Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-6C/181/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Urbárska obec – pozemkové spoločenstvo Lednické Rovne, Lednické rovne, Májová 225/10, IČO: 36 114 634, zastúpeného advokátom Mgr. Jozefom Gáplovským, Dubnica nad Váhom, A. Kmeťa 358/2, IČO: 42 022 339, proti žalovanému A. B., C. D., E. XXX/XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., Považská Bystrica, Šoltésovej 346/1, IČO: 36 860 654, o zaplatenie 7.369,- eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15. marca 2018, č.k. -173, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.369,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.369,- eur od 01.04.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a druhým výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá súdny úradník. Rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 7.369,- eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný mu spôsobil škodu a v trestnom konaní bol so svojim nárokom odkázaný na občianske súdne konanie. Táto škoda mala žalobcovi vzniknúť neoprávneným výrubom stromov žalovaným. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ust. , , , , o pozemkových úpravách v znení účinnom do 30.04.2013, , , o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom od 01.05.2013. Uviedol, že žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že z ust. o pozemkových spoločenstvách vyplýva, že pozemkové spoločenstvo na účely spoločného užívania spoločnej nehnuteľnosti a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim (okrem iného) hospodári v lesoch. Obsahom vlastníckeho práva je aj tzv. ius fruendi, čo znamená, že vlastník je oprávnený poberať plody veci. Pokiaľ žalovaný neoprávnene vyťažil drevo, zasiahol práve do tohto ius fruendi vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Žalobca má oprávnenie užívať spoločnú nehnuteľnosť a hospodáriť na nej. Žalobca obhospodaruje a zveľaďuje existujúci majetok v jeho správe, ktorý však naďalej zostáva v podielovom spoluvlastníctve jeho jednotlivých členov. Uviedol, že v zmysle článku IX. zmluvy o založení pozemkového spoločenstva zo dňa 11.05.2014 majetok spoločenstva tvorí aj súhrn

majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo nadobudlo. Žalobca má právo hospodáriť so spoločnou vecou, z ktorej môžu plynúť výnosy, avšak tieto výnosy priamo neplynú jednotlivým spoluvlastníkom podľa ich podielov, ale tento majetok pripadá pozemkovému spoločenstvu, ktoré následne o ňom rozhoduje, či ho rozdelí, v akom rozsahu alebo nie. Vzhľadom na povahu protiprávneho zásahu - výrub stromov nad rámec plánu na spoločnej nehnuteľnosti, s ktorou žalobca hospodári, bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že nároky na náhradu škody má uplatňovať žalobca - pozemkové spoločenstvo, ktoré je aktívne vecne legitimované.

