Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/34/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 946 868, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XX, XXX XX E., zastúpenému Mgr. Marcelom Lesňákom, advokátom, so sídlom Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50 654 578, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby po rozhodnutí Okresného súdu Prešov vo veci sp. zn. , takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. -120 zo dňa 14. januára 2025 a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -120 zo dňa 14.1.2025 zamietol žalobu, ktorou žalobca navrhol, aby súd zrušil oddlženie žalovaného na základe uznesenia sp. zn. , ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

2. Po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie skôr, než tento nadobudol právoplatnosť, podaním zo dňa 5.3.2025 vzal žalobca žalobu späť, navrhol konanie zastaviť a nepriznať trovy konania žiadnej zo strán. Späťvzatie žaloby bolo doručené na vyjadrenie žalovanému spolu s výzvou, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, či s ním súhlasí. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.3.2025 uviedol, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí. Argumentoval, že je pre neho nevyhnutné, aby rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, pretože pokiaľ by došlo k späťvzatiu žaloby, žalobca ho môže opätovne žalovať. S poukazom na uvedené žalovaný tvrdil, že potrebuje mať právnu istotu svojho právneho postavenia vo vzťahu k žalobcovi aj s ohľadom na výšku pohľadávky, ktorú by žalobca v prípade úspechu novej žaloby mohol od neho požadovať a tiež s ohľadom na pohľadávky ostatných veriteľov. Mal za to, že zo strany žalobcu ide o špekulatívne správanie a že po prípadnom späťvzatí žaloby podá žalobca proti nemu opätovne žalobu prispôsobenú až argumentácii uvedenej v rozhodnutí súdu prvej inštancie.

3. Podľa (ďalej len „“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

4. Ak žalobca vezme žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, než toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, koná odvolací súd podľa ust. nnosť dispozičného úkonu späťvzatia žaloby závisí od súhlasu protistrany. Platí, že späťvzatie žaloby odvolací súd nepripustí, ak protistrana s tým z vážnych dôvodov nesúhlasí. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov nesie protistrana. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca spätˇvzatím žaloby uplatnil svoje právo disponovatˇ konaním, ktoré mu vyplýva práve z dispozičného princípu, ale žalovaný so späťvzatím žaloby nesúhlasil z dôvodov uvedených v odseku 2. tohto uznesenia.

5. Dikcia „z vážnych dôvodov nesúhlasí“ vyjadrená v ust. vete prvej indikuje, že nemusí ísť o nevyhnutné dôvody alebo záujmy právne. Protistrana teda môže matˇ aj iné, ako len právne dôvody na to, že so spätˇvzatím návrhu nesúhlasí, ako sú napríklad závažné etické, morálne, ekonomické a iné podobné motívy, s poukazom na ktoré protistrana môže matˇ záujem na tom, aby sa vec meritórne prejednala a rozhodla sa. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto je potrebné vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je vecou úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu, povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi sporovými stranami a dopad na ich postavenie (najmä protistrany), s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie veci, môže v konaní pokračovať. Ak nie, odvolací súd späťvzatie žaloby pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

6. Predmetom sporu v danom prípade bolo zrušenie oddlženia žalovaného. Konkurz na majetok žalovaného vedený Okresným súdom Prešov pod sp. zn. bol vyhlásený dňa 9.3.2023, žalobca svoju pohľadávku do konkurzu riadne prihlásil. Následne dňa 3.6.2023 bol konkurz pre nedostatok majetku zrušený, pričom žalobca ako veriteľ pohľadávky nebol v konkurze uspokojený ani v časti svojho nároku.

7. Podľa vety prvej o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer.

8. Podľa , dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa, alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

9. Z ust. vety prvej vyplýva, že veriteľ môže iniciovať konanie o zrušenie oddlženia do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu. Ustanovenie určuje poctivý zámer na základe správania dlžníka po podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu. Dlžník má poctivý zámer vtedy, ak z jeho správania po podaní návrhu je možné usúdiť, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoje dlhy v medziach svojich možností a schopností, najmä ak vynaložil snahu získať zamestnanie alebo zamestnanie získal, alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov. Aj po skončení konkurzného konania tak dlžník môže splniť časť záväzkov, ktoré neboli uspokojené počas konkurzu. Súd musí preto zvažovať celkové správanie dlžníka po oddlžení, nakoľko je relevantné, či po oddlžení dlžník využil tzv. druhú šancu, ktorá mu bola poskytnutá na úkor veriteľov alebo pokračuje v tom istom „zadlžovacom“ štýle života. V rámci hodnotenia ekonomického správania dlžníka súd podľa musí vziať do úvahy i to, či v prípade nie nepatrného daru, dedenia alebo výhry zo stávky alebo z hry ponúkol dlžník aspoň polovicu takéhoto zdroja veriteľom na splnenie nevymáhateľného záväzku.

10. Vzhľadom k tomu, že konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený dňa 9.3.2023 a žalobca ako veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie

oddlženia podaným voči žalovanému ako svojmu dlžníkovi (alebo jeho dedičom) do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu, odvolací súd dospel k záveru, že potrebu žalovaného mať právnu istotu svojho právneho postavenia vo vzťahu k žalobcovi nemožno kvalifikovať ako vážny dôvod, pre ktorý späťvzatie žaloby nepripustí. Ako už odvolací súd uviedol, aj po skončení konkurzného konania dlžník môže splniť časť záväzkov, ktoré neboli uspokojené počas konkurzu. A pokiaľ by v lehote šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu, z ktorej doposiaľ neuplynula ešte ani len polovica, žalovaný nevyužil tzv. druhú šancu, ktorá mu bola poskytnutá na úkor veriteľov a nevynaložil by napr. snahu získať zamestnanie alebo by v prípade nie nepatrného dedenia, daru a pod. neponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, nemohol by byť jeho zámer v zmysle hodnotený ako poctivý.

11. S poukazom na dodatočnú kontrolu zákonnosti a spravodlivosti oddlženia, ktorú je možné vykonávať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu, dospel odvolací súd k záveru, že dôvody, pre ktoré žalovaný nesúhlasil so späťvzatím žaloby nemožno vyhodnotiť ako dôvody vážne a teda brániace pripusteniu späťvzatia žaloby. Odvolací súd preto späťvzatie žaloby pripustil, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil.

12. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

13. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

14. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie ( ). Pokiaľ teda jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Platí, že ak sa pre správanie sa žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože zavinil zastavenie konania (ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi).

15. Žalobca podaním zo dňa 5.3.2025 vzal žalobu späť a navrhol, aby odvolací súd žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, pričom však bližšie neuviedol dôvody tohto ním navrhovaného rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania a ani z obsahu spisu nevyplýva, že žalobca vzal žalobu späť pre správanie žalovaného. Tým, že žalobca vzal žalobu späť, procesne zavinil zastavenie konania a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania. Preto odvolací súd rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v . Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).