Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoPs-2-2025.pdf
PDF · 126.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-37Ps/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v konaní vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, D., naposledy bytom E. X, D., štátny občan SR, zastúpený splnomocnencom Synergy Lawyers, advokátska kancelária, s.r.o., Gessayova 2473/25, Bratislava a procesným opatrovníkom Mestskou časťou D. - C. F., B. G. X, D., za účasti blízkej osoby : A. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. XX, D., zastúpená JUDr. Janou Viktóriou Žvachovou, advokátkou, Včelárska 21, Bratislava, o návrhu navrhovateľky: H. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom J. XXX/X, D., zastúpená splnomocnencom Šoltýs & Korniet, s.r.o., Brnianska 3725 / 43, Bratislava, IČO : 36 869 694, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 1. augusta 2024, č.k. B3-37Ps/15/2021-252, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zastavil konanie (výrok I.), štátu priznal nárok na náhradu trov dôkazov (výrok II.), nepriznal navrhovateľke nárok na náhradu trov konania (výrok III.) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že návrhom doručeným súdu dňa 6.12.2021 a doplneným dňa 26.1.2022 sa navrhovateľka, ako dcéra, domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony vyšetrovaného, svojho otca, z dôvodu, že po prekonanom úraze dňa 6.12.2019, kedy došlo k poškodeniu lebky a krvácaniu do mozgu, otec utrpel rozsiahle fyzické a psychické poranenia s trvalými následkami, najmä v duševnej rovine. Osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná ( ďalej aj posudzovaný ) má vážne poškodené kognitívne schopnosti, má ťažkosti s vyjadrovaním, nespoznáva osoby z jeho rodinného kruhu (vnúčatá), nepamätá si osobné udalosti zo svojho života a navrhovateľka má obavy, že otec nemôže čítať a súčasná manželka, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti, zamedzuje jej kontakt s otcom. Pri poslednom telefonickom kontakte sa otec vyjadroval veľmi obmedzenou slovnou zásobou na úrovni maloletého dieťaťa, používal neexistujúce slová, nevedel si spomenúť na mená. Viackrát žiadal, aby ho dcéra navštívila, čo však súčasná manželka neumožnila, zakázala. Teda nekoná v záujme otca a tiež scudzuje jeho majetok. V roku 2021 darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosť, ktorej je výlučným vlastníkom, na svoju manželku, s ktorou mal úmysel pred úrazom sa rozviesť a ktorá tieto nehnuteľnosti ponúka na predaj. Posudzovaný A. B. C. bol predvolaný na pojednávanie, dostavil sa, komunikácia s ním bola sťažená, na otázky súdu odpovedal stručne, rečový prejav bol výrazne obmedzený, pohľadom vyhľadával prítomnú manželku. Procesná opatrovníčka uviedla, že navštívili posudzovaného v mieste jeho bydliska na E. K. X B. D., kde bola prítomná aj manželka. Komunikácia s posudzovaným bola veľmi sťažená, väčšinou odpovedala manželka. Procesná opatrovníčka navrhla
znalecké dokazovanie. Pribratá účastníčka do konania-manželka posudzovaného na pojednávaní uviedla, že návrh je neopodstatnený. Stále žije spolu s manželom. Po dohode s manželom išla na istý čas k dcére, kam chodil aj jej manžel, mali spoločné oslavy, prespával tam. Po úraze manžela sa starala oňho denne, dochádzala do nemocnice, nosila mu jedlo, učila ho piť, používať lyžičku. Navrhovateľka intenzívne otcovi nevolala, bola za ním cca trikrát. Posudzovaný bol ochrnutý na pravú stranu tela, preto sa snažila mu vybaviť liečenie, cvičili s ním. Posudzovaný zvláda základné činnosti, vie sa sám osprchovať, obliecť, oholiť, je v pohode. Vie kde je a ona mu rozumie. Vie povedať čo chce, treba naňho ísť