Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-64-2025.pdf
PDF · 114.03 KB
Case nature
Subarea
9Co/64/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY, k.s., so sídlom v Košiciach, Žižkova 4D, IČO: 47 372 176, správcu konkurznej podstaty úpadcu: AKSIS plus, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 72, IČO: 44 095 392, zastúpeného Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom v Košiciach, Murgašova 3 proti žalovanému: FENIX Plus, s.r.o., so sídlom v Spišskom Podhradí, Mariánske námestie 19, IČO: 46 065 091, zastúpeného LEGES Advisory s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Pod Urpínom 923/5, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.3.2025 č.k. 11C/17/2025/114
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 2.725.016,78 eur spolu s príslušenstvom, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom: na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre Okres: Levoča, Obec: A. B., Katastrálne územie: A. B. ako: Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 2200/2 o výmere 1544 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo 2200/57 o výmere 3764 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo 2201/1 o výmere 2062 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo 2201/13 o výmere 3906 m2, druh pozemku: ostatná plocha; a Parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu parcelné číslo 930/1 o výmere 2756 m2, druh pozemku: orná pôda; parcelné číslo 930/2 o výmere 484 m2, druh pozemku: orná pôda; a Stavby postavené na pozemku parcelné číslo 2203/136, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2023; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/137, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2022; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/139, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2020; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/140, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2019; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/142, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2017; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/145, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2014; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/146, popis stavby: rodinný dom, súp. č. 2013 a vo výroku, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podať na príslušnom súde voči žalovanému žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky 2.725.016,78 eur s prísl.
M e n í uznesenie v zostávajúcom vyhovujúcom výroku tak, že návrh zamieta.
O trovách zabezpečovacieho opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Spišská Nová ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 2.725.016,78 eur spolu s príslušenstvom, a to k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného evidovaným v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Levoča, katastrálnym odborom: na liste vlastníctva číslo XXXX vedenom pre Okres: C., Obec: A. B., Katastrálne územie: A. B. ako: Parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 2200/2 o výmere 1544 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo 2200/57 o výmere 3764 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo 2201/1 o výmere 2062 m2, druh pozemku: ostatná plocha; parcelné číslo 2201/13 o výmere 3906 m2, druh pozemku: ostatná plocha; a Parcely registra "E" evidované na mape určeného operátu parcelné číslo 930/1 o výmere 2756 m2, druh pozemku: orná pôda; parcelné číslo 930/2 o výmere 484 m2, druh pozemku: orná pôda; a Stavby postavené na pozemku parcelné číslo 2203/136, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/137, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/138, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/139, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/140, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/142, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/145, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX; postavené na pozemku parcelné číslo 2203/146, popis stavby: rodinný dom, súp. č. XXXX. Uložil žalobcovi povinnosť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia podať na príslušnom súde proti žalovanému žalobu o zaplatenie peňažnej pohľadávky v celkovej výške 2.725.016,78 eur s príslušenstvom. O trovách zabezpečovacieho opatrenia uviedol, že bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorému v celom rozsahu vyhovel.
3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia oprel o tvrdenie, že Mestský súd Košice uznesením zo dňa 12.8.2024, sp.zn. 95K/17/2024, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 159/2024 zo dňa 16.08.2024, na návrh navrhovateľa - dlžníka: AKSIS plus, s.r.o., so sídlom: Mäsiarska 72, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 095 392, začal konkurzné konanie voči úpadcovi. Mestský súd Košice uznesením zo dňa 18.9.2024, sp.zn. 95K/17/2024, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 185/2024 zo dňa 24.9.2024, na návrh navrhovateľa - dlžníka: AKSIS plus, s.r.o., so sídlom: Mäsiarska 72, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 095 392, vyhlásil na majetok úpadcu konkurz a do funkcie konkurzného správcu ustanovil žalobcu. Dňa 28.11.2024 bol v Obchodnom vestníku č. 231/2024 správcom zverejnený súpis všeobecnej podstaty a následne dňa 6.2.2025 bolo v Obchodnom vestníku č. 25/2025 správcom zverejnené doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku majetku. Navrhovateľ má voči odporcovi nasledovné pohľadávky na zaplatenie:
