Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/3/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Máriou Černákovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/X, XXX XX E., proti žalovanému: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, XXX XX H. – I. B., o zaplatenie 5.000,- eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.01.2024 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.000,- eur, ako aj na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.04.2022 žalovanému odovzdal sumu 5.000,- eur v dobrej viere bez potvrdenia príjmu. Svedkom odovzdania peňazí bola J. A.. Táto suma mala byť použitá na otvorenie účtu firmy G., I. v D. H.. Žalovaný ho ubezpečoval, že po troch dňoch od vkladu si môže túto čiastku z účtu vybrať. Firma G. I. mala byť prevedená na jeho meno a J. A.. Prevod obchodného podielu firmy mal zariadiť žalovaný, ktorý ho ubezpečil, že čiastku 5.000,- eur do doby, kým sa uskutoční prevod firmy, vložil do notárskej úschovy. Všetky písomnosti potrebné k prevodu obchodného podielu boli pripravené a nimi podpísané dňa 08.06.2022 v F., vzhľadom však k tomu, že J. A. má exekúcie, žalovaný im povedal, že nemôže byť spoločníčkou a jediným spoločníkom by mal byť on. S tým už nebol stotožnený a od tejto transakcie sa rozhodol odstúpiť. Žalovaného požiadal o vrátenie týchto 5.000,- eur, avšak bezvýsledne. Viackrát bol vyzvaný telefonicky, ako aj formou SMS. Pokúšali sa aj o osobné stretnutia, na ktorých boli vopred dohodnutí, ale on sa nikdy nedostavil. Preto žalobca nadobudol presvedčenie, že zo strany žalovaného ide o podvod a neoprávnené obohatenie.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že k návrhu má zásadné námietky. Pokiaľ sa týka jeho osoby, nikdy od žalobcu neprevzal žiadnu sumu za žiadnym účelom. Žiadne finančné prostriedky neprevzal ani od údajných svedkov. Jedinou pravdivou skutočnosťou v uvedenom prípade je, že bol svedkom, ako pán A. poskytol finančné prostriedky žalobcovi spoločne s pani A.. Podpísal sa iba ako svedok na doklade o zapožičaní peňazí, že pán A. požičal pánovi B. 5.000,- eur. Ostatné skutočnosti a nároky uvedené v žalobnom návrhu sú klamlivé a neopodstatnené.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že na svoju česť prehlasuje a odvoláva sa na vyjadrenie žalovaného C. F., ktorý zaprel a hrubo klame, že od neho dňa 11.04.2022 neprevzal žiadne peniaze. V uvedený deň boli spolu s menovaným, ako aj so J. A. u I. A. na K. D. XX K. H. kvôli tomu, že C. F. presvedčil pána A. o tom, že dokáže zariadiť, aby prostredníctvom L. M. C. H. za svoju nehnuteľnosť v N. H. dostal čiastku až 480.000,- eur s tým, že by sa táto nehnuteľnosť asanovala a následne by sa na tom mieste postavil domov pre seniorov. Za týmto účelom malo dôjsť k prevodu obchodného podielu spoločnosti G., I. a zloženiu čiastky 5000,- eur na účet firmy v D. H.. Žalobca ďalej argumentoval, že C. F. bol veľmi presvedčivý a keďže on chcel pomôcť I. A. k získaniu sľubovanej finančnej čiastky, dohodli sa, že I.. A. mu požičia 5.000,- eur na vklad na účet, pretože C. F. ich presviedčal, že maximálne do týždňa sa tieto peniaze môžu z toho účtu vybrať a vzápätí vrátiť I. A.. Po odchode od A. na ulici odovzdal túto sumu 5.000,- eur do rúk C. F.. Žalobca ďalej uviedol, že si uvedomuje, že urobil chybu, keďže peniaze odovzdal bez dokladu v dobrej viere, že koná v prospech dobrej veci. Keďže k sľubovanému prevodu firmy nedošlo, preto sa mnohokrát snažil spojiť s C. F., aby získal späť tých 5.000,- eur, ktoré chcel vrátiť I.. A.. Ten sa mu vyhýbal, nereagoval na telefonáty a keď sa mali stretnúť osobne, tak ho oklamal a k stretnutiu vôbec nedošlo. Vyhľadali ho aj osobne spolu s I.. A. v N. O. XX v H., kde mal údajne bývať, ale ani tam sa im ho nepodarilo nájsť. Pochopil, že sa stal obeťou podvodníka, a preto na žalovaného podal aj trestné oznámenie, ktoré rieši Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislava IV, M. Sch. Trnavského 1 v Bratislave, P. Q. H.. Záverom žalobca čestne prehlásil, že všetky uvedené skutočnosti sú pravdivé a vyjadrenie žalovaného C. F. je bohapustá lož.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu na svoju česť prehlásil a odvolal sa na vyjadrenie žalobcu, ktorý zavádza a klame a popiera skutočnosti. Argumentoval, že menovaní A. B. a J. A. chceli kúpiť nehnuteľnosť od pána I. A., aby tam vybudovali dom pre seniorov. Chceli kúpiť aj firmu G., ale kúpa sa neuskutočnila, lebo obidvaja, aj pán A. B. a aj J. A., mali viacero exekúcií v danom čase. On (žalovaný) bol svedkom, keď prevzali peniaze od p. I. A.. On a jeho manželka podpisom svedčili na zmluve o pôžičke. S tými exekúciami sa nemohlo nič realizovať čo tvrdí pán B.. Oni tú sumu užili. S pánom A. sa stretli párkrát potom, lebo mu oznámil, že pán B. a pani A. sa mu vyhýbajú a skrývajú sa pred ním. Viackrát sľúbili, že dojdú do H., čakali na nich s pánom A. vždy a nikdy nedošli. V tom čase chodili po wellnessoch, čo vie potvrdiť aj pán A.. Potom pár mesiacov neskôr vymysleli tú udalosť a klamstvo. Raz už prokuratúra zastavila trestné stíhanie. O tom svedčí aj uznesenie prokurátora. Ďalšie skutočnosti a dôkazy odovzdá pred súdom na pojednávaní, lebo momentálne je jeho advokát na dovolenke. Žalovaný záverom čestne prehlásil, že všetky uvedené skutočnosti sú pravdivé a vyjadrenie žalobcu je nehorázna lož.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý v deň pojednávania o 08:16 hod. (pojednávanie bolo nariadené na 08:30 hod.) doručil súdu prostredníctvom e – mailu podanie, v ktorom ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal o odročenie pojednávania. V tejto súvislosti uviedol, že celý týždeň je v zahraničí na pracovnej ceste, ktorá sa už nedala zrušiť. Súd žalovaného obratom upovedomil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje a to z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania podľa . V tejto súvislosti súd len pre doplnenie udáva, že žalovaný si predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 17.05.2025, pričom ním tvrdenú, avšak ničím nepreukázanú existenciu prekážky na svojej strane súdu oznámil len 14 minút pred začiatkom nariadeného pojednávania. Žalovaný tak súdu tvrdenú náhlu prekážku na svojej strane ničím nepreukázal, pričom nepreukázal ani to, že o tvrdenej preukáže informoval súd bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby tak, ako to bolo uvedené aj v jeho písomných podaniach a teda na svojej žalobe zotrváva. Mrzí ho, že sa žalovaný nedostavil, lebo to trvá už tri roky. Zatajuje sa, nebolo možné sa s ním spojiť. Vec je riešená aj na polícii. Uznáva, že mu dal peniaze do ruky, ale bol to zlomok sekundy, on vtedy sľúbil, že mu ich do týždňa vráti. Peniaze boli určené do fondu na založenie účtu firmy G., ktorá mala realizovať zbúranie nehnuteľnosti, kde sa mal postaviť domov dôchodcov. Žalovaný sľúbil, že vie vybaviť aj nejaké eurofondy pre pána A.. Žalobca po predbežnom právnom posúdení veci súdom uviedol, že nevie, čo má ešte dodať. Na otázku súdu, k čomu majú byť vypočutí navrhovaní svedkovia, žalobca uviedol, že svedkyňa J. A. k tomu, že bola účastná, keď mu pán A. požičal peniaze a aj keď ich dával F., teda žalovanému. Výsluchom svedka A. má byť preukázané to, že žalovaného spolu s pánom A. hľadali osobne v N. O., kde mal vtedy bývať.

