Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39C/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. B. C. sudkyňou D. E. F. v spore žalobkyne: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zast.: D. H. J., advokátkou so sídlom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej: B. K., v ktorej mene koná: A. B. B., so sídlom K. XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie náhrady škody vo výške 518,28 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobkyni škodu vo výške 168,96 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 34,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.10.2017 domáhala, aby súd uložil žalovanej, B. zastúpenej A. B. B. a L. F. B. spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu vo výške 8 386,78 Eur, na účet jej právnej zástupkyne a zaplatiť jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že jej vznikla škoda z dôvodu trov konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj v súdnom konaní pred M. B. C. G. pod č. XX/XX/XXXX a v konaní vedenom na M. B. C. G. pod č. XXXX/X/XXXX a nemajetková ujma, pričom trestné konanie bolo proti nej vedené pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečin podľa , pričom v predmetnom trestnom konaní argumentovala tým, že neexistovalo právoplatné rozhodnutie súdu v občianskoprávnom konaní, nakoľko toto rozhodnutie nebolo riadne doručované a napriek tomu M. C. G. vyznačil na rozhodnutí právoplatnosť, pričom toto rozhodnutie bolo podkladom vedenia trestného konania voči nej. Nakoľko rozhodnutie v občianskoprávnom konaní vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX nebolo doručené jej právnej zástupkyni, nemohla voči nemu podať odvolanie a napriek tomu súd na tomto rozhodnutí vyznačil právoplatnosť, pričom žalobkyňa opakovane žiadala M. C. G. o doručenie rozhodnutia, ako aj o opravu vyznačenej doložky právoplatnosti, avšak bezúspešne. Následne z dôvodu zmeny miestnej príslušnosti bolo konanie postúpené na M. C. G. pod č. konania XXXX/X/XXXX, ktorý jej žiadosti vyhovel, doručil jej právnej zástupkyni rozhodnutia s poznámkou, že ešte nenadobudli právoplatnosť, pričom toto potvrdenie bolo v trestnom konaní predložené, avšak súd a prokurátor odmietli toto akceptovať, nakoľko bolo vyhotovené len vyšším súdnym úradníkom a v trestnom konaní pokračovali ďalej. Žalobkyňa sa až rozhodnutím N. B. B., sp. zn. XXXX/XXX/XXXX domohla opravy, kedy N. B. B. sa vysporiadal s otázkou právoplatnosti rozhodnutia M. C. G. a uviedol, že toto nie je právoplatné ku dňu 4.12.2009, ale z dôvodu jeho nedoručenia právnej zástupkyni žalobkyne sa stalo právoplatným až dňa 13.9.2012 (N. B. zrejme chybou uviedol dátum 12.9.2012, nakoľko v potvrdení bol dátum 13.9.2012). Až na základe predmetného rozhodnutia N. B. B. prokurátor v trestnom konaní odstúpil od obžaloby a M. B. C. G. v konaní

vedenom pod sp. zn. XX/XX/XXXX žalobkyňu dňa 21.10.2014 oslobodil spod obžaloby. Žalobkyni teda v konaniach vedených pod sp. zn. XXXX/X/XXXX a ČVS:M./X-XXX-XX-XXXX vznikli náklady spojené so zaplatením trov právneho zastúpenia, ktoré by jej neboli vznikli, pokiaľ by M. C. G. postupoval v súlade so zákonom, a rovnako ani M. nevyhoveli v trestnom konaní žalobkyni, aby pripojili spis č. XXXX/X/ XXXX, z ktorého by bolo zrejmé, že predmetné rozhodnutie nie je právoplatné, a teda nie sú splnené podmienky pre vedenie trestného stíhania. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je zamestnankyňa O. K. B., E. P. C., pričom bola počas vedenia týchto konaní voči jej osobe nedôvodne vystavená neprimeranej psychickej záťaži, nakoľko bola preverovaná z dôvodu prípadného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru pre spáchanie úmyselného trestného činu a ako matka starajúca sa o maloleté dieťa bola pod hrozbou straty zamestnania podrobená psychickej traume, a to dlhodobo. Žalobkyňa zároveň uviedla, že jej nárok bol predbežne prerokovaný na dotknutých orgánoch, ktoré jej odpovedali, žalovaný v 1. rade listom zo dňa 21.4.2016 a žalovaný v 2. rade listom zo dňa 24.11.2015. K podanej žalobe pripojila žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zák. , Oznámenie o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 21.4.2016 od A. B. B., odpoveď L. F. B. zo dňa 24.11.2015 a vyčíslenie trov právneho zastupovania.

3. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 1.12.2017, v ktorom uviedla, že žalovaná SR nemôže vystupovať na strane žalovaného viackrát, a teda nemôže byť zaviazaná vo forme solidárneho dlžníctva. Zároveň uviedla, že ňou uplatnený nárok nie je konkretizovaný, ani preukázaný, preto ho považujú za nedôvodný v celom rozsahu, pričom s ohľadom na nastolenú pasívnu vecnú legitimáciu bolo podľa ich názoru potrebné rozčleniť uplatnený nárok voči jednotlivým orgánom verejnej moci, ktoré majú za štát konať a definovať rozsah miery zodpovednosti tak A. B. B., ako aj L. F. B..

4. K podanej žalobe sa vyjadrila SR aj prostredníctvom pôvodne tiež zastupujúcej L. F. B. podaním zo dňa 4.12.2017. V podanom vyjadrení poukázala na to, že žalobkyňa nepreukázala existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, nepreukázala žiadny nesprávny úradný postup F. B., ktorý by bol konštatovaný na to oprávneným orgánom, resp. na nezákonný zásah M. F. do práv a právom chránených záujmov, celý postup príslušných orgánov prokuratúry, ako aj jednotlivých prokurátorov bol v súlade s platnou právnou úpravou procesných postupov M. upravených Ďalej uviedla, že o nesprávny úradný postup nemôže ísť v konaní, ktoré je zavŕšené vydaním rozhodnutia vo veci samej, tam prichádza do úvahy len náhrada škody titulom nezákonného rozhodnutia, pričom žalobkyňa nepreukázala existenciu nezákonného rozhodnutia. Žalobkyňa v konaní nešpecifikuje, čo tvorí ňou uplatnený nárok, či ide o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. K trestnému konaniu, ktoré sa viedlo voči žalobkyni uviedla, že toto bolo začaté uznesením vyšetrovateľa M. K. F. C., odbor justičnej polície sp. zn.: ČVS:M./X-XXX-XX-XXXX z 26.2.2010 o vznesení obvinenia, pričom podkladom bolo uznesenie M. C. G. č. XXXX/X/XXXX zo dňa 27.4.2009, ktorým jej bola ako matke uložená pokuta za nerešpektovanie rozhodnutia o B. M. B. A., pričom toto rozhodnutia nadobudlo právoplatnosť dňa 4.12.2009 a následne bola dňa 15.12.2010 podaná na žalobkyňu obžaloba. Ďalej uviedli, že ťažiskovým problémom bol dátum právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ktorý bol ustálený aj C. B. C. na dňa 4.12.2009, pričom toto rozhodnutia C. B. B. sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 30.8.2013 bolo napadnuté dovolaním, ktoré N. B. B. odmietol uznesením pod sp. zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 29.4.2014, pričom v odôvodnení ustálil právoplatnosť uloženia pokuty na deň 12.9.2012, a po tomto dni protiprávny stav netrval, preto neostávalo nič iné, len žalobkyňu oslobodiť spod obžaloby. L. F. uviedla, že celé trestné stíhanie v prípravnom konaní bolo vedené v súlade so zákonom, keďže obžaloba bola podaná dňa 15.12.2010 a správny dátum právoplatnosti uloženia pokuty ustálil N. B. B. až vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2014, pričom dovolanie voči uloženiu pokuty odmietol, preto uloženie pokuty bolo podľa jej názoru dôvodné a M. a súd nie sú oprávnené svojvoľne si vykladať dátum právoplatnosti rozhodnutí vydaných iným súdom vo veciach úpravy B. B. E., nakoľko by to bolo v rozpore s ust. F. uviedla, že nemôže byť ani objektívne zodpovedná za škodu, ktorá vznikla pochybením civilného súdu v inom konaní, keďže trestné konanie bolo následkom rozhodnutia iného orgánu, nie jeho príčinou. Zároveň uviedla, že nie je možné, aby B. bola žalovaná viackrát v zastúpení rôznymi orgánmi, ale v žalobe musí byť konkretizovaný jeden štátny orgán, ktorý SR zastupuje, pričom poukázala na uznesenie N. B. B., sp. zn.: XXXX/XXX/XXXX a