pomaly, ale pochopí a vie odpovedať. Navrhovateľka veľmi dlhú dobu nejavila záujem o otca, až keď zistila prevod nehnuteľnosti. Cez koronu neboli na tom finančne dobre, mali úver, splácali byt, predali byt, ktorí mali s posudzovaným v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v roku 2021 darovacou zmluvou jej manžel previedol nehnuteľnosť. Pri oboch týchto prevodoch bol prítomný u notárky. Návrh na rozvod nepodala, k lekárom chodí spolu s manželom. Autom boli pri mori, chodí plávať. Hodnotila zdravotný stav manžela v pohode, postihnutá je iba reč. Dôchodok je zasielaný na účet posudzovaného, ktorý pozná hodnotu peňazí, disponuje s platobnou kartou. Plánovali kúpu novej nehnuteľnosti. Do spisu bola dňa 21.12.2021 zaslaná písomná správa Mestskej časti D. – C. F., z ktorej vyplynulo, že vykonali šetrenie v domácnosti posudzovaného, ktorý v čase šetrenia býval v podnájme v rodinnom dome na E. K. X, D.. Bola prítomná aj jeho manželka. Na otázky odpovedal jednoslovne, niekedy nezrozumiteľne. Z odpovedí vyplynulo, že s príbuznými nie je v kontakte, mobil nemá. Manželka sa vyjadrila, že manžel je orientovaný časom, miestom a osobami. K lekárovi ho sprevádza, lieky mu dávkuje, stará sa o domácnosť. Z lekárskej správy UNB Bratislava zo dňa 25.2.2022 vyplýva, že posudzovaný prekonal dňa 6.12.2019 krvácanie do mozgu, bol opakovane hospitalizovaný, operovaný na neurochirurgii. Nasledovala intenzívna rehabilitácia v centre VITALITA, ktorá sa zopakovala aj v roku 2021. Vďaka rehabilitácii i vďaka manželke je pacient chodiaci, udržiava hygienické návyky. Zdá sa, že rozumie viac, ako vie hovoriť. Odpovedá jednoslabične. Z lekárskej prepúšťacej správy UNB Bratislava vyplýva, že bol hospitalizovaný od 19.12.2019 do 13.1.2020, kedy bol neschopný komunikácie. Zo správy Medicínskeho zariadenia Staré Grunty Mlynská Dolina, s.r.o., Bratislava, zo dňa 3.2.2022 vyplýva, že v porovnaní s predchádzajúcim vyšetrením zo dňa 2.9.2020 je nález v intrakrániu bez podstatnejších zmien. Zo správy tohto zariadenia zo dňa 30.12.2021 vyplýva, že posudzovaný prišiel na kontrolu v doprovode manželky, zistená jeho samoobslužnosť, adekvátne komunikoval. Z prepúšťacej správy UNB Pažítkova 4, Bratislava, oddelenie dlhodobo chorých , súd zistil, že posudzovaný bol hospitalizovaný od 29.1.2020 do 25.2.2020 a psychiatrické konzílium 3.2.2020 uviedlo dg.: FO11 mnohoinfarktová demencia. Z ošetrovateľského záznamu pri odchode klienta zo zariadenia Dúbravská Oáza pokoja a oddychu zo dňa 30.8.2020 vyplýva, že odchádzal do domácej starostlivosti pri vedomí, orientovaný miestom, časom a osobou, plná mobilita, pohybový systém funkčný. Posudzovaný poukázal na založené neaktuálne správy o jeho zdravotnom stave, poukázal na skutočnosť, že demenciu je oprávnený relevantne diagnostikovať iba lekár so špecializáciou v oblasti psychiatrie a nie neurológ. Zo záverov správy Medicínskeho zariadenia Mlynská dolina, s.r.o. Bratislava, zo dňa 5.10.2022 vyplýva, že na základe prehodnotenia zdravotného stavu posudzovaného, bola v minulosti predbežne stanovená diagnóza demencia, ktorá nebola potvrdená klinickými vyšetreniami vrátane psychiatrického, ani na kontrolných zobrazovacích metódach, ako je CT mozgu nie sú popísané zmeny, ktoré by svedčili pre diagnózu demencia, preto bola z chorobopisu pacienta vypustená. Súd uskutočnil výsluch svedka L. C., brata posudzovaného, ktorého k výsluchu navrhla navrhovateľka. Svedok uviedol, že s bratom nie je v kontakte už dva roky. Po mozgovej príhode bol za ním aj v Lehniciach. Raz s ním telefonoval, ale mal problém súvislú vetu povedať. Vzťah s dcérou mal posudzovaný dobrý, s manželkou asi dobrý nebol, rozdelili sa v bývaní a v minulosti spomínal niečo o rozvode. V budove súdu ho brat, teda posudzovaný, spoznal. Súd prvej inštancie nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria a ustanovil súdneho znalca MUDr. Ivana André. Navrhovateľka zaslala do spisu námietku voči súdom ustanovenej osobe súdneho znalca MUDr. Ivana André. Súd prvej inštancie na základe námietky zmenil osobu súdneho znalca a ustanovil MUDr. Slávku Lenerovú, ktorá dňa 24.4.2024 doručila súdu vypracovaný znalecký posudok pod č. 27/2024. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vyšetrovaný trpí organickým psychosyndrómom - poruchou osobnosti a správania, zapríčinenou poškodením a dysfunkciou mozgu. Dôsledkom vnútrolebečného krvácania je narušenie mozgového centra reči. Ostatné kognitívne funkcie nie sú masívne tangované, jedná sa o poruchu trvalého charakteru. Vyšetrovaný trpí afáziou - poruchou komunikácie, má alterované schopnosti hovoriť, písať, čítať alebo rozumieť reči, pri podpore a pomoci dokáže robiť racionálne rozhodnutia, aj keď nie je schopný ich adekvátne vyjadriť slovne. Je schopný s podporou inej osoby zodpovedne vykonávať právne úkony a vyjadrovať svoje želania v neobmedzenom rozsahu. Jedná sa u neho o doživotné postihnutie, doživotný neurologický deficit, afázia je neurologickou poruchou.
Navrhovateľka záverom uviedla, že opakovane sa chcela s otcom stretnúť, ukázať mu vnúčatá, otec chcel, ale nevedel adresu. Daroval dom manželke, ale pred úrazom tvrdil čosi iné, že ho chce dať deťom. Má vážne pochybnosti o jeho schopnosti a vôli. Pribratá účastníčka konania manželka posudzovaného záverom uviedla, že sú manželia 34 rokov, spoločne rozhodujú o ich majetku, no nemá vedomosť o sľuboch manžela. Keď sa stal úraz manželovi, dcéra sa neozvala jeden a pol roka. Ozvala sa až potom, čo zistila, že boli nútení predať jednu nehnuteľnosť, aby mali z čoho žiť a aby mohla dať manžela na liečenie. Manželova rodina mu nikdy nepomohla. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 10 ods. 1, 2, 3 OZ, podľa § 231 CMP, podľa § 247 ods. 1 CMP. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, predovšetkým na závery znaleckého dokazovania, súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej osoby A. B. C.. Súd zistil, že posudzovaný prekonal dňa 6.12.2019 krvácanie do mozgu, bol opakovane hospitalizovaný, operovaný na neurochirurgii. Trpí organickým psychosyndrómom – poruchou osobnosti a správania, ktorá je zapríčinená poškodením a dysfunkciou mozgu. Dôsledkom vnútrolebečného krvácania je narušenie mozgového centra reči. Ostatné kognitívne funkcie nie sú masívne tangované. Vyšetrovaný trpí afáziou – poruchou komunikácie, má alterované schopnosti hovoriť, písať, čítať alebo rozumieť reči. Pri podpore a pomoci dokáže robiť racionálne rozhodnutia, aj keď nie je schopný ich adekvátne vyjadriť slovne. Je schopný s podporou inej osoby zodpovedne vykonávať právne úkony a vyjadrovať svoje želania v neobmedzenom rozsahu. U posudzovaného sa pravdepodobne jedná o doživotné postihnutie a doživotný neurologický deficit. Zo záverov správy Medicínskeho zariadenia Mlynská dolina, s.r.o, zo dňa 5.10.2022 súd zistil, že na základe prehodnotenia zdravotného stavu posudzovaného bola v minulosti predbežne stanovená diagnóza demencia, ktorá nebola potvrdená klinickými vyšetreniami, vrátane psychiatrického, ani kontrolných zobrazovacích metódach, ako aj CT mozgu, nie sú popísané zmeny, ktoré by svedčili pre diagnózu demencia, preto bola z chorobopisu pacienta vypustená. Súd podporne prihliadol aj na prepúšťaciu správu Špecializovanej nemocnice VITALITA n.o. Lehnice z roku 2021, závery z prepúšťacej správy UNB, Pažítkova 4, Bratislava, z