Titulom záverečnej reči žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá a chce, aby mu žalovaný vrátil tých 5.000,- eur, ktoré mu zapožičal, aby ich mohol vrátiť pánovi A. a aby bol konečne pokoj.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, oboznámil žalobu zo dňa 19.01.2024, trestné oznámenie zo dňa 16.02.2023, zápisnicu o trestnom oznámení - doplnenie zo dňa 14.11.2023, prílohovú obálku a z nej zmluvu o prevode obchodného podielu a spoločenskú zmluvu, vyjadrenie žalovaného zo dňa 25.06.2024, vyjadrenie žalobcu zo dňa 08.07.2024, čestné prehlásenie J. A. zo dňa 08.07.2024, vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.08.2024, vyjadrenie I. A. zo dňa 28.08.2024, úplný výpis z Obchodného registra SR ohľadom spoločnosti G., I. s dátum tlače 10.09.2024, aktuálny výpis z Obchodného registra SR ohľadom spoločnosti G., I. s dátumom tlače 10.09.2024, oznámenie OR PZ v Bratislave IV, odpoveď OR PZ v Bratislave IV, e – mail vyšetrovateľa spolu s prílohami (uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava IV, – 21 zo dňa 24.01.2025, uznesenie OR PZ v Bratislave IV, ČVS: ORP-160/3-VYS-B4-2023 zo dňa 18.08.2023), e – mailovú odpoveď vyšetrovateľa na žiadosť súdu zo dňa 17.04.2025, výpis z Obchodného registra SR ohľadom spoločnosti G., I. zo dňa 23.04.2025, úradný záznam Okresného súdu Levice zo dňa 26.05.2025, výpis z Obchodného registra SR ohľadom spoločnosti G., I. zo dňa 27.05.2025 a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Sporné medzi stranami sporu nebolo len to skutkové tvrdenie, že žalobca si požičal od I. A. sumu 5.000,- eur. Žalobca podľa názoru súdu v predmetnom konaní neuniesol bremeno tvrdenia, keď na základe minima skutkových tvrdení, ktoré v konaní uviedol, tieto nie je možné tieto subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu právnu normu a posúdiť tak, či platné právo umožňuje, aby mohlo byť nároku, ktorý žalobca uplatňuje, vyhovené.