5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.4.2018 žalobkyňa uviedla, že nárok uplatnený v tomto konaní si uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť M. B. C. G. tým, že nedoručil svoje rozhodnutie č. XXXX/X/XXXX zákonným spôsobom, aj právnej zástupkyni žalobkyne, a to napriek viacerým žiadostiam o doručenie a vyznačil na tomto svojom rozhodnutí právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 4.12.2009, hoci ako to potvrdil aj N. B. B., právoplatnosť nadobudlo až dňa 13.9.2012, t. j. po troch rokoch. V dôsledku nesprávne vyznačenej právoplatnosti viedli M. voči žalobkyni trestné konanie, pričom po dobu trestného stíhania sa jej zamestnávateľ opakovane dopytoval M. B. C. G. na stav predmetného trestného konania z dôvodu možného skončenia Q. F. B. R.. Zároveň uviedla, že úprava B. E. B. M. bola opakovane zmenená rozsudkom M. B. C. G. pod sp. zn.: XXX/ XXX/XXXX zo dňa 9.12.2010, ktoré nahradilo Uznesenie M. C. G., ktoré bolo podkladom vedenia trestného stíhania a následne aj dňa 15.12.2010 Uznesením C. B. C. č. XXXX/XXX/XXXX. Čo sa týka uplatneného nároku, žalobkyňa uviedla, že nárok pozostáva z vecnej škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s pochybením nesprávneho vyznačenia právoplatnosti na rozhodnutiach M. B. C. G. č. XXXX/X/XXXX, pričom tým, že rozhodnutia boli doručené jej právnej zástupkyni až dňa 13.9.2012 bola vylúčená z úkonov jej patriacich, podať odvolanie, a teda najprv sa cez mimoriadne opravné prostriedky musela domáhať zhojenia vady vyznačenia právoplatnosti, docielila doručenie týchto rozhodnutí právnej zástupkyni a posun dátumu právoplatnosti, z dôvodu ktorého ju potom súd oslobodil spod obžaloby, kde v danom čase už existovali rozhodnutia civilných súdov, ktoré upravovali styk k maloletému odlišne, a to spôsobom v záujme maloletého. Žalobkyňa si teda uplatnila titulom skutočnej škody náklady na právne zastupovanie v konaní pod sp. zn.: XXXX/X/XXXX v sume 518,28 Eur, za zastupovanie pre účely doručenia rozhodnutí svojej právnej zástupkyni a opravou dátumu právoplatnosti, trovy právneho zastúpenia z titulu zastupovania v trestnom konaní vo výške 4 068,50 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur, nakoľko z dôvodu chybného postupu M. C. G. sa viedlo proti žalobkyni trestné stíhanie, čím bolo poškodené jej dobré meno a hrozilo jej prepustenie zo zamestnania, ohrozenie jej sociálneho postavenia, ako aj jej A. E., o ktoré sa osobne stará, nakoľko by ostala bez príjmu, celá situácia v zamestnaní bola pre ňu traumatizujúca, čo v spojení s náročnou starostlivosťou o dieťa s F. H. H. H. B. vyvolalo neprimeranú psychickú záťaž, v zamestnaní bola poškodená jej vážnosť, nakoľko celá situácia vyvolávala v očiach jej kolegov posmešky a šuškanie. Dlhodobý stres vyvolaný niekoľkoročným trestným stíhaním spojený s reálnou hrozbou prepustenia zo zamestnania viedol k tomu, že sa utiahla do seba a vyhýbala sa kolegom, pričom celková situácia viedla aj k zhoršeniu S. B. D. K., T. C. B. E. I.. Žalobu upravila tak, že žalovanou je Slovenská republika v zastúpení A. B. B. a L. F. B.. K označeniu orgánu, ktorý spôsobil škodu, uviedla, že je to jednak M. B. C. G., ktorý nesprávne vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť svojich rozhodnutí a M. – M. F. C., P. D. H. C. F., M. D. F., M. F. C. G., ktorá zamietla sťažnosť žalobkyne o voči vzneseniu obvinenia, a tým, že neakceptovali návrhy žalobkyne na pripojenie spisu č. XXXX/X/XXXX, z ktorého by vyplynula skutočnosť o správnom dátume právoplatnosti, a teda podmienok pre začatie trestného stíhania.

6. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrilo A. B. B. podaním doručeným súdu dňa 25.6.2018, ktoré uviedlo, že žalobkyňa v podaní označuje ako právny titul vzniku škody nesprávny úradný postup M. B. C. G. pri vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti, avšak v skutkovom opise uvádza aj ďalší titul, a to vedenie trestného stíhania, ktoré môže byť samostatným titulom nároku na náhradu škody, avšak tento tak neoznačuje, hoci v závere svojho podania za orgány verejnej moci, ktoré škodu spôsobili uvádza okrem M. B. C. G. aj M. a zároveň za zástupcu B. ako žalovaného uvádza aj L. F. B.. Uviedlo, že ani úprava vykonaná žalobkyňou vo vzťahu k žalovanému orgánu nie je správna, nakoľko nie je zrejmé, ktorý z orgánov zastupujúcich štát má za žalovanú plniť a v akom rozsahu. Uviedla, že A. B. B. má za štát konať len v rozsahu, v akom je titulom škody nesprávny úradný postup M. B. C. G., nie však v rozsahu, v akom je právnym titulom škody trestné stíhanie, teda údajne nezákonné rozhodnutie v podobe uznesenia o vznesení obvinenia. Ku škode z titulu náhrady trov v konaní vedenom pod č. XXXX/X/XXXX vo výške 518,28 Eur uviedla, že si vo vzťahu k tomuto nároku žalobkyňa nesplnila povinnosť tvrdenia, aké položky túto sumu tvoria, za aké úkony a ani dôkaznú povinnosť, preukázať, že skutočne tieto trovy uhradila, a teda jej škoda vznikla. Ku škode vo výške 4 068,50 Eur z titulu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní uviedla, že jednak je titulom tejto škody trestné stíhanie a nie nesprávny úradný postup súdu, že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom a že si ani vo vzťahu k tejto položke nároku na náhradu škody nesplnila tak povinnosť tvrdenia, ako ani dôkaznú povinnosť, že skutočne tieto trovy uhradila, a teda, že jej škoda vznikla. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedlo, že tento nárok žalobkyňa odvodzuje od vedeného trestného stíhania, preto nie je orgánom, ktorý má za tento nárok zodpovedať, a zároveň, že tento svoj nárok nepreukázala. V závere uviedlo, že žiadajú ustáliť rozsah zodpovednosti štátu v zastúpení A. B. B. a L. F., z dôvodu nepreukázania nároku žiadajú žalobu zamietnuť a uplatňujú si nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ak by súd dospel k záveru, že nárok je dôvodný, aby súd určil na plnenie lehotu 30 dní.

7. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrila SR aj prostredníctvom konajúcej L. F. B. vyjadrením doručeným súdu dňa 26.6.2018, ktorá uviedla, že zotrváva na svojej doterajšej argumentácii, že žalovaná má byť Slovenská republika zastúpená A. B. B., nakoľko M. aj F. sú viazané rozhodnutím súdu, a teda aj doložkou právoplatnosti vyznačenou civilným súdom na svojom rozhodnutí.

