Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-70-2025.pdf
PDF · 227.93 KB
Case nature
Subarea
27P/70/2025
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: T. T., nar. XX.XX.XXXX a V.I. T., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov - matky: W.. X. T., B.., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š.Á. XX, Bratislava, zastúpená: WITT&KLEIM Legal s. r. o., so sídlom Na Troskách 26, Banská Bystrica a otca: W.. V. T., W.., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XX, Bratislava, zastúpený: JUDr. Pavol Torňoš, advokát, so sídlom Tomášikova 50D, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 28.04.2025, sa matka maloletých detí: T.O. T., I.. XX.XX.XXXX a V. T., I.. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletí") domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode. Súčasne sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloletú T. T., I.. XX.XX.XXXX na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a maloletého V. T., I.. XX.XX.XXXX na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky a upraví styk otca a matky s maloletou T. tak, že matka bude zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú T. T., I.. XX.XX.XXXX od piatka párneho týždňa (od 16.00 hod.) s tým, že matka si vyzdvihne maloletú v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje; v prípade, ak sa maloletá nebude v daný deň nachádzať školskom zariadení, tak v aktuálnom mieste bydliska otca; do piatka nepárneho týždňa (do 16.00 hod.) a otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú T.O. T., I.. XX.XX.XXXX od piatka nepárneho týždňa (od 16.00 hod.) s tým, že otec si vyzdvihne maloletú v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje; v prípade, ak sa maloletá nebude v daný deň nachádzať v školskom zariadení, tak v aktuálnom mieste bydliska matky; do piatka párneho týždňa (do 16.00 hod.). Styk otca s maloletým V. T., I.. XX.XX.XXXX na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, matka žiadala upraviť tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým V. T., I.. XX.XX.XXXX od piatka nepárneho týždňa (od 16.00 hod.) do pondelka párneho týždňa (do 8.00 hod.) s tým, že otec si maloletého prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku maloletého riadne a včas odovzdá v školskom zariadení, ktoré maloletý navštevuje; ak sa maloletý nebude v daný deň nachádzať v školskom zariadení, tak maloletého odovzdá v aktuálnom mieste bydliska matky. Matka tiež navrhla, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na čas do právoplatnosti rozvodu manželstva na výživu maloletej T. T., I.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 3 000 eur a na výživu maloletého V. T., I.. XX.XX.XXXX mesačne sumou 1 500 eur, a to vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia.
2. Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 27P/60/2025-96 zo dňa 30.04.2025, súd vylúčil návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na samostatné konanie.
3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom, otcom maloletých detí bolo uzatvorené dňa 19.10.2013 v Banskej Štiavnici. Manželstvo bolo uzatvorené po 3 ročnej známosti. Do manželského zväzku vstúpili z lásky a s víziou spoločnej budúcnosti. Od začiatku manželstva mali s manželom spoločné bydlisko, pričom spoločne začali bývať už krátko po zoznámení. Po uzatvorení manželstva sa im dňa XX.XX.XXXX narodila dcéra T. a dňa XX.XX.XXXX syn V.. S manželom a maloletými deťmi doteraz žili v poslednom spoločnom bydlisku. Dňa 24.03.2025 sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala do prenajatého bytu na ulici N. X, Bratislava. Prvé zásadné problémy v manželstve začala pociťovať krátko potom, ako nastúpila do práce, po ukončení rodičovskej dovolenky s dcérou T.. Otec ju v rozhodnutí dokončiť doktorandské štúdium a následne nastúpiť do riadneho pracovného pomeru nepodporoval, nakoľko mu najviac vyhovovalo, keď trávila čas doma, bola kedykoľvek k dispozícii a starala sa o naplnenie jeho potrieb. V tom období ju začal otec čoraz intenzívnejšie porovnávať s inými partnerkami/manželkami jeho kamarátov a obchodných partnerov, znehodnocovať jej základné povahové črty a názory, ale aj spôsob ako sa obliekala. Zároveň na ňu tlačil s rozhodnutím mať ďalšie dieťa, ktorému sa nebránila. Chcela ho, avšak až v čase, keď bude dcéra staršia a samostatná, keďže s jej výchovou jej otec aktívne nepomáhal. Matka ďalej uviedla, že v roku 2019 - 2020 s otcom absolvovali, z jej iniciatívy, párovú terapiu, ktorá im pomohla preniesť sa cez prvú manželskú krízu. Následne sa výrazné problémy v manželstve prejavili opäť v situácii, kedy začala po materskej a rodičovskej dovolenke so synom V. pracovať (rok 2023). Manžel jej návrat do práce po istom čase opäť nezvládal a manželská kríza sa začala prehlbovať. Párovú terapiu skúsili aj v roku 2024, avšak nebola úspešná. Otec vinu za všetky problémy v manželstve pripisoval najmä jej, absencia potrebnej empatie a sebareflexie otca sa podpísala pod nemožnosť vyriešiť manželskú krízu inak ako vzájomným odlúčením a následným podaním návrhu na rozvod manželstva. Matka dodala, že závažným problémom otca, ktorý mal vplyv na všetky ďalšie oblasti spoločného spolužitia bol jeho problém s alkoholom, ktorý si nechcel priznať a ktorý stále pretrváva. Náročné životné situácie riešil nárazovým pravidelným pitím alkoholu (v čase krízy v roku 2019 aj v rozsahu 2-3 dni každé 1-2 týždne, v čase krízy od roku 2024 1-2 dni každé dva týždne), pričom svedkami situácií, kedy otec prišiel domov v stave "pod obraz Boží" boli mnohokrát aj deti. V týchto stavoch, ktoré si na druhý deň nepamätal, mal potrebu riešiť ich partnerské problémy a počas toho ju často slovne ponižoval, nadával jej, či vyžadoval sexuálny styk, všetko v trvaní 1-2 hodín pokiaľ nezaspal. Často jej volal podgurážený uprostred noci a žiadal ju, aby prišla do spoločnosti za ním. Keď odmietla s argumentom, že nemôže nechať deti bez dozoru, vyčítal jej, že nie je dobrá manželka a nemá ho rada. Odmietala preto s otcom počas jeho pitia tráviť čas v spoločnosti aj z toho dôvodu, lebo mal tendenciu verejne vyhlasovať ich partnerské problémy a najmä sexuálny život, čo ju zraňovalo. Nezriedka sa otec opil aj počas rodinných výletov, dokonca reagoval skratovo a uprostred noci sa nechal odviesť taxíkom do Bratislavy, pričom ju nechal s dieťaťom v hoteli, príp. sa opil krátko pred odchodom a výlet bola nútená na poslednú chvíľu alebo zrušiť alebo odišla sama s deťmi, lebo sa tešili. Kvôli alkoholu otec vynechal aj jednu z narodeninových osláv T.. Takisto otec používa na bežnej báze komunikácie vulgarizmy, a to opäť aj pred maloletými deťmi. Matka ďalej uviedla, že s otcom sa po približne roku, ktorý sprevádzali opakované krízové obdobia a ochladenie vzťahov dohodli na rozchode, približne vo februári 2025, pričom sa snažili dohodnúť na predbežnom majetkovom vysporiadaní, ako aj na starostlivosti o maloleté deti. Uzatvorenie akýkoľvek dohody bolo však nemožné z dôvodu, že otec menil a stále mení názor každý jeden deň a jeho správanie sa stalo čoraz viac nepredvídateľným. Otcova narcistická povahová črta a potreba všetko kontrolovať, ktorá podkopávala ich manželstvo sa podľa matky prejavuje aj v štádiu jeho rozpadu, pričom sa jedná o manipuláciu jej osoby ale aj detí, s čím bezprostredne súvisí aj jeho citové a ekonomické vydieranie. Dodala, že otec sa ju snažil celé manželstvo udržať v presvedčení, že bez neho je nikým. Keď otcovi komunikovala svoje potreby ako aj to, že jeho správanie prekračuje medze normálnosti, otec sa jej vysmial "že sa hrá na obeť"' a nebol schopný sa zamyslieť nad nevhodnosťou svojho správania. Situácia sa v manželstve vyhrotila dňa 11.03.2025, kedy otec opäť prišiel domov pod vplyvom alkoholu a správal sa viac ako nevhodne. Po príchode opakovane kvôli opitosti padal na zem a mal potrebu pred deťmi riešiť partnerské problémy. V takomto stave so slovami "Toto prehráš. Ukážem ti ako." zobral maloletého V. na ruky. Keď mu v tom, v obave, že ho ďalším pádom zraní, bránila, fyzicky ju napadol, chytil za obe zápästia a tlačil ju k zemi. Konflikt opätovne eskaloval o niekoľko minút neskôr, keď chcela ísť maloletého V. uložiť do postieľky. Otec maloletého vybral a keď ho chcela zobrať do bezpečia, fyzicky ju opäť vytlačil zo spálne a zamkol sa tam s maloletým sám. Takisto jej vykrikoval, že má vypadnúť z bytu, že on sa o deti postará sám. V tejto situácii preto musela zavolať políciu, pretože mala strach o vlastné bezpečie seba aj detí. Otec tento jej krok vyhodnocuje ako "účelové konanie", čo je, podľa názoru matky, opäť raz len odrazom toho, že všetky vyhrotené situácie bagatelizuje bez schopnosti prijať zodpovednosť za svoje správanie. Podľa matky je viac ako pravdepodobné, že v tomto postoji bude pokračovať aj v priebehu súdneho konania. Matka dodala, že dcéra T. bola svedkom spomínaného
incidentu, preto ju následne otec úmyselne zobral so sebou na služobnú cestu do Talianska a Monaka, napriek nesúhlasu. Cieľom otca je z pohľadu matky manipulovať dcéru T. proti nej, pričom sa snaží si ju "kupovať" rôznymi spôsobmi. Matka taktiež uviedla, že byt na Š. ulici, v ktorom naposledy zdieľali s spoločnú domácnosť je bytom v jej výlučnom vlastníctve. Otec z tohto bytu odmietol odísť, preto si prenajala byt na N. ulici a dňa 24.03.2025 opustila spoločnú domácnosť. Matka dodala, že si je vedomá rôznych právnych možností, ktoré mala a má k dispozícii, avšak psychický tlak na jej osobu zo strany otca bol tak enormný, že ďalšie spolužitie s sa už začalo podpisovať aj na jej fyzickom zdraví. Verila, že týmto odchodom sa situácia ukľudní, deti nebudú vystavované dennodenne negatívnym konfliktným situáciám a rozvod bude otec schopný riešiť s chladnejšou hlavou. Napriek tomu, že mala možnosť odísť bývať do Z. Š. k rodičom alebo bližšie k práci v I., rozhodla sa zostať v Bratislave a platiť vysoký nájom, aby bola nablízku svojim deťom. Matka ďalej uviedla, že posledné obdobie manžel vystriedal rôzne nálady a postoje vo veci, vyhrážal sa jej odňatím motorového vozidla, ktoré používala (od tohto momentu ho odovzdala manželovi), následne jej dal papier, že súhlasí s jeho používaním; takisto sa jej vyhrážal odobratím mobilného telefónu, ktorý od neho dostala darom a pod. Manžel je od odlúčenia výrazne emočne nestabilný, v súkromnej komunikácii jej opakovane striedavo adresuje urážky spolu s absurdne vyznievajúcimi ponukami na zmier, neustále sa pokúša ňou citovo manipulovať, najmä prostredníctvom detí či hodnotením správnosti jej psychického úsudku. Zároveň sa jej manžel priznal, že užíva aj bližšie nešpecifikované lieky, ktoré môžu vplývať na jeho duševný stav. Túto správu manžel neskôr zmazal, keď si uvedomil zásadnosť tejto informácie. Manžel takisto nespolupracuje ani v majetkovom vyporiadaní, čo obom komplikuje plánovanie budúcnosti. Namiesto toho, aby si s manželom vyriešili majetkové otázky, ktoré by im pomohli naplánovať si samostatnú budúcnosť, jej manžel prostredníctvom svojho advokáta posiela nezmyselné výzvy na zaplatenie údajných dlhov, pretože jeho snahou je ju vyčerpať ako