roku 2020, z prepúšťacej správy klienta zo zariadenia Dúbravská Oáza pokoja a oddychu z augusta 2020, z lekárskej správy F. F. M., z lekárskej správy F. E. F. z októbra 2022, z lekárskej správy F. N. z júna 2024. Pri rozhodovaní súd vzal do úvahy aj skutočnosť, že posudzovaný sa na predvolanie na pojednávaní dostavil. Súd výsluchom posudzovaného zistil, že reaguje na otázky súdu stručne, s dôverou sa obracal na svoju manželku, jeho reč bola veľmi stručná, zjavne išlo o poruchu reči. Svedok – brat posudzovaného potvrdil, že s posudzovaným bratom nie je v kontakte 2 roky a v budove súdu ho brat spoznal. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade nie je v záujme posudzovaného obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony v navrhovateľkou požadovanom rozsahu, nakoľko nie je zistená uňho taká duševná porucha, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú by nebol vôbec schopný robiť právne úkony, teda nie sú splnené všetky predpoklady vyžadované ust. § 10 ods. 1, 2, 3 OZ. Preto súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný, preto mu nevyhovel, keďže nebol zistený tak závažný dôvod na zásah do základných ľudských práv posudzovanej osoby, ako predpokladá ust. § 10 ods. 1, 2, 3 OZ a nebola zistená taká duševná porucha, ktorá nie je len prechodná a pre ktorú posudzovaný nie je schopný vôbec robiť právne úkony. V priebehu konania bola zistená duševná porucha posudzovaného spočívajúca v spomalení psychomotoriky, zhoršenia abstrakčnej schopnosti. Posudzovaný potrebuje pomoc inej osoby iba v oblasti komunikácie, pretože trpí afáziou, ktorá je neurologickou diagnózou. Preto súd návrhu nevyhovej a v zmysle § 247 ods. 1 CMP konanie zastavil, keďže neboli splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. V závere súd dodal, že zjavne sú príbuzenské vzťahy v rodine narušené, čo vyplýva aj z dlhodobého nekontaktovania sa jej členov navzájom, avšak tieto nemôžu byť samé o sebe v konečnom dôsledku dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzované, ktorý je schopný abstraktného myslenia a svoju vôľu dokáže vyjadriť gestami, mimikou a pri podpore v oblasti reči dokáže robiť racionálne rozhodnutia. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol podľa § 251 CMP, keďže ide o zjavne bezdôvodný návrh na začatie konania. Súd navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nebola v konaní úspešná a o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Odôvodnila ho ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e) f), h) CSP a § 62 ods. 1 CMP. Poukázala na inú vadu konania, keď z rozsudku je zrejmé, že o zastavení konania súd prvej inštancie v rozpore s procesnými predpismi rozhodol rozsudkom, nie uznesením. Takýmto postupom súd zaťažil konanie inou vadou konania. Za inú vadu konania považuje postup súdu pri pribratí znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku, ktorá potreba pribratia znalca vyplynula z dôvodu účinného namietania zaujatosti znalca MUDr. Ivana André. Po súdnom pojednávaní vo veci samej dňa 11.10.2022,
kedy navrhovateľka účinne namietla zaujatosť MUDr. Ivana André, súd uznesením zo dňa 17.10.2022 nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril namietaného MUDr. Ivana André. Tento postup navrhovateľka namietala, v dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 4.5.2023 zmenil výrokovú časť uznesenia zo dňa 17.10.2022 a vypracovaním znaleckého posudku poveril MUDr. Slávku Lenerovú. Proti tomuto uzneseniu zo dňa 4.5.2023 podal právny zástupca posudzovaného sťažnosť. Navrhovateľka nemá vedomosť o tom, ako sa nakoniec súd s podanou sťažnosťou proti uzneseniu zo dňa 4.5.2023 vysporiadal. Uvedený postup súdu zapríčinil, že k vypracovaniu súdom nariadeného znaleckého posudku došlo takmer po jeden a pol roku od jeho nariadenia súdom. Ďalej namietala nevykonanie navrhnutých dôkazov. