Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-12C/34/2001

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Miroslavy Saxovej a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcov: 1/ JUDr. Ing. Dušan Ďurďovič

- Stavebno obchodní firma Hodonín, Mešťanská 9, Hodonín, Česká republika, 2/ akad. mal. a soch. Mira Trančíková, Puškinova 9, Bratislava, proti žalovaným: 1/ JUDr. Ján Benčura, správca konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Záhradnícka 41, Bratislava, 2/ ARTEMA, spol. s r.o., Vajnorská 89, Bratislava, X/ U.. X. A., S. XX, I., 4/ GALTEX spol. s r.o., Ulica 8. mája 16, Bratislava, 5/. U.. Z. Š., S. X, I., X/ U.. D. Š., M. XX, I., X/ U.. O. F., Z. X. XX, I., žalovaní 2/ až 7/ zastúpení advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, Klincová 35, Bratislava, o určenie vlastníctva a vypratanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. -720, zo dňa 27.5.2016, v spojení s opravným uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. -860, zo dňa 25.1.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. -720, zo dňa 27.5.2016, v spojení s opravným uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. -860, zo dňa 25.1.2023, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/ až 7/ nepriznáva proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ trovy prvostupňového konania 975,54 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ (výrok I.); žalobkyni 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ až 7/ spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania 5.629,65 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalovaných 2/ až 7/ (výrok II.); žalobcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ trovy prvostupňového konania ku dňu späťvzatia žaloby žalobkyňou 2/ 975,54 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ (výrok III.); žalobcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ až 7/ spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania ku dňu späťvzatia žaloby žalobkyňou 2/ 5.629,65 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalovaných 2/ až 7/ (výrok IV.); žalobcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ spoločne a nerozdielne trovy prvostupňového konania 3.242,62 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalovaných 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ (výrok V.); žalovaným 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok VI.); žalobcovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok VII.); žalobkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok VIII.).

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo dňa 17.12.1999 domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim - žalovaným 1/ a kupujúcim - žalovaným 2/, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam v k. ú. E. A., zapísaným na LV č. XXX, na pozemkoch parc. č. XXXXX/X - trafostanica, parc. č. XXXXX/X - opravárenská dielňa a parc.

č. XXXXX/XX - odovzdávacia stanica a vypratania týchto nehnuteľností žalovanými 1/ a 2/. Uznesením č. k. -194 zo dňa 19.7.2006 pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili ako žalovaný X/ U.. X. A., žalovaný 4/ GALTEX spol. s r.o., žalovaný X/ U.. Z. Š., Ž. X/ U.. D. Š. a žalovaný X/ U.. O. F.. Uznesením č. k. -227 zo dňa 27.11.2007 pripustil zmenu návrhu, ktorou žalobcovia žiadali určiť, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a uložiť žalovaným 2/, 3/ a 5/ sporné nehnuteľnosti vypratať. Uznesením č. k. -377 zo dňa 27.2.2009 pripustil zmenu návrhu, ktorou žalobcovia žiadali určiť, že sporné nehnuteľnosti sú v podielovom vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a uložiť žalovaným 2/, 3/, 5/ až 7/ sporné nehnuteľnosti vypratať. Uznesením č. k. -398 zo dňa 17.9.2009 pripustil, aby do konania na strane žalovaných vstúpili ako žalovaný X/ Ľ. D., Ž. X/ U. D., Ž. XX/ U. D., Ž. XX/ A. D.. Uznesením č. k. -418 zo dňa 28.1.2010 zastavil konanie o návrhu žalobkyne 2/ na základe späťvzatia; súčasne rozhodol, že žalobkyňa 2/ je povinná zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného 1/ náhradu trov konania 2.324,50 eura. Uznesením č. k. -458 zo dňa 17.5.2010 konanie voči žalovaným 1/ a 4/ na základe späťvzatia zastavil; súčasne rozhodol, že žalobca 1/ je povinný zaplatiť žalovanému 1/ náhradu trov konania 2.324,50 eura k rukám právneho zástupcu a žalovanému 4/ náhradu trov konania 1.045,80 eura k rukám právneho zástupcu. Uznesením č. k. -483 zo dňa 7.9.2010 pripustil zmenu návrhu, ktorou žalobca 1/ žiadal určiť, že sporné nehnuteľnosti sú v jeho vlastníctve a uložiť žalovaným 1/ až 5/ sporné nehnuteľnosti vypratať. Uznesením č. k. -486 zo dňa 7.9.2010 konanie voči žalovaným 6/ až 9/ (pôvodne označení ako žalovaní 8/ až 11/) na základe späťvzatia zastavil; súčasne rozhodol, že žalovaným 6/ - 9/ náhradu trov konania nepriznáva; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2010. Rozsudkom č. k. -512 zo dňa 26.11.2010 žalobu zamietol a žalovaným 1/ až 5/ rade (v uznesení označení ako žalovaní 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/) náhradu trov konania nepriznal. Doplňujúcim uznesením č. k. -606 zo dňa 18.6.2012 uložil žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ až 7/ náhradu trov konania 6.988,59 eura k rukám ich právneho zástupcu a o trovách konania žalovaných 8/ až 11/ rozhodol tak, že sa im náhrada trov konania nepriznáva; predmetné uznesenie nadobudlo v II. výroku právoplatnosť dňa 24.7.2012.

