Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoEk-7-2025.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoEk/7/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, IČO 30 807 484, so sídlom Ulica 29. augusta 8 - 10, Bratislava, pobočka Trnava, proti povinnému: A. B., narodený XX.X.XXXX, bytom C. D. E. XXXX/XX, F., o 704,77 eur a príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom Exekútorského úradu Námestie Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp. zn. EX 148/2000, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 16Er/1025/2000-20 zo dňa 18.10.2016, v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 16Er/1025/2000-54 zo dňa 14. januára 2025 , takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie dopĺňacím uznesením priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. b), h), § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1 a 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni v znení do 31.12.2003. Dopĺňacie uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 9 ods. 1, § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, §234 ods. 2, § 255 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že exekúcia prebiehala na základe exekučného titulu, a to vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, č. k. 511/98/SZČO/P zo dňa 12.11.1998. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 27.11.2013 návrh na zastavenie exekúcie a súd prvej inštancie po preskúmaní spisu zistil, že v danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie, pri ktorom uplynula 10-ročná prekluzívna lehota (podľa § 25 ods. 1 a 2 zákona o Sociálnej poisťovni), v ktorej bolo možné exekučný titul vykonať, v dôsledku čoho bol exekučný titul neúčinný. Súd prvej inštancie mal za to, že sa rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava, č.k. 511/98/SZČO/P zo dňa 12.11.1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.12.1998 stalo neúčinným, z toho dôvodu súd exekúciu zastavil.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že v zmysle § 24 ods. 2 zákona o Sociálnej poisťovni v znení účinnom do 30.6.2001 sa právo vymáhať poistné, penále a pokuty premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, a preto
z toho malo vyplývať, že nároky sa neprekludujú, ale premlčujú, a teda v danom prípade by sa premlčalo dňa 8.12.2001, avšak návrh na vykonanie exekúcie bol vydaný včas, a to 13.4.2000. Ďalej oprávnený tvrdil, že počas tohto obdobia nemohla plynúť premlčacia lehota podľa § 112 Občianskeho zákonníka. Taktiež poukazoval na to, že povinný nie je nemajetný a je spoluvlastníkom majetku v Suchej nad Parnou a taktiež je v produktívnom veku, kedy je predpoklad, že bude mať ešte ďalšie príjmy. Odvolacím návrhom žiada, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekúciu nezastaví a v exekučnom konaní sa bude pokračovať.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
7. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (pred 1. júlom 2016).
8. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že vykonateľnosť rozhodnutia Sociálnej poisťovne, č. k. 511/98/SZČO/P nastala dňa 8.12.1998, a následne bolo udelené poverenie súdu prvej inštancie č. 5207 007988 zo dňa 10.5.2000 na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
11. V čase vydania i právoplatnosti predmetného exekučného titulu – vykonávaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, zák. č. 274/94 Z.z. o sociálnej poisťovni upravoval premlčanie poistného v ust. § 24 ods. 2 tak, že právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto poistné predpísalo. V nasledujúcom ust. § 25 tohto zákona, ani inde, nebol upravený zánik práva vymáhať poistné resp. možnosti vykonania rozhodnutia preklúziou. Až novelou zákona o Sociálnej poisťovni zák. č. 242/2001, ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.7.2001, v ust. § 25 ods. 2 bolo zakotvené, že rozhodnutie príslušnej poisťovne o pohľadávkach na poistnom možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, pričom ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú. Ostatne citovaný zákon pritom neobsahoval žiadne prechodné ustanovenia. Zák. č. 274/94 Z.z. bol následne zrušený zákonom s účinnosťou od 1.1.2004 zák. č. 461/2003 Z.z. Tento zákon v ust. § 277 ods. 1 zakotvil, že ak povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie a ďalšie vznikla pred 1.1.2004 a táto povinnosť nebola do 31.12.2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.12.2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
12. V danom prípade teda po vydaní a právoplatnosti vykonávaného exekučného titulu došlo novelizáciami zák. č. 274/94 Z.z. jednak k predĺženiu premlčacej lehoty na právo vymáhať poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie z 3 na 6 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (§ 24 ods. 2 cit. zák.), ale i k zakotveniu 10-ročnej prekluzívnej lehoty na možnosť vykonať rozhodnutie, ktorým bolo poistné predpísané (§ 25 ods. 2 cit. zák.), s účinnosťou od 1.7.2001. S poukazom na cit. ust. § 277 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 274/94 Z.z., keďže vymáhaná povinnosť platiť poistné vznikla pred 1.1.2004 a nebola do 3.12.2003 splnená, pri
vymáhaní po 31.12.2003 je potrebné postupovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003, teda podľa zák. č. 274/94 Z.z.
13. V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú, zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy.
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže preklúzia – zánik práva na vykonanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v zákonom stanovenej lehote 10 rokov je pre adresáta – povinného z rozhodnutia výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, keď v čase právoplatnosti vykonávaného rozhodnutia zákon takýto inštitút vôbec nepoznal, je potrebné s poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, aplikovať ust. § 25 ods. 2 zák. č. 274/94 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2007 zavedenom novelou zák. č. 242/2001 Z.z. i na vykonávané rozhodnutie, hoci nadobudlo právoplatnosť pred účinnosťou tohto znenia predmetného zákona. Na preklúziu práva vymáhať poistné je potom nevyhnutné i v danom prípade prihliadnuť. Keďže predmetné vykonávané rozhodnutie oprávneného nadobudlo právoplatnosť dňom 8.12.1998 a 10-ročná prekluzívna lehota uplynula dňom 8.12.2008, v dôsledku čoho sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, po jej začatí stalo neúčinným.
15. S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech a povinnému ani súdnemu exekútorovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ustanovenie § 419 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenie § 420 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podľa ustanovenia § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (ustanovenie § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa ustanovenia § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie podľa ustanovenia § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (ustanovenie § 422 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (ustanovenie § 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (ustanovenie § 423 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424 Civilného sporového poriadku). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ustanovenia § 77 (ustanovenie § 425 Civilného sporového poriadku). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (ustanovenie § 426 Civilného sporového poriadku). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ustanovenie § 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (ustanovenie § 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ustanovenie § 428 Civilného sporového poriadku). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ustanovenie § 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (ustanovenie § 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ustanovenie § 430 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ustanovenie § 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ustanovenie § 431 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (ustanovenie § 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ustanovenie § 432 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (ustanovenie § 433 Civilného sporového poriadku). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (ustanovenie § 434 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (ustanovenie § 435 Civilného sporového poriadku).