proti Belgicku). Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. Všeobecne sa u sudcu predpokladá a vyžaduje stupeň nadhľadu, ktorý je vyšší než v bežných spoločenských vzťahoch a situáciách.
10. Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je určujúce to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Teda za objektívne nemožno považovať to, ako sa nestrannosť len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne (ne)existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.
11. V danej veci je zrejmé, že so zreteľom na pomer sudcov okresného súdu k sporu, najmä vo vzťahu k odporkyni v 1.rade, možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti, a preto predsedníčka Okresného súdu Senica rozhodla o ich vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp.zn. XXX XX/XXXX.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.