3. Súd prvej inštancie ďalej v rámci prehľadu priebehu celého konania uviedol, že uznesením č. k. -639 zo dňa 30.7.2015 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -418 zo dňa 28.1.2010 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č. k. -640 zo dňa 30.7.2015 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -458 zo dňa 17.5.2010 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Rozsudkom č. k. -638 zo dňa 30.7.2015 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o veci samej potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uznesením č. k. -639 zo dňa 30.7.2015 Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -606 zo dňa 18.6.2012 v napadnutej časti, týkajúcej sa uloženia povinnosti žalobkyni 2/ zaplatiť žalovaným 2/ až 7/ náhradu trov konania 6.988,59 eura, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Podaním zo dňa 29.10.2015 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu 2/ prostredníctvom jej právneho zástupcu na vyplnenie tlačiva na preukázanie jej majetkových, osobných, sociálnych a ďalších pomerov, s odvolaním sa na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -639 zo dňa 30.7.2015. Právny zástupca žalobkyne 2/ na danú výzvu uviedol, že žalobkyňa 2/ nie je účastníčkou konania od 9.9.2009 a preto nie je dôvod, aby „podávala tlačivo na oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie“.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súd len výnimočne nemusí úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa podľa . Zo znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti a k dosiahnutiu spravodlivosti pre účastníkov konania. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a nesmie odporovať dobrým mravom. Nie je teda možné kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov konania a je potrebné vziať do úvahy nielen

pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.

6. Nakoľko žalobkyňa 2/ svoje majetkové a sociálne pomery neuviedla, nemohol súd prvej inštancie z jej viny tieto vyhodnotiť. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa 2/ má vysokoškolské vzdelanie, podľa výpisu z Obchodného registra je štatutárom a spoločníčkou viacerých obchodných spoločností, ohľadom nehnuteľností zo Zmluvy o predaji podniku zo dňa 30.4.1992 viedla niekoľko desiatok súdnych konaní v snahe získať späť vlastníctvo a majetok vysokej hodnoty, pričom v týchto bola zastúpená advokátom. Súd prvej inštancie mal potom za to, že z povahy prejednávanej veci a výšky trov konania vyplýva, že v danej veci nejde o výnimočný prípad a preto je od žalobkyne 2/ spravodlivé žiadať, aby znášala trovy konania, ktoré je v súlade s úspešným žalovaným povinná nahradiť, nakoľko títo konanie nevyvolali, a keďže v súdnom konaní sa dali zastúpiť advokátmi, čím im trovy na právnom zastúpení legitímne vznikli, bolo by v rozpore s dobrými mravmi a rozhodnutie by malo nepriaznivý dopad najmä na majetkové pomery oprávnených účastníkov, ak by im súd ako v konaní úspešným účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Keďže k zastaveniu konania v časti návrhu žalobkyne 2/ došlo pre jej správanie, keď dospela k záveru, že na podanom návrhu ďalej netrvá, súd prvej inštancie priznal žalovaným 1/ až 7/ voči nej náhradu trov prvoinštančného konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Opätovne preto rozhodol o trovách prvoinštančného konania žalovaných 1/ až 7/ rade v časti zastaveného konania voči žalobkyni 2/ v zmysle veta prvá ; uložil žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ trovy prvoinštančného konania vo výške 975,54 eura (výrok I.) v podrobnej špecifikácii; uložil žalobkyni 2/ povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ - 7/ trovy prvoinštančného konania vo výške 5.629,65 eura (výrok II.) v podrobnej špecifikácii.

7. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi 1/ povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ trovy prvoinštančného konania ku dňu späťvzatia žaloby žalobkyňou 2/ vo výške 975,54 eura (výrok III.) v podrobnej špecifikácii; uložil žalobcovi 1/ povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ - 7/ trovy prvoinštančného konania ku dňu späťvzatia žaloby žalobkyňou 2/ vo výške 5.629,65 eura (výrok IV.) v podrobnej špecifikácii. Opätovne rozhodol aj o trovách prvoinštančného konania žalovaných 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ v časti po zastavení konania voči žalovaným 1/ a 4/, podľa zásady úspechu v konaní v zmysle a úspešným žalovaným 2/, 3/, 5/ až 7/ priznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v podrobnej špecifikácii vo výške 3.242,62 eura voči v konaní neúspešnému žalobcovi 1/ (výrok V.).

8. O náhrade trov I. odvolacieho konania, v ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -639 zo dňa 30.7.2015 zrušil odvolaním žalobkyne 2/ napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -418 zo dňa 28.1.2010, súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle , keď žalobkyňa 2/ bola v tomto odvolacom konaní úspešná, avšak náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému 1/ jej nepriznal, nakoľko si ich návrhom podľa neuplatnila a ani nevyčíslila. O náhrade trov II. odvolacieho konania, v ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -639 zo dňa 30.7.2015 zrušil odvolaním žalobkyne 2/ napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -606 zo dňa 18.6.2012, súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle , keď žalobkyňa 2/ bola v tomto odvolacom konaní úspešná, avšak náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným 2/ až 7/ jej nepriznal, nakoľko si ich návrhom podľa neuplatnila a ani nevyčíslila (výrok VIII.). O náhrade trov III. odvolacieho konania, v ktorom Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -640 zo dňa 30.7.2015 zrušil odvolaním žalobcu 1/ napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č. k. -458 zo dňa 17.5.2010, súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle , keď žalobca 1/ bol v tomto odvolacom konaní úspešný, avšak náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešným žalovaným 1/ až 4/ mu nepriznal, nakoľko si ich návrhom podľa neuplatnil a ani nevyčíslil (výrok VII.). O náhrade trov IV. odvolacieho konania, v ktorom Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -638 zo dňa 30.7.2015 zrušil odvolaním žalovaných 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ (v súčasnosti už označení ako žalovaní 1/ až 5/) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -512 zo dňa 26.11.2010 v časti výroku o náhrade trov konania, súd prvej inštancie rozhodol podľa zásady úspechu v zmysle , keď žalovaní 2/, 3/, 5/, 6/ a 7/ (v súčasnosti už označení ako žalovaní 1/ až 5/) boli v tomto odvolacom konaní úspešní, avšak náhradu trov tohto odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému 1/ im nepriznal (výrok VI.), nakoľko si ich návrhom podľa neuplatnili a ani nevyčíslili.