- 99.851,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na objekte „12 radovka“;
- 125.637,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na objekte "NN rozvody";
- 246.608,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „16 radovka“;
- 351.796,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „7 radovka“;
- 958.978,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „vodovodná a dažďová kanalizácia, vodovod a prípojky k rodinným domom“;
- 911.525,00 eur titulom vykonaných stavebných prác - zemné práce, vyčistenie pozemkov, betonáž, vybudovanie cesty;
- 4.376,54 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „Kalník“; a
- 26.245,24 eur titulom nároku na zaplatenie zmluvnej ceny za dielo, v dôsledku pristúpenia žalovaného k záväzku Mesta Spišské Podhradie, teda v celkovej výške 2.725.016,78 eur s príslušenstvom, a to titulom nezaplatenia (úplne či z časti) cien za dielo. Všetky pohľadávky boli zapísané do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Úpadca pred vyhlásením konkurzu vyzval žalovaného na úhradu časti pohľadávok, konkrétne na zaplatenie sumy 99.851,00 eur ku ktorej bola vystavená aj faktúra č. XXXXXXX. Po tom, ako tento odmietol uhradiť fakturovanú sumu, vykonal úpadca analýzu prijatých platieb a priradenia platieb k jednotlivým stavebným objektom, ako bolo uvedené vyššie. Žalobca realizoval v katastrálnom území A. B. viacero diel pre odporcu. Čo sa týka ceny jednotlivých diel, vzhľadom na v tom čase vzájomnú dôveru medzi stranami a priebežné odsúhlasovanie postupu prác, ako aj cien jednotlivých položiek, sa strany dohodli uzavrieť zmluvy o dielo aj bez určenia ceny. Vzhľadom na uvedené úpadca nechal na všetky stavebné objekty vrátane dokončených prác naviac (s ktorými sa pri vypracovaní priebežných rozpočtov nepočítalo, ale ktoré žalovaný ako objednávateľ odsúhlasil) vypracovať znalecké posudky a od takto zistenej obvyklej ceny odpočítal prijaté platby priradené k jednotlivým stavebným objektom. Výsledkom je stav pohľadávok opísaný vyššie. K ostatným pohľadávkam úpadca nevystavil faktúry, ale eviduje ich vo svojom účtovníctve, pričom všetky diela boli riadne vykonané. Žalovaný niektoré diela prevzal a niektoré bezdôvodne odmieta prevziať, prípadne ich podmieňuje predložením odsúhlaseným súpisom prác, ktorý odmieta odsúhlasiť. Dal do pozornosti názor najvyšších súdnych autorít, podľa ktorého si strany môžu modifikovať spôsob vzniku nároku na cenu diela jeho vykonaním tak, že sa dohodnú na tom, že vznik nároku bude závisieť od odsúhlasenia súpisu prác, ktorý zhotoviteľ predloží objednávateľovi na schválenie a až po odsúhlasení súpisu môže zhotoviteľ vystaviť faktúru, ktorou vyúčtuje cenu diela pokrytú súpisom. Vznik nároku na cenu diela závisí od odsúhlasenia súpisu po vykonaní diela, teda je viazaný na splnenie odkladacej podmienky. Ak strana, v tomto prípade žalovaný, ktorému je odkladacia podmienka na prospech jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným. Pokiaľ po vykonaní diela a predložení súpisu zhotoviteľom, objednávateľ tento súpis neodsúhlasil, hoci vedel, že zhotoviteľ niektoré položky zo súpisu vykonal, dopustil sa konania, ktorým zámerne zmaril splnenie podmienky vzniku nároku zhotoviteľa na cenu diela - odsúhlasenie súpisu. V súvislosti s okolnosťami danej veci nadobudol žalobca presvedčenie, že tu existuje dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom sú objektívne skutočnosti, ktoré sú poznateľné aj z verejne prístupných registrov, respektíve z okolností daného prípadu. Jedná sa napríklad o daňový nedoplatok žalovaného zo zoznamu Finančnej správy detegovaný od 19.02.2025 vo výške 34.911,00 eur. Ďalej ide o vyhýbanie sa komunikácii žalovaného (ako dlžníka) s úpadcom (ako veriteľom) a o popieranie vzniku a rozsahu pohľadávok. Uviedol, že podá žaloby o zaplatenie vyššie uvedených pohľadávok v lehote tridsiatich dní odo dňa vydania vykonateľného uznesenia súdu o zabezpečovacom opatrení, ktorého sa domáha v tomto konaní. Pre rozsiahlosť dokumentácie mieni podať viacero žalôb rozdelených podľa stavebných objektov, ako samostatné nároky. Zákonodarca zavedením inštitútu zabezpečovacieho opatrenia sleduje cieľ, ktorým nie je len posilnenie postavenia veriteľa, ale aj zabránenie zhoršeniu jeho pozície. Poukázal na ustanovenie § 343 a nasl. C.s.p. s tým, že preukazuje konajúcemu súdu danosť všetkých troch základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom spisu a po právnom posúdení veci v zmysle § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 324 ods. 1, 3, § 326 a § 332 ods. 1 C.s.p. dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené všetky podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia v znení navrhnutom žalobcom, preto návrhu vyhovel.