8. Žalobkyňa sa k veci vyjadrila podaním doručeným dňa 9.11.2020, v ktorom uviedla, že hlavným pochybením bol nesprávny úradný postup M. B. C. G., ktorý nedoručil svoje rozhodnutia v rámci výkonu rozhodnutia právnej zástupkyni žalobkyne, napriek tomu, že mala v spise založenú plnú moc a následne nesprávne vyznačil doložku právoplatnosti, čím vytvoril priestor pre začatie trestného stíhania, teda M. vzniesli žalobkyni obvinenie napriek tomu, že neexistovali právoplatné rozhodnutia súdu a nakoniec pochybil F., ktorý podal obžalobu na žalobkyňu a následne aj súd, ktorý vo veci podanej obžaloby konal. Až na základe rozhodnutia N. B. B., ktorý potvrdil žalobkyňou tvrdené, že neexistujú právoplatné rozhodnutia súdu v rámci súdneho výkonu rozhodnutia došlo k späťvzatiu obžaloby a trestný súd žalobkyňu spod obžaloby oslobodil. V danej veci teda podľa žalobkyne sa viaže uplatnený nárok k nesprávnemu úradnému postupu M. B. C. G., ktorý spôsobil primárne vznik nezákonného stavu, ktorý pretrval a premietol sa do nezákonného trestného stíhania. Primárnym pôvodcom nezákonného stavu bol M. B. C. G., avšak podľa názoru žalobkyne aj následne M. H. F. a M. C. G., ktorí nerešpektovali nezákonnosť postupu M. B. C. G., preto upravila žalobný petit vo vzťahu k nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur tak, že tento nárok je povinná žalobkyni nahradiť Slovenská republika v zastúpení A. B. B. eventuálne L. F. B..

9. Slovenská republika zastúpená A. B. B. sa vyjadrila k vyčíslenému nároku na náhradu škody vyjadrením doručeným súdu dňa 14.11.2021 tak, že žalobkyňa nepreukázala vznik škody dôkazom o tom, že skutočne z jej strany došlo k úhrade trov právneho zastúpenia, ktorých náhrady sa ako škody v tomto konaní domáha. Čo sa týka trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, tam považujú za odôvodnené trovy vo výške 1 381,58 Eur, a vo vzťahu k trovám v civilnom konaní trovy vo výške 168,96 Eur, avšak to len za predpokladu, že bude ustálená zodpovednosť a preukázaná reálna úhrada týchto trov.

10. Súd uznesením zo dňa 27.1.2022 rozhodol, že vo veci bude ako so zástupcom B. K. ako žalovanej konať s A. B. B..

11. Dňa 8.12.2022 žalobkyňa doručila súdu doklady o úhradách trov právneho zastúpenia svojej právnej zástupkyni.

12. Napriek tomu, že žalobkyňa v konaní avizovala doplnenie podkladov o úkonoch právnej služby na základe urgencie súdu zo dňa 19.12.2022 vyjadrením zo dňa 5.1.2023, pričom žalobkyňa, ako aj jej právna zástupkyňa boli za týmto účelom nahliadnuť do súdneho spisu dňa 26.1.2023, k doplneniu dôkazu – dokladu o vykonaných poradách, ktoré sú uplatnené v konaní z ich strany došlo až dňa 23.6.2023.

13. Konajúci súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 27.07.2023, a to tak, že žalovanému v zastúpení A. B. B. uložil zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1 937,35 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

14. Žalovaný podal dňa 18.08.2023 odvolanie proti vydanému rozsudku, vrátane uznesenia zo dňa 27.01.2022, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie si skutkový základ ohľadne právneho titulu uplatneného nároku a v nadväznosti na to aj celý mechanizmus vzniku škody, ako aj vzťah príčinnej súvislosti nesprávne ustálil, v nadväznosti na čo nesprávne uplatnil tak zákonnú úpravu právnych titulov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, nadväzujúcu súdnu prax styk kajúcu sa príčinnej súvislosti, ale najmä samotný procesný úkon žalobkyne a procesnú obranu žalovanej, súd prijal skutkové závery rozporné so skutočnosťami zistenými z vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to tieto aj nesprávne právne posúdil. Podľa žalovaného zo žalobkyňou uvedeného skutkového odôvodnenia žaloby, ako aj následne vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že žalobkyňa bola trestne stíhaná na základe uznesenia o vznesení obvinenia, na základe samostatného rozhodnutia vydaného z vôle orgánov činných v trestnom konaní, nie na základe samotnej skutočnosti, že M. B. C. G. nesprávne vyznačil doložku právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného je potrebné vyvodiť z právnej úpravy, že zastavenie trestného stíhania, resp. oslobodenie spod obžaloby majú v zmysle ust. § 6 rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť,

ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má pri splnení zákonných predpokladov podľa ustanovení zákona o zodpovednosti štátu za škodu právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia ako nezákonným rozhodnutím. Za situácie, že žalobkyňa bola trestne stíhaná, pričom jej trestné stíhanie bolo ukončené právoplatným oslobodením spod obžaloby je právna kvalifikácia titulu s ohľadom na uvedenú súdnu prax celkom nesporná, súd prvej inštancie však túto podľa žalovaného nerešpektoval a v spojení s nesprávnymi skutkovými závermi prijal nesprávny právny názor o tom, že jediným právnym titulom v prípade žalobkyne má byť nesprávny úradný postup M. B. C. G. v konaní vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax ohľadne príčinnej súvislosti pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa žalovaného súd nesprávne aplikoval ustanovenia zákona, nesprávne vyhodnotil skutkové odôvodnenie žaloby, modifikoval si právny základ žalobného nároku podľa vlastného názoru nereflektujúceho právnu úpravu zodpovednosti štátu za škodu a nerešpektoval ani judikatúru N. B. B. v otázke orgánu konajúceho v mene štátu v prípade nezákonného trestného stíhania, ktoré skončilo oslobodením žalobkyne spod obžaloby. Na tomto základe žalovaný v zastúpení A. B. odôvodňoval skutočnosť, že A. B. nemohol v danom prípade vystupovať ako zástupca štátu v tomto konaní. Čo sa týka priznanej náhrady škody, podľa názoru žalovanej súd nesprávne ustálil, že žalobkyni vznikla škoda v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom M. B. C. G., táto škoda, aj keby bolo možné považovať ju za preukázanú, nebola v celom rozsahu škodou vzniknutou v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom M. B. C. G.. S poukazom na ust. § 18 ods. 2 a 3 príslušného zákona žalovaný zdôraznil, že trovy obhajoby jednoznačne neboli žalobkyňou vynaložené v konaní Okresného súdu Košice II vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX, rovnako to platí aj na trovy vynaložené v súvisiacom konaní vedenom justičnou pokladnicou, kde žalobkyňa na rozdiel od trestného konania vedeného na základe uznesenia o vznesení obvinenia ani potenciálne nedisponuje žiadnym právnym titulom. Podľa žalovaného teda súd rozhodol nesprávne a žalobkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia v konaní vedenom justičnou pokladnicou a tiež trov obhajoby v trestnom konaní vedenom na základe uznesenia o vznesení obvinenia, tieto trovy právneho zastúpenia žalobkyne jednoznačne nie sú škodou vzniknutou žalobkyni v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom M. B. C. G., a preto ich náhradu žalobkyni nemožno priznať. Čo sa týka výšky náhrady škody, žalovaný poukázal na úkony, ktoré považuje za nedôvodné v civilnom konaní aj v trestnom konaní. Čo sa týka preukázania vzniku škody zo strany žalobkyne, žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa bola od počiatku konania vo vzťahu k preukazovaniu vzniku škody pomerne laxná, procesný útok formulovala operatívne v priebehu konania až na námietky žalovanej a výzvy súdu, dôkazné prostriedky predkladala so značnými časovými odstupmi, aj keď sa jednalo o dôkazné prostriedky, ktoré mohli a mali byť predložené aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania už spoločne so žalobou. Žalobkyňa predložila do súdneho spisu kópie príjmových pokladničných dokladov, z ktorých majú vyplývať úhrady, uvedené zhrnutie v rozsudku ohľadne týchto úhrad je však vnútorne rozporné s tým, čo je uvedené na inom mieste rozsudku, poukazujúc pritom na zostatky a úhrady v rozdielnych výškach, než ako vyplývajú z predložených príjmových pokladničných dokladov.