9. Zo žalobcom predloženej Zmluvy o prevode obchodného podielu obchodnej spoločnosti G., I. zo dňa 08.06.2022 vyplýva, že prevodca, R. G. P., A., je jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti G., I., ktorý predmetnou zmluvou prevádza na nadobúdateľa v 1. rade, A. B. svoj 80 % obchodný podiel v spoločnosti, ktorému zodpovedá splatený peňažný vklad vo výške 4.000,- eur na základom imaní a na nadobúdateľku v 2. rade, J. A. svoj 20 % obchodný podiel, ktorému zodpovedá vklad vo výške 1.000,- eur na základnom imaní. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že prevod obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa v 1. rade a v 2. rade je odplatný, pričom kúpna cena za predmet prevodu 1 je v sume 4.000,- eur a kúpna cena za predmet prevodu 2 je v sume 1.000,- eur. V bode 3.3 zmluvy sa ďalej uvádza, že zaplatenie kúpnej ceny riadne a včas na prevodcom určený bankový účet bude mať medzi zmluvnými stranami účinky riadneho zaplatenia kúpnej ceny nadobúdateľmi. Pravosť podpisu prevodcu ako aj nadobúdateľov bola osvedčená na Notárskom úrade S. T. B. K. F., dňa 08.06.2022.

