Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-27-2024.pdf
PDF · 108.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/27/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom: D. E. XXX, XXX XX F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, zastúpený: Advokát CIBULKA, s.r.o., so sídlom Hodžova 1488/53,911 01 Trenčín, IČO: 55 673 121, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPFS97124/2024/203-008 zo dňa 26.06.2024 a rozhodnutia žalovaného č. SPFS97124/2024/203-008 zo dňa 26.06.2024, takto
r o z h o d o l :
I. Súd zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu č. SPFS97124/2024/203-008 zo dňa 26.06.2024 v spojení s rozhodnutím Slovenského pozemkového fondu č. SPFS97124/2024/203-004, SPFZ103523/2024 zo dňa 03.06.2024 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Súd zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Slovenského pozemkového fondu č. SPFS97124/2024/203-008 zo dňa 26.06.2024 v spojení s rozhodnutím Slovenského pozemkového fondu č. SPFS97124/2024/203-005, SPFZ103524/2024 zo dňa 03.06.2024 a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí
1. Žalobca žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 22.05.2024 (ďalej len „žiadosť“) požiadal povinnú osobu o sprístupnenie nasledujúcich informácií (pozn. správneho súdu – žiadosť bola doslovne prepísaná zo žiadosti žalobcu aj so štylistickými a gramatickými výrazmi žalobcu):
„1. kedy mi boli odobraté služobné prístupy do informačných systémov, kým a na čí pokyn; 2. čo sa stalo s vecami, ktoré mi povinná osoba ako zamestnávateľ zverila; 3. či som bol v dňoch po 15.9.2022 spätne prihlásený ako zamestnanec v evidencii sociálnej poisťovne, prípadne aké registračné úkony vykonával zamestnávateľ (prihlásenie, odhlásenie, zrušenie prihlásenia/odhlásenia...) vo vzťahu k mojej osobe; 4. kedy mi povinná osoba ako zamestnávateľ doručila výstupný list; 5. všetkých záznamov v informačnom systéme HUMAN týkajúce sa mojej osoby v tomto rozsahu: dátum, záznam, kto záznam vykonal, k akému dátumu, ak je týmto záznamom písomná komunikácia (mail, fabasoft, list, fax, telegram, poznámka na papieriku...) žiadam priložiť aj to, za obidva pracovné pomery, vrátane
screenshotov zo systému; 6. ako bola vybavená moja opakovaná výzva na zaplatenie odmeny zo dňa 29.11.2023 najmä však nielen v tomto rozsahu: komu bola pridelená na vybavenie, prečo som na ňu nedostal odpoveď, hoci na iný list z toho istého dňa som odpoveď dostal (pre upresnenie prikladám vybavený list aj nevybavenú výzvu), výpisy z fabasoft; 7. ako bola vybavená moja opakovaná výzva na zaplatenie odmeny zo dňa 12.06.2023 a list zo dňa 20.06.2023 najmä avšak nielen v tomto rozsahu: komu bola pridelená na vybavenie, výpisy z fabasoft; 8. ako bolo vybavené uznesenie o zastavení trestného stíhania voči mne (či sa mi napríklad niekto chcel prísť osobne ospravedlniť alebo priniesť mojej manželke kvety...), a v koľkých prípadoch podala povinná osoba v období od 1.6.2023 sťažnosť voči uzneseniu, ak sa jednalo o zamestnanca alebo bývalého zamestnanca, a ktorí zamestnanci sa podieľali na príprave sťažností proti uzneseniam. Žiadam tiež doplniť (anonymizované) sťažnosti; 9. o žiadostiach zamestnávateľa o kontrolu dodržiavania môjho liečebného režimu Sociálnej poisťovni v tomto rozsahu: dátum, kto spracoval žiadosť, súvisiacu komunikáciu (screenshoty), súvisiace doklady; 10. na základe akej právomoci (bez pokynu