9. Proti uzneseniu v rozsahu výrokov I., II., III., IV. a V. podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ a žiadali uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žalovaným nepriznať trovy konania, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Mali za to, že pokiaľ súd prvej inštancie v záhlaví uznesenia nesprávne označil ako žalovaného X/ O.. O. O., správcu konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava, pričom O.. O. O. bol zbavený uvedenej funkcie dňa 30.9.2008 a dňa 11.7.2011 zomrel, tento nemôže byť účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu sú „všetky“ rozhodnutia súdu prvej inštancie od 30.9.2008, resp. od 11.7.2011 postihnuté vadou podľa a sú preto nezákonnými - nespravodlivými rozhodnutiami. Žalobcovia v odvolaní ďalej namietli nesprávnosť výrokov II., IV. a V., pretože v spise sa nachádzajú splnomocnenia žalovaných 2/ až 7/, ktoré nie sú podpísané ich právnou zástupkyňou, čo je prekážkou v konaní priznaných trov. Uvedené má podľa žalobcov ten následok, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a je potrebné ho zrušiť a konanie o trovách zastaviť.

10. V ďalšom žalobcovia poukázali na dôvody podania žaloby v predmetnom spore. Uviedli, že žalovaný 2/ počas prieťahu v konaní zavineného súdom predal predmet sporu na parc. č. XXXXX/X žalovanému 3/ (teda konateľovi žalovaného 2/), na parc. č. XXXXX/X a XXXXX/XX žalovanému 4/, ktorý ho následne predal žalovaným 5/, 6/ a 7/ (teda konateľom žalovaného 4/). Predávali tak sami sebe a súd prvej inštancie im priznal trovy konania napriek tomu, že predávali, aj keď im v tom bránil žalobný návrh zo dňa 17.12.1999; predávali skôr, ako súdy rozhodli vo veci samej. Podľa žalobcov tento stav zavinil súd prvej inštancie, pretože predmet sporu nezabezpečil proti scudzovaniu a s týmito nezákonnými prevodmi sa nevysporiadal. V uvedenom však vzhliadli ďalší dostatočný dôvod na postup podľa . Uviedli, že súd prvej inštancie pripustil na ich návrh zmenu účastníkov na strane žalovaného a túto skutočnosť, vynútenú konaním žalovaných, hodnotil ako časté zmeny návrhu. Po uplynutí 3 rokov museli meniť titul z bezpodielového spoluvlastníctva na podielové, čo by malo byť považované za vynútenú zmenu návrhu. Príčina povinnosti upraviť petit bola vždy a jednoznačne mimo zavinenia žalobcov; vyplývala buď zo zákona alebo právnych úkonov výlučne na strane žalovaných. Ďalšie procesné postupy a zjavne nesprávne rozhodnutia boli opakovane zrušené odvolacím súdom (v štyroch konaniach). V konečnom dôsledku to nedoznalo zmeny pri posudzovaní mimoriadnych okolností prípadu a neboli prieťahy v konaní a úkony žalovaných posudzované za zreteľa hodné skutočnosti podľa .

11. To, že odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí nariadil posúdiť aj možnú aplikáciu bolo záväzným pokynom, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný a ktorý túto otázku musel riešiť ako prioritnú. To, čo žalovaní oznamovali, dokladovali a mimo pojednávania vykonali, nie je obvyklým postupom a to sú mimoriadne skutočnosti, ktoré mali byť dostatočným dôvodom na nepriznanie trov konania. Ak žalovaný prevedie predmet sporu na iného, musí dôjsť k zmene účastníkov na jeho strane a procesne sa začína od znovu. Uvedené má ten následok, že nielen žalovaný 1/, ale aj žalovaní 2/ až 7/ boli povinní pravdivo informovať súd na prvom pojednávaní a do spisu založiť dôkazy, na základe akého listinného dôkazu sa stali účastníkmi konania. Aj v tomto prípade teda pochybil súd, čo je jeden z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa . Súd prvej inštancie vytkol žalobkyni 2/, že odmietla podať majetkové pomery; o odmene O.. O. vo výške 65 miliónov Sk sa však nehovorí. Žalovaný 2/ kupuje nehnuteľnosti, o ktorých vie, že sú v spore, že Krajský súd Bratislava v konaní sp. zn. , zo dňa 6.10.1998 zrušuje prevody, ktorými došlo k zmene vlastníctva predmetných nehnuteľností. Konateľ žalovaného 2/ (U.. A.) o všetkom vedel, lebo bol nájomca predmetných nehnuteľností. Vedel aj to, že prenajímateľ na jeho podnet predmet sporu rekonštruoval za nemalé finančné prostriedky, ktoré si následne aj sám v kúpnej zmluve pripočítal na svoj vrub, teda sledoval iba to, že kúpna cena bola veľmi výhodná. Uvedené má ten následok, že žalobca 1/ zostal na dôchodku s dôchodkom vo výške hraničiacej s chudobou. To, že sú dôležité majetkové a osobné pomery účastníkov, nikto nerobí sporné. Ale nemalo by byť sporným ani to, že prvý úkon žalovaného bol a je rozhodujúcim. Nezákonným prevodom vlastníctva na žalovaných musel byť o kupujúcich rozšírený petit „o nových vlastníkov“. Tým, že došlo k prevodom predmetu sporu, vznikli nové trovy konania. Uloženie povinnosti ich zaplatenia žalobcom je nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi.