10. Z čestného prehlásenia J. A. zo dňa 08.07.2024 vyplýva, že táto na svoju česť prehlasuje, že bola svedkom toho, ako dňa 11.04.2022 A. B. odovzdal do rúk C. F. sumu 5.000,- eur, ktorá mala byť použitá na otvorenie účtu firmy v D. H.. Túto čiastku požičal A. B. pán I. A., bytom K. XX, XXXXX H., pretože C. F. ho presvedčil, že dokáže zariadiť, aby p. A. dostal za svoju nehnuteľnosť v N. H. veľmi zaujímavú cenu 480.000,- eur prostredníctvom L. M. C. H.. Podmienkou ale bolo zloženie čiastky 5.000,- eur na účet firmy. C. F. vtedy tvrdil, že táto čiastka môže byť vybratá z banky v priebehu týždňa a vzápätí vrátená p. A.. Túto skutočnosť môže dosvedčiť I. A., ako aj jeho manželka J. A., obaja bytom K. XX, XXX XX H.. Tvrdenie C. F., že žiadne peniaze neprevzal, je nehorázna lož! Nie je to prvý podvod menovaného. Na osobu C. F. je totiž podaných viac trestných oznámení za podvod na odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV.

11. Z vyjadrenia I. A. zo dňa 28.08.2024 vyplýva, že si prečítal vyjadrenie C. F. zo dňa 14.08. 2024, v ktorom tento uvádza nepravdivé skutočnosti. V tomto vyjadrení píše, že A. B. a J. A. viackrát sľúbili, že prídu do H., kde ich mal aj on čakať s ním, ale vraj nikdy neprišli. Ďalej C. F. píše, že A. B. so J. A. chodili po wellnessoch a odvoláva sa na to, že toto vie potvrdiť aj on. Chce zdôrazniť, že to, že na vyššie menovaných spoločne čakali v H., sa nezakladá na pravde, takisto ani o tom, že by chodili po wellnesoch, nemá žiadnu vedomosť. Nie je pravda ani to, že by sa oni pred ním zatajovali, práve naopak, C. F. nereagoval ani na jeho telefonáty a SMS, on sa zatajoval pred nimi! Keď aj reagoval, vždy sa vyhováral, že je mimo republiky. Finančnú čiastku 5.000,- eur požičal A. B. na podnet C. F. na vklad na účet firmy, ktorá mala odkúpiť jeho nehnuteľnosť v N. H.. Vzápätí po požičaní peňazí za jeho bránou A. B. odovzdal C. F. sumu 5.000,- eur bez dokladu, čo mu aj vytýkal. Spravil to v dobrej viere, aby peniaze mohol do týždňa z účtu vybrať a celú sumu mu mohol vrátiť. Poznamenáva, že s A. B. sa poznajú už

dlhé roky a nemá mu prečo nedôverovať. Toto sú vedomosti, ktoré môže k vyjadreniu C. F. dosvedčiť aj na súdnom pojednávaní ak to bude potrebné.

12. Z jednotlivých výpisov z Obchodného registra SR ohľadom obchodnej spoločnosti G., I. vyplýva, že od 10.12.2019 do 30.08.2022 bol jediným spoločníkom spoločnosti R. G. P., A.. Od 31.08.2022 boli spoločníkmi spornej obchodnej spoločnosti K. H. a B. H.. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 03.10.2024, sp. zn.: – 69, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 10.10.2024, bol vyhlásený na majetok dlžníka G., I. malý konkurz. Dňa 06.05.2025 bolo v obchodnom vestníku pod č. 85/2025 publikované oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Dňom 20.05.2025 bola predmetná obchodná spoločnosť z Obchodného registra SR vymazaná.

13. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava IV, – 21 zo dňa 24.01.2025 vyplýva, že prokurátor okresnej prokuratúry zrušil uznesenie vyšetrovateľa OR PZ Bratislava IV, ČVS: ORP-160/3-VYS-B4-2023 zo dňa 08.01.2025, ktorým podľa začal trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa sm. d) Tr. zák., a súčasne podľa vzniesol obvinenie osobe C. F., nar. XX.XX.X.XXX, trvale bytom G. XXX/X, H.. V závere uznesenia sa uvádza, že trestná vec je v súčasnosti v štádiu pred začatím trestného stíhania, a úlohou vyšetrovateľa OR PZ Bratislava IV bude doplniť trestnú vec vo vyššie naznačenom smere, aby bolo možné vydať meritórne rozhodnutie ( , , ). Rozhodnutie vo veci doposiaľ vydané nebolo, realizujú sa dožiadania o poskytnutie právnej pomoci.

14. Podľa (ďalej len „“), v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

15. Podľa , opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

16. Podľa , žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

17. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

18. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

19. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

20. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

21. Podľa , za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

22. Podľa , dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

23. Podľa , na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie tým nie je dotknuté.

24. Podľa (ďalej len „“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

25. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

26. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

28. Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

30. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 5.000,- eur a to titulom žalobcom tvrdeného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného na jeho úkor. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému dňa 11.04.2022 odovzdal sumu 5.000,- eur, ktorá mala byť použitá na otvorenie účtu obchodnej spoločnosti G., I. s tým, že žalovaný mal žalobcu ubezpečiť, že po troch dňoch od vkladu si môže túto čiastku z účtu vybrať, pričom žalovaný mal tiež zariadiť prevod obchodného podielu tejto spoločnosti na žalobcu a J. A.. Žalovaný prevzatie peňažných prostriedkov poprel.

31. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť a to pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcom ako aj následné neunesenie dôkazného bremena. V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné poukázať na , podľa ktorého je žalobca povinný pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, keďže pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. V tejto súvislosti tiež platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Porušenie povinnosti tvrdiť pravdivo a úplne má za procesný následok v podobe prehry sporu. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili. Dokazovanie neslúži strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú skutočnosti v jeho prospech. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti je základnou procesnou povinnosťou strany sporu a zahŕňa povinnosť uviesť všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, pričom túto povinnosť si strana sporu splní, ak uvedie také skutkové tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je potom možné k takémuto skutkovému tvrdeniu vykonať aj dokazovanie. Posúdenie skutkových okolností podľa určitej právnej normy je povinnosťou súdu (iura novit curia), ktorý posudzuje, či platné právo umožňuje, aby na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu, mohlo byť nároku, ktorý žalobca uplatňuje, vyhovené. Strana sporu je tak povinná uviesť substancované skutkové tvrdenia úplne a pravdivo tak, aby bolo zrejmé, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca má tak v sporovom konaní v prvom rade povinnosť tvrdenia a následne je povinný uniesť dôkazné bremeno, pričom už nesplnenie povinnosti tvrdenia, má za následok v podobe prehry sporu. Tu súd ešte pripomína, že nie je oprávnený nahrádzať procesnú aktivitu a splnenie procesných povinností strany sporu, pretože v opačnom prípade by išlo porušenie zásady rovnosti strán sporu.

32. Pokiaľ teda žalobca svoj procesný útok postavil na tom skutkovom základe, že žalovanému poskytol plnenie vo výške 5.000,- eur, ktoré plnenie žiada titulom bezdôvodného obohatenia späť, potom mal v tejto súvislosti uvádzať dostatok takých podstatných a rozhodujúcich substancovaných skutkových tvrdení, aby ich bolo možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a súčasne tiež preukázať, že tieto peňažné prostriedky žalovanému poskytol. Podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že obohatený sa obohatí na úkor majetku inej osoby o majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch, pričom predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť jednak veci, práva alebo iné