15. Proti rozsudku podala odvolanie aj žalobkyňa, v ktorom namietala, že súd nesprávne postupoval, pokiaľ vykonal pojednávanie, na ktorom vyniesol rozsudok bez jej účasti, čím jej mal odňať právo konať pred súdom a porušil tak jej garantované právo na spravodlivé súdne konanie. Uviedla, že pokiaľ sa jedná o podania žalobkyne, ktoré boli doručované súdu - urgencie z dôvodu nedoručenia písomností a rozhodnutí o pokute v rámci súdneho výkonu rozhodnutia, všetky uplatnené právne úkony vychádzajú z dokladov, ktoré má žalobkyňa k dispozícii a pokiaľ by bola prítomná na pojednávaní, tak pokiaľ sa nenachádzajú v súdnych spisoch bola by ich predložila súdu. Čo sa týka nepriznaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, žalobkyňa má za to, že nárok na túto náhradu jej vznikol, poukázala na rozhodnutie P. B. B., podľa ktorého nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za vedenie trestného stíhania, ktoré sa právoplatne skončilo inak než odsúdením zakladá nárok na satisfakciu, nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch. V danom prípade podľa názoru žalobkyne nie je možné spochybniť, že žalobkyňa bola dlhodobo vystavené vnútornému stresu z trestného stíhania, žalobkyňa si neuplatnila neprimerane vysokú náhradu v porovnaní s inými, súdmi priznávanými náhradami.

16. O podaných odvolaniach rozhodol odvolací súd uznesením dňa 18.12.2023, a to tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj uznesenie vydané súdom prvej inštancie dňa 27.01.2022 a vrátil súdu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v prejednávanej veci žalobkyňa označila tituly, na základe ktorých si uplatňuje nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy tak, že týmto titulom je nesprávny úradný postup M. B. C. G. pri doručovaní a následnom

vyznačovaní právoplatnosti a vykonateľnosti svojich rozhodnutí a nesprávny úradný postup M. F. C., P. D. H. C. F., M. D. F. v konaní M./X-XXX-XX-XXXX a M. F. C. X, ktorá zamietla sťažnosť žalobkyne voči vznešenému obvineniu. Ďalej uviedol, že existencia nesprávneho úradného postupu M. B. C. G. v spore nebola spochybnená a bola vyslovená uznesením N. B. B. zo dňa 29.04.2014, v ktorom dovolací súd konštatoval, že došlo zo strany súdu prvej inštancie k procesným pochybeniam, ktoré spočívali v nesprávnom doručovaní rozhodnutí, ale tieto pochybenia boli konvalidované doručením sporných rozhodnutí právnej zástupkyni povinnej dňa 12.09.2012. Zároveň uviedol, že žalobkyňou označený nesprávny úradný postup M. nenapĺňa kritériá nesprávneho úradného postupu definovaného ustálenou súdnou praxou, nakoľko žalobkyňou skutkové vymedzenie nesprávneho úradného postupu našlo svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, ktorým bol rozsudok M. B. C. G. zo dňa 21.10.2014 vydaný pod sp. zn. XX/XX/XXXX, ktorým bola žalobkyňa v pozícii obžalovanej oslobodená, pretože F. ustúpil od obžaloby v plnom rozsahu. Podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít, nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Odvolací súd preto uviedol, že na základe tohto záväzného právneho názoru bude v ďalšom konaní úlohou súdu prvej inštancie opätovne preskúmať, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, vrátane príčinnej súvislosti, vysporiada sa aj s námietkami vznesenými žalovaným v odvolaní týkajúcimi sa príčinnej súvislosti a výšky škody a opätovne rozhodne aj o žalobkyňou uplatnenej nemajetkovej ujme vo vzťahu k nesprávnemu úradnému postupu, resp. nezákonnému rozhodnutiu. K zrušeniu uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 27.01.2022 odvolací súd uviedol, že toto uznesenie zrušil vzhľadom na nesprávne ustálenie právneho titulu uplatneného nároku, čím je ustálenie orgán, ktorý koná v mene štátu predčasné, avšak odvolací súd netvrdil, že je nesprávne. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní zároveň bude posúdiť, ktorý orgán je oprávnený konať v mene štátu a následne s ním bude súd prvej inštancie v spore konať.

17. V ďalšom konaní sa súd vysporiadal s otázkou orgánu, ktorý je oprávnený konať v mene štátu a dospel k záveru, že v predmetnom konaní sú uplatnené dva samostatné a oddeliteľné nároky, pričom vo vzťahu ku každému z týchto nárokov má štát v konaní zastupovať iný, podľa zákona jednoznačne určiteľný orgán verejnej moci.

18. Na základe uvedeného konajúci súd dňa 18.11.2024 uznesením rozhodol, že nárok na náhradu škody vo výške 4 068,50 Eur spolu s nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur, ktorý bol skutkovo žalobkyňou odôvodňovaný vedením trestného stíhania proti jej osobe vylúčil na samostatné konanie, v ktorom žalovaného v zmysle ust. zastupuje L. F. B.. Zvyšný nárok na náhradu škody vo výške 518,28 Eur ostal predmetom tohto konania, v ktorom ako zástupca štátu vystupuje A. B. B. podľa ust.

19. V podaní doručenom súdu dňa 2.12.2024 žalobkyňa uviedla, že jej vznikla škoda o. i. titulom nesprávneho úradného postupu zahájeného M. B. C. G. v konaní XXXX X/XXXX, kde bez splnenia zákonných podmienok došlo k vyznačeniu právoplatnosti na neprávoplatnom rozhodnutí a následne odmietali nápravu napriek výzvam právnej zástupkyne.

20. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 10.3.2025 uviedla, že po vylúčení nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného rozhodnutia na samostatné konanie dopĺňa žalobu v tomto konaní, a to tak, že navrhuje, aby jej súd priznal titulom náhrady nemajetkovej ujmy z titulu morálnej ujmy nárok vo výške 3 800,- Eur, a teda, aby predmetom konania bola pohľadávka vo výške 4 318,28 Eur, a v tomto smere, aby súd pripustil zmenu žaloby. Túto zmenu žaloby odôvodnila tým, že nárok uplatnila voči Slovenskej republike podľa z titulu nezákonného postupu a nezákonného rozhodnutia M. B. C. G. v konaní XXXX/X/XXXX, M. vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, postupu F. B. – odmietanie oboznámenia sa s dôkazmi, podanie obžaloby a následne M. B. C. G. v trestnom konaní, ktorý rovnako odmietal aplikáciu zákonných ustanovení o právoplatnosti rozhodnutia ako takého, dôkazy predložené, či označené v tomto smere a to až do štádia vydania rozhodnutia N. B., kde bola nútená sa obrátiť, aby súdna autorita nadriadená prvostupňovému súdu poukázala na platné ustanovenia zákona v dôsledku ktorých deklarovala platný právny stav – nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti, nedoručenie listín v súlade so zákonom, zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená v osobnom aj pracovnom živote, kde v dôsledku nesprávneho postupu orgánov štátu a ich rozhodnutí bola dlhodobo vystavená tlaku z trestného stíhania, ktorému by nebola vystavená, pokiaľ by M. B. C. G. v konaní XXXX/X/XXXX na výzvu jej právnej zástupkyne, následne hoci aj na jej