5. Na zdôvodnenie uznesenia uviedol, že žalobca v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (záložného práva) označil spôsobilý predmet záložného práva, teda nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktoré sa stali aj predmetom zabezpečenia záložným právom, ktoré v danom prípade zabezpečuje peňažnú pohľadávku žalobcu špecifikovanú v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie v celkovej výške 2.725.016,78 eur. Žalobca túto pohľadávku dostatočne špecifikoval, pričom až v rozhodnutí vo veci samej bude s konečnou platnosťou súdom rozhodnuté, či tento nárok je aj dôvodný, a to po vykonaní potrebného dokazovania. Pre účely vydania zabezpečovacieho opatrenia však podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca osvedčil znaleckými posudkami vypracovanými znalkyňou v odbore stavebníctvo, odhad hodnoty stavebných prác D. E. F., B., že práce, ktoré sa mali stať predmetom zmlúv o dielo, uzavretých medzi stranami sporu, a ktoré sa stali predmetom ohodnotenia predstavujú stavebné práce týkajúce sa realizácie a materiálu spotrebovaného na prácach na pozemkoch a to „v etape zemné práce a základy na objektoch RD A, RD B a 16 RD, na stavbe Obytný súbor Svätý Martin Spišské Podhradie“ (ZP č. 1), „na stavbe Obytný súbor A. G. A. B., na objektoch Verejný vodovod, splašková kanalizácia a dažďová kanalizácia“ (ZP č. 3), „na stavbe Obytný súbor A. G. A. Podhradie,
na objekte Verejný vodovod - práce naviac, pred dokončením stavby - kalník a provizórne napojenie vetvy vodovodu“ (ZP č. 4) a „na stavbe Obytný súbor A. G. A. Podhradie, objekt terénne úpravy, etapa zemné práce“ (ZP č. 5).
6. Z listín predložených žalobcom mal súd prvej inštancie za osvedčené, že oproti stavu ku dňu 22.1.2025 došlo zo strany žalovaného ku dňu 7.2.2025 k prevodu dvoch rodinných domov so súp. č. XXXX stojacom na parcele č. 2203/144 a so súp. č. XXXX stojacom na parcele č. 2203/135, k ich odpredaju (LV č. XXXX, kat. územie A. B.), avšak bez efektu vo vzťahu k úhrade čo i len čiastočnej pohľadávky úpadcu. Z plomby vyznačenej na LV č. XXXX vyplýva, že tieto prevody pokračujú aj naďalej (rodinný dom so súp. č. XXXX na parc. č. 2203/138, kde je vyznačená plomba). U žalovaného je tiež evidovaný daňový nedoplatok voči štátu – Finančnej správe SR vo výške 34.910,81 eur, z čoho je možné vyvodiť obavu, že pohľadávka úpadcu nebude žalovaným uspokojená.
7. Súd prvej inštancie tiež ustálil, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je v zjavnom rozpore so zásadou primeranosti (proporcionality), ktorá vyjadruje, že len v nevyhnutnej miere má byť dočasným opatrením súdu zasiahnuté do práv dotknutej strany sporu. Vydanie zabezpečovacieho opatrenia nebráni žalovanému vo výkone jeho práv k predmetným nehnuteľnostiam, v ich užívaní, obmedzenie spočíva len v tom, že pokiaľ žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv o diel, na základe právoplatného rozhodnutia môže byť pohľadávka uspokojená výkonom záložného práva (predajom zálohu). Pokiaľ žalobca nebude v konaní o veci samej úspešný, odpadne dôvod, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené a žalovaný bude môcť požiadať o jeho zrušenie (§ 344 v spojení s § 334 C.s.p.).