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako sa súd vysporiadal z viacerými dôkazmi predloženými ňou v konaní. Podľa lekárskych správ pojednávajúcich o zdravotnom stave posudzovaného minimálne do 30.12.2021, vyplývala ako jedna z diagnóz aj multifaktoriálna demencia. Posudzovaný namietal, že diagnostikovať demenciu je oprávnený iba psychiater. Navrhovateľka poukázala na štandardný diagnostický preventívny a liečebný postup pre psychologický manažment pacienta so syndrómom demencie, schváleným Ministerstvom zdravotníctva SR s účinnosťou od 1.10.2021 a argumentovala, že kvalifikáciou na diagnostikovanie demencie disponujú lekári z odborov psychiater, klinický psychológ, neurológ a neuropsychológ. Posudzovaný predložil na základe tohto lekársku správu od F. M., neurologičky, z ktorej vyplýva, že po prehodnotení zdravotného stavu posudzovaného bola diagnóza multifaktoriálna demencia z chorobopisu vypustená. Predloženie tejto správy, na základe ktorej neurológ rozhodol o vypustení diagnózy demencia z chorobopisu, je v priamom rozpore s tvrdením právneho zástupcu posudzovaného o tom, že diagnostikovať demenciu je spôsobilý výlučne psychiater. Súd sa vôbec s otázkou, či neurológ môže diagnostikovať, resp. vypustiť z chorobopisu diagnózu demencia, nezaoberal. Tvrdenia a dôkazy predložené navrhovateľkou jednoznačne preukazujú, že navrhovateľka sa aktívne zaujímala o svojho otca, avšak od roku 2021 nebolo jej umožnené sa s ním stretnúť. Po podaní návrhu na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného na právne úkony F. M., ktorá v opakovanom vyšetrení zo dňa 30.12.2021 uvádzala v náleze posudzovaného multifaktoriálnu demenciu, v lekárskej správe zo dňa 8.2.2022, označenej ako telefonická informácia, bez bližšieho vysvetlenia v texte predmetnej lekárskej správy z objektívneho nálezu diagnózu multifaktoriálna demencia vypustila. Časť lekárskej správy o vypustení diagnózy demencia z chorobopisu uvádza, že diagnóza demencia nebola potvrdená klinickými vyšetreniami, vrátane psychiatrického, čo však priamo odporuje diagnostikovaniu mnohoinfarktovej demencie psychiatrickým konzíliom dňa 3.2.2020. nevedno teda, či a kedy mal posudzovaný údajne absolvovať kontrolné CT vyšetrenie mozgu, na základe ktorého došlo k prehodnoteniu objektívneho nálezu u posudzovaného. Súd nedostatočne vyhodnotil obsah výpovede posudzovaného, z ktorej zjavne vyplýva, že nevie aký vážny úraz a následnú rekonvalescenciu prekonal, nakoľko na jednoznačnú otázku súdu, či mal úraz, odpovedal zreteľne, nie. Rovnako uviedol, že neužíva žiadne lieky. Na otázku, či sa cíti zdravo, odpovedal nie. Súd sa nezaoberal tým, či posudzovaný porozumel otázkam, ktoré mu boli zo strany súdu kladené a či jeho odpovede korešpondovali s obsahom súdneho spisu. Na jednoduchú otázku navrhovateľky, ako sa volajú jej deti, teda vnúčatá posudzovaného, odpovedal číslovkou. Nemožno teda prisvedčiť súdu, že odpovede posudzovaného boli sporadicky nejasné. Samotná F. H. uviedla, že vypracovala znalecký posudok k aprílu roku 2024. Nie je preto zrejmé, prečo sa súd odvoláva na závery znaleckého posudku pri hodnotení právnych úkonov posudzovaného pred troma rokmi. Vyjadrenia manželky posudzovaného na pojednávaniach si v niektorých častiach protirečia, čo súd v odôvodnení rozsudku nespomenul. Posudzovaný ani raz výslovne neuviedol, že sa s navrhovateľkou nechce osobne stretnúť. Naopak, na pojednávaní pozýval navrhovateľku k sebe na návštevu. Navrhovateľka mu poskytla aj svoje