Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-91-2024.pdf
PDF · 115.14 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/91/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkýň: 1/ A. B. A., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G. a 2/ A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G. H. XXX, XXX XX B. G., obe zastúpené advokátskou kanceláriou CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, proti žalovaným: 1/ I. J. K., C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX L. G., 2/ C. J. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A. M. XXXX/XX, XXX XX N., obaja zastúpení: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, o žalobe na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7C/15/2021 – 297 zo dňa 12. marca 2024, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. II. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV. p o t v r d z u j e. III. Rozsudok okresného súdu vo výroku VI. v časti priznania žalovanému 2/ voči žalobkyniam 1/ a 2/ náhrady trov konania v rozsahu 100 % p o t v r d z u j e. IV. Rozsudok okresného súdu vo výroku VI. v časti priznania žalovanej 1/ voči žalobkyniam 1/ a 2/ náhrady trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V. Žalovaný 2/ má voči žalobkyniam 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I.Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobkyne 1/ A. B. A., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, XXX XX G., žalobkyne 2/ A. D., C. D., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXXX, trvale bytom B. G. H. XXX, XXX XX B. G. a žalovanej 1/ I. J. K., C. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, trvale bytom K. XX, XXX XX L. G., k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedeným na Okresnom úrade O., katastrálny odbor, pre k. ú. G., a to:
- C-KN parcela č. XXX/X o výmere 276 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- C-KN parcela č. XXX/X o výmere 114 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- C-KN parcela č. XXX o výmere 27 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- C-KN parcela č. XXX o výmere 522 m2 záhrada,
- E-KN parcela č. XXX/X o výmere 56 m2 orná pôda,
- stavba na C-KN parcele č. XXX/X, rodinný dom číslo súpisné 139,
- stavba garáž na C-KN parcele č. XXX.
II. Súd do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 žalovanej 1/ I. J. K., C. F., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/ XXX, trvale bytom K. XX, XXX XX L. G., u r č u j e nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX Okresným úradom O., odborom katastrálnym pre k. ú. G., a to:
- C-KN parcela č. XXX/X o výmere 276 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- C-KN parcela č. XXX/X o výmere 114 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- C-KN parcela č. XXX o výmere 27 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- C-KN parcela č. XXX o výmere 522 m2 záhrada,
- E-KN parcela č. XXX/X o výmere 56 m2 orná pôda,
- stavba rodinný dom číslo súpisné XXX, L. P. I. H. XXX/X,
- stavba garáž na C-KN parcele č. XXX.
III. Žalovaná 1/ je p o v i n n á titulom ustupujúcich podielových spoluvlastníkov uhradiť žalobkyni 1/ vyrovnávací podiel vo výške 11.660,- €, žalobkyni 2/ vyrovnávací podiel v sume 11.660,- €, v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Súd žalobu žalobkýň 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .
V. Súd žalobu žalobkýň voči žalovanému 2/ z a m i e t a .
VI. Súd žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva okresný súd právne odôvodnil poukazom na ustanovenia § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Za nesporné považoval potrebu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj prikázanie veci za náhradu do výlučného vlastníctva žalovanej 1/. Pri určení výšky vyrovnacieho podielu okresný súd vychádzal z priemeru ocenenia nehnuteľností znalkyňou Q. R. G. a Q. K. B.. O nároku žalobkýň na vydanie bezdôvodného obohatenia právne rozhodol s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalobu žalobkýň 1/ a 2/ zamietol s odôvodnením, že nepreukázali ujmu, ktorá im mala vzniknúť nemožnosťou využitia vlastníckeho práva a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Žalobu žalobkýň voči žalovanému 2/ zamietol z dôvodu, že žalovanému 2/ v čase rozhodovania už nesvedčilo postavenie účastníka konania. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP (zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok) vzhľadom na úspech na strane žalovaných.
3. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalobkyne 1/ a 2/, a to proti výrokom rozsudku okresného súdu I. až III., IV a VI. V odvolaní namietli najmä určenie výšky vyrovnacieho podielu v sume 11.660,- EUR, ktorú súd určil ako priemernú hodnotu nehnuteľností pri akceptácii záverov dvoch znaleckých posudkov, a to č. XX/XXXX spracovaného znalcom - Q. R. G., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu zaokrúhlene 54.400,- EUR a znalecký posudok č. XXX/ XXXX spracovaný znalcom - Q. K. B., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu zaokrúhlene 85.500,- EUR. Napriek rozdielnym hodnotám, okresný súd nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie a nevysporiadal sa ani s nedostatkami znaleckého posudku č. XX/XXXX. Čo sa týka zamietnutia žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobkyne 1/ a 2/ v odvolaní uviedli, že nemali prístup do nehnuteľnosti, nakoľko nemali kľúč od nehnuteľnosti, navyše nehnuteľnosti strážil pes. Čo sa týka priznania náhrady trov konania žalovaným, okresný súd vyhodnotil otázku úspechu len cez prizmu prikázania nehnuteľností a nie vo vzťahu ku každému výroku samostatne. Navrhli preto zrušiť rozsudok Okresného súdu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom si žalobkyne zároveň uplatnili náhradu trov konania.
4. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu poukazovali na to, že strany sporu sa dohodli na hodnote predmetných nehnuteľností v sume 54.400,- EUR, pričom žalobkyne následne túto hodnotu už neakceptovali. K námietke nevykonanie dokazovania žalovaní 1/ a 2/ poukázali na to, že žalobkyne v prvostupňovom konaní nikdy nenavrhli vykonať kontrolný znalecký posudok na preukázanie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. K nároku žalobkýň 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaní 1/ a 2/ uviedli, že žalobkyne do konania nepredložili žiadne dôkazy ani nepodali návrh na vykonanie dokazovania, ktoré by preukazovali, že žalovaná 1/ sa užívaním týchto nehnuteľností bezdôvodne obohatila, alebo že by žalobkyniam bránila tieto nehnuteľnosti užívať. Čo sa týka náhrady trov konania, žalovaný 2/ bol v celom rozsahu voči žalobkyniam úspešný, pričom žalovaná 1/ mala
zrušením a prikázaním nehnuteľností do jej výlučného vlastníctva úspech vo veci, keďže sa tohto od začatia konania domáhala a za úspech možno označiť aj to, že jej súd uložil povinnosť zaplatiť vyrovnací podiel. Žalovaní 1/ a 2/ preto uloženie povinnosti nahradenia trov konania v prospech žalovaných považovali za spravodlivé. Žalovaní 1/ a 2/ rozsudok považujú za riadne odôvodnený, nearbitrárny, a preto navrhli rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. 5. Žalobkyne 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 31.07.2024 reagovali na vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/, odmietli, že by medzi stranami sporu došlo k právne záväznej dohode o hodnote nehnuteľností. Opätovne poukázali na záver okresného súdu ktorý uviedol, že ak nedôjde k dohode medzi stranami sporu, nariadi kontrolné znalecké dokazovanie, čo nerealizoval. Vo vzťahu k nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia opätovne poukázali na to, že im nebolo umožnené užívanie nehnuteľností. Naďalej za rozporné považujú rozhodnutie o trovách konania vzhľadom na výsledok konania.
6. Žalovaný 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 15.08.2024 zotrvali na záveroch vo svojom skoršom vyjadrí.
7. Žalobkyne v priebehu odvolacieho konania doručili súdu Oznámenie výsledku dohľadu Ministerstva spravodlivosti SR nad znaleckou činnosťou Q. R. G.. Žalovaní 1/ a 2/ k uvedenému oznámeniu uviedli, že z neho vyplýva, že neboli zistené závažné pochybenia pri vypracovaní znaleckého posudku č. XX/ XXXX a okresný súd postupoval správne, keď tento znalecký posudok hodnotil v zmysle voľnej zásady hodnotenia dôkazov. Zo záverov z oznámenia o výsledku dohľadu nepochybne vyplýva, že znalecký posudok č. XX/XXXX je riadnym zákonným dôkazom v tomto konaní.
8. Ďalšie písomné vyjadrenia stranami konania v odvolacom konaní predložené neboli.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1, 2 CSP), prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ bez nariadenia pojednávania (a contrario § 385 ods. 1 CSP) a rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., III. a časti VI. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, rozsudok okresného súdu vo výroku IV. a v časti trov konania týkajúcich sa žalovaného 2/ rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
11. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudku jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentmi vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napríklad Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).