psychicky aj ekonomicky. S manželom majú zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo odo dňa 14.04.2014, na základe Rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 25.03.2014, SP. zn. 45C/43/2014-14. Na základe popísaných situácii s medzi ňou a manželom začalo prehlbovať silné citové ochladenie a nevie si s ním už predstaviť akúkoľvek intimitu. Z jej pohľadu nepripadá do úvahy obnovenie manželského spolužitia, nakoľko medzi ňou a manželom došlo k úplnému ochladeniu citov, strate absolútnej dôvery a aktuálne sa ich vzájomná komunikácia obmedzila iba na starostlivosť o maloleté deti, pričom majetkové vyporiadanie využíva manžel ako nátlakovú techniku. Spoločné manželstvo je už dlhšiu dobu len formálnym zväzkom a prestalo plniť svoje základné funkcie vyplývajúce zo zákona o rodine, a to tak výchovnú, citovú funkciu, ako aj biologickú funkciu. V súčasnosti je kríza medzi nimi ako manželmi už skutočne v nenávratnom štádiu, pričom jediným východiskom zo vzniknutej situácie je rozvod manželstva. V časti návrhu týkajúcej sa otázky úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, matka uviedla, že má záujem o striedavú osobnú starostlivosť maloletej dcéry T. a o výlučnú osobnú starostlivosť syna V.. Maloletá dcéra T. do 28.03.2025 navštevovala Základnú školu Milana Hodžu, Škarniclova l, Bratislava a od 31.03.2025 prestúpila na Cambridge International School, Úprkova 3663/3, Bratislava. Maloletá pravidelne navštevuje ambulanciu ortokeratológiu, je veľmi múdre, šikovné dieťa bez závažných zdravotných komplikácií s mnohými záujmami. Maloletý syn V.I. T., navštevuje Materskú školu v Detskom centre Kvietok, Blumentálska 2729/ 16, Bratislava. Od nástupu do škôlky, t.j. od 01.09.2025 býva často chorý, nakoľko si jeho imunita začína zvykať na kolektív. Maloletý však nemá závažné zdravotné komplikácie. O maloletú T. sa v čase keď bola malá starala len on, manžel maloletú neprebaľoval, nekúpaval, neuspával, neskoršie nevodil do a ani nevyzdvihoval zo škôlky ani ju nezobral sám na prechádzku v kočíku. V čase jej narodenia, v dojčenskom a batolivom veku sa intenzívne venoval najmä práci a veľa času trávil mimo domova. Nakoľko manžel rodinu zabezpečoval najmi finančne, mohli si po čase dovoliť opatrovateľku, ktorá však z jej pohľadu do veľkej miery nahrádzala práve starostlivosť otca. Navrhovateľka dodala, že vždy jej záležalo na tom, aby deti mali dobrý vzťah s ich otcom, pretože si uvedomuje dôležitosť oboch rodičov v živote detí. Vždy sa snažila hovoriť o manželovi pred deťmi v dobrom a aj v tejto náročnej životnej situácii sa snaží, aby mal s deťmi dobrý vzťah. Tento pozitívny motivačný prístup sa prejavil vtom, že T. má dobrý vzťah s obidvoma rodičmi. Deti sú tak v jej živote na prvom mieste a nechce aby rozvodom manželstva zbytočne trpeli. Bohužiaľ, manžel k situácii nepristupuje rovnako a dcéru T. používa ako rukojemníka, ktorého sa snaží dostáť na svoju stranu tým, že maloletú klame (napríklad jej hovoril, že sa po rozvode odsťahuje do Banskej Štiavnice), prekrúca fakty a snaží sa v T. vyvolať dojem, že len ona je vinná za rozpad manželstva. Manžel maloletú T. zaťažuje celou rozvodovou situáciou, a to neprimerane jej veku. Taktiež nielen že nepodporuje jej vzťah s maloletou T., ale snaží sa ho takticky krok po kroku ničiť, čo je len dôkazom toho, že deti nie sú jeho prioritným záujmom. V situácii kedy s dcérkou vyberala doplnky do nového bývania sa manžel rozhodol, že v byte na Š. jej kúpi novú posteľ a prerobí izbičku, aby túto aktivitu nezažívala len s ňou. Aj v dobe ich stretnutí osamote ju vyrušoval správami a telefonátmi,
ktorými kontroluje kde sú a čo robia (aj keď túto informáciu manželovi vždy poskytne) a ich spoločný čas skracuje alebo úplne obmedzuje iným alternatívnym programom. Posledné dve stretnutia v rozsahu 3 a 1,5 hodiny prebehli za prítomnosti jeho sestry F. W. T., ktorej prítomnosť si vyžiadal, čo opäť dokladá j patologickú potrebu manžela narúšať intimitu jej vzťahu s dcérou T. a situáciu neustále kontrolovať. Manžel sa takisto snaží robiť dcére program, ktorý má M. T. naplánovaný on, napr. spoločné nákupy oblečenia, výlety, kúpanie, pretože rozvodové konanie poňal ako boj o lásku a pozornosť dcéry T.. Za najvážnejšiu skutočnosť' však považuje to, že manžel jej aktívne bráni v styku s dcérou a o každú chvíľu, ktorú doteraz spoločne strávili, s ním musí vyčerpávajúco bojovať. K realizácii styku s maloletou navrhovateľka uviedla, že za posledné štyri týždne s dcérou strávila osamote len 6 hodín, čo je veľmi málo na to, aby dcére vedela citlivo vysvetliť situáciu a aby bola ubezpečená v tom, že napriek rozvodu nepríde ani o jedného rodiča. Manžel podľa názoru navrhovateľky využíva skutočnosť, že dcérka býva s ním, pritom stavia dcéru proti nej a vedome neumožňuje tráviť s dcérou čas. Napriek tomu je však dcéra T. počas stretnutí s ňou veselá, aktívne komunikuje, hovorí o sebe, svojich pocitoch a vždy si naplánujú čo idú spoločne robiť ďalší týždeň. Otec si tak neuvedomuje, aké následky to môže mať na jej psychické zdravie a život, nakoľko s dcérou vždy mali a stále majú krásny a blízky vzťah. Už teraz je citeľné, že dcéra T.O. sa začína uzatvárať do seba, prestáva komunikovať, preto je pre ňu veľmi dôležité, aby trávila čas aj s matkou. Podľa jej vlastných slov jej manžel sľubuje "nový život", no vo výsledku dcéra len stratila záujem o aktivity, ktoré ju pred tým napĺňali, úplne sa prestala vo voľnom čase kontaktovať s rovesníkmi a pretrhla väčšinu priateľských väzieb, ktoré sú pre jej zdravý vývoj v tomto veku mimoriadne dôležité. Otec preto jej styk ako matky s s dcérou vedome a takticky bojkotuje, pretože si je vedomý jej blízkosti s dcérou ako aj skutočnosti, že spoločne strávený čas a osobný kontakt ich vzťah s dcérou upevní. Navrhovateľka poukázala na to, že sa odsťahovala z jej vlastného bytu, v ktorom manžel zostal bývať s dcérou T., pričom otec tento ústretový krok z jej strany vyslovene zneužíva. Dodala, že jej obavy z neštandardného správania manžela sú o to väčšie, keďže sám sa so svojimi rodičmi už viac ako 8 rokov nekontaktuje a deti ich ako starých rodičov nepoznajú. Obdobné konflikty manžel nevie riešiť inak ako radikálne, pričom tieto riešenia považuje za normálne a adekvátne. Navrhovateľka taktiež opísala incident v dňoch 12 a 13. apríl 2025, kedy mala dcéra T. oslavu narodenín, ktorú jej zorganizovala. Po návrate z oslavy jej manžel napísal správu, v ktorej vyčítal, že dcére nekúpila narodeninový darček, čo samozrejme dehonestujúco použil proti nej v komunikácii s T.. Zorganizovanie oslavy stálo dokopy 300 eur, pričom manželovi objasnila, že dcére sľúbila, že pôjdu ešte spolu na nákupy oblečenia. Táto situácia je podľa navrhovateľky len malou ukážkou toho, že otec sa ju kontinuálne pred dcérkou snaží vykresliť ako zlú matku. Navrhovateľka dodala, že odo dňa opustenia spoločnej domácnosti sa po predchádzajúcom dohovore s T. aktívne dožaduje, aby tieto stretnutia manžel umožnil a komunikuje mu ich v predstihu. T. jej sama pri telefonickom rozhovore priznala, že otec všetky ich stretnutia schvaľuje, musia sa tak dohovoriť s ním. To, že manžel aktívne zasahuje a kontroluje aj súkromnú komunikáciu dcéry s ňou dokladá aj časová synchronizácia emailov manžela, ktorý najskôr napísal email jej a potom inštruoval dcéru, keď sa dohovárali na stretnutí v dňoch 22.-23.4. na deň 23.4. Toto stretnutie otec opäť svojvoľne a absurdne obmedzil z celodenného programu, ktorý navrhovala, len na 1,5 hodinové raňajky v sprievode jeho sestry. Keď písala otcovi správu, kedy jej bude umožnený styk s dcérou, otec odpovedal, že za dva mesiace. Podľa názoru navrhovateľky je správanie manžela je už viac ako alarmujúce a preto apeluje na konajúci súd, aby do času do rozvodu upravil styk s dcérou podľa navrhovaného neodkladného opatrenia. Ohľadom úpravy styku otca s maloletým synom V.W., navrhovateľka uviedla, že manžel so synom veľmi blízky vzťah zatiaľ nemá, maloletý je na ňu ako matku veľmi citovo naviazaný. Manžel sa malému aktívne nevenuje, pozornosť rodiča nahrádza službami opatrovateľky a elektronikou, nakoľko manžel nedokáže prispôsobiť komunikáciu a bežnú hru jeho veku. Maloletý trávi tak všetok čas najmä s ňou. Aj vzťah syna V. k otcovi však v plnej miere podporuje a verí, že v budúcnosti sa manžel bude viac do starostlivosti o neho aktívne zapájať. V súčasnosti je však maloletý ešte veľmi malý na to, aby bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti, a to aj vzhľadom k tomu, že v čase keď sa maloletý v domácnosti manžela - otca nachádza bez jej prítomnosti, venuje sa mu a uspáva ho opatrovateľka (nie otec). Takisto je presvedčená o tom, že pre jeho psychickú pohodu bude lepšie ak v tejto napätej situácii bude mať syn pocit bezpečia a stability u svojej matky. Maloletý V. si vyskúšal víkend 12-13. apríl 2025 stráviť u manžela, otca, pričom odovzdanie maloletého V. prebehlo v piatok 11.04.2025 tak, že syna po náhlej zmene dohovoru zo strany otca priviezla k otcovi. Súčasne otec v písomnej komunikácii bojkotoval inštrukcie k zdravotnému stavu a dennému režimu maloletého so slovami "Ja sa viem o V. postarať a spravím to podlá seba". Otec pri prevzatí maloletého vyprovokoval scénu, namiesto zvítania sa so synom na ňu slovne útočil, bol agresívny a na záver prevzatia mi povedal " v pondelok sa nevidíte", čoho boli svedkom obidve maloleté deti. Maloletého V. jej otec, po zásahu jeho sestry, odovzdal v pondelok 14.4.2025, pričom maloletý bol z dlhšieho pobytu bez mamy (3 noci) rozrušený a nepokojný,