telefónne číslo. Je to však manželka, ktorá bráni posudzovanému osobný kontakt s navrhovateľkou a vytvára dojem, že sa s ňou nechce stretnúť. Otec sa zjavne nemôže sám slobodne rozhodnúť a naplniť svoju vôľu stretnúť sa s navrhovateľkou, čo spochybňuje jeho samostatnosť a slobodnú vôľu pri uzavieraní zložitých právnych úkonov s dôsledkami v širších súvislostiach. V konaní boli predložené dva znalecké posudky, súkromný znalecký posudok MUDr. Ivana André. Navrhovateľka účinne namietla, že z výsluchu znalkyne MUDr. Lenerovej vyplynulo, že posudzovaný sa bez pomoci tretej osoby nie je schopný sám oboznámiť s písaným textom právneho úkonu, ani robiť zložitejšie operácie, že otec navrhovateľky je ovplyvniteľný tretími osobami. Odôvodnenie rozsudku sa opiera o závery znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Lenerovou, pričom však súd nepodrobil tento znalecký posudok kritickému skúmaniu vo väzbe na iné dôkazy. Súd nesprávne subsumoval návrh na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného na právne úkony pod ust. § 10 ods. 1 OZ. Navrhovateľka má za to, že súd mal aplikovať na skutkový stav ustanovenie § 10 ods. 2 OZ. Ak by súd návrh na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného vyhovel, takéto rozhodnutie by nemalo vplyv na každodenný život posudzovaného, malé nákupy, vedenie motorového vozidla v samoobslužnej
činnosti. Súd preto danú vec nesprávne právne posúdil. Navrhla, keďže rozsudok nie je právne ani procesne správny, ani riadne odôvodnený, aby odvolací súd rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie a aby navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania.
3. Mestská časť D. – C. F. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhujú odvolanie preskúmať v odvolacom konaní.
4. Posudzovaný A. B. C. v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie je nedôvodné, rozsudok je zákonný a správny. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že netrpí duševnou poruchou, pre ktorú by mala byť obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony. Odvolanie považuje za pokračovanie šikanózneho konania, ktoré je motivované majetkovými záujmami. Aj keby posudzovaný pripustil, že súd mal rozhodnúť o zastavení konania uznesením, nejde o inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalšiu vadu konania navrhovateľka uvádza nevysporiadanie sa so sťažnosťou posudzovaného proti uzneseniu súdu, ktorým bol do konania pribratý nový znalec. Z postupu súdu vyplýva, že súd tejto požiadavke navrhovateľky de facto vyhovel. Navrhovateľka namieta údajné nevykonanie navrhnutých dôkazov týkajúcich sa otázky, akí špecializovaní lekári sú kompetentní diagnostikovať demenciu. Tieto úvahy sú irelevantné. Súd vykonal obligatórne znalecké skúmanie znalcom z príslušného odboru, z ktorého vyplynulo, že posudzovaný demenciou netrpí, ale trpí vadou reči, ktorá nie je duševnou poruchou a nezakladá dôvod na obmedzenie jeho spôsobilosti na právne úkony. Ďalej namietala konštatovanie súdu, že odpoveď posudzovaného na otázky súdu boli nejasné len sporadicky. Navrhovateľka však vytrvalo opomína, že posudzovaný trpí afáziou, ktorá mu podľa záverov znaleckého dokazovania spôsobuje ťažkosti s rečou, avšak nemá priamy vplyv na jeho schopnosť rozumieť právnym konceptom a robiť právne rozhodnutia. Pokiaľ sa týka namietaného nesprávneho právneho posúdenia, tak zo samotnej citácie súdu uvádzanej navrhovateľkou vyplýva, že tento vychádzal z posúdenia hmotnoprávnych podmienok uvedených nielen v odseku 1 § 10 OZ, ale aj z tých uvedených v odseku 2 a 3 tohto ustanovenia. Z toho nemožno vyvodiť, že rozhodoval len podľa § 10 ods. 1 OZ, navrhol rozsudok potvrdiť.