8. V súlade s § 336 ods. 1 C.s.p. uložil žalobcovi 30-dňovú lehotu plynúcu odo dňa platnosti zabezpečovacieho opatrenia na podanie žaloby na príslušnom súde voči žalovanému o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 2.725.016,78 eur s prísl. s poučením, že pokiaľ žaloba v stanovenej lehote nebude podaná, súd v zmysle § 336 ods. 3 C.s.p. uznesenie zruší.
9. Uviedol, že o trovách konania bude rozhodnuté v konaní o veci samej.
10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uznesenie zrušil a konanie zastavil. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že jeho uznesenie trpí nepreskúmateľnou, nakoľko len zreprodukoval v bodoch 19 až 23 návrh žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia bez toho, aby vysvetlil, akým spôsobom žalobca osvedčil tvrdenia uvedené v návrhu. Žalobca síce špecifikoval svoju pohľadávku, urobil tak len jednoduchým opisom, keď uviedol právny dôvod vzniku pohľadávok, ktoré mali vzniknúť na základe vykonania viacerých diel, avšak k týmto tvrdeniam nepredložil dostatočné dôkazy. V návrhu absentuje preukázanie dohody medzi úpadcom a žalovaným o vykonaní stavebných prác, riadne uzatvorenie zmluvy o dielo, existencia objednávok a tiež výziev na úhradu pohľadávok. Súdu nepredložil ani iné dôkazy, ktoré sú obligatórne pre rozhodovanie sporov zo zmlúv o dielo v stavebnom odvetví, ktorými sú najmä právoplatné stavebné povolenie, projektová dokumentácia, stavebný denník, doklady o vykonaných atestoch pri elektrických zariadeniach ako sú NN rozvody a iné. Žalobca ani nešpecifikoval dostatočne, o aké radové domy by malo ísť, kde sa majú nachádzať, kto je vlastníkom pozemkov pod nimi a pod. Rovnako neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by konkrétne špecifikovali, o aké inžinierske siete malo ísť. Pokiaľ žalobca poukazuje na údajnú, ničím neosvedčenú dohodu medzi úpadcom a žalovaným o vzniku nároku na cenu diela, nepredkladá k tomu žiadne dôkazy. Nepredložil ani žiadne faktúry, preukazujúce vznik nároku. Pokiaľ ide o pohľadávku vo výške 99.851,00 eur z titulu vykonaných stavebných prác na objekte „12 radovka“, túto žalovaný popiera. Poukázal na to, že z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 27.2.2024, predloženej žalobcom vyplýva síce fakturácia na túto sumu, avšak zo samotnej faktúry vyplýva, že táto bola žalovaným dňa 26.4.2024 vrátená s odôvodnením, že časť fakturovanej sumy vo výške 54.520,97 eur bola zo strany žalovaného uhradená dňa 10.3.2023 v sume 20.000,00 eur a dňa 20.4.2023 v sume 34.520,97 eur. Úpadca vystavil žalovanému zálohovú faktúru č. XXXXXXXXX zo dňa 13.4.2023 na sumu 38.000,00 eur, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená, čo preukazuje úpadcom vystavená faktúra č. XXXXXXXXX zo dňa 13.3.2023 s označením „daňový doklad k prijatej platbe“ v sume 38.000,00 eur, v ktorej sa nachádza aj zmienená úhrada 34.520,97 eur. V súvislosti so zvyšnou fakturovanou sumou 45.330,03 eur žalovaný uviedol, že túto neuznal z dôvodu, že práce na diele „12 radovka“ neboli v tomto rozsahu vykonané. K pohľadávke na sumu 125.637,00 eur titulom
vykonaných stavebných prác na objekte „NN rozvody“ uviedol, že túto popiera. Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 27.10.2023, ktorou úpadca vyfakturoval „elektro NN rozvody“ vo výške 155.637,016 eur bola zo strany žalovaného riadne uhradená. Pokiaľ ide o pohľadávku na sumu 246.608,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „16 radovka“, túto žalovaný tiež popiera. Žalobca túto pohľadávku odvodzuje výlučne zo znaleckého posudku č. 1 zo dňa 29.2.2024, ktorý žalovaný rozporuje. V znaleckom posudku sa vyskytujú zjavné nezrovnalosti a je vypracovaný v rozpore so zákonom. Znalecký posudok neobsahuje fotodokumentáciu a žiadne relevantné závery z obhliadky. Vytkol súdu, že obsah tohto znaleckého posudku ani neskúmal. Vo vzťahu k pohľadávke na sumu 351.796,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „7 radovka“, uviedol, že túto popiera. Žalovanému nie je zrejmé, z akých vykonaných prác má vyplývať táto pohľadávka. Na takúto sumu neznie ani znalecký posudok. Vo vzťahu k pohľadávke na sumu 958.978,00 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „vodovodná a dažďová kanalizácia, vodovod a prípojky k