12. Pochybením súdu je aj také nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré nereflektuje na skutkovú a právnu stránku veci, nevychádza z navrhnutých a vykonaných dôkazov a nedáva odpoveď na základné otázky sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Pokiaľ okresný súd vyhodnotil skutkový stav iba všeobecne a formalisticky bez toho, aby sa jasne, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. S prihliadnutím na nedostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu - najmä vo vzťahu k výroku III. ohľadne určenia vyrovnacieho podielu pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, odvolací súd musel rozsudok okresného súdu aj nadväzujúcich výrokoch I. a II. zrušiť a vec v tomto rozsahu vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. Predmetom konania vo veci samej, o ktorom okresný súd rozhodol vo výrokoch I. až III. bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným Okresným úradom O., katastrálnym odborom pre k. ú. G. na LV č. XXXX.
14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Súd prihliadne pritom na veľkosť podielu a na účelné využívanie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
15. V konaní nebolo sporné, že je potrebné zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo vzhľadom na nezhody medzi podielovými spoluvlastníkmi, taktiež nebolo sporné prikázanie veci za náhradu do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ I. J. K. vzhľadom na žalobný návrh žalobkýň 1/ a 2/, ako aj súhlas žalovanej 1/ s prikázaním nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva. Ani odvolaním žalobkýň 1/ a 2/ výroky rozsudku okresného súdu I. a II. neboli spochybnené, boli vnímané len ako vzájomne závislé výroky, keďže osobitný spôsob vyporiadania vyplýva z právnej úpravy. Odvolanie žalobkýň preto smerovalo vo vzťahu k výroku III. rozsudku okresného súdu, k určeniu výšky primeranej náhrady za prikázanú vec žalovanej 1/ ako vyrovnávacieho podielu.
16. Z celkového poňatia úpravy a povahy konania o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania niektorým zo spôsobov uvedených v ust. § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predmetom takéhoto konania musí byť vždy celá vec, a že predmet konania, ktorým je ako zrušenie, tak aj vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nemôže byť deliteľný. Celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci, hoci sa skladá z niekoľkých častí, nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Jednotlivé časti výroku nemožno z týchto prípadoch oddeľovať, súd musí mať možnosť posúdiť celú vec komplexne tak, aby súdne rozhodnutie zodpovedalo úprave hmotného práva a rešpektovalo ochranu vlastníckych práv garantovaných článkom 11 Listiny základných práv a slobôd (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 687/2004).
17. Hlavným dôvodom pre zrušenie rozsudku vo výroku I. až III. (vzhľadom na nedeliteľnosť výrokov) bolo nedostatočné odôvodnenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyniam 1/ a 2/.
18. Súd určí náhradu za prikázanie určitej veci niektorému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu zodpovedajúcu podielom z obvyklej ceny celej veci bez toho, aby túto výšku akokoľvek upravoval vzhľadom na vzájomné pohľadávky alebo kompenzačné námietky účastníkov. Primeranou náhradou v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa rozumie peňažná suma vo výške zodpovedajúcej podielu spoluvlastníka z trhovej ceny vyporiadavaných nehnuteľností. Ide teda o peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel, pričom primeranú náhradu je potrebné určiť podľa ceny veci v čase vyporiadania.
19. Ak súd prikročí k zrušeniu podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu na základe § 142 Občianskeho zákonníka, musí bezo zvyšku naplniť uvedené princípy a v konaní musí byť preukázané, či sú splnené všetky predpoklady pre to, aby za zrušenie spoluvlastníckeho podielu mohla byť aj fakticky poskytnutá primeraná náhrada. Naplnenie tohto kritéria nemôže byť založené len na úvahe súdu, ale musí mať jednoznačnú oporu v urobených skutkových zisteniach. Ak uvedená okolnosť nie je jednoznačne preukázaná, môže postup podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamenať zásah do práva vlastniť majetok, lebo nie je garantované, že vlastník bude svojho vlastníckeho práva zbavený pri poskytnutí primeranej náhrady. Primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel je nutné chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, ekvivalent umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený druhému spoluvlastníkovi. Základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste v čase rozhodovania súdu s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci. Pri stanovení primeranej náhrady sa prihliada predovšetkým k cenám, ktoré by boli v danom mieste a čase v súlade s ponukou a dopytom predať nehnuteľnosť obdobných kvalít, a náhrada tak musí vyjadrovať cenu závislú aj na dopyte a ponuke v danom mieste a čase. Pri stanovení výšky primeranej náhrady je teda potrebné vychádzať zo stavu veci v čase zrušenia podielového spoluvlastníctva a z jej ceny v čase jeho vyporiadania. Stanovenie výšky primeranej náhrady v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v závislosti na dobe zrušenia podielového spoluvlastníctva, na spôsobe jeho vyporiadania je súčasťou právneho posúdenia veci, a tak pokiaľ je táto náhrada vyčíslená nesprávne (t.j. nie v závislosti na všeobecnej cene nehnuteľnosti ku
dňu rozhodovania súdu prvej inštancie), spočíva takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie na nesprávnom právnom posúdení veci.