čo bolo manželovi z jej strany odkomunikované. Následne s manželom komunikovali o tom, kedy bude maloletý V. najbližšie tráviť čas s otcom. Otec súhlasil s tým, že s maloletým bude až o ďalšie dva týždne cez víkend, z čoho vyplýva, že otcovi taktiež navrhovaný styk s maloletým vyhovuje. Matka dodala, že otcovi taktiež napísala, že so synom môže počas týždňa kedykoľvek stráviť popoludnie po škôlke, čo ani raz nevyužil. Otec sa so synom stretáva pravidelne a podľa dohovoru, pričom ako matka je pri odovzdávaní a poskytovaní informácii vždy plne súčinná. Napriek fungujúcemu systému sa aj tu však prejavuje komplikovaná povaha otca, pričom sa viackrát vyhrážal, že syna napriek jej nesúhlasu vyzdvihne na prespatie, mimo dohovorený režim. Matka zdôraznila, že jej prioritou sú jej deti a snaží sa vnímať v tomto ťažkom období ich potreby a takisto sa snažím umožniť otcovi styk so synom V.. Otec však koná opačne a v styku s dcérou T. jej vyslovene bráni a ich vzťah nepodporuje. Napriek jeho manipulatívnemu správaniu voči T., by však podľa matky bolo v rozpore s jej hodnotami konať voči otcovi rovnako ohľadom Janka. Otec z jej pohľadu však nie je dostatočne zrelý na to, aby bol záujem detí v rozvodom konaní u neho na prvom mieste. Ako už uviedla, T. má dobrý vzťah s oboma rodičmi a s prihliadnutím k jej veku je striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov v jej záujme. Striedanie osobnej starostlivosti preto navrhuje v intervaloch týždeň - týždeň. Výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletého V. a striedavú osobnú starostlivosť o maloletú T. preto navrhuje upraviť tak, aby maloleté deti vždy, keď to bude možné trávili spoločný čas u mamy aj u otca, aby sa mohli rozvíjať ich súrodenecké vzťahy a väzby. V časti návrhu, týkajúcej sa otázky výživného na maloleté deti, matka uviedla, že má uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom: Archeologický ústav SAV, v. v. i., Akademická 2, Nitra, na základe pracovnej zmluvy, pričom pracuje na pozícii vedeckého pracovníka. Z pracovného pomeru mám čistý/netto/ mesačný príjem cca vo výške 1 347,36 eur. Dňa 20.03.2025 uzavrela pracovný pomer aj so zamestnávateľom Viera Sýkorjaková s.r.o., so sídlom Jozefa Horáka 1676/26, Banská Štiavnica, IČO: 56 311 389, kde po zaučení bude pracovať ako účtovník. V zmysle pracovnej zmluvy bude jej odmena hodinová. V súčasnosti z tohto pracovného pomeru nepoberá žiadny príjem. Zároveň poberá prídavky na dieťa v sume 60 eur mesačne/dieťa; t.j. 120 eur a od roku 2025 si uplatňuje daňový bonus, pričom doteraz si ho uplatňoval manžel. Matka dodala, že súčasne je spoločníkom v spoločnosti Energy Profit s.r.o., IČO: 45 269 386, so sídlom Špitálska 55, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, spoločníkom spoločnosti JADOL s.r.o., IČO: 53654315, so sídlom Špitálska 55, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, spoločníkom spoločnostiach, ktoré matka bližšie označila v obsahu návrhu, pričom z týchto spoločností jej nie sú vyplácané žiadne zisky, teda nemá z nich žiaden príjem. Čo sa týka majetkových pomerov, tak je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (1/1) v katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť staré Mesto, okres Bratislava I, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. XXX, Š. U. Č.. XX, súpis. číslo stavby polyfunkčný dom XXXX. Na tejto nehnuteľnosti viazne hypotekárny úver, ktorého je hlavným dlžníkom, pričom mesačná splátka tejto hypotéky je 960 eur. Zostatok istiny predstavuje sumu približne 245 794,50 eur. Spolu s manželom sú taktiež podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava - mestská časť staré Mesto, okres Bratislava I, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXXX ako byt č. I na ulici W. XXA, súpis. číslo stavby XXXX. Táto nehnuteľnosť je zaťažená hypotekárnym úverom, ktorého je spoludlžníkom, pričom mesačná splátka je vo výške 3 816,38 eur. Zostatok istiny predstavuje sumu približne 1 102 962,83 eur. Spolu s otcom sú aj podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti (každý o spoluvlastníckom podiele 1/2) v katastrálnom území Donovaly, obec Donovaly, okres Banská Bystrica, ktorá je vedená na liste vlastníctva č. XXX ako rodinný dom. Táto nehnuteľnosť je zaťažená hypotekárnym úverom, ktorého je spoludlžníkom, pričom mesačná splátka je vo výške 404,00 eur. Zostatok istiny predstavuje sumu približne 117 387,48 eur. K majetkovým pomer manžela matka uviedla, že otcov má pracovný pomer uzatvorený so zamestnávateľom: SANION SERVICE s. r. o, so sídlom Špitálska 55, 811 08 Bratislava
- mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 985 162 a jeho predpokladaný čistý/netto/ mesačný príjem je cca vo výške 1 400 eur. Otcov hlavný príjem však pramení z obchodných aktivít, ktoré vykonáva na území Slovenskej a Českej republiky. Rozsah týchto aktivít matka bližšie popísala v obsahu návrhu. Dodala, že otázka financií veľmi ovplyvnila správanie otca, nakoľko v čase ich zoznámenia bol otec zaťažený exekúciou. Svoje podnikanie naštartoval vďaka hypotekárnemu úveru vo výške 60 000 eur, ktorý si zobrala ako jediný hlavný dlžník a hradila ho zo svojho príjmu na doktorandskom štúdiu. Po vyplatení otcovej exekúcie niekedy v období 2016-2018 začalo otcovi rásť sebavedomie a intenzita jeho patologického správania sa zvyšovala. Otca pritom spoznala ako nemajetného, resp. zadlženého človeka a podnikanie tak budovali v spoločnej súčinnosti, napriek tomu, že väčšina jeho obchodných aktív je vedená len na otcove meno. Matka taktiež dodala, že otcov nadštandardný príjem z podnikania sa prejavoval v tom, že životná úroveň rodiny bola nadpriemerne vysoká. Uvedené dokazuje aj fakt, že jej otec na výživu a na úhradu výdavkov posielal cca 10 000 eur mesačne. Takisto má za to, že životnú úroveň otca najdôveryhodnejšie preukážu výpisy z jeho bankových účtov aspoň z obdobia posledného
roka. Podľa jej vedomostí má otec minimálne bankový účet vedený SLSP a bankový účet vedený v Tatrabanke a.s., pričom jeho mesačný príjem odhaduje minimálne na úrovni 20 000 až 30 000 eur mesačne. V závere návrhu matka uviedla, že otec jej bráni v styku s maloletou dcérou T.O., stavia sa do pozície jedno - rodiča, čo má veľmi zlý vplyv na citové prežívanie takej záťažovej situácie ako je rozvod rodičov. Táto situácia je o to absurdnejšia, že od narodenia maloletých detí ich osobnú starostlivosť zabezpečovala väčšinou len ona. Okrem toho maloletá T. netrávi s bratom dostatočný čas na to, aby si mohli budovať súrodenecké puto. V súčasnosti dcéra T.O. viac času trávi s opatrovateľkou ako s vlastnou mamou. Podľa názoru matky, nariadenie neodkladného opatrenia umožní predísť dlhším komunikačným nezhodám medzi rodičmi ohľadom starostlivosti o maloleté deti, čo je zbytočne stresujúce pre všetkých zúčastnených. Takisto si budú môcť rodičia a maloleté deti vyskúšať aká forma starostlivosti je v záujme maloletých detí pred tým ako súd meritórne rozhodne vo veci. Preto navrhuje, aby súd neodkladným opatrením rozhodol o otázke starostlivosti o maloleté deti na čas do rozvodu manželstva. Nakoľko otec od februára 2025 neprispieva na výživu maloletých detí a je podľa jej názoru dôvodné sa domnievať, že prispievať nebude až do právoplatného skončenia súdneho konania, pričom neplnenie jeho vyživovacej povinnosti voči matke ako manželke a maloletým deťom reálne ohrozí platobné záväzky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti. Matka dodala, že náklady na výživu maloletých detí sú vysoké, pričom ona nedisponuje takými nadštandardnými príjmami ako otec. Osobne uhrádza väčšinu nákladov na maloleté deti, najmä na V. ako aj náklady na bývanie vo všetkých nehnuteľnostiach, v ktorých v súčasnosti s otcom samostatne žijú.
4. Dňa 12.05.2025 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie otca maloletých detí k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Vo svojom vyjadrení otec uviedol, že matka v návrhu neosvedčila splnenie hmotnoprávnych podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potrebu bezodkladnej naliehavej úpravy pomerov na strane maloletých detí ako to predpokladá zákona a dôvodnosť jej obáv, bezprostredne hroziacu ujmu maloletých detí. Dodal, že splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení matky, no je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, čo je povinnosťou matky. Naviac matka, z jeho pohľadu, žiadne tvrdenia v tomto smere v návrhu neuviedla a takéto obavy ani nevplývajú z dôkazov, lebo matka žiadne nedoložila. Otec dodal, že matka musí, pokiaľ chce byť úspešná, osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Osvedčenie pritom znamená preukázanie reálnej hrozby. V tomto prípade nepostačuje iba obava, čo do výroku I., a II. a III . a IV. a V. naviac čo do výroku VI. žiadna hrozba ani nebola preukázaná, nakoľko ako otec nielenže platí výživné ale platí aj výdavky na domácnosť a osobne sa o maloleté deti stará, najmä o maloletú T.. Podľa názoru otca je zrejmé, že ku dňu podania návrhu ako aj ku dňu písania vyjadrenia a ani ku dňu rozhodovania žiadna hrozba vo vzťahu k porušovaniu práv maloletých detí z jeho strany nehrozí a ani nie je reálna. Matka vo svojom návrhu neosvedčila potrebu bezodkladnej naliehavej úpravy pomerov maloletého V. a T. tak ako to predpokladá zákona, a to vo vzťahu k potrebe zverenia maloletého V. neodkladným opatrením do osobnej výlučnej starostlivosti matky ako aj potrebe maloletú T. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, k potrebe upraviť neodkladným opatrením styk otca s T. ako aj V. a upraviť platenie výživného na maloleté deti V. F. T.. Matka taktiež neosvedčila ani existenciu obavy, že výkon rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom bude ohrozený, preto vzhľadom na skutočný stav veci nevidí potrebu bezodkladnej úpravy pomerov tak ako to navrhuje v návrhu matka. Rovnako tvrdenia matky, že: a) jej ako otec bráni v styku a stavia sa do pozície jedno - rodiča, čo môže mať vplyv vývoj T., b) že od narodenia maloletých detí s T. ich osobnú starostlivosť zabezpečuje väčšinou len matka (lekár, škola, škôlka, voľnočasové aktivity, starostlivosť o domácnosť), c) že maloletá netrávi s bratom dostatok času, aby si mohli budovať súrodenecký vzťah a trávi viac času s opatrovateľkou ako matkou a d) že nariadenie neodkladného opatrenia odstráni komunikačné nezhody a rodiča si budú môcť vyskúšať formu starostlivosti, považuje za nepravdivé a účelové. Otec ďalej uviedol, že matka sa dňa 24.03.2025 odsťahovala so spoločnej domácnosti z adresy spoločného bydliska Š. XXXX/XX, XXX XX Z., a to aj s maloletým V., do nového bydliska na adrese: N. XX, XXX XX B., kde si prenajala trojizbový byt. Následne po odsťahovaní matky do nájmu mu obmedzila styk s maloletým V., tvrdiac, že sa o deti on nevie starať. Napriek tomu, že matka pôvodne v SMS správe navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, tak k 27.03.2023 ju s jeho prekvapením odmieta. V tejto súvislosti sa snažil s matkou uzatvoriť rodičovskú dohodu na úpravu styku a zverenie s maloletých detí, avšak matka návrh negovala. Podľa názoru otca nie je namieste tvrdiť, že on bráni matke v styku a stavia sa do pozície jedno - rodiča, čo môže mať vplyv vývoj T.. Matka v návrhu, z jeho pohľadu, žiadnym spôsobom nesporuje doterajší stav, že maloletý V. je v jej starostlivosti a tým