5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k vyjadreniu posudzovaného uviedla, že sa pridržiava svojej argumentácie uvedenej v podanom odvolaní. Zastáva názor, že žiadne z tvrdení uvedených vo vyjadrení posudzovaného k odvolaniu nie je spôsobilé účinne rozporovať navrhovateľkou uplatnené odvolacie dôvody v podanom odvolaní. Zotrváva na tom, že súd aplikoval obsolentné ustanovenie § 10 ods. 1 OZ, ktoré je v rozpore aj s podaným návrhom, v rámci ktorého sa navrhovateľka domáhala obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Jediným do úvahy prichádzajúcim hmotnoprávnym ustanovením, ktoré je aplikovateľné na prejednávanú vec je ustanovenie § 10 ods. 2, ktorým sa súd očividne nespravoval.
6. Posudzovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že interpretácia zákonného textu navrhovateľky je nesprávna. Rozhodnutie súdu o zastavení konania rozsudkom je zákonné. Rozhodnutie podľa § 247 ods. 1 CMP je meritórnym rozhodnutím. Zároveň v tomto prípade nie je možné použiť § 234 CSP, pretože CMP ohľadom formy rozhodovania ustanovuje inak. Pri absencii pasívnej vecnej legitimácie v sporovom konaní súd zamieta žalobu pri absencii pasívnej vecnej legitimácie v mimosporovom konaní. Súd nezamieta návrh, ktorým sa konanie začalo, ale zastaví konanie. V oboch prípadoch ide o rozhodnutie vydané na základe preskúmania dôvodnosti návrhu. V tejto veci nie je dôvod na subsidiárne použitie CSP, nakoľko CMP obsahuje osobitnú úpravu. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nereagovala na tvrdenie posudzovaného spočívajúce v tom, že aj keby súd rozhodol miesto uznesenia rozsudkom, nejde o vadu konania, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Nerozumie argumentácii navrhovateľky ohľadne údajného predĺženia konania, keď predĺženie konania nemá za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto situácia nezakladá žiaden odvolací dôvod. Súd k tvrdeniam týkajúcim sa zdravotného stavu posudzovaného uvádza, že súd sa s dôkazom ohľadne diagnostiky demencie dostatočne vysporiadal, keď v konaní boli vypracované dva znalecké posudky, ktorými bolo preukázané, že netrpí demenciou, ale afáziou. Znalecké skúmanie bolo založené na dôkladnom skúmaní zdravotného stavu posudzovaného. Skutočnosť, že súd rozhodoval o obmedzení a nie pozbavení posudzovaného na právne úkony, je pritom bezpečne poznateľná z obsahu odôvodnenia samotného rozhodnutia. Z ďalších citácií z odôvodnenia dotknutého rozhodnutia, z ktorých za žiadnych okolností nemožno vyvodiť záver, že súd rozhodoval o pozbavení posudzovaného na právne úkony.
7. Navrhovateľka následne vo vyjadrení k vyjadreniu posudzovaného sa opätovne venovala spôsobu rozhodnutia súdu rozsudkom, keď podľa nej správne mal súd rozhodnúť uznesením. Opätovne sa venovala skutočnosti nevypracovania znaleckého posudku v určenej lehote súdom a k nevyhodnoteniu dôkazov, tak ako to uviedla už v odvolaní a v predchádzajúcom vyjadrení.
8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 v spojení s § 236 CMP, § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.
9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. B3-37Ps/15/2021 bolo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že nie je spôsobilý na uzatváranie akýchkoľvek zmlúv alebo dohôd majetkovoprávnej povahy a to najmä zmlúv o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy, záložné zmluvy, ako aj zmluvy o zriadení vecného bremena, nie je spôsobilý na jednostranné ako aj dvoj a viacstranné právne úkony s hodnotou plnenia nad 500 eur, na preberanie záväzkov s hodnotou záväzku nad 500 eur, byť ručiteľom iným osobám, na udelenie plnomocenstva a na konanie vo vzťahu k súdom, štátnym orgánom, orgánom verejnej správy a samosprávy s tým, že za opatrovníka bude ustanovená navrhovateľka H. I., nar. X.X.XXXX, ktorá bude oprávnená a povinná opatrovanca zastupovať v rozsahu, v akom bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené.
