Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11CoCsp-6-2025.pdf
PDF · 90.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoCsp/6/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: A. B. C. D. E., A. A. F. E., F. XX, D.: XX XXX XXX, zastúpeného: Advokátska kancelária HUSAR AND PARTNERS S.R.O., so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 53 519 141, proti žalovanej: G. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v E., J. X, o zaplatenie 1.747,79 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 7. novembra 2024 č. k. 59Csp/63/2024 - 129
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.747,79 eur s úrokmi z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 153,58 eur od 26.5.2023 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 181,96 eur od 26.6.2023 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 201,75 eur od 26.7.2023 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 201,75 eur od 26.8.2023 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 201,75 eur od 26.9.2023 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 201,75 eur do 26.10.2023 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 201,75 eur od 26.11.2023 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 201,75 eur od 26.12.2023 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 201,75 eur od 26.1.2024 do zaplatenia, a to tak, že povolil žalovanej splácať dlžnú sumu vrátane príslušenstva v 150 eur mesačných splátkach vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 40 %.
2. Rozhodol tak o peňažnom nároku žalobcu na zaplatenie istiny 1.747,79 eur s úrokmi z omeškania vzniknutého porušením povinnosti žalovanej zo Zmluvy o výkone správy realizovať riadne a včas úhrady za služby spojené s užívaním bytu v bytovom dome, poplatky do fondu prevádzky, údržby a opráv za obdobie jún až december 2023 a za mesiac január a február 2024.
3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca vykonáva správu bytového domu na základe Zmluvy o výkone správy zo dňa 4.1.2023, uzavretej medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v ktorom žalovaná dlhuje žalobcovi za jednotlivé mesačné úhrady zálohových platieb za obdobie jún 2023 až február 2024, ktoré boli splatné vždy k 25. dňu v mesiaci vopred, celkovo sumu 1.747,79 eur s príslušnými úrokmi z omeškania a nárok žalobcu je daný. Súd posudzoval žiadosť žalovanej o povolenie možnosti splácať dlžnú sumu v splátkach odkazom na jej majetkové a sociálne pomery. Vezmúc na zreteľ postoj žalovanej v konaní a ochotu splácať dlžnú sumu, povolil žalovanej splácať žalobcovi priznanú sumu v splátkach po 150 eur mesačne. Vychádzal pritom z pravidelného mesačného príjmu žalovanej a vzal ohľad aj na nevyhnutné potreby žalovanej - platby za inkaso 210,- eur mesačne, za elektrinu 15,- eur mesačne a plyn 20,- eur štvrťročne,
náklady žalovanej na zabezpečenie jej základných životných potrieb, ako aj na záväzky žalovanej vo vzťahu k banke, a súčasne prihliadol aj na výšku dlžnej sumy a obdobie, počas ktorého by svoj dlh takýmito splátkami žalovaná žalobcovi splácala.