majetkové hodnoty, ktorých hodnotu možno vyjadriť v peniazoch. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za splnenia zákonom vymedzených predpokladov, a síce: a) vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peniazoch na strane obohateného, b) k získaniu tohto prospechu na strane obohateného došlo na základe niektorej právnej skutočnosti, ktorú predpokladá v alebo , c) vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje oprávneného z bezdôvodného obohatenia, pričom táto majetková ujma zároveň zodpovedá bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného. Po splnení uvedených predpokladov tak vzniká v zmysle jednak povinnosť obohateného vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo, požadovať vydanie tohto plnenia. Ako už súd uviedol, jednotlivé skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia sú obsiahnuté v a . Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí: plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a tiež poskytnuté plnenie za povinného, čo mal povinný podľa práva mal plniť sám.

33. Žalobca sa domáha voči žalovanému vydania plnenia titulom bezdôvodného obohatenia, avšak z tých skutkových tvrdení, ktoré boli v konaní tvrdené, je možné jednoznačne vylúčiť len skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v majetkovom prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu, keď táto skutková podstata bezdôvodného obohatenia spočíva v tom, že právny dôvod na plnenie od začiatku vôbec neexistoval. A keďže žalobca akési dôvody, pre ktoré mal žalovanému peňažné prostriedky poskytnúť, v konaní uvádzal, tieto tak napĺňajú existenciu právneho dôvodu plnenia v čase poskytnutého plnenia. Žalobca však v tejto súvislosti ďalšie také podstatné a rozhodujúce skutočnosti neuviedol tak, aby ich bolo možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a posúdiť tak, či nie je naplnená iná skutková podstata bezdôvodného obohatenia (plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, poskytnuté plnenie za povinného, čo mal povinný podľa práva mal plniť sám), prípadne či nárok uplatňovaný žalobou, nie je dôvodný z titulu existencie platného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

34. Žalobca mal teda v konaní uvádzať také skutkové tvrdenia, z ktorých by mohol súd dôsledne posúdiť, či medzi žalobcom a žalovaným vznikol nejaký platný záväzkový vzťah napr. titulom zmluvy zákonom upravenej a to či už podľa Občianskeho prípadne aj alebo zákonom neupravenej napr. podľa a pokiaľ áno, čo bolo konkrétne obsahom tohto záväzkového vzťahu, aké konkrétne práva a povinnosti stranám sporu týmto titulom vznikli, či si strany sporu tieto dojednané povinnosti riadne a včas splnili, či bol tento prípadný záväzkový vzťah nejakým spôsobom ukončený, resp. ide o stále existujúci záväzkový vzťah medzi stranami sporu. Pokiaľ by totiž išlo o existujúci platný záväzok, žalobca by sa voči žalovanému mohol domáhať len splnenia toho, k čomu sa žalovaný titulom tohto záväzkového vzťahu zaviazal (pokiaľ nebolo medzi stranami sporu dohodnuté aj niečo iné). Pokiaľ však záväzkový vzťah medzi stranami sporu zanikol, napr. platným odstúpením, bolo by potrebné posúdiť, či nie je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia spočívajúca v plnení z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Hoci žalobca v konaní tvrdil, že od transakcie sa rozhodol odstúpiť, nie je možné bez dostatku podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení posúdiť, či teda medzi stranami sporu vôbec došlo, a pokiaľ áno, k uzavretiu nejakého zmluvného typu (prípadne nepomenovanej zmluvy), s akými konkrétnymi právami a povinnosťami, či bola táto medzi stranami sporu dojednaná zmluva platná a či teda žalovaný od tejto zmluvy aj platne odstúpil a to či už zo zákonných alebo zmluvne dojednaných dôvodov. Pre prípad, že k platnému uzavretiu záväzkového vzťahu nedošlo (napr. pre absenciu dojednania podstatných náležitostí konkrétneho zmluvného typu, prípadne z iných dôvodov), potom by do úvahy prichádzalo tiež posúdenie uplatňovaného nároku titulom bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení z neplatného právneho úkonu, atď.