20. Okresný súd pri stanovení primeranej náhrady vychádzal zo záverov dvoch znaleckých posudkov; znalecký posudok č. XX/XXXX znalkyne Q. R. G. s určením všeobecnej hodnoty nehnuteľností na 54.400,- EUR a zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalkyne Q. K. B. s určením všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na sumu 85.500,- EUR) a ako objektívnu sumu určil priemernú hodnotu nehnuteľnosti pri akceptácii oboch záverov znaleckých posudkov. Takýto postup okresného súdu však nemožno považovať za súladný s princípmi vyjadrenými v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Základom pre stanovenie primeranej náhrady za nehnuteľnosť musí byť totiž jej všeobecná cena obvyklá v danom mieste a v čase rozhodovania súdu. Do úvahy neprichádza spriemerovanie hodnoty nehnuteľností na základe záverov znaleckých posudkov tak, ako to uviedol okresný súd, zvlášť, ak znalecké posudky, ktoré určili všeobecnú cenu obvyklú v danom mieste sú v cenovom ohodnotení nehnuteľností diametrálne odlišné. Okresný súd nevyhodnotil závery z jednotlivých znaleckých posudkov, neskonštatoval, v čom je zásadný rozdiel medzi týmito znaleckými posudkami, prečo určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností je také odlišné a ktoré sú tie skutočnosti, ktoré by umožňovali nezohľadniť ani jeden zo znaleckých posudkov. Matematické spriemerovanie ocenenia nehnuteľností nemôže byť rozhodujúce pre stanovenie výšky primeranej náhrady. Okresný súd totiž musí dôjsť k jasnému a presvedčivému záveru, že zistená všeobecná cena nehnuteľností zodpovedá cene, ktorá by bola v danom mieste a čase súlade s ponukou a dopytom predať nehnuteľnosť obdobných kvalít za obdobnú cenu. Pokiaľ závery znaleckého posudku č. XX/XXXX Q. R. G. boli korigované znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalkyne Q. K. B., súd mal rešpektovať druhý znalecký posudok. Pokiaľ však ani druhý znalecký posudok nebolo možné bezvýhradne akceptovať, k čomu došiel aj samotný okresný súd, keď uviedol, že pokiaľ medzi stranami konania nedôjde k dohode nariadi „kontrolné“ znalecké dokazovanie, nič nebránilo súdu nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, v ktorom by sa novo ustanovený znalec (napr. znalecký ústav) bol zaoberal aj závermi predchádzajúcich znaleckých posudkov a námietkami strán konania, aj keď stranami konania ďalšie znalecké dokazovanie nebolo navrhnuté, a to za účelom spravodlivého vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, aby súdne rozhodnutie zodpovedalo úprave hmotného práva a rešpektovalo ochranu vlastníckych práv všetkých podielových spoluvlastníkov. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. až III. a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Žalobkyne 1/ a 2/ sa domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ aj vydania bezdôvodného obohatenia rovnajúceho sa výške uplatneného nájmu za obdobie od 24.06.2019 do 23.06.2021.