12. Žalobcovia ďalej uviedli, že je pravdou, že ich zastupoval advokát. Tento však prevzal zastupovanie s tým, že bude odmenený podielovou odmenou; na jeho odmenu však nezostalo. Poukázali na to, že podľa súd bol a je povinný skúmať osobné a majetkové pomery nielen žalobcov, ale osobné a majetkové pomery všetkých účastníkov. Záverom uviedli, že preukazovať a dokladovať

osobné a majetkové pomery je nedôstojné, neľudské a porušujúce právo na ochranu osobných údajov, súkromia a majetkových pomerov.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutej časti uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Žalobcovia v úvode odvolania namietli v napadnutom uznesení nesprávne označenie žalovaného 1/ (O.. O. O., správca konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., Štefánikova 15, Bratislava). Uvedenú zrejmú nesprávnosť súd prvej inštancie napravil opravným uznesením č. k. -860, zo dňa 25.1.2023, ktorým opravil záhlavie napadnutého uznesenia v časti označenia žalovaného 1/ na: 1/. O.. O. I., správca konkurznej podstaty ŽELSTAV, A-Z, spol. s r.o., so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava, Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že na vydanie opravného uznesenia inštruoval súd prvej inštancie v pokyne zo dňa 15.3.2018 a následne aj v pokyne zo dňa 15.12.2022 s tým, že O.. O. O. bol zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty dňa 30.9.2008 a dňa 11.7.2011 zomrel. Uvedená zrejmá nesprávnosť, ktorú súd prvej inštancie napravil opravným uznesením, potom nemá žiaden vplyv na zákonnosť či spravodlivosť napadnutého uznesenia, ako uvádzali žalobcovia.