4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 257 CSP. Konštatoval, že v zmysle zásady procesného úspechu v spore žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP svedčí nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu. Súd zvažoval aplikáciu § 257 CSP. Posudzoval, či je dôvodné nepriznanie náhrady trov konania (úplné alebo sčasti) žalobcovi ako úspešnej strane sporu a dospel k záveru, že tieto odôvodňujú čiastočné nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi. Vychádzal pritom zo zistenia, že žalovaná žije sama, je invalidnou dôchodkyňou a jej invalidný dôchodok 779,97 eur predstavuje jediný príjem žalovanej, z ktorého žalovaná pokrýva všetky svoje životné potreby a vzniknuté záväzky. Uzavrel, že pokles schopnosti žalovanej vykonávať zárobkovú činnosť znamená pre žalovanú minimálnu možnosť zabezpečiť si iný zdroj príjmu, pričom dôsledkom zhoršeného zdravotného stavu žalovanej, ktorý vyústil do straty zamestnania, je narušenie schopnosti žalovanej uhrádzať všetky svoje záväzky, vrátane platieb žalobcovi, čo sa prejavilo i vo vzťahu k žalobcovi, keď si žalovaná prestala plniť svoje povinnosti voči nemu v roku 2023, čo však nebolo následkom ľahkomyseľnosti žalovanej, či nerešpektovania jej povinností ako vlastníčky bytu, ale výlučne dôsledkom stavu jej osobných a majetkových pomerov, ktoré sú následkom zhoršeného zdravotného stavu žalovanej. Vezmúc na zreteľ skutočnosť, že žalobca je právnickou osobou – podnikateľom, ktorý okrem správy bytových domov vykonáva i ďalšiu podnikateľskú činnosť, nemôže za pomery žalovanej a jej majetkovú situáciu, ako i výšku predpokladaných trov konania, ktoré by bola žalovaná povinná uhradiť, v podobe súdneho poplatku 52 eur a troch úkonov právnej služby spolu 342,21 eur, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaná nemôže uhradiť žalobcovi plnú náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, resp. ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami a na úkor jej základných životných potrieb. Súd posúdil za spravodlivé, aby sa žalovaná na náhrade trov konania žalobcovi podieľala vo výške 40 % z náhrady, ktorá by mu patrila. Dôvodil, že osobná a majetková situácia žalovanej odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a účel ním sledovaný, t. j. zmiernenie dôsledku ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v majetkovej sfére žalovanej v takto stanovenej a pre žalovanú akceptovateľnej miere a zároveň bez toho, aby žalobca bol rozhodnutím súdu neprimerane zasiahnutý tým, že mu nebude priznaná žiadna náhrada trov konania.
5. Proti výroku II. rozsudku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Rozsudok v jeho napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania navrhol zmeniť tak, že okrem trov právneho zastúpenia vo výške 40 %, súd žalobcovi prizná nárok na úhradu súdneho poplatku v plnom rozsahu. Tvrdil pritom, že žalobu podal ako nepriamy zástupca vlastníkov bytov bytového domu v súlade s § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a úhradu súdneho poplatku za žalobu tak v celom rozsahu znášajú vlastníci bytov bytového domu, ktorých nespravodlivo a nezákonne zaťaží nepriznanie náhrady súdneho poplatku v plnej výške, keďže náklady spojené s užívaním bytu žalovanej boli vykryté z platieb ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Podľa názoru žalobcu súd mal zohľadniť osobné a majetkové pomery žalovanej len vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia a neúspešnú žalovanú zaviazať na plnú náhradu súdneho poplatku. Akceptácia opaku by znamenala, že vlastníkom bytov, ktorí dlhodobo uhrádzajú náklady súvisiace s užívaním bytu žalovanej, by nemusel byť uhradený súdny poplatok v plnej výške.
6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 v spojení s § 367 ods. 2 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti výroku II. uznesenia o trovách konania, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z § 379, § 380 ods. 1 a 2 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval. Rozsudok je v jeho napadnutom výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého výroku rozsudku o trovách konania odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku. Ako vecne správne a zodpovedajúce zákonu odvolací súd vyhodnotil aj dôvody tejto časti
rozsudku, a preto sa v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalobcu, k týmto dodáva nasledovné:
9. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že prvoinštančný súd postupoval správne, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Správnosť tohto právneho posúdenia nebola žalobcom v odvolaní spochybnená.
10. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že v okolnostiach posudzovanej veci so zreteľom na osobné a majetkové pomery žalovanej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej a boli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Pri aplikácii § 257 CSP súd správne vychádzal z premisy, že toto ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania, ktoré sa ale nesmie vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Jeho aplikácia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať skutočne výnimočný charakter, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Súd náležite vzal na zreteľ, že významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a podobne. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa na strane sporových strán správne prihliadal k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu, pričom adekvátne zohľadnil aj pomery tej sporovej strany, ktorej by inak patrila náhrada trov konania z toho hľadiska, aký bude dopad rozhodnutia v zmysle § 257 CSP na pomery tejto oprávnenej strany.