rodinným domom“, uviedol, že túto tiež namieta. Objednávateľom stavebných objektov bolo mesto Spišské Podhradie na základe zmluvy o dielo č. 01-11/2022 zo dňa 8.3.2023 v znení jej dodatku zo dňa 15.3.2024, ide teda o dielo zhotovené pre inú osobu a nie pre žalovaného. Vo vzťahu k pohľadávke na sumu 911.525,00 eur titulom vykonaných stavebných prác – zemné práce, vyčistenie pozemkov, betonáž, vybudovanie cesty uviedol, že túto popiera. Žalobca túto pohľadávku vyvodzuje výlučne zo znaleckého posudku č. 5 zo dňa 1.5.2024, pričom táto suma nekorešponduje so sumou tam uvedenou. Súd sa nezameral na skúmanie obsahu tohto znaleckého posudku. K pohľadávke na sumu 4.376,54 eur titulom vykonaných stavebných prác na stavebnom objekte „Kalník“ uviedol, že túto tiež popiera. Žalobca odvodzuje túto pohľadávku zo znaleckého posudku č. 4 zo dňa 17.4.2024, ktorú však nepreukázal. Aj túto pohľadávku uplatňuje u nesprávnej osoby, keďže oprávnenou osobou je mesto Spišské Podhradie. V vzťahu k pohľadávke na výšku 26.245,24 eur titulom nároku na zaplatenie zmluvnej ceny za dielo v dôsledku pristúpenia žalovaného k záväzku mesta Spišské Podhradie uviedol, že túto popiera. Faktúra na túto sumu nebola žalobcovi doručená. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno, keď neosvedčil existenciu uplatnených pohľadávok. Nepreukázal právny titul vzniku pohľadávok, opomenul úhradu časti pohľadávok zo strany žalovaného a tiež, že pohľadávky smerujú voči tretej osobe, rozdielnej od žalovaného. Vytkol tiež neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia, keďže podľa názoru žalovaného nehnuteľnosti, na ktoré sa zabezpečenie vzťahuje majú hodnotu 2.851.000,00 eur. Žalovaný sa nezbavuje majetku za účelom poškodenia veriteľov. Žalovaný vedie evidenciu v účtovníctve svojho majetku, kde jeho dlhodobý majetok predstavuje sumu 608.949,00 eur a zásoby hodnotu 3.820.000,00 eur. Takéto hodnoty majetku vyplývajú z účtovníctva žalovaného, ktoré je verejne prístupné. Pokiaľ súd prvej inštancie prihliadol na dlhy žalovaného zverejnené na finstat.sk. mal zohľadniť aj hodnotu jeho majetku.
11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
12. Podľa ust. § 343 ods. 1 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa ust. § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
14. Podľa ust. § 343 ods. 3 C.s.p., výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
15. Podľa ust. § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
16. Z vyššie cit. zákonných ustanovení vyplýva, že zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je
zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. Zriadenie záložného práva má odvrátiť stav, pri ktorom by osoba z rozhodnutia povinná si počínala tak, že by mohlo dôjsť k vylúčeniu alebo podstatnému sťaženiu možnosti osoby oprávnenej úspešne sa domáhať núteného splnenia uloženej povinnosti. Existenciu takejto obavy možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinnou osobou vo vzťahu k jej majetku.
17. Zákonnými predpokladmi pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sú: 1. návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, 2. spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú prevoditeľné (§ 151d Občianskeho zákonníka), 3. zabezpečenie peňažnej pohľadávky, 4. existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
18. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky jednotlivo, ale aj kumulatívne, teda vo vzájomnej súvislosti, preto správne rozhodol súd prvej inštancie, pokiaľ návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel. Tento záver sa nevzťahuje na stavbu postavenú na pozemku s parc. č. 2203/138 – rodinný dom so súp. č. XXXX, ktorá ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu sa stala nespôsobilým predmetom záložného práva, nakoľko táto nehnuteľnosť bola žalovaným prevedená na tretiu osobu. S touto výnimkou sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na toto v celom rozsahu poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
19. Podstatou odvolacej argumentácie žalovaného je spochybnenie názoru súdu prvej inštancie, že v danom prípade žalobca osvedčil existenciu a výšku peňažnej pohľadávky vo vzťahu k žalovanému a tiež obavu z budúceho zmarenia exekúcie.