sú ohrozené potreby maloletého. Napriek tomu matka navrhuje aby bolo určené výrokom VI., že "Súd zveruje maloletého V. T., I.. XX.XX.XXXX na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky". Na strane druhej však matka rovnakú situácií, keď si maloletá T. sama zvolila za preferenčného rodiča jeho ako otca a ostala s ním žiť v pôvodnej domácnosti na F. Š. XXXX/ XX, XXX XX Z., odkiaľ sa matka s maloletým V. dňa 24.03.2025 odsťahovala na adresu N. XX, Z., hodnotí za dôvod aby maloletá T. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ matka navrhuje zverovanie detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov ako vyskúšanie starostlivosti, je namieste, aby aj V. bol teda zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na skúšku. Otec ďalej uviedol, že matka v návrhu ohľadom realizácie styku T. s rodičmi neuvádza pravdu. Matke nebráni v styku s T. a snaží sa vyriešiť situáciu v záujme maloletej, avšak zverenie T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov si vyžaduje podrobné dokazovanie a prácu s psychológmi, čo aj sám navrhoval a snažil sa s matkou dohodnúť. Nakoľko ale matka nesúhlasí so psychológom, tak nariadenie neodkladného opatrenia ako navrhuje matka, resp. akéhokoľvek neodkladného opatrenia, z jeho pohľadu neodstráni komunikačné nezhody, nakoľko práve matka ako navrhovateľka si musí uvedomiť, že presťahovanie dieťaťa z miesta obvyklého pobytu do iného prostredia a náprava s tým spojenej traumy u T., nie je jednodňová záležitosť a neurýchli to ani meritórne rozhodnutie súdu v neodkladnom opatrení. Otec poukázal na to, že matka napriek tomu, že deklaruje súhlas so sedením u psychológa, ho reálne sabotuje a oslovená psychologička pani Mgr. Mária Tóthová Šimčáková sa vyjadrila, že nebude riešiť T., keď je tam nespolupracujúci rodič. Matka reálne nespolupracuje, nedvíha telefóny, preto zrejme kalkuluje s nariadením neodkladného opatrenia. Otec dodal, že nebráni v styku matky s T. a sa snaží dobrovoľne zorganizovať ich stretnutie, avšak matka v návrhu tvrdí opak, že to on jej bráni v styku. K dôvodom opustenia spoločnej domácnosti matkou, otec uviedol, že matka na strane jednej dôvod, prečo odniesla maloletého V. zo spoločnej domácnosti a prečo V. má byť v jej osobnej starostlivosti priamo neuvádza, avšak nepriamo ho v návrhu zdôvodňuje tým, že je to práve ona, ktorá sa od narodenia maloletých detí o ne osobne stará a zároveň uvádza, že zabezpečuje starostlivosť väčšinou len ona (lekár, škola, škôlka, voľnočasové aktivity, starostlivosť o domácnosť), teda nepopiera, že starostlivosť zabezpečuje aj on ako otec. V tejto súvislosti otec poukázal na komunikáciu v e-maile zo dňa 29.4.2025, kde matka sama potvrdila jeho ako zodpovedného rodiča. Otec ďalej uviedol, že pokiaľ ide o opatrovateľku, ktorú uvádza matka v návrhu, tak táto bola prítomná v domácnosti aj v čase keď s ním matka žila, teda pred dátumom 24.03.2025. Opatrovateľky boli súčasťou domácnosti od narodenia detí. Ako rodičia ich služby využívali pri oboch deťoch. Tento model matke umožnil doštudovať doktorát a vykonávať prácu mimo bydliska v Nitre, kde pracuje aj teraz. Nikdy ho nespochybňovala, až kým nezačala rozvodové konanie. Dnes v snahe, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, mu vyčíta presne to isté, čo sama dlhé roky využívala. Rovnako tvrdenie matky, že ako otec obmedzuje jej kontakt s deťmi, že s nimi manipuluje alebo im bránim v budovaní vzťahu s matkou, je nepravdivé a odporuje skutočnosti. Deti nie sú nástrojom vyjednávania a nikdy ich nezneužíval na riešenie partnerského sporu. Naopak deťom poskytuje stabilitu, každodennú starostlivosť, citové zázemie a ochranu pred konfliktmi. Nikdy im nebránil v kontakte s matkou. Maloletej T. nikdy neobmedzil žiaden kontakt. Komunikácia o stretnutiach prebieha výlučne preto, že matka trvá na písomnej forme dohodnutia kontaktu a zároveň odmieta telefonické dohovory. Otec ďalej poukázal na matkine tvrdenie, že "T. sa mi sama pri telefonickom rozhovore priznala, že otec všetky naše stretnutia schvaľuje, musíme sa dohovoriť s ním a nevie, čo má robiť." Toto tvrdenie je podľa otca skreslené a nezodpovedá skutočnému stavu. T. matke v skutočnosti povedala jednoduchú vetu, že "Dohodni sa s tatom." To je z jeho pohľadu bežná a prirodzená odpoveď dieťaťa, ktoré je zvyknuté, že o logistike sa rodičia dohodnú medzi sebou. Podľa názoru otca je zarážajúce, že takáto veta je následne prezentovaná ako priznanie pod tlakom či dôkaz manipulácie. Skutočný problém vzhliada otec v tom, že matka si s T. odmieta dohodnúť jednoduché stretnutie priamo a vždy požaduje sprostredkovanie alebo súhlas písomne. Súčasne po takmer každom telefonickom hovore s matkou sa T. emocionálne uzavrela, hoci sa dovtedy spolu s ním smiali, hrali a mali pozitívne naladený deň, po ukončení hovoru na približne hodinu prestala T. komunikovať, neodpovedala, nepozerala sa mu do očí a úplne sa stiahla do seba. Tento opakovaný jav bol psychologicky pozorovateľný a smutne výpovedný. Hoci sa nikdy nesnažil deťom zasahovať do ich postoja k matke, práve takéto reakcie z jeho pohľadu naznačujú, že problém vzťahu nevznikol na jeho strane. Pokiaľ ide o starostlivosť o V., matka v návrhu na nariadenie tvrdí, sa malému V. aktívne nevenuje a pozornosť rodiča nahrádza službami opatrovateľky a elektronikou. Toto tvrdenie je podľa otca v rozpore s realitou. Keď spolu s V., trávia čas (pripravuje mu stravu, sprevádza ho) je to kvalitne strávený čas, pri ktorom rozvíjajú jeho schopnosti. Otec dodal, že prítomnosť opatrovateľky počas pracovného času je z jeho pohľadu štandardné a overené riešenie, rovnako ako to matka roky využívala sama pri T.. Maloletej T. nevnucoval žiadne postoje, hovorí s ňou otvorene, primerane jej veku a vždy rešpektuje jej pocity na rozdiel od
matky, ktorá sa snaží kontakt vyžadovať aj vtedy, keď ho T. opakovane odmietla. Otec skonštatoval, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že T. navádzal k negatívnym postojom. Naopak aktívne s matkou komunikuje o T. potrebách, programe a snaží s matkou riešiť súčasný stav keď matku maloletá odmieta. Otec taktiež uviedol, že dôvodom, prečo ostala T. žiť s ním v spoločnej domácnosti, nie je ten, že by bránil matke v styku s T. alebo manipuloval s názormi T., ale skutočnosť, že maloletá nesúhlasí s tým, že ho matka ako aj spoločnú domácnosť, kde má maloletá zázemie, opustila. Zverením T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, by podľa názoru otca bol nenapraviteľný krok v jej psychickom vývoji. Otec v tejto súvislosti poukázal na správanie maloletej, kedy sa maloletá po telefonátoch s matkou opakovane, na hodinu odmlčí a je viditeľne rozladená a prestáva komunikovať, hoci predtým bola veselá, hrala sa alebo sa smiala. Tento stav je z jeho pohľadu výsledkom narušeného vzťahu, ktorý vznikol nezávisle od jeho intervencie, teda naopak ako sa snaží deklarovať matka. Pokiaľ má matka záujem o obnovenie intenzívneho kontaktu, musí sa to podľa názoru otca udiať prirodzene - budovaním dôvery, nie meritórnym súdnym nariadením. Otec ďalej poukázal na skutočnosť, že podal na Mestský súd Bratislava II, návrh na úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu, kde je podrobne opísaný skutkový stav, čo do aktuálnej situácie realizovania styku matky s maloletým V. a T., a čo do aktuálnej situácie realizovania styku otca s maloletým V. a T.. Otec opätovne poukázal na to, že matka z jeho pohľadu neosvedčila potrebu bezprostredne hroziacej ujmy, aby súd meritórne rozhodol o zverený maloletého V. do osobnej starostlivosti matky ani T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Ich stav je stabilizovaný aj keď je toho názoru, že aj maloletý V. by mal byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, čo však bude už vecou dokazovania v konaní vo veci samej. Otec dodal, že je nesporné, že posúdenie a rozhodnutie komu budú maloleté deti zverené do starostlivosti vyžaduje zo strany súdu vykonanie podrobného dokazovania (znalecký posudok), pričom na stabilizáciu dočasného skutkového stavu a z dôvodu neexistencie bezprostredne hroziacej ujmy a potreby stabilizácie, je takého rozhodnutie súdu, v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, nadbytočné a nie je ho možne osvedčiť ani pomocou matkou ponúknutých dôkazných prostriedkov. Vo vzťahu k návrhu matky ohľadom zverenia maloletého V. do osobnej starostlivosti matky a zverenia maloletej T. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov formou neodkladného opatrenia, podľa otca neexistuje odôvodnená obava, nakoľko maloleté deti nie sú v situácií preukazujúcej konkrétne ohrozenie, vyžadujúce úpravu pomerov. V danom prípade preto nie je potreba nariadiť neodkladné opatrenie navrhované matkou v časti úpravy zverenia maloletého V. a T. do osobnej starostlivosti matky, nakoľko skutočný stav si nevyžaduje okamžitý zásah a potrebu úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Aktuálny návrh zverenia detí, ktorý predložila matka, podľa otca nezodpovedá reálnej situácii ani dlhodobým postojom samotných detí. Dcéra T. už dlhodobo a konzistentne odmieta akýkoľvek osobný kontakt s matkou, o čom matka sama opakovane písala. Vo viacerých e-mailoch uvádza, že T. s ňou odmieta ísť bez doprovodu tretej osoby, má pred ňou obavy a v jej prítomnosti sa necíti komfortne. Pre stretnutia matka navrhuje len krátke, časovo obmedzené formy kontaktu v sprievode iných osôb, čo je podľa názoru otca samo o sebe dôkazom, že v súčasnosti nie je schopná plnohodnotného samostatného kontaktu s dcérou, nieto ešte pravidelnej striedavej starostlivosti. Situácia s V. je síce menej vyhrotená, no aj tu podľa otca existujú jasné signály. Dodal, že keď bol maloletý vyzvaný psychologičkou, aby nakreslil svoju rodinu, zobrazil seba, otca, sestru T. a opatrovateľku O., matku teda do kresby nezaradil. Toto nebolo ovplyvnené žiadnym pokynom či návodom. Dieťa samé intuitívne a spontánne vizualizovalo ľudí, ktorých považuje za blízkych a relevantných v jeho každodennom živote. Vzhľadom na tieto fakty považuje za potrebné, aby bola otázka zverenia detí rozhodnutá na základe znaleckého dokazovania, ktoré matka sama navrhuje. On túto možnosť víta a bude plne súčinný, pretože je presvedčený, že objektívne posúdenie vzťahov, prostredia a psychickej stability oboch rodičov a navrhne správny model starostlivosti. Nie je proti žiadnemu z týchto riešení a pokiaľ bude záver znalca vychádzať z potrieb dieťaťa, prijme ho ako rozhodujúci a bude sa mu prispôsobovať v záujme V. zdravého vývoja. Otec ďalej poukázal na správanie matky, kedy navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodiac ho záujmom maloletých detí, avšak na strane druhej by matka potrebu dočasnej úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom a bezprostredne hroziacu ujmu nevzhliadla a uzatvorila by rodičovskú dohodu, ak by matke ponúkol majetkove vyrovnanie. Matka totiž navrhuje prepis všetkých jej bytov, kúpu trojizbového bytu matke, taktiež že bude uhrádzať všetky úvery, nájomné a náklady na chod nehnuteľností vo vlastníctve matky, kým sa neprepíšu na otca a nekúpi matke nový trojizbový byt na jej meno). Otec zdôraznil, že celý proces uzavretia rodičovskej dohody je výrazne sťažený tým, že matka už niekoľkokrát naznačila, že možnosť dohodnúť sa na striedavej starostlivosti o syna si podmieňuje tým, že jej zostane byt. V priloženom návrhu od právneho zástupcu matky sa uvádza, že očakáva buď nový trojizbový byt v dobrej lokalite alebo ponechanie bytu na Š. U., vrátane vyrovnania hypotéky, avšak k deťom a o deťoch sa v tomto návrhu nehovorí vôbec. Bez akýchkoľvek pochybností je preto podľa otca zrejmé, že téma bytu a