urgencie opravil svoju chybu, doručil rozhodnutie jej právnej zástupkyni a opravil doložku právoplatnosti. Ďalej M. B. C. G. v konaní XX XX/XXXX napriek argumentácii jej obhajkyne, napriek žiadosti o pripojenie listinných dôkazov, predloženiu listinných dôkazov (potvrdenie M. C. G., že rozhodnutie trpí vadami nedoručenia, teda nemôže byť právoplatné) konajúci súd na trestnom úseku negoval tieto potvrdenia civilnej sekcie súdu a riadne pokračoval v trestnom konaní, teda šikanóznym postupom M. B. C. G., či už v konaní XXXX/X/XXXX alebo v konaní XX/XXXX jej bola spôsobená nemajetková ujma. Ďalej citovala rozhodnutie P. B. B., G.. P. XXX/XX a G.. P. XXX/XX, v tom smere, že pokiaľ M. dospejú k rozhodnutiu, ktoré sa neskôr ukáže ako nezákonné, ide vo vzťahu k takto stíhanej osobe o postup porušujúci jej základné ľudské práva, ak má byť jednotlivej povinný podrobiť sa úkonom trestného konania, musí v právnom štáte existovať garancia, že v prípade preukázania, že trestnú činnosť nespáchal, dostane sa mu odškodnenia za všetky úkony, ktorým bol zo strany štátu podrobený. Uviedla, že negatívny stres odzrkadľujúci sa na jej psychike, duševné vypätie, boli znásobené postupom zamestnávateľa, ktorý sa pravidelne informoval o stave trestného konania z dôvodu možného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru, ako samoživiteľka, v tom čase A. E., ktorému je diagnostikovaná H. H. H. B. musela neustále vytvárať dojem bezproblémovosti, nakoľko aj tá najmenšia zmena, výkyv v nálade rodiča rozladí dieťa s U. E. do vážnych rozmerov. Preto uviedla, že by malo byť rozhodnuté o jej nemajetkovej ujme, ktorá bola spôsobená o. i. aj priamymi postupmi orgánov štátu, za ktoré koná A. B. B., konkrétne za M. B. C. G., či už civilný alebo trestný úsek.

21. Uznesením zo dňa 12.3.2025 súd vyzval žalobkyňu na odstránenie vád podanej zmeny žaloby, a teda aby uviedla podstatné a rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera rozširovaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, keďže táto obsahuje vadu nezrozumiteľnosti, neobsahuje dostatočné a jednoznačné ozrejmenie skutkových okolností, resp. skutkového základu rozširovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3 800,- Eur.

22. Podaním doručeným súdu dňa 14.4.2025 žalobkyňa zopakovala dôvody uvádzané aj v podaní – zmene žaloby, súvisiace s tlakom, ktorému bola vystavená z dôvodu prebiehajúceho trestného stíhania.

23. Na pojednávaní konanom dňa 29.9.2025 konajúci súd vyzval žalobkyňu, aby uviedla, či trvá na podanej zmene žaloby, vzhľadom na to, že ňou uplatňovaný nárok tak ako bol skutkovo vymedzený v zmene žaloby, o ktorý žiada rozšíriť toto konanie, bol už právoplatne priznaný vo vylúčenom konaní vedenom pod sp. zn. XXX/X/XXXX, pričom žalobkyňa uviedla, že na podanom návrhu trvá.

24. Vzhľadom na existujúcu prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa súd rozhodol tak, že zmenu žaloby nepripustil, nakoľko o nároku, o ktorý žalobkyňa žiadala rozšíriť nárok uplatnený v tomto konaní, už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. XXX/X/XXXX.

25. Podľa ust. á contrario konajúci súd písomné vyhotovenie uznesenia o nepripustení zmeny žaloby nevyhotovoval a ďalej pokračoval v prejednaní veci – nároku na náhradu škody vo výške 518,28 Eur.

26. Konajúci súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením sa s obsahom spisu a jednotlivými listinami predloženými stranami sporu, ako aj ich písomnými a ústnymi vyjadreniami a relevantnými listinami z pripojeného civilného spisu bývalého M. B. C. G., sp. zn. XXXX/X/XXXX a následne XXXX/X/XXXX a rešpektujúc záväzný právny názor odvolacieho súdu zistil nasledovný skutkový stav.

27. Z uznesenia N. B. B., sp. zn. XXXX/XXX/XXXX vyplynulo, že rozhodnutie vydané v konaní XXXX/X/ XXXX nenadobudlo právoplatnosť tak ako to vyznačil bývalý M. B. C. G. dňa 4.12.2009, a to v dôsledku pochybenia pri jeho doručovaní a po náprave vykonanej doplnením doručovania až dňa 13.9.2012 (N. B. zrejme chybou uviedol dátum 12.9.2012, nakoľko v potvrdení bol dátum 13.9.2012) .

28. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle súd zistil, že žalobkyňa požiadala A. B. B. a L. F. B. o prerokovanie jej nároku na náhradu škody vo výške 4 586,78 Eur, pozostávajúcu (s relevanciou pre toto konanie) z nároku na náhradu škody vo výške trov právneho zastúpenia v civilnom konaní vo výške 518,28 Eur.

29. Z vyjadrenia A. B. B. zo dňa 21.4.2016 súd zistil, že A. B. B. žalobkyni uviedlo, že jej žiadosti nie je vyhovené, žiadosť posúdilo ako nedôvodnú a predbežné prerokovanie ako ukončené a vybavené.

30. Z Faktúry odmeny a výdavkov za advokátske služby zo dňa 22.10.2014 spolu s prílohami (čl. 208 – 210) súd zistil, že za úkony v civilnom konaní si právna zástupkyňa žalobkyne vyúčtovala 518,28 Eur, za úkony právnej služby v trestnom konaní 4 068,50 Eur, pričom žalobkyňa uhradila na zálohách 4 200,- Eur a ostalo jej doplatiť 386,78 Eur. Z prílohy k faktúre o úkonoch právnej služby v civilnom konaní vyplynulo, že žalobkyňa mala uhradiť dňa 9.6.2009 zálohu vo výške 100,- Eur, dňa 11.11.2009 zálohu vo výške 100,- Eur a dňa 18.1.2010 zálohu vo výške 100,- Eur.

31. Z Faktúry odmeny a výdavkov za advokátske služby zo dňa 22.10.2014 (čl. 219) súd zistil, že za úkony v civilnom konaní si právna zástupkyňa žalobkyne vyúčtovala 518,28 Eur, za úkony právnej služby v trestnom konaní 4 068,50 Eur, pričom žalobkyňa uhradila na zálohách 4 160,- Eur a ostalo jej doplatiť 426,78 Eur.

32. Z výpovede žalobkyne (pojednávanie dňa 27.10.2022, zápisnica na čl. 211 – 212) vyplynulo, že táto všetky okolnosti vnímala veľmi negatívne, trvalo to veľmi dlho, samozrejme museli byť informovaní aj členovia rodiny, aj keď sa snažila A. B. nezaťažovať, avšak všetko malo vplyv aj na jej správanie, bolo viditeľné, že nie je v pohode, čo malo vplyv aj na A. B., aj na M. R., ovplyvnilo to aj jej pracovný život, nakoľko je J. V., S. O. K. B., od prvej chvíle bol jej S. G. M. F. U. C. H. S. D. F. F., často a pravidelne sa na súde informoval o priebehu konania písomnými žiadosťami, aby vedel ako ďalej vo vzťahu k nej postupovať, žila v strese a neistote, aj postoj kolegov bol iný, došlo k zmene ich správania voči nej, menili sa ich vzťahy k nej k horšiemu, boli voči nej podozrievaví, ona sama mala vážne problémy s výkonom, pracuje ako C. E., napriek tomu ostala na rovnakej pracovnej pozícii. Z výpovede zároveň vyplynulo, že si žalobkyňa nepamätá ako hradila právnej zástupkyni odmenu za zastupovanie, avšak zrejme v hotovosti, postupne v priebehu osobných konzultácií.

33. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 11.11.2009 (čl. 217) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní sp. zn.: XXXX/X/XXXX zálohu vo výške 200,- Eur.

34. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 18.1.2010 (čl. 217) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní sp. zn.: XXXX/X/XXXX zálohu vo výške 60,- Eur.

35. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 22.10.2014 (čl. 218) súd zistil, že žalobkyňa uhradila právnej zástupkyni za zastupovanie doplatok k faktúre č. XX/XX vo výške 426,78 Eur.

36. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných právnych noriem.

37. Podľa ust. platí, že štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci (...) d) nesprávnym úradným postupom.

38. Podľa ust. . účinného v čase nesprávneho úradného postupu súdu platilo, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu A. B. B. K., ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

39. Podľa ust. účinného v čase nesprávneho úradného postupu súdu platilo, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

40. Podľa ust. účinného v čase nesprávneho úradného postupu súdu platilo, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

41. Podľa ust. účinného v čase nesprávneho úradného postupu súdu platilo, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

42. Podľa ust. účinného v čase nesprávneho úradného postupu súdu platilo, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

43. Podľa ust. účinného v čase nesprávneho úradného postupu súdu platilo, že uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

44. Podľa ust. účinného v čase nesprávneho úradného postupu súdu platilo, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom

45. Podľa ust. účinného v čase nesprávneho úradného postupu súdu platilo, že súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

46. Podľa ust. vyhlášky č. platnej a účinnej od 1.1.2009 odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu (...).

47. Podľa ust. vyhlášky č. platnej a účinnej od 1.6.2010 odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

48. Podľa ust. vyhlášky č. platnej a účinnej od 1.7.2013, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

49. Podľa ust. vyhlášky č. , základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, (...).

50. Podľa ust. vyhlášky č. platnej a účinnej od 1.6.2009 platí, že na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len „“).

51. Podľa ust. vyhlášky č. platnej a účinnej od 1.7.2013 platí, že na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len „“).

52. Podľa ust. vyhlášky č. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového

základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

53. Podľa ust. platí, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

54. Podľa ust. platí, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

55. Podľa ust. platí, že ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

56. Podľa ust. platí, že ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Identifikácia predmetu konania

57. Predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu v civilnom konaní v intenciách Úlohou súdu pre rozhodnutie tohto sporu bolo posúdenie splnenia podmienok zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verenej moci – nesprávnym úradným postupom.

58. Za nespornú v konaní súd považoval skutočnosť, že žalobkyňa zo dňa 15.10.2015 požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a v tejto súvislosti o zaplatenie sumy vo výške 4 586,78 Eur, pozostávajúcej aj z nároku na náhradu škody vo výške trov právneho zastúpenia v civilnom konaní vo výške 518,28 Eur. Žiadosť bola podaná tak na A. B. B., ako aj na L. F. B.. Dôvody uvádzané žalobkyňou v žiadosti boli totožné s dôvodmi uvádzanými v žalobe, pričom nebolo sporné, že žalovaná žiadosti nevyhovela ani sčasti.

59. V konaní bola ďalej nesporné, že orgánom konajúcim za štát má byť vo vzťahu ku škode spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu A. B. B..

Predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu

60. Zákon stanovuje predpoklady vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím tak, že nimi je existencia nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, ktoré sú v rozpore s objektívnym právom, existencia škody, a to majetkovej alebo nemajetkovej, vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup

61. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, vrátane záväzného právneho názoru odvolacieho súdu súd konštatoval, že prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a to existencia nesprávneho úradného postupu súdu pri vyznačovaní doložky právoplatnosti na jeho rozhodnutí bola konštatovaná N. B. B. v rozhodnutí sp. zn.: XXXX/XXX/XXXX, kedy N. B. sa vysporiadal s otázkou právoplatnosti rozhodnutia M. C. G. a uviedol, že toto nie je právoplatné k 4.12.2009, ale z dôvodu jeho nedoručenia právnej zástupkyni žalobkyne sa stalo právoplatným až 13.9.2012 (N. B. zrejme chybou uviedol dátum 12.9.2012, nakoľko v potvrdení bol dátum 13.9.2012) tak ako to uviedla žalobkyňa, a teda N. B. jednoznačne potvrdil, že zo strany M. B. C. G. došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

62. Prvý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu žalobkyňa v konaní preukázala.

Vznik škody

63. Vznik majetkovej škody na strane žalobkyne z titulu nákladov na právne zastupovanie v civilnom konaní bol v konaní preukázaný listinnými dôkazmi, pripojením súdneho spisu M. B. C. G. sp. zn.: XXXX/ X/XXXX, z ktorého vyplynuli jednotlivé úkony právneho zastúpenia žalobkyne v civilnom konaní, ďalej vyúčtovaním úkonov právneho zastúpenia právnou zástupkyňou žalobkyne a príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré žalobkyňa predložila a ktorými preukázala, že z jej strany skutočne došlo k úhrade odmeny právnej zástupkyni za zastupovanie v civilnom súdnom konaní.

64. Čo sa týka námietok žalovanej proti predmetným dôkazom, nesúlad vyúčtovaní predložených žalobkyňou bol žalobkyňou dostatočným spôsobom v konaní vysvetlený, keď pochybenie vo vyúčtovaní bolo spôsobené nesprávnym uvedením a zápočtom záloh vyplatených žalobkyňou. Predmetné vysvetlenie považoval súd za presvedčivé a dostatočné pre prijatie záveru o existencii vyúčtovania právnych služieb právnou zástupkyňou žalobkyne, pričom predmetnú chybu, ktorej vysvetlenie zároveň potvrdzujú aj pokladničné doklady predložené žalobkyňou súd nepovažoval za skutočnosť, ktorá by mala vzbudzovať pochybnosti o dôveryhodnosti týchto dôkazov, ako sa toho domáhala žalovaná.

65. Žalovaná vytýkala príjmovým pokladničným dokladom predloženým žalobkyňou, že tieto nie sú dostatočným dôkazom o vzniku škody, a to z toho dôvodu, že z nich nie je zrejmé, aké úkony mali byť zo strany žalobkyne platbami uhrádzané a nie je z nich možné ustáliť základ vzniku trov a ich účelnosť.

66. Konajúci súd sa s uvedenou argumentáciou žalovanej nestotožnil.

67. Pre účely vzniku škody – majetkovej ujmy na strane žalobkyne súd zohľadnil kontext dôkazov, ktoré v konaní predložila. Z hľadiska vzniku majetkovej ujmy na strane žalobkyne je rozhodným skutočnosť, že majetok žalobkyne sa zmenšil o peňažné prostriedky vynaložené na účely právneho zastúpenia v súdnom, civilnom konaní, čo žalobkyňa preukázala príjmovými pokladničnými dokladmi. Rozpis úkonov právnej služby, ktoré boli hradené zo strany žalobkyne jej právnej zástupkyni v priebehu súdneho konania, ako aj výška tarifnej odmeny za tieto úkony sú uvedené v predloženom finálnom vyúčtovaní. Tieto boli hradené jednotlivými platbami počas poskytovania právnych služieb a ich dorovnanie bolo vykonané na základe vyúčtovania po skončení právneho zastupovania. Súd nevzhliada v uvedenom postupe úhrady za poskytovanie právnych služieb žiadnu nezrovnalosť, ani neurčitosť a tento postup považuje za súladný aj so zákonom o advokácií.

68. Konajúci súd sa nestotožnil s obranou žalovanej v tom smere, že na dôkazy predložené žalobkyňou ohľadne preukázania vzniku škody – vyúčtovacie faktúry a príjmové pokladničné doklady by súd nemal prihliadať z dôvodu porušenia povinnosti tieto predložiť včas. Vyúčtovacie faktúry a jej príloha – rozpis jednotlivých úkonov právnej služby boli súdu predložené na pojednávaní konanom dňa 27.10.2022 ako reakcia na podanie stanovisko žalovanej ohľadne nedostatočného preukázania vzniku škody, pričom na základe predbežného právneho posúdenia súdu, konštatujúceho, že predmetné listinné dôkazy nie sú postačujúce, predložila žalobkyňa spolu s podaním zo dňa 8.12.2022 ďalšie listinné dôkazy – príjmové pokladničné doklady v súlade s ňou uvádzanými skutkovými tvrdeniami na danom pojednávaní o úhradách právnych služieb v hotovosti, a to v súlade s výzvou súdu na pojednávaní konanom dňa 27.10.2022, ktorou bola vyzvaná tieto doklady predložiť do 15.12.2022.