20. K tomu odvolací súd udáva, že pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce, pokiaľ okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia (zriadenie záložného práva), sú aspoň osvedčené. Súd pri rozhodovaní o takomto návrhu nevykonáva dokazovanie v rozsahu dokazovania vyžadovanom v základnom konaní, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky pre zriadenie záložného práva, t.j. osvedčuje dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má navrhovaným zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a nebezpečenstvo ohrozenia (zmarenia) exekúcie.
21. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. C.s.p.), pričom súd je povinný so stranami sporu postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana a osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená.
22. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu žalobca osvedčil existenciu peňažnej pohľadávky vo výške 2.725.016,78 eur voči žalovanému, na zabezpečenie ktorej sa domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia. Dôkazy predložené žalobcom (listinné dôkazy a znalecké posudky) aj podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne osvedčujú existenciu a výšku uplatnenej pohľadávky voči žalovanému. Nakoniec žalovaný ani v samotnom odvolaní nespochybňuje skutočnosť tvrdenú žalobcom, že medzi úpadcom a žalovaným došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu založeného zmluvou o dielo, keď uvádza, že časť súm vyfakturovaných zo strany úpadcu aj riadne uhradil. Uvádza, že práce na diele „12-radovka“ neboli vo fakturovanom rozsahu vykonané a tvrdí, že časť vykonaných prác bola zhotovená pre inú osobu. Čo sa týka tejto obrany žalovaného, bude potrebné vo veci samej vykonať dokazovanie a ustáliť, či žalovaný uniesol dôkazné bremeno. Z tejto odvolacej argumentácie žalovaného je zrejmé, že spochybňuje výšku uplatňovanej pohľadávky zo
strany úpadcu, avšak nespochybňuje existenciu zmluvného vzťahu medzi úpadcom a žalovaným, založenom zmluvou o dielo. K tejto odvolacej argumentácii žalovaného je potrebné uviesť, že existenciu a výšku uplatnenej pohľadávky žalobcu v sume 2.725.016,78 eur je potrebné považovať za osvedčenú, predovšetkým predloženými znaleckými posudkami, ktoré boli zamerané na zistenie, či práce účtované žalobcom možno stotožniť so stavebnými prácami, týkajúcimi sa realizácie, ale aj hodnotou materiálu u oceňovaných objektov. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca predložil v tomto štádiu konania, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia dostatočné a individualizované dôkazy, ktoré v potrebnom rozsahu osvedčujú existenciu a výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému.
23. V danom prípade skutočnosti a dôkazy predložené žalobcom osvedčujú aj obavu, že exekúcia bude ohrozená. V tomto smere odvolací súd poukazuje na dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa plne stotožňuje. Tvrdenia žalovaného, že v účtovníctve vedie dlhodobý majetok v hodnote 608.949,00 eur a zásoby v hodnote 3.820.000,00 eur, nie sú dostatočnou zárukou toho, že by exekúcia nebola ohrozená, keďže ide „len“ o účtovnú evidenciu, ktorá nemusí odzrkadľovať reálny stav. Dôvody, o ktoré oprel žalobca vydanie zabezpečovacieho opatrenia a ktoré podľa neho svedčia o ohrození budúcej exekúcie, odvolací súd považuje za dostatočné pre vyhovenie návrhu.
24. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, keďže obsahuje sumu relevantných osvedčených skutočností a úvahy súdu prvej inštancie, ktoré umožňujú spätne preskúmať záver súdu o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie jasne uviedol, na základe akých tvrdení a dôkazov dospel ku svojim záverom o osvedčení predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tieto aj právne zdôvodnil.
25. Na základe týchto dôvodov odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie vo vyhovujúcom výroku, ktorým súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku napadnutého uznesenia, okrem stavby postavenej na pozemku s parc. č. 2203/138 – rodinný dom so súp. č. XXXX, ktorý bol prevedený na tretiu osobu. Z tohto dôvodu odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v zostávajúcom vyhovujúcom výroku tak, že návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).