starostlivosti o deti spolu súvisia. Takéto podmieňovanie uzatvorenia rodičovskej dohody zo strany matky je z pohľadu otca absolútne neprijateľné. Striedavá starostlivosť nemôže byť výmenou za nehnuteľnosť. Deti nie sú vec, ktorú možno podmieniť alebo vymeniť. Starostlivosť o deti musí vychádzať z ich potrieb, nie z vlastníckych požiadaviek. Bolo by preto veľmi nebezpečné, keby sa o ich budúcnosti rozhodovalo podľa toho, kto komu čo poskytne. K matkou navrhovanému zneniu petitu, otec uviedol, že výrok II. a III. sú nadbytočné a okrem toho nevykonateľné, pretože neobsahujú určenie času miesta kde sa maloleté deti odovzdajú druhému rodičovi. K matkou navrhovanému zneniu výroku V. otec uviedol, že sám sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal na Mestskom súde Bratislava II. Tento návrh mu bol zamietnutý, preto je toho názoru, že pokiaľ súd a zákonný sudca, ktorý rozhodoval o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezistil dôvody na úpravu pomerov nariadením neodkladným opatrením, musí rovnako tak skonštatovať, že nie sú dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré navrhuje matka, pretože aj z tvrdení uvádzaných matkou v návrhu síce vyplýva, že medzi matkou a ním ako otcom je prítomný konflikt, avšak z komunikácií je zrejmé, že nezabraňuje kontaktu matky s maloletou, snaží sa aktívne o ich stretnutia, navrhuje riešenia a navrhol aj rodičovskú dohodu aj návštevu psychológa. Taktiež rešpektuje právo matky a maloletej T. na styk a nehrozí, že maloletej je kontakt s matkou odopieraný. Ohľadom matkou navrhovanej úpravy vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, otec uviedol, že matkine tvrdenia sú nepravdivé. Na základe rozhodnutia má maloletú T. v starostlivosti, žije s ňou v spoločnej domácnosti a preto tvrdenie matky, že sa nepodieľa na hradení nákladov a odôvodnených potrieb maloletej T.Í. a nehradí výživné, je ťažko uveriteľné. Hradí maloletej výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienu, záujmové činnosti kreslenie, uhradil jej aj školné na súkromnej škole. Maloletá T. nie je v situácií preukazujúcej konkrétne ohrozenie záujmov maloletej dcéry, vyžadujúce úpravu pomerov a platenia výživného zo jeho strany. To, že platí výživné nadštandardne a nad rámec výšky odôvodnených potrieb maloletej, preukazuje aj dôkazne. Rovnako tvrdenia matky, že nehradí výživné a neprispieva na úhradu odôvodnených potrieb maloletého V., tiež nie sú pravdivé. Maloletému V. hradí výdavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienu, záujmovú činnosť. Maloletý V. preto rovnako nie je v situácií preukazujúcej konkrétne ohrozenie záujmov maloletého syna. Otec poukázal aj na tvrdenia matky, že si neplní vyživovaciu povinnosť voči nej ako manželke a reálne ohrozil platobné záväzky súvisiace so starostlivosťou o maloleté deti. Uviedol, že predmetom konania nie je výživné na manželku, avšak poukazujúc na jej tvrdenie je potrebné upriamiť pozornosť aj na životnú úroveň matky, kedy má matka vysokoškolské vzdelanie a pracuje v TPP, je zamestná v SAV Nitra, kde výška jej príjmu z je cca 1 300 eur. Matka súčasne pracuje na dohodu pre firmu jej matky, pričom keď odchádzala, matka jej mala posielať 900 eur mesačne. Okrem tohto má matka príjmy z prenájmu a súčasne je spoločníčka v obchodných spoločnostiach. Otec taktiež poukázal na to, že matka zamlčala vlastníctvo akcii spoločnosti MAINDER EQUITY a.s., Kališnická 16, Praha, v hodnote 8 723 000 CZK (363 458 EUR). Otec ďalej uviedol, že v rodičovskej dohode, ktorú matke doručil ešte dňa 20.03.2025, navrhol hradiť všetky náklady spojené so životom a starostlivosťou o deti. Tento záväzok si plní, aktuálne platí všetky výdavky súvisiace s dcérou, ktorá žije s ním a hradí aj náklady na syna. Návrh matky na výživné vo výške 3 000 eur mesačne na maloletú T. preto považuje za neopodstatnený a úplne odtrhnutý od reality, najmä keď všetky výdavky znáša výlučne on. V prípade maloletého V. opakovane vyzýval matku na vytvorenie zdieľanej tabuľky výdavkov, aby mohol transparentne a okamžite hradiť všetko potrebné. Napriek tomu takúto evidenciu matka účelovo neposkytla a odmietla aj jeho návrhy na dohodu, čím znemožnila bežnú koordináciu spolupráce, a to zrejme z dôvodu, aby pred súdom tvrdila, že si neplní vyživovaciu povinnosť a ani ju nemá v záujme plniť. V závere vyjadrenia otec uviedol, že za súčasného stavu, kedy matka v konaní vo veci samej ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázala reálne výdavky vynakladané na uspokojovanie potrieb maloletých detí a bráni v tom, aby mal možnosť reálne sa podieľať aj na nákladoch, ku ktorým mu matka odmieta oznámiť fakturačné údaje, nie sú maloleté deti po materiálnej stránke nijako ohrozené. Otec dodal, že výživné nariadené neodkladným opatrením má byť určené vo výške postačujúcej na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletých. Výživné navrhované neodkladným opatreným na T. 3 000 eur mesačne a na V. 1 500 eur mesačne, podľa názoru otca prevyšuje mnohonásobne akékoľvek bežné odôvodnené potreby maloletých, naviac ak školné platí on sám. Na margo matkou v návrhu predloženej sumarizácie nákladov u maloletého V., otec uviedol, že tieto sú nadhodnotené a preto je potrebné, aby si súd všimol, že matka jednorazové náklady na deti, ktoré už boli uhradené v minulosti, keď rodičia spolu žili, rozpočítava ako pravidelne sa opakujúce výdavky. Niektoré matkou deklarované náklady taktiež nemožno považovať ako odôvodnené, napr. poistka, hypotéky atď. Vzhľadom na prezentované skutočnosti, preto navrhuje, aby súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
5. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.05.2025, sa matka vyjadrila k vyjadreniu otca zo dňa 12.05.2025. Uviedla, že otec vo svojom vyjadrení uvádza, že žiadna hrozba ani nebola preukázaná, nakoľko otec nielen že platí výživné, ale platí aj výdavky na domácnosť a osobne sa o maloleté deti stará, najmä T. T.. Dodala, že otec k vyjadreniu priložil veľké množstvo pokladničných dokladov, ktorými v mesiaci apríl a máj 2025 nakupuje deťom hračky a oblečenie, nepredložil však žiadny dôkaz o svojom tvrdení, že jej platí výživné, pretože jej žiadne výživné neplatí. Pokiaľ ide o výdavky na domácnosť, tak náklady na bývanie v byte, v ktorom býva otec a dcéra uhrádza on sama, o čom predložila k návrhu na rozvod manželstva relevantné dôkazy. Kupovanie veľkého množstva hračiek a extrémne drahého oblečenia, nového zariadenia do bytu či pobytov v zahraničí (Taliansko, Monako, Česká republika, Francúzsko) resp. náklady na opatrovateľku, podľa názoru matky nemožno považovať za platenie výživného, tak ako to uvádza otec. Matka ďalej uviedla, že v podanom návrhu na rozvod opísala skutočnosti nasvedčujúce tomu, že jej nie je umožnené zo strany otca stretávať sa s dcérou, napriek tomu, že otca o tento styk opakovane žiada. Je pritom z jej pohľadu samozrejmé, že otec žiadnu hrozbu nepociťuje, pretože aktuálny stav kedy sa s T. nestretáva, pričom otcovi styk s V. umožňuje, mu v plnej miere vyhovuje. Otec k svojmu vyjadreniu nedoložil žiadny dôkaz o tom, že jej opakované tvrdenia, že sa s T. nestretáva, by boli nepravdivé. Keby otec takýmto dôkazom disponoval, nepochybne by ho súdu predložil. Podľa názoru matky je tomu tak preto, lebo jej absencia kontaktu s dcérou je založená na skutočnosti. Z komunikácie, ktorú otec predložil do súdneho spisu, podľa matky taktiež nevyplýva snaha otca umožniť, resp. motivovať jej stretnutie s T.. Od podaného návrhu na rozvod manželstva so svojou dcérou strávila 10 minút pri odovzdávaní syna a aj to v prítomnosti opatrovateľky. Matka ďalej poukázala na vyjadrenia otec, že "Nakoľko matka nesúhlasí so psychológom ..." alebo že "Matka napriek tomu, že deklaruje súhlas so sedením u psychológa, reálne ho sabotuje a oslovená psychologička pani Mgr. Mária Tóthová Šimčáková sa vyjadrila, že nebude riešiť T., keď je tam nespolupracujúci rodič. Matka reálne nespolupracuje, nedvíha telefóny atď., zrejme kalkuluje s nariadením neodkladného opatrenia." Tieto tvrdenia považuje za viac ako zarážajúce, rovnako ako to, že otec nemá problém vedome klamať v súdnom konaní. Dodala, že to bola práve ona, ktorá opakovane navrhovala, aby aj T. chodila k psychológovi. V čase keď otec formuloval a zasielal majetko-právne výzvy, ona zháňala dostupného detského psychológa pre dcéru. Kontaktovala celkom šesť špecialistov, pričom otcovi ponúkla dve alternatívy. Ďalší kontakt chcel prevziať on, čo vyplýva aj z priloženého emailu. Jeho požiadavke vyhovela, čo následne v súdnom konaní otec predkladá ako jeho "snahu" a jej "nezáujem". V súčasnosti je situácia taká, že má potvrdený termín u Mgr. Márie Tóthovej Šimčákovej dňa 19.05.2025. Podľa názoru matky, otec podaným vyjadrením sám deklaruje, že si neuvedomuje závažnosť faktorov, ktoré majú vplyv na zverenie maloletých detí do tej - ktorej formy starostlivosti, pričom nezanedbateľným faktorom, ktorý je braný do úvahy pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, je vek dieťaťa a citové puto k primárnemu rodičovi. Striedavá osobná starostlivosť sa neskúša a neodporúča pri tak maloletom dieťati ako je trojročný syn V., pretože deti v jeho veku potrebujú primárne pocit bezpečia a stability u jedného rodiča ako aj predvídateľnosť zmeny tejto starostlivosti. V návrhu na rozvod manželstva súdu ozrejmila prečo navrhuje zverenie maloletého V. do jej osobnej starostlivosti, a to aj s prihliadnutím na jeho vek, jej doterajšiu starostlivosť a všeobecné odporúčania sociálnej kurately, pričom zverenie detí predškolského veku do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov sa vyslovene neodporúča. Dodala, že s otcom sa dohoda ohľadom starostlivosti o maloleté deti dosahuje veľmi ťažko, nakoľko sa v týchto otázkach nominoval do pozície dominus litis, kedy presvedčil sám seba, že môže rozhodovať o živote detí bez ohľadu na názor ich matky, resp. bez ohľadu na ich najlepší záujem. Kým nebude vydané neodkladné opatrenie, resp. iné rozhodnutie o zverení maloletých detí do starostlivosti do času do rozvodu manželstva, otec bude, z pohľadu matky, zasahovať do práva maloletého V. na predvídateľnosť a stabilitu výchovného prostredia, ktoré mu v tejto fáze jeho života zabezpečuje ona ako matka. O syna sa po zdravotnej stránke aj po iných stránkach od narodenia starala výhradne ona, čo dokazujú iba jej podpisy z evidencie všeobecnej lekárky p. MUDr. A. Borošovej. Otec sa rozhodol do týchto aktivít zapájať až po jej odchode zo spoločnej domácnosti. Matka ďalej uviedla, že opatrovateľka je počas návštev maloletého V. prítomná v domácnosti takmer nonstop. Maloletý síce spomína, že bol u otca avšak pri konkrétnych aktivitách, napr. púšťanie pesničiek, hranie sa s hračkami, uspávanie, stále opakuje iba meno opatrovateľky, z čoho je podľa matky zrejmé, že otec sa maloletému nevenuje a pokračuje v nahrádzaní jeho úlohy opatrovateľkou. Taktiež voľnočasovú aktivitu v nedeľu v JumpFun, ktorú sa otec snaží preukázať prostredníctvom bločku ako dokladu svojej starostlivosti, absolvoval maloletý sám v sprievode opatrovateľky, pretože maloletá T. a otec boli doma. Touto informáciou disponuje od pani učiteľky zo škôlky, ktorej to maloletý sám rozprával. Preto podľa názoru matky, ak otec vo svojom vyjadrení uvádza, že "nie je preto zrejmé, že prečo ak matka navrhuje T. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nenavrhuje aj maloletého V. zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov", tak toto bolo jasne a dostatočne zodpovedané. Dodala, že otcovi sa v súčasnosti podarilo dosiahnuť to, že dcéra sa so ňou takmer nestretáva, čo otca dostatočne povzbudilo k tomu, aby tento istý postup začal aplikovať aj na maloletého V., o ktorého sa sama stará. Napriek tomu, že otcovi umožňuje styk M. V. aj na prespatie každý druhý víkend a umožňuje mu styk aj počas týždňa, otec sa svojvôle rozhodol bez predchádzajúceho dohovoru s ňou ako matkou vyzdvihnúť maloletého V. zo škôlky dňa 12.05.2025. V daný deň po syna prišiel uprostred gymnastiky, pričom nereagoval na prosbu pani učiteľky, aby počkal na ukončenie krúžku. Maloletý nebol upovedomený o tom, že otec príde po neho do škôlky a už vôbec nie o tom, že by mal stráviť noc bez svojej mamy. Otec jej maloletého nevrátil a napriek jej nesúhlasu si ho ponechal aj na noc, pričom v emailovej komunikácii v právnickom jazyku svojvoľne rozhodol o zásadnej a vzhľadom na nízky vek maloletého neprípustnej zmene režimu o ďalšej starostlivosti. Otec zobral maloletého zo škôlky skôr ako je bežné, pretože jeho cieľom bolo predbehnúť ju vo vyzdvihnutí dieťaťa. Z týchto dôvodov bola nútená nahlásiť túto skutočnosť na polícii. Matka ďalej uviedla, že čo sa týka starostlivosti o dcéru, otec jej nikdy nenavrhol v akom intervale by sa mohol uskutočňovať styk s T., neprišiel so žiadnym návrhom, ktorý by podľa jeho vnímania mohol T. vyhovovať. Podľa názoru matky, otec robí všetko preto, aby sa nemohla s T. stretávať a už vôbec nie v jej výlučnej prítomnosti. Matka dodala, že pred podaním návrhu na rozvod jej otec umožnil styk s dcérkou v kaviarni, pričom ale trval na tom, že tento styk umožní jedine v prípade, keď tohto stretnutia bude účastná aj otcova sestra K.. Takisto maloletá T. mohla stráviť víkend u starých rodičov v Banskej Štiavnici len za podmienky, že tam nebude ona osobne prítomná. S dcérou sa nemôže stretávať pritom ani vo svojom vlastnom byte, pretože otec využíva každú príležitosť na to, aby pred deťmi na ňu slovne útočil, znevažoval a kričal, čo je pre deti veľmi stresujúce. K téme opatrovateliek matka uviedla, že situácia pred odchodom zo spoločnej domácnosti je diametrálne odlišná od situácie, kedy so svojimi maloletými deťmi nežije každodenne v spoločnej domácnosti. Aj sám otec vo svojom vyjadrení uviedol, že tento model jej umožnil doštudovať doktorát a vykonávať prácu mimo bydliska v Nitre. Z vyjadrenia otca je teda, podľa matky, nepochybné, že opatrovateľky v domácnosti nahrádzali úlohu otca, nie matky, kedy v čase keď študovala, resp. pracovala a o maloleté deti sa logicky mal v tom čase starať ich otec, sa jeho starostlivosť nahrádzala službami opatrovateliek, pretože sa sám, v čase jej zaneprázdnenosti, nebol schopný o maloleté deti postarať, rovnako ako je tomu teraz. K aktuálnej situácií matka uviedla, že táto je diametrálne odlišná a ako matka netrávi s deťmi toľko času ako doteraz. To, že v minulosti boli využívané služby opatrovateliek v domácnosti podľa jej názoru nemôže byt' dôvodom na to, že v aktuálnej životnej situácii sa budú o deti starať cudzie osoby v čase, kedy môžu byt' so svojou matkou. Je preto na zvážení otca, či bude tráviť čas osobne so svojimi deťmi alebo na tento čas bude zabezpečovať opatrovateľku. Uvedené avšak nemôže byt' argumentom, že o deti je postarané a teda deti nemusia tráviť čas s ich matkou. Otec si podľa matky absolútne neuvedomuje skutočnosť, že o deti sa nestarajú rodičia len tým, že im kupujú hmotné veci, resp. že ich živia a šatia, ale aj tým, že deti trávia aktívny ale aj neaktívny čas v ich prítomnosti. Matka dodala, že otec sa vyslovene šikanóznym správaním snaží kontrolovať každý jej krok, avšak nepovažoval za potrebné ju informovať, že počas Veľkej noci zoberie maloletú T. do Paríža a ona sa o tom dozvedela až po ich návrate. Vo svojom vyjadrení otec sám priznal, že T. sama nerobí rozhodnutia o tom, kedy sa môže vidieť so svojom matkou a že T. komunikovala slovami "Dohodni sa s tatom". Problém je podľa matky v tom, že s otcom, ktorý trpí manipulatívnymi sklonmi a využíva obmedzovanie jej styku s dcérou ako trest za to, že sa rozhodla od neho odísť, nie je možné sa dohodnúť. Dodala. že s otcom telefonicky nekomunikuje, nie za účelom vedenia súdneho konania ale preto, lebo otec akúkoľvek vzájomnú ústnu dohodu prekrúca podľa toho, ako mu to práve vyhovuje a v telefonickom rozhovore využíva všetky formy komunikačného násilia, ktoré sa mu hodia. Dôležité je taktiež povedať, že s otcom písomne komunikuje ohľadom maloletého pravidelne a otca o všetkom informuje, čo otec nikdy nepoprel. K skutočnosti, že dcéra T. sa na stretnutí s ňou ako matkou nemôže dohodnúť bez "súhlasu tata", chce dodať, že správanie dcéry, konkrétne potreba validácie stretnutia zo strany otca, je len dôkazom jej emočného prežívania a toho, že v tejto životnej situácii sa bojí byt' sama sebou a robiť veci tak, ako cíti. Sám otec prijal skutočnosť, že dcéra T. nie je vysporiadaná s aktuálnou situáciou, kedy trávi čas len so svojím otcom. T. je uzatvorená do seba, pretože podvedome vníma fakt, že jej matka chýba, vzniknutej situácii nerozumie a zo strany otca jej nebol vytvorený priestor autenticky vyjadriť to ako to ona v živote teraz potrebuje, bez následného posudzovania jej rozhodnutí. Matka ďalej uviedla, že otec jej takisto navrhoval stretnutie v prítomnosti obidvoch rodičov a detí, pričom jej nesúhlas, ktorý pramení z toho, že chce deti chrániť pred ďalšími zbytočnými konfliktmi rodičov, používa proti nej, následne prestane so ňou komunikovať a stretnutia s dcérou jej už ďalej neumožňuje. Otec neumožní stretnutie v medickej záhrade bez jeho prítomnosti, pretože potrebuje mat' nad všetkým osobnú kontrolu. S otcom prestala komunikovať telefonicky aj z dôvodu, že po odchode zo spoločnej domácnosti veľmi rýchlo prišla na to,
že otec všetky manželské problémy rieši s dcérkou a takisto pred ňou o týchto problémoch telefonuje. Ako príklad matka uviedla situáciu, kedy jej otec telefonoval v čase kedy dcérka nastupovala po skončení vyučovania do jeho auta. Keď tento telefonát odmietla realizovať v jej prítomnosti, opäť to použil proti nej. Otec v podanom vyjadrení podľa matky nepreukázal a ani len netvrdil, že by bola T. zlou matkou, že nemá dostatočné rodičovské kompetencie na jej výchovu, že by sa T. T. nestarala, jej starostlivosť kedykoľvek zanedbávala, keď nepodložil existenciu žiadneho relevantného dôvodu na to aby nemohla mat' so svojou dcérou kontakt bez kontroly tretej osoby. Z jej pohľadu je neuveriteľné, že nemôže tráviť čas s dcérou, s ktorou vždy mala láskavý vzťah a vždy bola veľmi oddanou a starostlivou matkou. Dodala, že je potrebné si taktiež uvedomiť, že T. má 11 rokov, je teda vo fáze puberty a potrebuje vo svojom živote svoju matku. Vzhľadom k veku T., musí byt' predsa jasné, že T. potrebuje riešiť dievčenské témy primárne so svojou matkou ako ženou, nie len so svojím otcom alebo s opatrovateľkami, ktoré sa v živote detí v priebehu času neustále menia. Túto skutočnosť podľa matky dokladá jej komunikácia s otcom zo dňa 15.3.25, keď dcéra dostala menštruáciu a otec nevedel čo má robiť. Už vtedy boli vo vážnom partnerskom konflikte, kedy otec po incidente zo dňa 11.3.2025 bez jej súhlasu vycestoval s dcérou do zahraničia. Napriek tomu reagovala rešpektujúco, najmä s ohľadom na psychickú pohodu a komfort dcéry, na ktorej jej ako žene-matke veľmi záleží. V tejto súvislosti matka poukázala aj na email predložený otcom z 05.05.2025, v ktorom otec uvádzal, že sa porozprával o videu, ktoré spomínala, pričom maloletá potvrdila, že išlo o reakciu na tému sexuálnej výchovy v škole. Povedala, že preberali vzťahy a sex, ale na hodine nepochopila, čo má predchádzať čomu, a keďže sa nemala koho spýtať, zavesila otázku na internet. Sám otec už pritom aktuálne navádza dcéru aby sa v týchto otázkach obracala primárne na neho (na muža), nie na svoju matku. Matka v ďalšom obsahu vyjadrenia poukázala na otcove vyjadrenie, že prítomnosť opatrovateľky počas pracovného času je štandardné a overené riešenie rovnako ako to matka roky využívala sama pri T.. V tejto súvislosti považuje za potrebné, že počas pracovného času je maloletý V. v škôlke, nie je preto potrebné zabezpečovať prítomnosť opatrovateliek v tomto období. V čase keď syn V. v škôlke nie je, z dôvodu choroby, nachádza sa v starostlivosti svojej matky. Otec využíva služby opatrovateliek potom, ako syna privezie zo škôlky, čo jej maloletý opakovane komunikuje. Matka ďalej doplnila, že využívala opatrovateľky v čase, keď dcéra T. ešte nechodila do škôlky, nakoľko ako už bolo uvedené aj v návrhu na rozvod, otec sa maloletej v čase, keď bola malá vôbec nevenoval a nezabezpečoval jej dennodennú starostlivosť. Považovala preto za lepšiu voľbu nedať dcéru na každodenný pobyt do jasličiek ale v čase jej neprítomnosti alebo výkonu pracovných povinností zabezpečiť v domácnosti opatrovateľku. Z vyjadrenia otca podľa názoru matky vyplýva, že si neuvedomuje, že v životoch detí ako aj celej rodiny došlo k zásadnej zmene, a teda doterajšia prítomnosť opatrovateliek v živote detí bude musieť reflektovať' na zmenenú životnú situáciu. Deti potrebujú aktívnu a osobnú prítomnosť rodičov viac ako kedykoľvek predtým, pričom nie je v záujme maloletých detí, aby v čase, keď môžu tráviť čas so svojím rodičom, trávili čas v prítomnosti cudzej osoby, ktorá z ich života môže kedykoľvek odísť. Matka taktiež poukázala na to, že otec neuviedol ako sa snaží riešiť stav, kedy dcéra matku odmieta. Snahou otca je pravý opak, pretože chce dcéru úplne od svojej matky odstrihnúť, neumožniť im stráviť čas spoločne v súkromí bez kontroly otca alebo inej osoby tak, aby si s dcérou mohla opäť naštartovať a prehlbovať vzájomný vzťah. Okrem iného otec vo svojom vyjadrení uviedol, že "Pokiaľ má matka záujem o obnovenie intenzívneho kontaktu, musí sa to udiať prirodzene - budovaním dôvery, nie meritórnym súdnym nariadením." Kontakt s dcérou sa avšak podľa matky neobnoví prirodzene (absenciou vzájomnej prítomnosti), ale obnoví sa práve tým, že jej bude umožnené tráviť čas so svojim dieťaťom, v kľude, v bezpečí a hlavne v súkromní bez prítomnosti otca. Otec však tento prirodzený stav svojej dcére ani jej ako matke vedome neumožňuje, preto je potrebné, aby bol tento časový priestor nariadený súdnym rozhodnutím. Matka poukázala na to, že situácia je už tak alarmujúca, že podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je možnosťou ultima ratio. Do meritórneho súdneho rozhodnutia vo veci samej môže z jej pohľadu uplynúť ešte veľa času, preto je viac ako potrebné aby bolo matke umožnené tráviť čas so svojím dieťaťom ešte predtým ako budú na psychickom zdraví maloletej T. napáchané nenapraviteľné Škody. Otec vo svojom vyjadrení taktiež uviedol, že "Na stretnutia matka navrhuje len krátke, časovo obmedzené formy kontaktu v sprievode iných osôb - čo je samo o sebe dôkazom, že v súčasnosti nie je schopná plnohodnotného samostatného kontaktu s dcérou, nieto ešte pravidelnej striedavej starostlivosti". Uvedené tvrdenie podľa matky nie je pravdou. Časovo obmedzené formy kontaktu v prítomnosti tretej osoby boli podmienkami otca na to, aby vôbec mohla stráviť pár minút' času so svojim vlastným dieťaťom. Otca opakovane žiada, aby mohla s T. tráviť viac času, a to aj cez víkendy. Otec však tento styk odopiera. K tomuto stavu matka uviedla, že životnú situáciu intenzívne komunikuje so svojím psychológom, takisto s komunikujem aj vplyv situácie na život detí, v tejto oblasti sa intenzívne vzdeláva a všetky kroky smerujem k tomu, aby deti zvládli túto ťažkú životnú situáciu s čo najmenšou ujmou, napriek tomu, aké je to náročné.
