Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3T-3-2025.pdf
PDF · 81.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/3/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. októbra 2025 v Prešove takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný:
A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. D. XXXX/X, B.,
j e v i n n ý
z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorý spáchal tak, ž e že dňa 02.02.2025 v čase o 13.55 hod. viedol ako vodič bez vodičského oprávnenia osobné motorové vozidlo zn. E. F., ev. č. G. po miestnej komunikácii ul. H. v meste B., v smere na ul. E. z jednej strany cesty na druhú, dôsledkom čoho bol pri objekte I. J. hliadkou OO PZ Prešov-sever zastavený a kontrolovaný, kde pri následnej lustrácii v informačných systémoch bolo zistené, že má trestným rozkazom Okresného súdu v Prešove pod číslom rozhodnutia 6T23/24 zo dňa 28.05.2024 udelený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 6 rokov, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.06.2024, čím svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), b) a 9 ods. 1 Zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke o zmene a doplnení niektorých zákonov,
t e d a
maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 348 odsek 1 Trestného zákona a podľa § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona peňažný trest 1.000,- (jedentisíc) Eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.
Podľa § 56 odsek 4 Trestného zákona ukladá obžalovanému povinnosť zaplatiť uložený peňažný trest v desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 100,- (jednosto) Eur.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 04.02.2025 na tunajší súd obžalobu na obv. A. B., pre skutok kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný. Následne na otázky v zmysle § 333 ods. 3 Trestného poriadku: písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, uviedol, že áno, písm. d) - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedol, že áno, písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, uviedol, že áno, písm. g) - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, uviedol, že áno, písm. h) - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, uviedol, že áno. Prokurátor uviedol, že navrhuje vyhlásenie obžalovaného prijať.
Súd tak po splnení zákonných podmienok v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku a v súlade s § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody, resp. ochranných opatreniach.
Pretože obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku právne kvalifikovaného ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchal práve obžalovaný. Z uvedeného dôvodu uznal súd obžalovaného za vinného zo spáchania trestného činu tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu po stránke subjektívnej i objektívnej.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery za trestné činy podľa § 213, § 233, § 237, § 254, § 261, § 262, § 266, § 276 ods. 4, § 277 ods. 4, § 277a ods. 3, § 326, § 330 a 334, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie súd prihliada aj na to, aby trest zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný. Trestným rozkazom sp. zn. 0T/160/2018 zo dňa 03.12.2018 vydaným Okresným súdom Prešov, bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 30.01.2024 bol vydaný trestný rozkaz sp. zn. 33T/32/2023 a obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa 171 ods. 1 Trestného zákona. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 6T/23/2024 zo dňa 28.05.2024 bol obžalovaný uznaný vinný zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona za čo mu bol uložený súhrnný trest a to podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na šesť rokov.
Z lustrácie CESDAP– Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný má celkovo jedenásť záznamov a to na úseku dopravy a ochrany občianskeho spolunažívania.
Z trestného rozkazu sp. zn. 6T/23/2024 zo dňa 28.05.2024 vyplýva, že bol obžalovaný uznaný vinný zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona za čo mu bol uložený súhrnný trest a to podmienečný trest odňatia slobody na šesť mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní dvoch rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na šesť rokov. Týmto trestným rozkazom bol zrušený trest uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.01.2024 sp. zn. 33T/32/2023.
Obhajca v záverečnej reči poukázal najmä na charakter skutku, ktorý možno povedať sa stal nedopatrením, keďže tam bola krízová situácia vo vzťahu k ich psíkovi a vozidlo obžalovaný viedol len pár metrov za účelom jeho preparkovania. Ním vykonané vyhlásenie viny možno hodnotiť ako jeho snahu po urýchlení konania a jeho hospodárnosti pričom s OČTK spolupracoval celé prípravné konania, pričom jeho konanie je na hrane materiálneho korektívu. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti navrhujem uložiť mu peňažný trest, keďže je to pracujúci človek a primeraný trest zákazu činnosti.
Obžalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že ľutuje čo spáchal.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal súd na všetky okolnosti spáchaného skutku, stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného pre spoločnosť, možnosti jeho prevýchovy a nápravy a na jeho pomery. Súčasne bral súd do úvahy účel trestu, ktorým je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, no predovšetkým vychovať ho k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Súd má zato, že pri ukladaní trestu je potrebné vždy vychádzať zo zákonnej požiadavky primeranosti trestu. Trestnú represiu je nutné uplatňovať len v nevyhnutnej miere, pretože neprimerane prísne tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i na spoločnosť. Je nepochybné, že obžalovaný zlyhal ako osoba, práve v správaní sa voči poškodenej, keď neoprávnene vnikol do jej obydlia a snažil sa násilím donútiť poškodenú k súloži, čím jeho konanie po právnej stránke naplnilo znaky zločinu znásilnenia v štádiu pokusu. Avšak súd taktiež prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný z vlastného rozhodnutia upustil od svojho konania a tak nedošlo k dokonaniu trestného činu znásilnenia.
Súd nemal dôvod uložiť trest odňatia slobody. Súd berúc do úvahy osobné pomery obžalovaného mal za to, že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť uložením peňažného trestu vo výške 1.000,00 eur s povinnosťou zaplatiť uložený trest v desiatich po sebe idúcich mesačných splátkach po 100 eur za súčasného určenia, že v prípade, že by výkon tohto trestu bol úmyselne zmarený, určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov a zároveň i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 5 (päť) rokov. Uvedené je podľa názoru súdu dostatočne primerané pre dosiahnutie výchovného účelu trestu a jednak ako trest primeraný z hľadiska generálnej prevencie. Súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, ktorý navrhoval uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti v trvaní siedmych rokov. Podľa názoru súdu uloženie peňažného trestu a trestu zákazu činnosti v trvaní piatich rokov dostatočne odráža situáciu, keď obžalovaný síce sadol za volant motorového vozidla aj napriek skutočnosti, že mal uložený zákaz činnosti, avšak ako vyplýva z vyšetrovacieho spisu, žalovaný chcel auto len preparkovať a to v dôsledku tiesnivej a stresovej situácie v súvislosti so zlým zdravotným stavom jeho psa. Samotné preparkovanie motorového vozidla na len pár metrov vzdialenú odstavnú plochu nepredstavovalo nebezpečenstvo pre spoločnosť a nebolo v danom prípade do takej miery vysoké, aby súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody. Skutočnosť, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia a skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti súdne a priestupkovo trestaný, súd zohľadnil jednak v peňažnom treste, ktorý sa vzhľadom na majetkové pomery obžalovaného javí ako prísny a taktiež v dlhšom zákaze činnosti viesť motorové vozidlá.
Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného a použitie materiálneho korektívu, v danom prípade má súd za to, že takéto konanie je naozaj na hrane materiálneho korektívu, tak ako to uviedla obhajoba, avšak pri aplikácii tohto inštitútu nie je možné hodnotiť len spôsob spáchania daného skutku, ale taktiež prihliadnuť na osobu samotného páchateľa. A práve pri pohľade na doterajší život obžalovaného
a skutočnosť, že obžalovaný bol súdne a aj priestupkovo niekoľko krát stíhaný, nie je možné aplikovať inštitút materiálneho korektívu.
Uložený peňažný trest a trest zákazu činnosti súd uložil za účelom ochrany spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti obžalovaným. Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný, obsahujúci tak požadovaný prvok represie, prvok individuálnej prevencie, ako aj prvok generálnej prevencie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.