12. S poukazom na súdom prvej inštancie zistené skutočnosti, vrátane majetkovej a sociálnej situácie žalovanej, považuje odvolací súd uplatnenie modifikácie rozsahu priznanej náhrady trov konania úspešnému žalobcovi podľa § 257 CSP za plne opodstatnené, a preto odkazuje na správne a zákonu zodpovedajúce dôvody tejto napadnutej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Žalobca tento záver súdu žalobca v odvolaní nespochybňoval. Nakoľko žalobca nenamietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto konania použil ustanovenie § 257 CSP, k odvolacej námietke žalobcu vo vzťahu k žalobcom zaplatenému súdnemu poplatku odvolací súd uvádza nasledovné:
13. Pokiaľ žalobca odvolaciu námietku nesprávnej aplikácie ustanovenia § 257 CSP založil (jedine) na tvrdení, že žalobcovi patrí nárok na úhradu ním zaplateného súdneho poplatku v plnom rozsahu, nakoľko žalobca podal žalobu ako nepriamy zástupca vlastníkov bytov bytového domu v súlade s § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a tak úhradu súdneho poplatku za žalobu v celom rozsahu znášajú vlastníci bytov bytového domu, ktorých nespravodlivo a nezákonne zaťaží nepriznanie náhrady súdneho poplatku v plnej výške v situácii, ak náklady spojené s užívaním bytu žalovanej boli vykryté z platieb ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome, táto odvolacia námietka žalobcu nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku o trovách konania.
14. Na tomto mieste odvolací súd pripomína, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyjadrená v § 255 CSP sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje u žalobcu, ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
15. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu, že v dôsledku súdom prvej inštancie modifikovaného nároku na náhradu trov konania úspešnému žalobcovi (§ 257 CSP) nedôjde k náhrade zaplateného súdneho poplatku v plnej výške, ktorú potrebu priznania žalobca odvodzoval od skutočnosti, že súdny poplatok za podanú žalobu uhradili jednotliví vlastníci bytov bytového domu, odvolací súd poukazuje na to, že zo žiadneho zo zákonných ustanovení vzťahujúcich sa k nároku na náhradu trov konania za súčasnej aplikácie § 257 CSP nevyplýva, že by sa uvedené ustanovenie vzťahovalo
jednotlivo (len) na trovy právneho zastúpenia a osobitne na trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku.
16. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd zotrváva na názore, že neprichádza do úvahy možnosť moderovať náhradu trov konania tým spôsobom, že súd určí, ktoré konkrétne trovy musí strana sporu nahradiť v plnom rozsahu (a ktoré nie), čím by možnosťou priznať iba niektoré zložky náhrady trov konania bolo popreté pravidlo rovnosti strán. Nemožno preto v predmetnom spore aplikovať ustanovenie § 257 CSP len na časť priznaných trov konania v zmysle odvolacieho petitu odvolateľa, nakoľko čiastočná moderácia (§ 257 CSP) znamená, že súd určí podiel, koľko z trov strana zaplatí a tento podiel potom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vyčísli príslušným zlomkom alebo percentom; o presnej výške trov rozhodne súdny úradník samostatným uznesením podľa ust. § 262 ods. 2 CSP (Števček, M. Ficová S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 942). Aj v tomto smere bol postup súdu prvej inštancie správny a nemožno mu vytknúť žiadne pochybenie.
17. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ak žalobca v rámci odvolacej argumentácie konkretizuje svoje výdavky vzniknuté v konaní (zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu), účelnosť vynaloženia jednotlivých trov žalobcom osobitne, skúma súd v súvislosti s rozhodovaním o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia. Požadovať plnú náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu v zmysle odvolateľom (žalobcom) navrhovaného postupu by bola dôvodné len v tom prípade, ak by súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a súčasne by nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Tento záver súdu žalobca v odvolaní nespochybnil.
18. Nakoľko rozsah priznania náhrady trov konania nemožno za použitia § 257 CSP diferencovať osobitne vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia a osobitne k trovám spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle odvolacieho návrhu žalobcu.
19. Vzhľadom na uvedené je odvolanie žalobcu neopodstatnené. Preto odvolací súd rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy súvisiace s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), a to v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).