22. Okresný súd ohľadne tohto uplatneného nároku žalobkýň 1/ a 2/ správne poukázal na ust. § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Pokiaľ žalobkyne 1/ a 2/ sa domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za špecifikované obdobie od žalovaných 1/ a 2/, museli preukázať, že bezdôvodné obohatenie skutočne vzniklo a vzniklo plnením niektorým z dôvodov uvedených v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo z nepoctivých zdrojov, či plnením za to, čo podľa práva mali plniť samy (§ 454 Občianskeho zákonníka). Pod majetkovým prospechom sa rozumie získanie majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch. Ide predovšetkým o stav, keď sa doterajší majetok obohateného rozmnoží, prípadne sa nezmenší, hoci bez získania bezdôvodného obohatenia by k tomu došlo. Žalobkyne však neuviedli, ktorý z uvedených dôvodov v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať za relevantný, pre ktorý by bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť. Vydanie bezdôvodného obohatenia je totiž striktne viazané na dôvody uvádzané v § 451 ods. 2 Občianskeho z zákonníka, resp. v § 454, pričom práve žalobcami, ktorí si vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňujú, musí byť tento dôvod aj skutkovo zdôvodnený. Užívanie nehnuteľnosti žalovanými 1/ a 2/, ktorí zároveň boli podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností, nemožno podriadiť pod dôvody zakladajúce vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobcovia 1/ a 2/ neplnili žiadnu povinnosť za žalovaných, na strane žalovaných nevznikol žiaden zisk z nepoctivých zdrojov či právneho dôvodu, ktorý odpadol, alebo z neplatného právneho úkonu, a taktiež žalovaní 1/ a 2/ neužívali nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Žalobkyne 1/ a 2/ preto neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie dôvodov
pre vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by žalobkyniam 1/ a 2/ vznikla aj majetková ujma neumožnením užívania nehnuteľností, túto by museli náležite preukázať. V konaní nebolo jednoznačne preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ úmyselne žalobkyniam bránili v užívaní nehnuteľností, zakazovali im vstup do nehnuteľností či nútili opustiť nehnuteľnosť. Pasivita žalobkýň 1/ a 2/ pri uplatňovaní svojho práva na vstup do nehnuteľností a ich užívanie, nemôže byť na ťarchu žalovaných 1/ a 2/. To, že žalobkyne 1/ a 2/ nedisponovali kľúčami od nehnuteľností (či už od vstupnej brány alebo samotného domu) neznamená, že žalovaní 1/ a 2/ im aktívne bránili vo vstupe do nehnuteľností, zvlášť, keď v konaní ani nebolo preukázané, že by sa žalobkyne vo vzťahu k žalovaným vstupu do nehnuteľnosti aktívne domáhali a zo strany žalovaných by im v tom bolo aktívne bránené. Rozsudok okresného súdu vo výroku IV., ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkýň 1/ a 2/ proti žalovaným 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto odvolací súd potvrdil ako vecne správny.
24. Žaloba žalobkýň 1/ a 2/ voči žalovanému 2/ bola zamietnutá rozsudkom okresného súdu aj vo výroku V. Tento výrok rozsudku okresného súdu nebol žiadnou zo strán konania odvolaním napadnutý. Žalovaný 2/ bol tak v konaní v celom rozsahu úspešný, pretože žaloba žalobkýň voči žalovanému 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia bola zamietnutá (výrok IV. rozsudku), ako aj žaloba žalobkýň 1/ a 2/ o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola voči žalovanému 2/ zamietnutá (výrok V. rozsudku) z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalovaného 2/, pretože v čase rozhodovania už nebol podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností. Žalovaný 2/ preto v konaní bol plne úspešným účastníkom. Pokiaľ okresný súd rozsudkom vo výroku VI. priznal žalovanému 2/ voči žalobkyniam 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 % - v tejto časti je rozsudok okresného súdu vecne správny, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku VI. - v časti priznania žalovanému 2/ voči žalobkyniam 1/ a 2/ náhrady trov konania v rozsahu 100 % potvrdil. Okresný súd v tomto rozsahu správne o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Nakoľko rozsudok okresného súdu však bol vo výrokoch I. až III. odvolacím súdom zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku VI. - v časti priznania žalovanej 1/ voči žalobkyniam 1/ a 2/ náhrady trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko ide o závislý výrok. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyniam 1/ a 2/ a žalovanej 1/ rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, v súlade s § 396 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zruší rozhodnutie, a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
26. Vo vzťahu k žalovanému 2/ ide o konečné rozhodnutie, nakoľko konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bude ďalej prebiehať len medzi aktuálnymi podielovými spoluvlastníkmi, teda žalobkyňami 1/, 2/ a žalovanou 1/. O trovách odvolacieho konania žalovaného 2/ preto odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a žalovanému 2/ ako úspešnej strane v odvolacom konaní tak priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.