nadriadenej osoby) ma A. D. spätne odhlásila dňa 1.3.2023?, na základe čoho dospela k záveru, že oddelenie ľudských zdrojov si nesplnilo zákonnú povinnosť?, ako túto záležitosť skúmala a s kým ju konzultovala?, komu nahlásila nesplnenie tejto povinnosti?, aká škoda (pokuta) vznikla z toho spätného odhlásenia?, komu bola zosobnená táto škoda? K tomu žiadam doplniť všetky súvisiace písomnosti vrátane záznamov z fabasoft; 11. kedy mi povinná osoba ako zamestnávateľ doručila zápočtový list; 12. kedy bola povinnej osobe ako zamestnávateľovi doručené oznámenie, že mi bola pridelená ochrana od Inšpektorátu práce, akú mu zaslal odpoveď a kedy, plus žiadam doplniť fotokópie všetkých súvisiacich listín vrátane výpisov z fabasoft; 13. kedy bola povinnej osobe ako zamestnávateľovi doručené oznámenie, že mi bola pridelená ochrana od prokurátora, akú mu zaslal odpoveď a kedy, plus žiadam doplniť fotokópie všetkých súvisiacich listín vrátane výpisov z fabasoft; 14. na ktoré pracovnoprávne úkony vo vzťahu k mojej osobe disponuje povinná osoba ako zamestnávateľ súhlasom Úradu pre ochranu oznamovateľov, plus žiadam o doloženie súhlasov; 15. ako bola vybavená moja opakovaná výzva na zaplatenie odmeny zo dňa 16.1.2024 najmä však nielen v tomto rozsahu: komu bola pridelená na vybavenie, výpisy z fabasoft.“
2. Odbor podporných činností Slovenského pozemkového fondu (ďalej aj „povinná osoba“) vydal rozhodnutie č. SPFS97124/2024/203-004, SPFZ103523/2024 zo dňa 03.06.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 1“), ktorým podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) žiadosti žalobcu v rozsahu bodu 1., 3., 4., 6., 7., 14. a 15. nevyhovel. Povinná osoba uviedla, že požadované informácie nesprístupní, pretože obsah predmetnej žiadosti a postup žalobcu vykazujú znaky informačného filibusteringu a jedná sa metódu, pri ktorej nie je dôležitý obsah žiadosti, ale zahltenie a zamestnanie povinnej osoby činnosťou na spracovaní informácie. 3. Povinná osoba vydala rozhodnutie č. SPFS97124/2024/203-005, SPFZ103524/2024 zo dňa 03.06.2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie 2“), ktorým konanie o žiadosti žalobcu v rozsahu bodu č. 2., 5., 8., 9., 10., 11., 12. a 13. zastavila. Povinná osoba k daným bodom žiadosti uviedla, že žalobca podal od 20.02.2024 do 07.03.2024 povinnej osobe žiadosti s rovnakými bodmi, a vzhľadom na to, že vo všetkých daných veciach bolo právoplatne rozhodnuté a skutkový stav sa podstatne nezmenil, tak konanie zastavila.
4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu 1 a prvostupňovému rozhodnutiu 2 podal žalobca odvolanie zo dňa 14.06.2024, pričom namietol závery povinnej osoby.
5. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie o odvolaní č. SPFS97124/2024/203-008 zo dňa 26.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 1“), ktorým prvostupňové rozhodnutie 1 potvrdil a odvolanie zamietol. Po sumarizácii konania pred povinnou osobou žalovaný uviedol, že posúdil nielen kvalitu a rozsah žiadosti žalobcu, ale aj kvalitu, rozsah a čas podania ostatných podaných žiadostí v časovom slede, pričom len za obdobie mesiacov február a marec 2024 bolo zo strany žalobcu podaných 13 žiadostí. Posúdením komplexu žiadostí súvisiacich s posudzovanou žiadosťou, konanie žalobcu žalovaný vyhodnotil ako konanie v rozpore s účelom zákona o slobode informácií. Žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutie je správne a zákonné.
6. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie o odvolaní č. SPFS97124/2024/203-008 zo dňa 26.06.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie 2“), ktorým prvostupňové rozhodnutie 2 potvrdil a odvolanie zamietol. Po sumarizácii konania pred povinnou osobou
žalovaný uviedol, že preskúmal obsah spisu, oboznámil sa s prvostupňovým rozhodnutím 2 a odvolaním a dospel k záveru, že je prvostupňové rozhodnutie 2 správne a zákonné, pričom sa s ním stotožnil.
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
7. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave žalobu zo dňa 23.08.2024 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia 1, napadnutého rozhodnutia 2, prvostupňového rozhodnutia 1, prvostupňového rozhodnutia 2, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, eventuálne uloženia povinnosti žalovanému sprístupniť žalobcovi požadované informácie.
8. K napadnutému rozhodnutiu 1 žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného je nesprávna a nedostatočná. Žalobca mal za to, že sa nemôže jednať o informačný filibustering, keďže z odôvodnenia nevyplýva, že by žalobca podal v mesiaci apríl alebo máj žiadosť o informácie a jeho žiadosť sa nevymykala štandardnému správaniu iných žiadateľov. Zároveň namietol, že absentuje aj akékoľvek zdôvodnenie, čoho sa žiadosti vo februári a marci 2024 týkali.
9. K napadnutému rozhodnutiu 2 žalobca uviedol, že argumentácia žalovaného je nesprávna a nedostatočná, v jeho odôvodnení absentujú akékoľvek správne úvahy žalovaného. Takéto odôvodnenie podľa žalobcu vykazuje znaky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti.
10. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie 1 a napadnuté rozhodnutie 2 sú v kľúčových aspektoch nepreskúmateľné a vychádzajú z nedostatočného, neúplného a nesprávneho zistenia a posúdenia skutkového a právneho stavu veci, nemajú oporu v dôkazoch a vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania
11. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.11.2024, pričom zosumarizoval konanie pred orgánom verejnej správy a poukázal na to, že zo strany žalobcu bolo podľa informačného systému za obdobie od 01/2023 do 06/2024 žalovanému doručených cca 430 podaní, z toho 131 podaní sa rôznym spôsobom týkalo agendy vybavovania žiadostí podľa zákona o slobode informácií.
12. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 20.11.2024, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.
13. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
14. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, napadnuté rozhodnutie 1, napadnuté rozhodnutie 2, prvostupňové rozhodnutie 1 a prvostupňové rozhodnutie 2, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) napadnuté rozhodnutie 1, napadnuté rozhodnutia 2, prvostupňové rozhodnutie 1 a prvostupňové rozhodnutie 2 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
15. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 28.05.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.
16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.
18. Podľa § 3 ods. 3 zákona o slobode informácií, informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
19. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie 1, napadnuté rozhodnutie 2, prvostupňové rozhodnutie 1 a prvostupňové rozhodnutie 2, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom o slobode informácií, ak (i) nevyhoveli žiadosti žalobcu na sprístupnenie informácií a (ii) konanie vo veci žiadosti žalobcu zastavili a či svoje závery orgány verejnej správy dostatočným spôsobom odôvodnili.
Všeobecné východiská práva na informácie
20. Správny súd prvotne poukazuje na to, že právo na informácie predstavuje jeden zo základných pilierov demokratického a právneho štátu. Ústavné právo vyhľadávať, prijímať a šíriť informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom patriacim každému jednotlivcovi. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby požadovanú informáciu našla a žiadateľovi ju poskytla (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/44/2015 zo dňa 25.01.2017). Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva, ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.
K postaveniu žalovaného ako povinnej osoby podľa zákona o slobode informácií
21. V nadväznosti na predmet správneho súdneho prieskumu správny súd pripomína, že žalovaný bol zriadený zákonom č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“), ktorý upravuje jeho postavenie a úlohy, na ktoré bol zriadený. V zmysle zákona o pozemkových úpravách je žalovaný právnickou osobu so sídlom v Bratislave, pričom svoju činnosť vykonáva jednak na základe zákona o pozemkových úpravách, jednak na základe osobitných predpisov, a to vo verejnom záujme. Z tejto činnosti potom žalovanému vznikajú práva a záväzky.