2. V súvislosti s hmotnoprávnou námietkou premlčania uplatneného nároku zo strany žalovaného mal súd prvej inštancie za to, že táto nie je dôvodná. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca všetky informácie potrebné na uplatnenie náhrady škody mal niekedy v období od 23.01.2012 do 10.05.2013. V konaní bolo preukázané, že žalobca si uplatnil v rámci trestného konania nárok na náhradu škody za vyťažené drevo na lesných pozemkoch (KN E 1017/1 a 1017/2, k. ú. F. G.), ktorú v tom čase vyčíslil na 120.000,- eur. Žalobca v začatom trestnom konaní riadne pokračoval, od 10.05.2013 do právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní čo do náhrady škody, teda do 27.10.2015, neplynula podľa premlčacia doba. Plynutie premlčacej doby následne pokračovalo od 28.10.2015. Od 28.10.2015 do podania žaloby v tejto veci dňa 07.12.2016 uplynulo 406 dní. Vzhľadom k riadnemu uplatneniu nároku na náhradu škody v adhéznom konaní dňa 10.05.2013, za situácie, že v období od 10.05.2013 do 27.10.2015 neplynula premlčacia doba, bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že žalobca vedel o osobe škodcu a zároveň bol známy približný rozsah škody vyčísliteľný v peniazoch pred dátumom 20.06.2012. Toto však žalovaný v konaní nepreukázal, preto súd prvej inštancie posúdil jeho námietku premlčania ako nedôvodnú. Následne súd prvej inštancie vecne posúdil samotný nárok žalobcu na náhradu škody. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný vyťažil 1.248,95 m3 dreva v lesnom poraste zvanom „D. F.“, ktoré lesné pozemky obhospodaruje žalobca a takto vyťažené drevo odpredal. Z trestného rozsudku tiež vyplývala výška škody - hodnota vyťaženého dreva na pozemkoch žalobcu (KN E 1017/1 a 1017/2, k. ú. F. G.) -18.432,- eur. Žalovaný týmto protiprávnym konaním, ktoré v konečnom dôsledku malo dohru pred trestným súdom, porušil ust. , keď sa nesprával spôsobom, aby daná škoda nevznikla. Zavinenie žalovaného, v danom prípade úmyselné, sa podľa súdu prvej inštancie predpokladá, keďže žalovaný nepreukázal (ani netvrdil), že škodu nezavinil. Na tomto základe súd prvej inštancie dospel k záveru, že všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného na náhradu škody podľa boli splnené. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom k tomu, že v príčinnej súvislosti s úmyselným protiprávnym konaním žalovaného došlo k vzniku škody na lesných porastoch na pozemkoch (KN E parc. č. 1017/1 a 1017/2, k. ú. F. G.), na ktorých hospodári žalobca, a to v celkovej výške 18.432,- eur, pričom v konaní nebolo preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcom požadovanú sumu 7.369,- eur (zaplatená bola suma 20.000,- eur za škodu v hore E., kde podľa trestného rozsudku vznikla škoda vo výške 15.492,- eur + suma 6.555,- eur, ktoré žalobca síce považuje za platbu nájmu, avšak danú čiastku si neuplatnil v tomto konaní), súd prvej inštancie žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 7.369,- eur. V súlade s ust. súd prvej inštancie zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania z istiny vo výške 5 % ročne od 01.04.2016 do zaplatenia. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaný, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že súd žalobu zamietne a prizná mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (nesprávne skutkové zistenia) a písm. h) (nesprávne právne posúdenie veci). Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca má v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Namietal, že pozemkové spoločenstvo nemôže mať aktívnu legitimáciu na náhradu škody v trestnom konaní, ale ani v tomto konaní, a to z dôvodu, že nemohlo byť poškodenou stranou. Uviedol, že ku škode došlo v lesnom poraste E. F. a D. F.. Oba porasty sú spoločnými nehnuteľnosťami podielových spoluvlastníkov fyzických osôb. Táto skutočnosť znamená, že ide o pozemky - nehnuteľnosti v zmysle a v zmysle súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Súčasťou pozemku sú podľa súdnej praxe aj trvalé porasty - stromy, na ktorom pozemku rastú. v stanovil, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia . Ustanovenie

ods. 1 stanovuje, že majetkom spoločenstva na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových hodnôt, ktoré spoločenstvo vlastní a ktoré sú určené na plnenie úloh spoločenstva, slúžia mu a vznikli v súvislosti s užívaním a hospodárením na spoločnej nehnuteľnosti. Z toho podľa neho vyplýva, že lesné pozemky s lesnými porastmi na nich sú v podielovom spoluvlastníctve fyzických osôb a len týmto fyzickým osobám mohla vzniknúť majetková ujma a nie spoločenstvu. Preto aj ust. stanovilo, že na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahujú ustanovenia . Žalovaný poukázal na ust. , pričom v tomto smere aj trestný súd nesprávne určil, komu vznikla škoda, keď mal správne určiť, že táto vznikla fyzickým osobám - podielovým spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. Vzhľadom na námietku vecnej legitimácie žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a z tohto právneho dôvodu žalobu zamietol. Ďalej uviedol, že v spore vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu škody, pričom so záverom súdu prvej inštancie o jej nedôvodnosti sa nestotožnil. Namietal, že súd prvej inštancie pre námietku premlčania nebral do úvahy obdobie od 22.01.2012 (od uzavretia dohody na náhradu škody vo výške 26.555,- eur), do 10.05.2013, t.j. do uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní, teda 474 dní, ale v bode 62. odôvodnenia rozsudku uviedol, že námietku v konaní nepreukázal. Žalovaný uviedol, že je nesporné, že zmluva o nájme zo dňa 01.01.2008 bola ukončená 22.01.2012, potom v žiadnej ťažobnej činnosti nepokračoval a bola vyčíslená čiastka na doplatenie v sume 26.555,- eur, ktorá následne bola povolená splácať. Túto následne splatil aj za Farmu Hrádek s.r.o. ako ručiteľ. Preto aj táto doba, keď pohľadávka nebola riadne a správne vymáhaná, musí byť podľa neho započítaná do premlčania nároku na náhradu škody, a to v období od 23.01.2012 do 09.05.2013 a následne lehota od 28.10.2015 (od skončenia trestného stíhania) do podania žaloby 07.12.2016. Preto žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo.