35. Žalobca však podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia tak, aby ich bolo možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu podľa názoru súdu neuvádzal, z jeho skutkových tvrdení nie je zrejmé ani len to, za akým konkrétnym účelom mala byť poskytnutá suma 5.000,- eur, či to bolo za účelom „otvorenia účtu spoločnosti“ ako to nazval sám žalovaný, alebo išlo o odmenu za sprostredkovanie uzavretia zmluvy resp. za obstaranie kúpy obchodného podielu atď., keď žalobca zároveň tvrdil, že žalovaný mal zariadiť prevod obchodného podielu, prípadne za oboje, pričom súdu sa zo samotným žalobcom predloženej Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 08.06.2022 tiež javí, že účelom prípadného, doposiaľ nepreukázaného poskytnutia peňažných prostriedkov vo výške 5.000,- eur, mohlo byť aj samotné zaplatenie kúpnej ceny za prevádzaný obchodný podiel. Ak by suma 5.000,- eur mala

slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny za prevádzaný obchodný podiel a úlohou žalovaného bolo tieto peňažné prostriedky vložiť na účet predávajúceho, potom v týchto intenciách by mohla byť otázna aj samotná otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom konaní. Napokon však ani skutočnosť, či bola kúpna cena za prevádzaný obchodný podiel zaplatená predávajúcemu alebo nie, nebola v konaní tvrdená, nieto ešte preukázaná, pričom ako vyplýva z výpisu z obchodného registra, sporný obchodný podiel bol v auguste 2022 prevedený na tretie osoby. Ani na nariadenom pojednávaní žalobca po predbežnom právnom posúdení veci, relevantné skutkové tvrdenia neuvádzal, uviedol len, že nevie, čo má ešte dodať. Tu nemožno ďalej opomenúť ani to, že žalovaný titulom záverečnej reči uvádzal, že žalovanému spornú sumu vo výške 5.000,- eur zapožičal. V zmysle vyššie uvedených skutočností ide tak podľa názoru súdu v predmetnom konaní o absenciu takých podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktorých neuvedenie už má za následok zamietnutie žaloby a to z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia žalobcom.

36. Žalobca v konaní tiež nepreukázal, že peňažné prostriedky, ktorých vrátenia sa od žalovaného domáha, žalovanému aj poskytol. Žalobca súdu v tejto súvislosti súdu predložil čestné prehlásenie J. A., ktoré samo o sebe, najmä vzhľadom na vzťah tejto osoby k osobe žalobcu, keď sa jedná o jeho priateľku, ktorá mala navyše rovnako ako žalobca obchodný podiel nadobudnúť, nemožno považovať za dôkaz túto skutočnosť preukazujúci. Ani pre prípad, že by suma 5.000,- eur mala slúžiť na zaplatenie kúpnej ceny sporného obchodného podielu, nemožno dospieť bez ďalšieho k záveru o poskytnutí peňažných prostriedkov zo strany žalobcu, nakoľko ani zo spornej zmluvy o prevode obchodného podielu nevyplýva, že kúpna cena bola ku dňu podpisu zmluvy uhradená. Tu opäť nemožno opomenúť, že sporný obchodný podiel bol napokon prevedený na tretie osoby. V tejto súvislosti je nutné ďalej uviesť, že na písomné vyjadrenie I. A., doručené súdu dňa 28.08.2024 súd neprihliadol, nakoľko tento nie je stranou v konaní a vykonanie takéhoto listinného dôkazu nebolo žiadnou zo strán sporu v konaní navrhnuté. Žalobca následne po nariadení termínu pojednávania doručil súdu návrh na výsluch svedkov a to J. A. a I. A., ktorý návrh nemožno považovať za kvalifikovaný, nakoľko žalobca v zmysle neoznačil skutočnosti, ktoré majú byť výsluchom svedkov preukázané. Na otázku súdu, k čomu majú byť vypočutí navrhovaní svedkovia, žalobca uviedol, že svedkyňa J. A. k tomu, že bola účastná, keď mu pán A. požičal peniaze a aj keď ich dával F., teda žalovanému. Výsluchom svedka A. malo byť v zmysle vyjadrenia žalobcu preukázané to, že žalovaného spolu s pánom A. osobne hľadali v N. O., kde mal vtedy bývať. Vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu je nutné uviesť, že skutočnosť, či žalobca spolu s navrhovaným svedkom I. A. žalovaného vyhľadával alebo nie, je v predmetnej veci bez právnej relevancie. Rovnako tak bez právnej relevancie je aj preukazovanie skutočnosti, či bola žalobcom navrhovaná svedkyňa J. A. účastná, keď mal I. A. žalobcovi požičať peniaze. Pokiaľ by sa svedeckou výpoveďou svedkyne J. A. malo preukazovať odovzdanie peňažných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému, ako už súd uviedol, vzhľadom na vzťah svedkyne k osobe žalobcu, by jej svedeckú výpoveď nebolo možné považovať za dôkaz túto skutočnosť preukazujúci a vyžadovalo by si to aj predloženie ďalšieho dôkazu, ktorý by tvrdenia tejto svedkyne podporil. Aj keby však bolo skutkové tvrdenie o odovzdaní peňažných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému preukázané, uvedené nič nemení na tej skutočnosti, že žalobca v prejednávanej veci neuniesol bremeno tvrdenia, ktoré je nevyhnutne potrebné nielen pre právnu kvalifikáciu prejednávanej veci a posúdenie žalobou uplatňovaného nároku, ale aj pre účinné uplatnenie procesnej obrany protistrany.

37. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní tak zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom strán sporu a výsluchom svedkov v prvom rade s poukazom na tú skutočnosť, že ak žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, potom nie je čo ani dokazovať. V ďalšom je potrebné uviesť, že je potrené dôrazne rozlišovať medzi výsluchom strany sporu a prednesom strany sporu. Výsluch strany sporu patrí medzi dôkazné prostriedky, pričom podľa , výsluch strany sporu môže súd nariadiť o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Výsluchom strán sporu ako dôkazným prostriedkom preto v žiadnom prípade nie je možné nahrádzať základnú procesnú povinnosť strany sporu a to tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti, keďže až splnenie tejto povinnosti, je a môže byť nasledované dôkaznou povinnosťou. Dokazovaním v sporovom konaní sa má totiž preukázať to, čo strany sporu tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili, keďže dokazovanie neslúži strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú nejaké skutočnosti v jeho prospech. Rovnako tak nie je možné nahrádzať skutkové tvrdenia ani výsluchom svedkov. Dokazovanie skutočností bez právnej relevancie a tiež dokazovanie odovzdania peňazí výsluchom svedkyne bez ďalšieho podporného dôkazu tak považuje súd v okolnostiach daného prípadu navyše za nadbytočné, neúčelné a teda v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

38. Zhrnúc tak zistený skutkový stav, keď žalobca riadne a včas v konaní neuviedol podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia tak, aby ich bolo možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a posúdiť tak, či nárok žalobcu nie je dôvodný z titulu existencie platného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, prípadne či nie je naplnená niektorá zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, súd žalobu žalobcu pre neunesenie bremena tvrdenia zamietol. Pre úplnosť sa žiada zároveň uviesť, že ak žalobca v konaní relevantné skutkové tvrdenia neuviedol, potom tieto nemôžu byť žalovaným ani relevantne popreté či nepopreté, v dôsledku čoho nemožno priznať žalobcom žiadané plnenie ani v zmysle . 39. Súd vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému voči žalovanému udáva, že toto nie je doposiaľ skončené, ak sa však v rámci neho preukáže spáchanie trestného činu žalovaným a získanie majetkového prospechu na úkor žalobcu, potom žalobcovi nebude nič brániť uplatniť si voči žalovanému nárok prostredníctvom iného právneho titulu.

40. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa , keď žalovaný bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanému preukázateľne v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnil, súd rozhodol, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Levice.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).