Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-29-2025.pdf
PDF · 68.96 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/29/2025
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 28. mája 2025, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9Pp/109/2024 zo dňa 20. januára 2025 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku s a sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 9Pp/109/2024 zo dňa 20. januára 2025 bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol okresnému súdu doručený dňa 21. novembra 2024, a to vzhľadom k tomu, že okresný súd nezistil dôsledné a kumulatívne splnenie všetkých zákonom stanovených podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Zo všetkých troch zákonných podmienok bola splnená iba jedna formálna podmienka.
Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho oznámení (vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu v prítomnosti odsúdeného a prokurátora okresnej prokuratúry) podal odsúdený sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu neodôvodnil.
Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený súd, na podklade sťažnosti odsúdeného, preskúmal dňa 28. mája 2025 na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného, hoci je prípustná, podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, nie je ale dôvodná.
Trestný zákon pri aplikácii hmotnoprávneho inštitútu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody vyžaduje od súdu, aby skúmal, či sú u odsúdeného naplnené nielen formálne, ale aj materiálne podmienky podmienečného prepustenia. Až splnenie formálnej podmienky (odsúdeným vykonaná potrebná časť uloženého trestu) v kumulácii (spojení) s materiálnymi podmienkami (plnenie povinností odsúdeným a preukázané polepšenie sa v jeho správaní vo výkone trestu a očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) pri dôslednom zistení skutkového stavu môže vyústiť do právneho záveru súdu, že je možné odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, za súčasného obligatórneho určenia primeranej skúšobnej doby, s prípadne nariadením probačného dohľadu a uložením primeraných povinností a obmedzení, na posilnenie jeho účinku.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ obligatórne prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš vysoké riziko jeho recidívy. Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na možnosti jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na očakávaný účel trestu (§ 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.). Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti, alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
V posudzovanej veci okresný súd správne skonštatoval, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu dňa 19. decembra 2024, a zároveň rovnako dôvodne vyhodnotil, že ďalšie dve materiálne podmienky, ktoré sú rovnako ako formálna podmienka nevyhnutným predpokladom na zákonné rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného na slobodu s určením primeranej skúšobnej doby, dôsledne u odsúdeného splnené nie sú.
Aj podľa názoru krajského súdu možno u odsúdeného splnenie oboch materiálnych podmienok konštatovať nanajvýš iba v čiastočnej forme. Ako vyplýva z obsahu predloženého písomného hodnotenia riaditeľa ústavu na výkon trestu, v správaní odsúdeného neboli zaznamenané žiadne porušenia interných predpisov, jeho správanie a vystupovanie v podmienkach výkonu trestu je slušné, príkazy a nariadenia plní a rešpektuje bez pripomienok. Na druhej strane program zaobchádzania odsúdený vo výkone trestu neplní v celom požadovanom rozsahu, v bode edukácia sú konštatované rezervy, a to z dôvodu nekritického postoja k vlastnej trestnej činnosti, ako aj v časti aktivity vo voľnom čase, pretože do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája sporadicky. Odsúdený neplní ani bod vzťahy s vonkajším prostredím z dôvodu, že neudržiava sociálny kontakt (s rodinou) a ani sa nepokúsil doposiaľ kontakt nadviazať. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený a ani disciplinárne potrestaný. Resocializačnú prognózu riaditeľ ústavu vyhodnotil ako nepriaznivú, na základe vysokého rizika recidívy trestnej činnosti. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na podmienečné prepustenie odsúdenej osoby musí ako jednu z kritérií vyhodnocovať aj existenciu rizika recidívy odsúdenej osoby po prepustení na slobodu, a to v rámci tretej materiálnej podmienky, čo priamo vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák.
Ako vyplynulo zo spisového materiálu a ako správne a dôvodne na to poukázal aj súd prvého stupňa, odsúdený je osobou so sklonmi k páchaniu trestnej činnosti, od ktorej páchania ho neodradili ani viaceré odsúdenia či vykonané tresty, pričom k spáchanej trestnej činnosti nemá odsúdený doposiaľ jednoznačne negatívny postoj. Pokiaľ si ani aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody nedokáže uvedomiť škodlivosť páchania protiprávnej činnosti, je zrejmé, že náprava odsúdeného doposiaľ dovŕšená nie je a je nutné v nej pokračovať v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a sťažnostného súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože tieto konania z hľadiska jeho predmetu tvoria jeden celok, krajský súd na ďalšie vecne správne závery a presvedčivú argumentáciu súdu prvého stupňa vyplývajúce z odôvodnenia napadnutého uznesenia odkazuje, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožnil.
Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.