4. K odvolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

6. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd prvý krát rozsudkom č.k. -213 zo dňa 17.12.2020, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

7. Na základe dovolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu a po náleze Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.02.2024 dovolací súd uznesením sp. zn. zo dňa 30.04.2024 rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 17.12.2020 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

8. V zrušujúcom rozhodnutí dovolací súd uviedol, že vychádzajúc z názoru a zistení ústavného súdu vyjadrených v zrušujúcom náleze, podľa ktorého ,,Bolo úmyslom zákonodarcu pri konštrukcii § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách zjednodušiť a najmä umožniť jednotlivým členom pozemkových spoločenstiev prístup k súdnej ochrane, a to prostredníctvom pozemkového spoločenstva. Bolo by nereálne od jednotlivých spoluvlastníkov žiadať, aby boli spoločne sporovou stranou, čo je napokon ťažko prekonateľným bremenom aj pre samotný súd. Žalobca ako prenajímateľ a osoba, ktorá zo zákona spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve jednotlivých členov spoločenstva, je osobou oprávnenou sa týchto nárokov domáhať. Hoci v konaní vystupuje ako žalobca, z podstaty koncepcie pozemkových spoločenstiev je zrejmé, že uplatňovanie nároku na náhradu škody je v záujme a prospech jednotlivých členov spoločenstva, ktorých majetok spravuje a s ktorým hospodári. Ak žalobca ako pozemkové spoločenstvo podal žalobu o náhradu škody, ktorou sa domáhal zaplatenia škody ako nároku, ktorý vyplýval z porušenia zmluvy o prenájme a ktorý, vychádzajúc aj z odôvodnenia v tom čase platnej právnej úpravy v dôvodovej správe, išlo o postup, ktorý možno od adresáta tejto právnej normy očakávať, a to najmä vzhľadom na problematickosť znenia textu § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách, na ktorý v celom rozsahu odkazuje, tento nedostatok právneho posúdenia rozsudku odvolacieho súdu v otázke aktívnej vecnej legitimácie má za následok, že napadnuté rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom závere a odvolací súd sa odklonil od právneho záveru vysloveného v zrušujúcom náleze ústavného súdu.

9. Ako uviedol ústavný súd, je z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu potrebné zodpovedať aj na otázku, či je predmetná vec takou vecou, pri ktorej sa predpokladá konanie pozemkového spoločenstva. Ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase podania žaloby tieto veci vymedzilo tak, že má ísť o veci podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva.

10. Podľa § 12 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase podania žaloby vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa ods. 1 prenecháva túto nehnuteľnosť do správy spoločenstva s cieľom spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19.

11. Podľa § 19 zákona o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase podania žaloby spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim, okrem iného, hospodári v lesoch.

12. K citovanej právnej úprave ústavný súd ďalej uvádza: „Za spoločné obhospodarovanie možno považovať aj prenechanie (prenajatie) lesného fondu spoločenstva pre účely výrubu dojednaného množstva dreva z neho za odplatu (v uvedenej veci išlo o zmluvu o prenájme, kde bol sťažovateľ označený ako prenajímateľ), pričom súčasťou tohto obhospodarovania je aj následné vymáhanie nezaplatenia dojednaných platieb, ako aj uplatnenie nárokov na náhradu škody, príp. iných nárokov, ktoré z týchto zmluvných vzťahov vzniknú. Vymáhanie nárokov priamo pozemkovým spoločenstvom, ktoré takto napĺňa svoje oprávnenia, ktoré mu zveruje § 19 zákona o pozemkových spoločenstvách, tak umožňuje, aby v mene jednotlivých spoluvlastníkov konalo priamo pozemkové spoločenstvo. V uvedenej veci bol sťažovateľ zmluvnou stranou zmluvy o prenájme, ktorá bola porušená nájomcom, ktorý sa nepovoleným výrubom dreva dopustil trestného činu krádeže a svojím konaním spôsobil pozemkovému spoločenstvu škodu. Sťažovateľ ako prenajímateľ a osoba, ktorá zo zákona spravuje nehnuteľnosti vo vlastníctve jednotlivých členov spoločenstva, je osobou oprávnenou sa týchto nárokov aj domáhať.“

13. Z uvedeného je zrejmé, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tejto veci je daná a odvolacie námietky žalovaného k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nie sú dôvodné.