11. Odvolací súd po preskúmaní celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a poukazuje na správnosť jeho dôvodov v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP, iba na doplnenie, reagujúc na odvolacie argumenty uvádza nasledovné: Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nepochybne jedným z najzávažnejších zásahov do duševnej integrity fyzickej osoby a jej súkromia, preto je nevyhnutné, aby tieto zásahy verejnej moci boli výsledkom starostlivého a citlivého posúdenia súdu za súčasnej spolupráce s odborníkom, resp. znalcom. Z ust. § 248 ods. 2 CMP vyplýva povinnosť súdu buď pozitívnym alebo negatívnym spôsobom vymedziť rozsah právnych úkonov, ktoré obmedzená osoba môže alebo nemôže sama vykonávať. Samotné skúmanie prítomnosti duševnej poruchy, ktorá má byť dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je otázkou vyriešenie, ktorej sa nezaobíde bez znaleckého skúmania, resp. bez odborného vyjadrenia lekára, keďže na uvedené nemá súd potrebné odborné znalosti, preto opierajúc sa predovšetkým o názor odborníka, ktorý vo vzťahu k zistenej duševnej poruche a jej prejavom u konkrétnej osoby, musí v rozhodnutí nastaviť rozsah obmedzenia tak, aby zabezpečil primerané čo najmenej represívne a zároveň účinné záruky tak, aby osobe bola poskytnutá ochrana pred neuváženým konaním tejto osoby, poškodzujúcom ju samotnú a pred jej prípadným zneužitím zo strany tretích osôb. Jednou zo zásad uplatňovaných pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je, aby tento prostriedok ochrany zasahoval do spôsobilosti osoby na právne úkony čo v najmenšom rozsahu, pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú, ale zároveň tak, aby účel opatrenia bol zachovaný. Aj v danom prípade, preto súd vychádzal predovšetkým zo zistení znalkyne ustanovenej v predmetnom konaní. Podľa názoru znalkyne posudzovaný A. B. C. trpí organickým psychosyndrómom – poruchou osobnosti a správania, jedná sa o poruchu trvalého charakteru. Vyšetrovaný trpí afáziou, poruchou komunikácie, má alterované schopnosti hovoriť, písať, čítať alebo rozumieť reči, pri podpore a pomoci dokáže robiť racionálne rozhodnutia, aj keď nie je schopný ich adekvátne vyjadriť slovne. Je schopný s podporou inej osoby zodpovedne vykonávať právne úkony a vyjadrovať svoje želania v neobmedzenom rozsahu. Jedná sa uňho pravdepodobne o doživotné postihnutie, doživotný neurologický deficit. Súd prvej inštancie vychádzal aj z predložených lekárskych správ z obdobia rokov 2020 až 2024. Z prepúšťacej správy z 25.2.2020 vyplynulo, že psychiatrické konzílium konané dňa 3.2.2020, teda dva mesiace po úraze, uviedlo diagnózu FO11 mnohoinfarktová demencia. Následne však posudzovaný
absolvoval rehabilitácie a ďalšie lekárske vyšetrenia, v lekárskych správach, z ktorých sa uvedená diagnóza v žiadnej neuvádza. Menovaný nenavštevoval psychiatrickú ambulanciu, ani nebol opakovane psychiatricky vyšetrovaný, či liečený. Znalecký posudok vypracovaný v roku 2024 uvedenú diagnózu nepotvrdil. Uviedol diagnózu afázia, teda problém s rečou, čoho dôsledkom je nejasné, nezrozumiteľné vyjadrovanie posudzovaného. Odvolací súd tak mal za to, že v dostatočnom rozsahu bolo vykonané dokazovanie za účelom zistenia, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti posudzovaného a správne dospel k záveru, že nie sú. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vec správne posúdil, keď aplikoval ust. § 10 ods. 1, 2, 3 OZ, takže neaplikoval len ust. §10 ods. 1 OZ ako to uvádza navrhovateľka v odvolaní. Celé konanie sa viedlo o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony konkrétne v návrhu uvedené. Pokiaľ sa týka ust. § 247 ods. 1 CMP odvolací súd má za to, že správne malo byť konanie zastavené uznesením, avšak skutočnosť, že súd prvej inštancie zastavil konanie rozsudkom, teda rozhodnutím vyššie právnej sily, nie je vadou, ktorá spôsobuje nesprávnosť daného rozhodnutia. Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd takéto vady nezistil. Takisto dĺžka konania nie je vadou, ktorá by mala dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
12. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam tak odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
13. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).