22. Správny súd konštatuje, že žalovaný vykonáva svoju činnosť v rámci jeho pôsobnosti v oblasti orgánu verejnej správy (napríklad práve v konaní o prístupe k informáciám podľa zákona o slobode informácií) a zároveň má rozsiahle kompetencie ako subjekt súkromnoprávnych vzťahov, a to napríklad pri zastupovaní neznámych vlastníkov. Charakter konkrétneho právneho aktu je preto potrebné posudzovať individuálne.
23. To, že žalovaný je orgán verejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám, potvrdzuje aj judikatúra, v rámci ktorej správne súdy konali so žalovaným ako orgánom verejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám (v rámci postavenia povinnej osoby). Príkladmo správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/6/2024 zo dňa 27.06.2024, pričom kasačný súd v danej veci rozhodoval na tom skutkovom základe, v ktorom bol Slovenský pozemkový fond žalovaným práve z dôvodu nevyhovenia žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií. Podporne správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 70/2025 zo dňa 11.02.2025, ktorý uviedol: „pokiaľ sťažovateľ na
podporu svojej argumentácie poukazuje na rozhodnutia ústavného súdu či iných súdnych inštancií, z ktorých vyplýva, že súdy považujú SPF za orgán verejnej správy, a preto je daná právomoc správneho súdu vo veci konať a rozhodnúť, uvedené nemá vo vzťahu k dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti žiadnu relevanciu. Napokon vo veci sťažovateľa správny súd netvrdí, že SPF nie je orgánom verejnej správy, ale že v dotknutom právnom vzťahu vystupuje v rovnocennom postavení voči sťažovateľovi, a preto je jeho konanie predmetom súkromnoprávnej regulácie.“
24. Okrem uvedeného správny súd poukazuje na napadnuté rozhodnutie 1 a napadnuté rozhodnutia 2, v rámci ktorých samotný žalovaný uviedol, že s odkazom na § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií „Slovenský pozemkový fond je osobou povinnou sprístupňovať informácie podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.“ Na podklade uvedených skutočností tak správny súd uvádza, že žalovaný je povinnou osobou podľa zákona o slobode informácií, a teda pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom súdnom konaní.
K správnemu súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia 1
25. Vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia 1 a prvostupňového rozhodnutia 1 správny súd uvádza, že povinná osoba a následne žalovaný nevyhoveli žiadosti žalobcu s odkazom na to, že dospeli k záveru, že obsah žiadosti a postup žalobcu vykazovali znaky informačného filibusteringu, pričom žalovaný uviedol, že za obdobie 02/2024 a 03/2024 bolo zo strany žalobcu podaných 13 žiadostí. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia 1, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím 1, správny súd dospel k záveru, že tieto sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a stotožnil sa s námietkou žalobcu o tom, že argumentácia žalovaného (a povinnej osoby) je nesprávna a nedostatočná.
26. Správny súd uvádza, že povinná osoba môže samozrejme odmietnuť sprístupniť informácie z dôvodu tzv. informačného filibusteringu. Podľa právnej teórie k zneužitiu práva môže dôjsť podaním jednej nezmyselnej žiadosti, ale aj podaním veľkého množstva žiadostí. Rozhodujúce pre kvalifikáciu podania žiadosti ako zneužívajúceho práva je aj početnosť, sériovosť a stereotypnosť žiadostí spojená s opakovaním obdobných či identických argumentov (Lubovský, Z.: Zneužití práva na informace. In Správní právo, číslo 6/2019, s. 328 – 341 obdobne napríklad aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2021 zo dňa 26.04.2022).