14. Čo sa týka druhej odvolacej námietky, a to nesprávneho posúdenia námietky premlčania vznesenej žalovaným, tá spočíva v tom, že súd prvej inštancie mal podľa žalovaného prijať nesprávny záver, že žalovaný nepreukázal, že žalobca vedel o osobe škodcu a zároveň mu bol známy približný rozsah škody pred dátumom 20.06.2012, pri ktorom by aj vzhľadom na neplynutie premlčacej doby v priebehu trestného konania bolo uplatnené právo skutočne premlčané v subjektívnej premlčacej dobe.

15. Podľa žalovaného bola vedomosť žalobcu o osobe škodcu aj o škode preukázaná v konaní už ku dňu 22.01.2012, kedy bola uzavretá dohoda o odstúpení od nájomnej zmluvy a úhrade sumy 26.555 eur pozostávajúcej zo škody 20.000,- eur a 6.555,- eur bol nájom.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení k tejto otázke uviedol, že škodu spočívajúcu vo vyrúbaní stromov spôsobil žalovaný v priebehu roka 2011. Konštatoval, že zo zápisnice zo schôdze výboru spoločenstva zo dňa 22.01.2012 (čl. 69 spisu) vyplýva, že žalobca dňa 22.01.2012 vedel o osobe škodcu, ku dňu 22.01.2012 však nevedel o rozsahu škody, keďže žalobca vyčíslenie ďalšej finančnej náhrady za ťažbu dreva v danej lokalite podmieňoval vykonaním fyzickej kontroly lesného porastu. Subjektívna premlčacia doba u žalobcu preto podľa súdu prvej inštancie nezačala preukázateľne plynúť dňom 22.01.2012, ale až 10.05.2013, kedy predseda žalobcu H. F. vypovedal v prípravnom konaní a vedel o orientačnom rozsahu škody i na parcelách 1017/1 a 1017/2, k. ú. F. G., ktorú škodu ako zástupca žalobcu uplatnil vo výške 120.000,- eur. Z uvedeného bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že žalobca všetky informácie potrebné na uplatnenie náhrady škody (osoba škodcu a zároveň orientačný rozsah škody) mal niekedy v období od 23.01.2012 do 10.05.2013. Žalovaný však podľa súdu prvej inštancie nepreukázal, že tomu tak bolo pred dátumom 20.06.2012 a iba v prípade preukázania tejto skutočnosti bolo možné konštatovať premlčanie uplatneného práva.

17. Z uvedeného je zrejmé, že pre posúdenie vedomosti žalobcu o škode považuje žalovaný za významnú dohodu zo dňa 22.01.2012 o odstúpení od nájomnej zmluvy a úhrade sumy 26.555,- eur pozostávajúcej zo škody 20.000,- eur a 6.555,- eur bol nájom.

18. Ohľadom obsahu tejto dohody prijal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania závery, že účastníci dohody sa ňou dohodli na zrušení zmluvy o nájme zo dňa 01.01.2008 od počiatku - že od nej odstupujú. Účastníci sa dohodli na vzájomnom vyrovnaní poskytnutých plnení podľa tejto zmluvy tak, že nájomca doplatí prenajímateľovi čiastku 26.555,- eur, za ktorej zaplatenie preberá žalovaný ručenie. Takto súdom prvej inštancie zistený obsah dohody zo dňa 22.01.2012 zodpovedá obsahu tejto listiny. Aj v tom smere, že nie sú špecifikované žiadne čiastkové sumy tvoriace čiastku 26.555,- eur.