Pravidelne komunikuje zdravotný stav svojich detí s lekármi, školským a škôlkarským psychológom, s pani učiteľkami T. aj maloletého V., vzniknutej situácii sa snažím rozumieť a vnímať ju v Širšom kontexte. K otcom navrhovanej rodičovskej dohode, matka uviedla, že rodičovská dohoda, ktorá bola predložená otcom je len dôkazom toho, že otec naďalej chce mat' kontrolu nad vzniknutou situáciou, pretože napríklad v nej navrhuje neupravovať styk s maloletou T.. Je tomu tak preto, aby sa nemohla M. T. stretnúť vôbec a aby tomuto styku mohol otec bez mantinelov zamedzovať tak ako doteraz. Čo sa týka striedania osobnej starostlivosti o maloletého V. v týždňových intervaloch, takýto návrh otca nie je v záujme tak malého dieťaťa, a už vôbec nie v tak dlhých intervaloch ako je týždeň - týždeň. Maloletý V. sa po dvoch nociach strávených u otca dáva do poriadku ďalšie dva dni, kedy sa opät' v jej prítomnosti upokojí. K osobe otca matka uviedla, že otec je prioritne motivovaný najmi majetko-právnymi otázkami, čo potvrdil aj pri poslednom prevzatí syna dňa 9.5.2025 od jeho starej mamy. Deň pred prevzatím jej poslal ďalšiu nezmyselnú výzvu na vrátenie akcií na jeho meno, ktoré nevie kde založil. V deň prevzatia sa namiesto zvítania so svojím synom rozhodol riešiť obchodné dokumenty, pričom syna si vôbec nevšímal. K tomuto vyjadreniu matka pripojila aj svedectvo starej mamy maloletých detí O. M., z ktorého vyplýva či už neustála prítomnosť opatrovateľky v domácnosti otca, ale aj fakt, že primárny záujem otca sú financie a majetky, nie záujem maloletých detí. Matka vo svojom vyjadrení ďalej poukázala na tvrdenia otca, že "Avšak na strane druhej by matka takúto potrebu dočasnej úpravy práv a povinnosti k maloletým deťom a bezprostredne hroziacu ujmu nevzhliada a uzatvorila by rodičovskú dohodu, ak by otec matke ponúkol majetkove vyrovnanie." Dodala, že je šokovaná týmto vyjadrením otca, ktoré ničím nepodložil a nie je ničím iným ako fabuláciou. Nikdy otcovi nepovedala, že podpíše rodičovskú dohodu v navrhovanom znení a nikdy ani nedávala do súvisu rodičovskú dohodu s majetkovým vyrovnaním. Z jej pohľadu sa ju takto otec vedome snaží vykresliť ako nečestnú osobu, čo je v kontexte reálnych skutočností, ktoré súdu preukážeme v riadnom súdnom konaní len otcovým pokusom ju pred súdom očierniť. Zanedbateľnou pritom nie je ani skutočnosť, že otcovi sama ponúkla majetkové vyrovnanie v tom znení, že jej zostane jej vlastný byt (bez zaťaženia hypotékou) a otec si ponechá spoločný byt značnej finančnej hodnoty, cez 1 mil. eur, rodinný dom na Donovaloch, všetky jej podiely v obchodných spoločnostiach ako aj akcie, na ktoré sa odvoláva). Taktiež tvrdenie otca, že "Otec zdôrazňuje, že celý proces uzavretia rodičovskej dohody je však výrazne sťažený tým, že matka už niekoľkokrát naznačila, že možnosť dohodnúť sa na striedavej starostlivosti o syna podmieňuje tým, že jej zostane byt" postráda z jej pohľadu akúkoľvek logiku, keďže byt aktuálne je v jej výlučnom vlastníctve. Otec z tohto bytu odmieta dobrovoľne odísť, pretože si je vedomý skutočnosti, že svojim odchodom by jej uľahčil životnú situáciu, a to nielen z ekonomickej stránky, nakoľko v súčasnosti musím platiť ešte aj nájom v novom byte, ale aj v otázke starostlivosti o maloleté deti, ktoré toto domáce prostredie dôverne poznajú. Skutočnosť, že maloletá T.Í. zostala v domácnosti žiť so svojím otcom súvisí práve s tým, že chcela zostať v byte ktorý dôverne pozná a je jej domovom, nie preto lebo chcela žiť s otcom. Matka ďalej uviedla, že návrh na mimosúdne vyrovnanie dala otcovi napriek tomu, že podľa odhadu jej právneho zástupcu by v súdnom konaní mohla žiadať omnoho viac. Chcela sa s otcom dohodnúť, aby si v konaní o rozvod manželstva vedeli reálne nastaviť kde budú po rozvode žiť a ako si dohodnú starostlivosť o deti. Jej snahy a úprimný úmysel sa však minuli účinku, nakoľko otec na tento návrh dodnes nereagoval. V kontexte výživného považuje za veľmi dôležité uviesť, že otec si maloleté deti v tomto citlivom období kupuje darčekmi neprimerane vysokej hodnoty a využíva svoju finančnú situáciu na obchodovanie s pozornosťou svojich detí. Pokiaľ ide o otcom predložené doklady, k tomuto dodáva, že otec predložil len platobné bločky a nie výpisy z bankového účtu o ich reálnej úhrade. Je teda ľahko spochybniteľne, či k nákupom z jeho strany aj reálne došlo. K blokom ktoré otec dodal uvádza, že otec priložil len doklady za obdobie od apríla do mája 2025. Otec v tomto krátkom časovom úseku nakupoval maloletým deťom väčšinou hračky, a to v neštandardne vysokej hodnote. Z dôkazov, ktoré otec predložil podľa matky nevyplýva, že by otec ako fyzická osoba reálne uhrádzal potreby maloletých detí. Z bločkov, teda nie výpisov platieb z účtu sa nedá overiť, či tieto položky otec skutočne nakúpil alebo mu bločky niekto daroval. Okrem toho z troch blokov, ktoré bližšie označila vo vyjadrení, podľa matky vyplýva, že položky boli zakúpené opatrovateľkou, nie otcom. Otcom predložené dôkazy predstavujú podľa názoru matky iba účelové nákupy, za účelom vedenia súdneho konania, pričom je viac ako dôvodné pochybovať o tom, kto v skutočnosti tieto nákupy realizoval na strane kupujúceho. Matka dodala, že otec nepreukázal vo svojom vyjadrení, že by hradil za maloleté deti výdavky nevyhnutné pre ich život a vývoj. Otec nepreukázal ani len platby na domácnosť v ktorej žije, nakoľko ich hradí ona a nepreukázal ani platby školy na T. ani iné reálne a zásadné výdavky na maloleté deti. V tejto súvislosti matka uviedla, že T. sa jej na stretnutí pochválila, že otec jej na narodeniny, ktoré mala v apríli, kúpil drahé topánky, značkovú bundu a kabelku. Zakúpená kabelka je pritom hodnote 2 000 eur, tenisky v hodnote 860 eur a bunda v hodnote 1350 eur. Podľa názoru matky je zarážajúce, že otec jej nechce prispievať na výživu maloletých detí, ale
dokáže za dva mesiace minút' na oblečenie a hračky pre deti viac ako 6 000 eur. Toto konanie otca je podľa nej samé o sebe svedectvom toho, že príjmy otca sú extrémne nadštandardné a využíva ich v súčasnosti ako nástroj na kupovanie si lásky a pozornosti detí, nie na to aby si plnil svoje vyživovacie povinnosti na maloleté deti. K vyjadreniu otca, že "Matka pracuje na dohodu pre firmu jej matky Viera Sykorjaková, s.r. o., pričom keď odchádzala, matka jej mala posielať 900 eur/mesačne a okrem toho má príjem z prenájmu," matka uviedla, že otec hovorí nepravdy, pretože sama k návrhu rozvod priložila pracovnú zmluvu, z ktorej vyplýva kedy bola uzatvorená ako aj dohoda o mzde, ktorú zatiaľ nepoberá. Nie je pravdou, že by mala s touto spoločnosťou uzatvorenú dohodu o vykonaní práce a nie je ani pravdou, že poberá príjmy z prenájmu, keďže otec ani len neuviedol, čo má prenajímať. K ďalším otcom predloženým dôkazom matka uviedla, že je zrejmé, že otec priložil výrezky komunikácie, z ktorej nie je zrejmé s kým a kedy komunikácia prebiehala, čo tejto komunikácii predchádzalo a ani čo sa touto priloženou komunikáciou má vôbec preukázať. Čo sa týka emailovej komunikácie, otec priložil vo väčšine iba svoje emaily, ktoré si vždy dôsledne pripravoval z dôvodu blížiaceho sa súdneho konania, pričom sa jej priznal, že na ich formuláciu používa ChatGPT. Matka poukázala na konkrétny email z 05.05.2025, v ktorom otec uviedol, že "K rozvrhom a krúžkom - áno, informácie, ktoré som ti poslal, vznikli aj s pomocou umelej inteligencie, ktorá mi pomáha efektívne pracovať s časom. Bolo to jasne označené ako návrh a uviedol som, že konkrétne kurzy ešte preverím. Pracujem aktívne s modernými nástrojmi, aby som zrýchlil vyhľadávanie a filtrovanie možností najmä keď ide o krúžky, ktoré musia súčasne vyhovovať trojročnému a jedenásťročnému dieťaťu. Ak by som mal manuálne prehľadávať všetky možnosti v celom meste, strávil by som nad tým celé týždne." Matka ďalej uviedla, že otec vo svojom vyjadrení potvrdil jej obavy a teda jasne deklaroval, že nebude platiť žiadne výživné na maloleté deti tak, aby bola ich životná úroveň v oboch domácnostiach, vzhľadom k nadštandardným príjmom otca, aspoň porovnateľná. Z jej pohľadu je naozaj šokujúce, že otec sa vo svojich vyjadreniach a emailoch jej adresovaných neustále odvoláva na rodičovskú rovnoprávnosť ohľadom starostlivosti o maloletého V., avšak vo veci starostlivosti o T. postupuje absolútne v rozpore so svojimi tvrdeniami a vzťah matky s dcérou vyslovene vedome bojkotuje. Podľa názoru matky vydanie neodkladného opatrenia je pre zachovanie psychickej integrity detí ako aj jej osoby vskutku existenčné, keďže otec jej nielenže stále neumožňuje pravidelné stretnutia s dcérou, ale už naplnil svoje vyhrážky a syna bez dohovoru vyzdvihuje zo škôlky a vyhráža sa, že tak bude robiť aj naďalej, keďže mu to zákon v tejto situácii umožňuje. Dodala, že otec jej stretnutia s jedným dieťaťom už dôsledne obmedzil, je preto viac ako pravdepodobné, že rovnako sa o to usiluje aj v prípade syna V.. Otec ignoruje, že maloletý je na ňu naviazaný a všetci zodpovední špecialisti, ktorí ho sledujú (psychológ, logopéd, špeciálny pedagóg, učiteľky v škôlke, všeobecný lekár, poverená pracovníčka z ÚSVPaR) potvrdili, že jej starostlivosť je vyhovujúca a syna dokonca výrazne napreduje po motorickej a jazykovej stránke. Podľa jej názoru syn potrebuje najmä predvídateľný režim, ktorý otec svojím konaním a navrhovaním stretnutí v nezmyselných intervaloch, v rozstupoch 2-3 dní, neustále narúša a zvyšuje svoju agresivitu. Má za to, že nie je správne aby otcovi bolo umožnené rozhodovať o maloletých deťoch autoritatívne, v pozícii, že ich spoločné deti vlastní a ona ako matka dcéru uvidí len vtedy, kedy to otec umožní. Mám tiež za to, že v prípade, ak sa rodičia nevedia na starostlivosti, resp. na styku rodičov s deťmi dohodnúť je jedinou autoritou, ktorá o tom rozhoduje, súd. Matka opakovane dodala, že otec jej dlhodobo neumožňuje pravidelný a predvídateľný styk s maloletou T.. Dostatočne ju neinformuje o živote maloletej dcéry a skutočnosť, že ako matka nemá o dieťati pravidelné informácie a stretáva sa s dcérou iba v minimálnej miere, jej neumožňuje udržiavať' vzťah so svojou dcérou a ani vykonávať svoje rodičovské práva. V závere vyjadrenia matka uviedla, že má za to, že osvedčila nevyhnutnosť okamžitého zásahu súdu vo forme vydania neodkladného opatrenia, nakoľko je presvedčená, že do ukončenia súdneho konania by sa jej mohla dcéra odcudziť do takej miery, že to zanechá dôsledky na jej duševnom zdraví. Má tiež za to, že potreba naliehavej a nevyhnutnej dočasnej úpravy pomerov je daná, pričom je v záujme maloletej dcéry aby trávila čas aj so svojou matkou, aby im bolo umožnené prehlbovať si ich vzájomný vzťah a aby napriek tomuto stresujúcemu obdobiu ktoré prežívajú, bolo maloletej umožnené vnímať, že napriek rozvodu neprichádza o lásku a podporu svojej matky, ktorá je pre jej zdravý vývoj potrebná rovnako ako láska od jej otca. Takisto je potrebné neodkladným opatrením zveriť maloletého V. do osobnej starostlivosti matky, s tým, že otcovi bude umožnené stretávať sa s maloletým V. v presne určených intervaloch, a teda bude môcť maloletého vždy vopred na styk s otcom pripraviť a maloletý V. nebude vystavovaný nepredvídateľným a jednostranným rozhodnutiam jeho otca. Vzhľadom na uvedené má za to, že existuje reálny predpoklad, že moje ústavou garantované právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť je ohrozené. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia zároveň dopĺňa aj o alternatívu žalobného petitu v časti úpravy osobnej starostlivosti o maloletú Olíviu, a to nasledovne: "Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou T. T., I.. XX.XX.XXXX na čas do právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva od Piatka párneho týždňa (od 16.00 hod.) do pondelka
nepárneho týždňa (do 8.00 hod.) s tým, že matka si maloletú prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku maloletú riadne a včas odovzdá v školskom zariadení, ktorú maloletá navštevuje; ak sa maloletá nebude v daný deň nachádzať v školskom zariadení, tak maloletú odovzdá v aktuálnom mieste bydliska otca; a vo Štvrtok nepárneho týždňa (od 16.00 hod. do 19.00 hod.) s tým, že matka si maloletú prevezme v školskom zariadení a po ukončení styku maloletú riadne a včas odovzdá v bydlisku otca.
6. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z návrhu matky, k nemu pripojených listinných dôkazov, rodných listov maloletých detí, vyjadrenia otca k návrhu zo dňa 12.05.2025, vyjadrenia matky zo dňa 17.05.2025, k nim pripojených listinných dôkazov, oboznámil sa s obsahom súvisiaceho spisu sp. zn. 27P/60/2025 a zistil nasledovné: 7. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: T. T., I.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Petržalka, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletej je W.. X. T., I.. XX.XX.XXXX a otcom V. T., I.. XX.XX.XXXX.
8. Z obsahu rodného listu maloletého dieťaťa: V. T., I.. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane X, pod poradovým číslom XXX, súd zistil, že matkou maloletého je W.. X. T., I.. XX.XX.XXXX a T. V. T., I.. XX.XX.XXXX.
9. Na tunajšom súde je vedené konanie pod sp. zn. 27P/60/2025, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: T. T., I.. XX.XX.XXXX a V.I. T., I.. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode, a to na základe návrhu matky, doručeného Mestskému súdu Bratislava II dňa 28.04.2025.
10. Z obsahu Potvrdenia o príjme matky, vystaveného zamestnávateľom: Archeologický ústva SAV, v. v. i., so sídlom Akademická 2, Nitra, súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem matky za obdobie 10/2025 - 12/2025 sumu 2 107,18 eur a za obdobie 01/2025 - 03/2025 sumu 1 362,57 eur.
11. Z obsahu listinných dôkazov predložených matkou súd zistil súd zistil nasledovné:
- z prehľadu mesačných nákladov na maloletú T. T., I.. XX.XX.XXXX, pripojeného matkou k návrhu, súd zistil, že matka vyčíslila mesačné náklady nasledovne: strava vo výške 274,04 eur; oblečenie vo výške 183,08 eur; škola vo výške 1689,17 eur; voľný čas vo výške 347, 50 eur; bývanie vo výške 315 eur, zubná hygiena a preventívna prehliadka 18,33 eur; očný lekár vo výške 5 eur; ortokeratológia vo výške 60,83 eur; poistka vo výške 120 eur; drogéria vo výške 50 eur; lieky vo výške 30 eur, paušál vo výške 40 eur; telefón vo výške 21,25 eur, notebook vo výške 25 eur, tablet vo výške 21,25 eur. Mesačné náklady spolu vo výške 3 200,46 eur.
- z prehľadu mesačných nákladov na maloletého V. T., I.. XX.XX.XXXX, pripojeného matkou k návrhu, súd zistil, že matka vyčíslila mesačné náklady nasledovne: strava vo výške 361,44 eur; oblečenie vo výške 166,58 eur; škôlka vo výške 391,17 eur; voľný čas vo výške 315,83 eur; bývanie vo výške 315 eur; zubár vo výške 8,33 eur; poistka vo výške 120 eur; drogéria vo výške 20 eur; lieky vo výške 30 eur a tablet vo výške 21,25 eur. Mesačné náklady spolu vo výške 1 749,61 eur.
- z prehľadu mesačných nákladov matky, pripojeného k návrhu, súd zistil, že matka vyčíslila mesačné náklady nasledovne: povinné platby za nehnuteľnosti vo výške 1 795,19 eur; strava vo výške 349,79 eur, rôzne (bývanie, tankovanie, drogéria, kaderníctvo, lieky, oblečenie, ...) vo výške 796,67 eur. Mesačné náklady spolu vo výške 2 941,65 eur.
- z fotokópie Pracovnej zmluvy zo dňa 20.03.2025, súd zistil, že dňa 20.03.2025 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi zamestnávateľom: Viera Sýkorjaková s.r.o., so sídlom Jozefa Horáka 26, Banská Štiavnica a matkou ako zamestnankyňou. Pracovný pomer bol zmluvnými stranami dohodnutý na dobu neurčitú, s dňom nástupu do práce 20.03.2025 a hrubou mesačnou mzdou vo výške 5,356 eur za každú odpracovanú hodinu. Ustanovený týždenný pracovný čas bol zmluvnými stranami dohodnutý na 1 hodinu.
12. Z obsahu rozsiahlej emailovej komunikácie medzi rodičmi, pripojenej matkou a otcom k ich podaniam v konaní, , vyplynulo, že medzi rodičmi je prítomný rodičovský konflikt v otázke styku otca s maloletým deťmi, pričom doposiaľ nedošlo medzi rodičmi k uzatvoreniu rodičovskej dohody.
13. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CMP"), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má priznať ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
19. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
20. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
21. Z citovaného ustanovenia (ods. 19), ako aj zo samotného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však nariadiť iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa prostredníctvom neodkladného opatrenia má poskytnúť ochrana ako aj o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (ustanovenie § 326 CSP).
22. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na skutočnosť, že ide o súdnu úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí, (ktorým sa priznáva osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, či dokonca zdravie alebo život maloletého vážne ohrozené za predpokladu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia spomenuté ohrozenie aj riadne osvedčí.
23. Názor súdu uvedený v odseku 22 vychádza zo zákonných predpokladov formulovaných v niektorých ustanoveniach o neodkladných a iných opatreniach súdu (§360 až 368 CM/), ktorý počíta v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu (kam spadá aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých) s nariadením neodkladných opatrení najmä v prípadoch, kedy sa maloletý ocitne bez akejkoľvek starostlivosti a je nevyhnutné neodkladným opatrením zabezpečiť jeho ochranu, vo veciach výživného a vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého.
24. Nadväzujúc na doposiaľ uvedené, možno uzavrieť, že účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletých detí s cieľom ochrany práv dieťaťa v prípade konkrétneho ohrozenia.
25. Po zvážení všetkých skutočností, ktoré účastníci vo svojich podaniach vo veci uviedli, oboznámením sa s obsahom súvisiacich spisov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd uzavrel, že v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako ho matka žiada nariadiť a ktoré vyžaduje právna úprava citovaná v predchádzajúcich odsekoch. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia posúdil ako nedôvodný, nakoľko nemal matkou ako navrhovateľkou za osvedčenú a ani z obsahu spisu nezistil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletých detí formou nariadenia neodkladného opatrenia. Súd je toho názoru, že otázka úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti ako aj výživného na maloleté deti, obzvlášť v tomto konkrétnom prípade, kedy mal súd za preukázané, že medzi rodičmi je eskalovaný vážny rodičovský konflikt, ktorý spôsobuje zásadné problémy v otázke zabezpečovania starostlivosti o maloleté deti, by nemala byť riešená prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, predstavujúceho nástroj zabezpečujúci úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou. Pre zasiahnutie do rodičovských práv a povinností bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie, v ktorom súd posúdi dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v širších súvislostiach a tak dostatočne a hodnoverne zistí, čo je v najlepšom záujme maloletých detí. Predmetné dokazovanie je však možné len v konaní vo veci samej, v rámci ktorého konania by účastníci mali priestor na prezentovanie svojich návrhov a argumentov, rešpektujúc najlepší záujem maloletých detí a v ktorom by bolo možné prijať jednoznačný záver o potrebe úpravy rodičovských práv a povinností ako aj úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyjadrenia oboch rodičov, ktorý zhodne navrhli vykonať znalecké dokazovanie s cieľom určiť, aká forma osobnej starostlivosti by bola vhodná pre maloleté deti. Súd taktiež prijal záver, že matka potrebu nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloletú T. vo výške 3 000 eur mesačne a na maloletého V. vo výške 1 500 eur mesačne, riadne neosvedčila a nepreukázala, že otec si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom neplní ani v nevyhnutnej miere. V zmysle uvedených záverov a vzhľadom na to, že nie sú dané zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení, súd návrh matky zamietol.
26. Súd bude ďalej pokračovať v konaní vedenom pod sp. zn. 27P/60/2025, o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, kde po zabezpečení dôkazov a ich vyhodnotení rozhodne vo veci samej. Súd dodáva, že ak do času, kedy bude rozhodnuté v konaní vo veci samej, bude preukázaná bezodkladná potreba úpravy rodičovských práv a povinností, súd nariadenie neodkladného opatrenia pre takýto prípad nevylučuje, pričom o nariadení neodkladného opatrenia môže v prípade potreby ochrany záujmov maloletých rozhodnúť aj bez návrhu. V čase súčasného rozhodovania o návrhu však súd potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu matky nezistil, nakoľko nebola dostatočne preukázaná. 27. Súd záverom apeluje na oboch rodičov, aby si uvedomili, že sú to v prvom rade oni, ktorí zodpovedajú za spokojné a šťastné detstvo svojich detí a ich zodpovednosť voči deťom, ktorá sa prejavuje ich každodenným správaním a postojom nemôže nahradiť žiadne súdne rozhodnutie.
28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.