69. Zohľadniac uvedené, a teda riadne splnenie povinnosti žalobkyne uloženej súdom nemohol súd konštatovať porušenie povinnosti predložiť dôkazy zo strany žalobkyne včas, na tieto dôkazy v konaní prihliadol a na ich podklade konštatoval zníženie majetku žalobkyne o deklarovanú čiastku, teda vznik škody v jej majetkovej sfére.

70. Druhý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu – vznik škody v majetkovej sfére žalobkyne – zníženie jej majetku o finančné prostriedky vynaložené na právne zastupovanie v namietanom civilnom konaní mal teda súd na strane žalobkyne za preukázaný.

Príčinná súvislosť

71. Príčinnú súvislosť ako posledný predpoklad vyvodenia zodpovednosti žalovanej voči žalobkyni súd posudzoval v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú odkazoval vo svojom zrušujúcom rozhodnutí odvolací súd, ako aj v kontexte rozsahu škody uplatňovanej žalobkyňou, teda v súvzťažnosti

ku konkrétnym úkonom právnej služby, ktoré mali byť škodou vzniknutou žalobkyni v civilnom súdnom konaní v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom súdu pri vyznačovaní doložky právoplatnosti na súdnom rozhodnutí o uložení pokuty žalobkyni.

72. Príčinná súvislosť je otázkou skutkovou, jej existenciu zisťuje súd, ktorý s ohľadom na konkrétne okolnosti veci zisťuje, či medzi ujmou a jej príčinou príčinná súvislosť existuje.

73. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti platí, že príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu veci a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu, pričom súčasne musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala.

74. Súd sa venoval jednotlivým úkonom právnej služby špecifikovaným zo strany žalobkyne, a to z hľadiska unesenia dôkazného bremena vo vzťahu k ich uskutočneniu, ako aj k vyčíslenej výške odmeny za tieto úkony ako škody uplatnenej v tomto konaní, a taktiež aj z hľadiska príčinnej súvislosti medzi týmito úkonmi a nesprávnym úradným postupom súdu v civilnom konaní.

75. Z úkonov vyúčtovaných advokátkou žalobkyne za konanie vedené na M. B. C. G. pod sp. zn.: XXXX/ X/XXXX boli medzi stranami nesporné z hľadiska náhrady úkony právnej služby, a to:

- úkon zo dňa 9.6.2009 – prevzatie a príprava PZ, vrátane prvej porady a podanie na súd v hodnote 15,25 Eur,

- úkon zo dňa 25.11.2011 – pojednávanie k výkonu rozhodnutia v hodnote 15,71 Eur,

- úkon zo dňa 31.10.2013 – dovolanie v hodnote 69,- Eur,

- úkon zo dňa 4.4.2014 – vyjadrenie k podaniu „oprávneného“ k dovolaniu v hodnote 69,- Eur.

76. Vo vzťahu k týmto úkonom právnej služby súd konštatoval, že išlo o úkony právnej služby, ktoré boli vykonané v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu a tieto úkony zároveň mali priamy súvis s nesprávnym úradným postupom a boli týmto nesprávnym úradným postupom priamo vyvolané. Nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, žalobkyňa by tieto náklady nebola nútená vynaložiť. Súd preto konštatoval, že vo vzťahu k tomuto rozsahu škody má za splnený aj predpoklad zodpovednosti za škodu, a to príčinnú súvislosť.

77. Žalobkyňa si ďalej v rámci nároku na náhradu škody uplatnila nárok na náhradu za trovy právneho zastúpenia v konaní vedenom C. B. I. – D. F., pričom šlo o úkony zo dňa 18.5.2011, 9.8.2012.

78. V tejto súvislosti súd posudzoval naplnenie podmienky podľa ust. , teda, že či tieto úkony právne služby je možné považovať za trovy konania, ktoré by žalobkyni ako poškodenej vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

79. Vymáhanie súdnych pohľadávok je upravené v o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, pričom tento zákon upravuje podmienky konania o výkone súdneho rozhodnutia – vymáhania súdnej pohľadávky ako samostatné konanie, so samostatným, osobitne v tomto zákone upraveným procesným postupom, vykonávané na to príslušným orgánom, ktorým je Justičná pokladnica ako výkonný orgán C. B. J. I. na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie B. K..

80. S prihliadnutím na takýto charakter konania o výkon rozhodnutia – vymáhanie súdnych pohľadávok ako samostatného konania, ktoré nie je konaním, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu ako bolo preukazované v tomto konaní, má súd za to, že náklady na právne služby v tomto konaní nie je možné priznať pre nenaplnenie podmienky ust. , z čoho vyplýva aj absencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a takto uplatnenou škodou.

81. Ďalším sporným uplatneným nárokom na náhradu škody bol nárok na náhradu škody za úkon právne služby – odvolanie voči pokutám zo dňa 27.9.2012.

82. V súlade s ust. konajúci súd vo vzťahu k tomuto úkonu posudzoval naplnenie tam stanovených podmienok, a teda, či išlo o úkon v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, a zároveň, či tento úkon s nesprávnym úradným postupom priamo súvisel, teda, či bol nesprávny úradný postup bezprostrednou príčinou jeho uskutočnenia.

83. Vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že tento úkon právnej služby bol vykonaný a zároveň, že ide o úkon právnej služby vykonaný v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu súdu, teda v konaní vedenom pod sp. zn. XXXX/X/XXXX.

84. S prihliadnutím na obsah tohto právneho úkonu však nemohol súd dospieť k záveru, že išlo o úkon, ktorý by priamo súvisel s nesprávnym úradným postupom súdu – nesprávnym vyznačením doložky právoplatnosti na súdnom rozhodnutí. Podľa obsahu tohto úkonu právnej služby je zrejmé, že šlo o odvolanie, ktorým sa žalobkyňa bránila voči jeho podstate, voči tomu, že z jej strany malo dôjsť k takému porušeniu povinnosti (vo vzťahu k A. B.), pre ktoré by jej mala byť v konaní o výkon rozhodnutia voči maloletému uložená pokuta. Ak teda účelom a podstatou tohto úkonu bola obrana voci postate konania o výkon rozhodnutia, nemožno konštatovať, že by bezprostrednou príčinou tohto úkonu bol nesprávne vyznačenie doložky právoplatnosti súdom ako nesprávny úradný postup, keď príčinou tohto úkonu bol návrh oprávneného (M. A. E.) a samotné vedenie konania o výkon rozhodnutia ohľadne A..

85. Konštatujúc absenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným nesprávnym úradným postupom súdu a týmto úkonom, teda konštatujúc, že nesprávny úradný postup súdu nebol príčinou uskutočnenia tohto úkonu, súd nemohol žalobkyni voči žalovanej priznať náklady na tento úkon ako škodu, za ktorú by zodpovedala žalovaná.

Úkony právnej služby, ktoré neboli preukázané

86. Žalobkyňa si v konaní uplatnila nárok na náhradu škody aj za odmenu právnej zástupkyni za zastupovanie v civilnom konaní za nasledovné úkony právnej služby:

- úkon zo dňa 16.4.2009 – právny rozbor k výkonu rozhodnutia v hodnote 15,25 Eur,

- úkon zo dňa 30.6.2009 – podanie vo veci v hodnote 15,25 Eur,

- úkon zo dňa 6.7.2009 – podanie vo veci v hodnote 15,25 Eur,

- úkon zo dňa 26.6.2012 – urgencia o doručenie rozhodnutí v hodnote 15,93 Eur,

- úkon zo dňa 16.10.2014 – VR justičná pokladnica E8270023811 (50, Eur) v hodnote 16,34 Eur,

- úkon zo dňa 16.10.2014 - VR justičná pokladnica E8270023711 (60, Eur) v hodnote 16,34 Eur,

- úkon zo dňa 4.11.2014 – odvolanie voči uzneseniu C. J. I. č. E8270023811 zo dňa 16.10.2014 v hodnote 16,34 Eur,

- úkon zo dňa 4.11.2014 – odvolanie voči uzneseniu C. J. I. č. E8270023711 zo dňa 16.10.2014 v hodnote 16,34 Eur.