27. Aby však bolo možné náležite posúdiť, či konanie žalobcu vykazuje znaky zneužitia práva alebo informačného filibusteringu je podľa správneho súdu nevyhnutné prihliadnuť nielen na kvalitu a rozsah individuálnej žiadosti žalobcu, ale aj na kvalitu, rozsah a čas podania ostatných žiadostí v danom časovom slede, keďže až podanie veľkého počtu infožiadostí s istým obsahom môže indikovať či demonštrovať vôľu žiadateľa ochromiť činnosť povinnej osoby a preukázať iný účel sprístupňovania informácií než účel sledovaný zákonom o slobode informácií. Len posúdením tak individuálnej žiadosti, ako aj komplexu žiadostí môže povinná osoba riadne zhodnotiť naplnenie objektívnej stránky zneužitia práva (konanie žiadateľa v rozpore s účelom zákona o slobode informácií) a subjektívnej stránky zneužitia práva (vôľa žiadateľa konať v rozpore s účelom zákona o slobode informácií a spôsobiť ujmu povinnej osobe). Podľa správneho súdu tak povinná osoba musí skúmať nielen kvalitu a kvantitu posudzovanej individuálnej žiadosti samostatne, ale aj komplexu žiadostí časovo súvisiacich s posudzovanou žiadosťou. 28. Pokiaľ ide o posúdenie individuálnej žiadosti v kontexte všetkých žalobcom podaných žiadostí v spomenutom časovom období, správny súd uvádza, že väčší počet žiadostí môže indikovať záver o zneužití práva, ale sám o sebe na konštatáciu zneužitia práva nestačí (k tomu pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/3/2019 zo dňa 28.04.2020). Po oboznámení sa s administratívnym spisom správny súd konštatuje, že v administratívnom spise sa nenachádzajú žiadosti, na ktoré žalovaný odkazoval (teda žiadosti za mesiac 02/2024 a 03/2024) a v napadnutom rozhodnutí 1 absentuje akékoľvek vyhodnotenie týchto žiadostí s prihliadnutím na žiadosť žalobcu zo dňa 22.05.2024 (v prvostupňovom rozhodnutí 1 dokonca nie sú ani len špecifikované ďalšie žiadosti). Konštatovanie orgánov verejnej správy je tak vágne a všeobecné, a to bez toho, aby akýmkoľvek právne udržateľným spôsobom uviedli, čo ich viedlo k záveru o informačnom filibusteringu. Správne orgány nepreukázali, že žalobca nemal vážnu vôľu a reálny záujem na získaní požadovaných informácií, resp. nepreukázali, že by žalobcove žiadosti nemohli mať skutočnú informačnú hodnotu a reálny význam pre efektívny výkon verejnej kontroly žalobcom. Správne orgány tvrdili, že došlo ku konaniu v rozpore s účelom zákona o slobode informácií najmä na základe počtu podaných žiadostí (pričom obsah týchto
žiadostí nebol žiadnym spôsobom identifikovaný), čo na vyvodenie záveru o informačnom filibusteringu nestačí. Navyše žalobca ako žiadateľ v odvolaní vysvetlil, za akým účelom informácie od povinnej osoby požaduje (informácie týkajúce sa jeho pracovného pomeru), pričom žalovaný sa s týmito argumentami nijak nevysporiadal a nijakými konkrétnymi tvrdeniami či dôkazmi nevyvrátil legitímnosť úmyslu žiadosti.
29. Zhrňujúc vyššie uvedené správny súd dospel k záveru, že povinná osoba (a následne žalovaný) nemôže dôjsť k záveru o informačnom filibusteringu iba na základe väčšieho množstva podaných žiadostí (ktoré ani neboli v napadnutých rozhodnutiach dostatočne špecifikované), ale súčasne musí riadne odôvodniť aj existenciu úmyslu žiadateľa (v predmetnom prípade žalobcu) spôsobiť ujmu povinnej osobe vo forme ochromenia jej chodu (čo nebolo taktiež žiadnym spôsobom špecifikované, pričom odkaz povinnej osoby na „zahltenie a zamestnanie povinnej osoby“ nepostačuje) a zároveň, že takýto následok aj nastal. Správny súd je toho názoru, že povinná osoba a žalovaný žiadnym preskúmateľným spôsobom nepostupovali a obmedzili sa výlučne na všeobecné konštatovanie o počte žiadostí zo strany žalobcu a na všeobecné konštatovanie o zahltení a ochromení povinnej osoby (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžik/1/2021 zo dňa 26.04.2022).