15. K ďalšej odvolacej námietke nedostatku plnomocenstiev, ktoré neboli podpísané právnou zástupkyňou žalovaných 2/ - 7/ O.. B. O.Š. odvolací súd uvádza, že totožnou odvolacou námietkou (vo vzťahu k žalovaným 5/, 6/ a 7/) sa zaoberal už v uznesení č. k. , -639 zo dňa 30.7.2015. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalovaní 2/ a 3/ splnomocnili O.. B. O. na svoje zastupovanie v danej veci plnomocenstvami zo dňa 14.4.2008 a O.. B. O. svojim podpisom splnomocnenia aj prijala (plnomocenstvá založené na č. l. 299 a č. l. 300). Žalovaný 4/ O.. B. O. splnomocnil na zastupovanie dňa 22.2.2008 a O.. B. O. svojim podpisom potvrdila aj prijatie tohto splnomocnenia (plnomocenstvo na č. l. 289). Pokiaľ ide o plnomocenstvá žalovaných 5/, 6/ a 7/ udelené O.. B. O., tieto žalovaní 5/ a 7/ podpísali dňa 17.1.2008 (č. l. 270 a 271) a žalovaná 6/ dňa 18.1.2008 (č. l. 268). Je pravdou, že na plnomocenstvách udelených žalovanými 5/, 6/ a 7/ založených v spise absentuje podpis advokátky, avšak len z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť záver, že by O.. B. O. zastupovanie uvedených žalovaných neprevzala. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že je potrebné rozlišovať medzi dohodou o splnomocnení, ktorá môže mať charakter napr. príkaznej zmluvy a plnomocenstvom, ktoré je jednostranným právnym úkonom splnomocniteľa a po formálnej stránke sa ním preukazuje, že došlo k uzavretiu dohody o splnomocnení medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. V zmysle (platného a účinného v čase podpisovania založených plnomocenstiev) možno plnomocenstvo udeliť písomne alebo ústne do zápisnice. Plnomocenstvom na zastupovanie v konaní môže byť každá listina vlastnoručne podpísaná účastníkom, ak je z nej vidieť vôľu účastníka, aby ho určitá osoba zastupovala (R 56/1969). Procesné plnomocenstvo je totiž len listinou osvedčujúcou uzavretie dohody o splnomocnení, t. j. oprávnenie splnomocnenca zastupovať v konaní splnomocniteľa. Rovnako Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. uviedol, že „splnomocnenie je jednostranný právny úkon zastúpenej strany, ktorým sa súdu a iným subjektom konania preukazuje existencia vzťahu zastúpenia a jeho rozsah. Bez predloženia riadneho splnomocnenia nekoná súd so stranou ako so zastúpeným subjektom a neprihliada ani na úkony zástupcu urobené v mene zastúpeného.“ V danej veci z obsahu plnomocenstiev podpísaných žalovanými 5/, 6/ a 7/ jednoznačne vyplýva ich vôľa, aby ich v konaní pred súdom o prejednávanej veci zastupovala advokátka O.. B. O.. Týmito plnomocenstvami tak vzhľadom na uvedené žalovaní 5/, 6/ a 7/ vo vzťahu k súdu ako aj tretím osobám osvedčili, že medzi nimi a advokátkou O.. B. O. došlo k uzavretiu dohody o splnomocnení. Skutočnosť, že O.. B. O. prevzala aj zastúpenie žalovaných 5/, 6/ a 7/ možno vyvodiť aj z jej ďalšieho postupu v konaní, keď úkony právnej služby robila aj v mene týchto žalovaných. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že dňa 17.1.2008 substitučne splnomocnila advokáta A.. S. A., aby ju v rozsahu jej splnomocnenia zastupoval pri zabezpečovaní a obrane nárokov žalovaných 5/, 6/ a 7/ na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 18.1.2008. Je preto potrebné uzavrieť, že žalovaní 5/, 6/ a 7/ splnomocnili na svoje zastupovanie v konaní advokátku O.. B. O. a táto ich zastupovanie prijala, riadne v ich mene vykonávala úkony právnej služby, a preto aj žalovaným 5/, 6/ a 7/ vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia.

16. Pokiaľ v ďalšom texte odvolania žalobcovia poukazovali na dôvody podania žaloby, na priebeh konania, nutnosť pripustenia vstupu ďalších žalovaných, zmeny petitu, či na postup a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli zrušené odvolacím súdom, tak samotné tieto skutočnosti bez ďalšieho nie

sú dôvodom pre aplikáciu , ktorej sa žalobcovia odvolaním domáhali. Nedôvodné bolo tvrdenie ohľadom zavinenia priebehu konania (nutnosť pripustenia vstupu ďalších žalovaných, zmeny petitu) súdom prvej inštancie, keď tento nezabezpečil predmet sporu proti scudzovaniu. Ak totiž žalobcovia nenavrhli predbežným opatrením uloženie zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami, nemohol súd prvej inštancie bez návrhu takýto zákaz uložiť (a teda zabezpečiť predmet sporu proti scudzovaniu).

