Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56Cpr-3-2024.pdf
PDF · 68.17 KB
Case nature
Subarea
56Cpr/3/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: G. O., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX Z., zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Eat Happy s.r.o., so sídlom Technická 7, 821 04 Bratislava, IČO: 50 350 927, zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 23 924 01 Galanta, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, zastúpený: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom Nám. Biely Kríž 3, 831 02 Bratislava, o určenie existencie nároku na náhradu škody z pracovného úrazu,
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2024 domáhal voči žalovanému určenia, že zodpovedá za škodu spôsobenú pracovným úrazom, pričom na podanie určovacej žaloby na súd bol odkázaný Sociálnou poisťovňou v Oznámení zo dňa 26.09.2024. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v práci sa mu stal pracovný úraz, ktorým mu vznikla škoda na zdraví a zamestnávateľ v konaní pred Sociálnou poisťovňou odmietol prijať zodpovednosť za tento pracovný úraz a žalobcovi tak vyplatiť náhradu škody. Sociálna poisťovňa v nadväznosti na postup zamestnávateľa odkázala žalobcu, aby v lehote 15 dní podal žalobu na súd a domáhal sa určenia existencie jeho nároku na náhradu škody z pracovného úrazu voči žalovanému, pričom žalobcovi oznámila, že ak v určenej lehote nepreukáže podanie žaloby, bude pri posúdení jeho nároku na náhradu škody vychádzať z existujúceho skutkového stavu veci.
2. Podaním zo dňa 16.12.2024 vstúpila do konania Sociálna poisťovňa, a to ako intervenient na strane žalovaného.
3. Žalobca dňa 07.05.2025 doručil súdu podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k ustáleniu súdnej praxe v tom smere, či v obdobnom prípade ako je žalobcov, majú všeobecné súdy posudzovať existenciu nároku žalobcu na náhradu škody z pracovného úrazu. Žalobca pritom poukázal na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/3/2024 zo dňa 09.12.2024. Veľký senát v rozsudku uviedol, že v rámci konania pred Sociálnou poisťovňou posudzovanie otázky existencie pracovného úrazu na účely sociálneho poistenia patrí výlučne organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, nakoľko sa jedná o predbežnú otázku v rámci samotného zákona o sociálnom poistení. Je tak povinnosťou Sociálnej poisťovne sa vysporiadať s tým, či úraz je skutočne pracovným úrazom a na ten účel musí v súlade s § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. presne a úplne zistiť skutočný stav veci. V rozsudku sa ďalej uvádza, že ak sa aj úraz považuje za pracovný na účely Zákonníka práce, samé o sebe to neznamená, že sa považuje za pracovný podľa § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pretože toto ustanovenie pri vymedzení pojmu „pracovný úraz“ neodkazuje na pojem pracovného úrazu podľa Zákonníka práce. Podľa § 14 Zákonníka práce
spory z pracovnoprávnych vzťahov síce rozhodujú všeobecné súdy, čo ale znamená, že súd môže rozhodovať len o tom, či sa úraz považuje za pracovný na účely pracovnoprávnych predpisov.
4. Keďže žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, súd konanie postupom podľa § 145 ods. 1 CSP zastavil. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, súd v súlade s § 146 ods. 1 CSP nezisťoval stanovisko žalovaného k zastaveniu konania.
5. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak strana zavinila zastavenie konania, súd podľa § 256 ods. 1 CSP prizná nárok na náhradu trov konania protistrane. Výnimočne, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, súd náhradu trov konania neprizná žiadnej strane (§ 257 CSP).
6. Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že v zmysle zmeny, resp. ustálenia súdnej praxe, ku ktorej došlo až v priebehu konania, konanie stratilo pre žalobcu účel, ktorý sa ním mal dosiahnuť. Keďže žalobca podal žalobu po tom, ako bol Sociálnou poisťovňou odkázaný na podanie tejto žaloby v určenej lehote, pričom v čase podania žaloby nebola judikatúra Najvyššieho správneho súdu v tejto veci ustálená a žalobca ani Sociálna poisťovňa nemohli v tom čase predvídať zjednocujúce rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu, má súd za to, že žalobcovi nemožno podľa § 256 ods. 1 CSP pričítať zodpovednosť za zastavenie konania a priznať nárok na náhradu trov konania žalovanému. Na druhej strane ani žalovaný nevyvolal dôvody, pre ktoré žalobca vzal žalobu späť. Zavinenie za zastavenie konania tak nemožno pričítať žiadnej zo strán. Súd preto dospel k záveru, že o nároku na náhradu trov konania je potrebné rozhodnúť postupom podľa § 257 CSP, a druhým výrokom tohto uznesenia nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán. Dôvody hodné osobitného zreteľa súd vidí v okolnostiach, za akých žalobca podal žalobu, pričom osobitne súd poukazuje na tú skutočnosť, že k zmene súdnej praxe došlo až po podaní žaloby.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) a m) CSP), ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.