K správnemu súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia 2
30. Správny súd ďalej pristúpil k správnemu súdnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia 2, pričom aj vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu sa správny súd stotožnil so žalobnými námietkami a dospel k záveru, že argumentácia žalovaného je nedostatočná a nepreskúmateľná a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia 2 absentuje akákoľvek správna úvaha žalovaného.
31. Prvostupňové rozhodnutie 2 a napadnuté rozhodnutie 2 vo svojich odôvodneniach len odkázali na 8 vydaných rozhodnutí (vydané v časovom rozpätí od 20.02.2024 do 07.03.2024), pričom prvostupňový orgán uviedol, že danými rozhodnutiami boli žiadosti žalobcu označené ako č. 2., 5., 8., 9., 10., 11., 12. a 13. už vybavené, a keďže sa skutkový stav nezmenil, žalobcovi informácie sprístupnené neboli. Správny súd takto odôvodnené rozhodnutie považuje za nedostatočné a nemajúce podklad v administratívnom spise. Prvostupňový orgán síce odkázal na osobitne vydané rozhodnutia, avšak tieto sa v administratívnom spise nenachádzajú, a preto nemožno preskúmať, či došlo k vybaveniu predchádzajúcej žiadosti žalobcu alebo nie a či majú tieto rozhodnutia súvis s predmetnou žiadosťou žalobcu. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí 2 len uspokojil s konštatovaním, že „preskúmal obsah spisu, oboznámil sa s rozhodnutím prvostupňového orgánu a s odvolaním žiadateľa a dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie je správne a zákonné a odvolací orgán sa splne stotožňuje s jeho odôvodnením.“ Takto odôvodnené rozhodnutie nemožno považovať za presvedčivé, ale naopak za vágne a všeobecné. Žalovaný len genericky odkázal na prvostupňové rozhodnutie, a to bez toho, aby ho dostatočne odôvodnil. Z uvedeného dôvodu tak správny súd ani nemôže objektívne preskúmať správnosť záverov žalovaného.
32. S odkazom na vyššie uvedené, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie 1, napadnuté rozhodnutie 2 a na to nadväzujúce prvostupňové rozhodnutia sú nepreskúmateľné, a preto postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie 1, napadnuté rozhodnutie 2, prvostupňové rozhodnutie 1 a prvostupňové rozhodnutia 2 zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
33. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností správny súd uvádza, že žalobca k žalobe síce priložil napadnuté rozhodnutie 1 a napadnuté rozhodnutie 2, avšak tieto nemali uvedené číslo (identifikačné údaje). Identifikačné údaje týchto rozhodnutí zistil správny súd až z administratívneho spisu, pričom z dôvodu, že ako napadnuté rozhodnutie 1 a napadnuté rozhodnutie 2 sú označené rovnako (vo vzťahu k číslu rozhodnutia), dopytoval sa správny súd aj žalovaného na pojednávaní k tomu, či sa nejedná o administratívnu chybu. Z dôvodu, že žalovaný sa k danému nevedel vyjadriť, správny súd identifikoval napadnuté rozhodnutie 1 a napadnuté rozhodnutie 2 tak, ako to vyplývalo z administratívneho spisu (teda rovnaké označenia rozhodnutí), pričom ich vo výroku tohto rozsudku bližšie identifikoval v spojení s jednotlivými prvostupňovými rozhodnutiami.
34. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy viazané právnym záverom vyjadreným v tomto rozsudku a svoje rozhodnutia presvedčivo a dostatočne odôvodnia. Správny súd však zároveň
konštatuje, že týmto rozsudkom neprejudikuje to, či žalobcovi bude / má byť tá-ktorá informácia sprístupnená alebo nie, ale orgán verejnej správy bude povinný svoj záver (či už pozitívny alebo negatívny) dostatočne odôvodniť tak, ako to uviedol správny súd v tomto rozsudku.
35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).