87. Vo vzťahu k týmto úkonom právnej služby žalovaná v konaní namietala, že ich uskutočnenie v civilnom konaní, kde malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany žalobkyne, nebolo preukázané.

88. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o uskutočnení týchto úkonov, a to ani predložením listinných dôkazov o týchto úkonoch do súdneho spisu, ani vykonaním v rámci pripojeného súdneho spisu sp. zn. XXXX/X/XXXX, keďže listinné dôkazy o týchto úkonoch sa ani v pripojenom súdnom spise sp. zn. XXXX/X/XXXX nenachádzali.

89. Súd preto konštatoval, že uskutočnenie týchto úkonov právnej služby nebolo v konaní preukázané, škodu v rozsahu odmeny za tieto úkony preto nebolo možné priznať.

90. Ďalšia časť nároku na náhradu škody, ktorú súd vylúčil z prieskumu príčinnej súvislosti, bol nárok na náhradu škody za úkony právnej služby – porady žalobkyne s jej právnou zástupkyňou, pričom dôvodom bolo uplatnenie sudcovskej koncentrácie. V tejto súvislosti súd akceptoval obranu žalovanej týkajúcu sa ďalšieho žalobkyňou predloženého dôkazu, a to listinného dôkazu o úkonoch právnej služby (poradách) a konštatoval, že tieto žalobkyňa v konaní včas nepredložila.

91. Žalobkyňa mala možnosť predložiť dôkaz o poradách so svojou právnou zástupkyňou ako úkonoch právnej služby, ktorých náhrady sa domáha, už od doručenia obrany žalovaného, ktoré bolo doručené jej právnej zástupkyni ešte v novembri 2021, následne na vyjadrenie bola vyzývaná súdom dňa 5.10.2022, bola jej uložená povinnosť sa vyjadriť na pojednávaní dňa 27.10.2022 a tento dôkaz nepredložila ani na tieto výzvy, ani v podaní zo dňa 8.12.2022, ani na ďalšiu výzvu súdu zo dňa 19.12.2022, ani vo vyjadrení

zo dňa 5.1.2023, pričom tento dôkaz predložila až dňa 23.6.2023 a keďže ide o dôkaz o úkonoch právnej služby z obdobia rokov 2011 – 2014, je zrejmé, že tento dôkaz žalobkyňa mohla predložiť skôr, pokiaľ by bola konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

92. Súd teda v súlade so zásadou sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol na tento dôkaz – listinný dôkaz o poradách medzi žalobkyňou a jej právnou zástupkyňou, nakoľko ho považoval za nepredložený včas a úkony právnej služby – porady žalobkyne s jej právnou zástupkyňou, ktorých uskutočnenie bolo zo strany žalovanej namietané, preto považoval za nepreukázané úkony právnej služby.

Náklady na úkony, ktoré nemali povahu úkonov právnej služby

93. Žalobkyňa si v rámci nároku na náhradu škody uplatnila náklady na úkony – žiadosti o doručenie súdnych rozhodnutí (úkony zo dňa 24.1.2011, 2.2.2011, 17.5.2012, 28.5.2012).

94. V tejto súvislosti súd konštatuje, že za trovy konania, ktoré spadajú do rozsahu nahrádzaného v súdnych konaniach je možné považovať trovy právneho zastúpenia, ktoré sú vymedzené vo vyhláške MS SR č. Medzi úkony právnej služby, ktoré sa nahrádzajú v súdnom konaní sa považujú úkony, ktoré je možné považovať za účelné, ako písomné podanie na súd, zastupovanie na pojednávaní, listina o právnom úkone a i. Za úkon právnej služby je teda možné považovať taký písomný výstup, alebo prezenčný úkon, ktorý dosahuje určitú intenzitu odbornosti. Žiadosť o doručenie rozhodnutia podľa názoru súdu, ako aj vychádzajúc zo súdnej praxe priznávania trov právneho zastúpenia v súdnych konaniach, takúto požiadavku nespĺňa.

95. Súd preto v tomto smere akceptoval výhradu žalovanej, že žiadosti o doručenie súdnych rozhodnutí nespĺňajú svojim obsahom a svojou povahou charakter úkonu právnej služby, na ktorých náhradu je možné v rámci vyvodenej zodpovednosti zaviazať štát podľa zákona č , a preto náhradu za nich nie je možné v rámci zodpovednostného konania podľa voči štátu priznať.

Výška škody

96. Súd teda žalobkyni z uplatneného nároku vo vzťahu ku škode vo výške trov konania – trov právneho zastúpenia, ktoré bola nútená hradiť svojej právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní vedenom pred M. B. C. G. pod sp. zn.: XXXX/X/XXXX priznal nárok na náhradu škody len za úkony právnej služby uvedené pod bodom 75. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

97. Pri hodnote jednotlivých úkonov sa súd stotožnil s výškou uplatnenou žalobkyňou, ktorá vychádzala z ust. vyhlášky č. , kde pri hodnote pokuty 50,- Eur vychádzala tarifná odmena vo výške 16,60 Eur, pričom podľa vyhlášky patrí pri výkone rozhodnutia odmena vo výške 1 základnej tarifnej odmeny, t.j. odmena vo výške 8,30 Eur. Ku každému úkonu v súlade s ust. vyhlášky žalobkyňa pripočítala 1/100 výpočtového základu za ten ktorý rok.

98. Čo sa týka úkonu – dovolanie zo dňa 31.10.2013, konajúci súd ma s ohľadom na vyššie citované právne predpisy za to, že odmena za tento úkon mala byť len vo výške 67,88 Eur, nakoľko 1/13 výpočtového základu pre rok 2013 bola vo výške 60,07 Eur a výška náhrady výdavkov, t.j. 1/100 výpočtového základu bola vo výške 7,81 Eur. Vzhľadom však na to, že žalovaná výšku škody vo vzťahu k tomuto úkonu nepopierala, súd priznal žalobkyni za predmetný úkon odmenu vo výške 69,- Eur, ako si ju táto uplatnila.

99. Čo sa týka úkonu – vyjadrenie k podaniu „oprávneného“ k dovolaniu zo dňa 4.4.2014, konajúci súd mal za to, že za tento úkon prislúchala žalobkyni škoda vo výške 69,89 Eur, nakoľko 1/13 výpočtového základu za úkon v roku 2014 bola 61,85 Eur a 1/100 výpočtového základu bola 8,04 Eur, preto za jeden úkon prislúchala v tomto roku odmena vo výške 69,89 Eur, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa si uplatnila len škodu vo výške odmeny 69,- Eur, súd nemohol žalobkyni priznať za tento úkon vyššiu sumu.

100. Súd teda žalobkyni z uplatneného nároku vo vzťahu ku škode vo výške trov konania, ktoré bola nútená hradiť svojej právnej zástupkyni za zastupovanie v konaní vedenom pred M. B. C. G. pod sp.

zn.: XXXX/X/XXXX priznal nárok na náhradu škody vo výške 168,96 Eur, ktorý v konečnom dôsledku nebol ani zo strany žalovanej popieraný.

Náhrada trov konania

101. Podľa ust. platí, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

102. Podľa ust. platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

103. Podľa ust. platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

104. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že vo vzťahu k nároku na náhradu škody, kde bola žalobkyňa s uplatneným nárokom vo výške 518,28 Eur úspešná len v časti 168,96 Eur, t.j. v rozsahu 32,60%, súd priznal žalovanému ako úspešnejšej strane sporu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k nároku na náhradu škody voči žalobkyni v rozsahu 34,80% (100% - úspech žalobkyne 32,60% - neúspech žalovaného 32,60%).

105. Podľa ust. platí, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.