17. Odvolací súd už v uznesení č. k. , -639 zo dňa 30.7.2015 a rovnako v uznesení č. k. -640 zo dňa 30.7.2015 uviedol, že predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok ako aj zodpovednosti za zavinenie a umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa účastníkovi konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, ale súd dospeje k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí náležite odôvodnený, pričom výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

18. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania teda bolo podľa predchádzajúcej procesnoprávnej úpravy ( - ) platnej do 30.6.2016 pred všeobecným súdom poskytnúť účastníkovi konania náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo mal nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Ustanovenie vyjadrovalo zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, t. j. že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, mal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania; bola obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri zastavení konania bolo potrebné dôsledne skúmať zavinenie zastavenia konania účastníkmi a až následne, ak zavinenie nebolo možné pričítať žiadnemu z účastníkov, rozhodnúť o trovách zastaveného konania v zmysle ; OSP mal postavenie lex specialis vo vzťahu k . Pri rozhodovaní o trovách konania v súvislosti so zastavením konania tak bolo potrebné zodpovedať otázku, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie; zavinenie zastavenia sa posudzovalo výlučne z procesného hľadiska, nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva. Výnimky z týchto pravidiel musel ustanoviť zákon; tieto sa mali uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou bolo nepriznanie náhrady trov konania podľa (porovnaj napr. ). Pre ďalšie ozrejmenie odvolací súd poznamenáva, že ustanovenie nezakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale súd bol pri jeho použití povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Nebolo naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Len výnimočne nemusel súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania podľa ; predmetné zákonné ustanovenie malo súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a malo slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa malo vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Súd prihliadol najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatilo, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť ( veta druhá ). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa bolo potrebné prihliadať ďalej k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu a vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale bolo nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strane sporu. Významnými z hľadiska aplikácie boli tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

19. Súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení možnosťou aplikácie zaoberal vo vzťahu k žalobkyni 2/, keď uviedol, že žalobkyňa 2/ svoje majetkové a sociálne pomery neuviedla a preto tieto z jej viny nemohol vyhodnotiť. Poukázal pritom na účasť žalobkyne 2/ vo viacerých obchodných spoločnostiach, vedenie množstva konaní, zastúpenie advokátom a na skutočnosť, že v predmetnej veci nejde o výnimočný prípad. Možnosťou aplikácie vo vzťahu k žalobcovi 1/ sa súd

prvej inštancie nezaoberal, keď neskúmal a vo svojom rozhodnutí ani neprijal žiadne skutkové a právne závery v tom smere, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bol daný dôvod náhradu trov konania žalovaným vo vzťahu k žalobcovi 1/ nepriznať celkom alebo sčasti. Z hľadiska aplikácie ustanovenia súd prvej inštancie teda neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia; neprihliadol na to, či žalovaní uviedli skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý im patril, s výnimkou tých, ktoré nemohli uplatniť, ďalej na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku (práva), k správaniu a postoju účastníkov v priebehu konania a pod. Nezohľadnil napr. ani to, ako by sa rozhodnutie o trovách konania podľa dotklo majetkových pomerov žalovaných, ktorým vznikol nárok na náhradu trov konania a či by aplikáciou tohto ustanovenia bola dosiahnutá spravodlivá ochrana práv strán sporu.

20. Odvolací súd však viazaný dôvodmi odvolania konštatuje, že žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti pre možnosť aplikácie (resp. v súčasnosti ). Pri poukaze na skutočnosť, že pre možnosť aplikácie súd bol a je povinný skúmať osobné a majetkové pomery nielen žalobcov, ale osobné a majetkové pomery všetkých účastníkov, žalobcovia súčasne uviedli, že preukazovať a dokladovať osobné a majetkové pomery je nedôstojné, neľudské a porušujúce právo na ochranu osobných údajov, súkromia a majetkových pomerov. Pokiaľ teda samotní žalobcovia netvrdili a teda ani nepreukázali svoje aktuálne osobné a majetkové pomery odôvodňujúce dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovaným (ktorých špecifikáciu a celkovú výšku v odvolaní nenamietali), nimi uvedené odvolacie dôvody neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Odvolací súd preto uznesenie bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. -720, zo dňa 27.5.2016, v spojení s opravným uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava III č. k. -860, zo dňa 25.1.2023, v napadnutej časti, t. j. vo výrokoch I. až V., v zmysle potvrdil ako vecne správne.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalovaným, ktorí mali z procesného hľadiska v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).