19. Až skutkové zistenia súdu prvej inštancie prijaté z výsluchu žalobcu prostredníctvom H. H. F. ako predsedu spoločenstva konštatujú taký obsah dohody zo dňa 22.01.2012, že časť sumy vo výške 20.000,- eur bola náhrada škody, a to za vyťažených 3,5 hektára len z hory Slávikova - LV č. XXX, k.ú. I. G.. Obdobný záver prijal súd prvej inštancie zo zápisnice zo schôdze výboru spoločenstva dňa 22.01.2012, keď mal preukázaný obsah zápisnice, že „... p. A. B. sa zaviazal uhradiť v rámci vyrovnania vzájomných poskytnutých plnení na účet Urbáru ... do 10-tich dní od podpisu dohody sumu 26.555,- Eur (za ťažbu dreva na parcele registra „E“ číslo 262 o výmere 35.481 m2, list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie I. G. - hora „E.“, vyťažených asi 1.000 m3 dreva). Ďalšia finančná náhrada za ťažbu dreva bude vyčíslená a požadovaná od p. A. B. až po fyzickej kontrole lesného porastu nachádzajúceho sa na parcelách registra „E“ číslo 1017/1 ... a 1017/2 ... list vlastníctva č. XXX, katastrálne územie F. G..“ Ďalej z výsluchu J. G. - člena výboru žalobcu súd prvej inštancie zistil, že dňa 22.01.2012 sa konala schôdza žalobcu, na ktorej bola dohodnutá so žalovaným úhrada škody za výrez vo výške 20.000,- eur v F. I. G.

- E. a 6.555,- eur predstavoval nájom. Z výsluchu svedka C. E. súd prvej inštancie zistil, že žalovaný najskôr priznal ťaženie nad rámec v hore E. a keď došlo k dohode za horu E., riešili D. F., túto horu riešili policajti, ktorí zistili nelegálnu ťažbu navyše, čo následne vyústilo do súdneho konania. Z výsluchu svedka K. F. súd prvej inštancie zistil, že v roku 2012 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie urbáru, kde sa menil výbor a aj predseda, uzatvorila sa dohoda zo dňa 22.01.2012. Mal vedomosť o dohodnutom splátkovom kalendári urbáru so žalovaným, a to na horu E.. Dodal, že pri zmene výboru sa riešila hora E., D. F. riešili policajti.

20. Žiadne zo skutkových zistení súdu prvej inštancie uvedených v predchádzajúcom odseku žalovaný v odvolaní nenamieta a z nich je zrejmé, že dohoda zo dňa 22.01.2012 sa v časti sumy 20.000,- eur týkala len z hory E. - LV č. XXX, k.ú. I. G.. Z tejto dohody tak možno mať za preukázanú vedomosť žalobcu o škode v uvedenom lesnom poraste. Nie však vedomosť žalobcu o škode v druhom lesnom poraste, teda v D. F. na parcelách 1017/1 a 1017/2, k. ú. F. G.. Pritom je z obsahu žaloby zrejmé, že žalobca ňou neuplatňuje nároky na zaplatenie 26.555,- eur, ktorých sa týkala dohoda zo dňa 22.01.2012, ale zvyšok nároku do celkovej výšky škody konštatovanej trestným rozhodnutím vo výške 33.924,- eur (15.492,- eur škoda v hore Slávikova,18.432,- eur škoda v D. F.). Tento zvyšok, teda žalovaných 7.369,- eur preto nevyhnutne pripadá na škodu spôsobenú v D. F..

21. Záver súdu prvej inštancie, že z dohody zo dňa 22.01.2012 nebola k tomu času preukázaná vedomosť žalobcu o škode uplatnenej žalobou, je vzhľadom na uvedené správny. Z citovaných skutkových zistení súdu prvej inštancie, ktoré žalovaný napokon ani nenamietal, jednoznačne a logicky vyplýva, že dohoda zo dňa 22.01.2012 sa vzťahovala ku škode v hore E. a netýkala sa škody v D. F., ktorej náhradu uplatnil žalobca podanou žalobou. Preto nebola dôvodná ani druhá odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie pochybil, ak z dohody zo dňa 22.01.2012 nemal za preukázanú vedomosť žalobcu o škode uplatnenej žalobou a považoval ju preto za nepremlčanú.

22. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne a odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa , a to vrátane výroku o trovách konania zodpovedajúceho pomeru úspechu strán vo veci ( ).

23. Po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu bolo potrebné rozhodnúť nanovo o trovách odvolacieho konania, ako aj o trovách dovolacieho konania ( ). Odvolací súd rozhodol s odkazom na doktrinálny výklad uvedeného ustanovenia (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C.H.Beck, 2016, str. 1445), podľa ktorého... „odvolací súd v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne opäť o nároku na

náhradu trov odvolacieho konania, a to vrátane nároku na náhradu trov dovolacieho konania. Tento nárok bude tvoriť jeden celok, a preto v takomto prípade bude odvolací súd rozhodovať jedným výrokom“.

24. Vzhľadom na uvedené rozhodol odvolací súd jedným výrokom o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania podľa , CSP v spojení s a . Za východisko rozhodnutia považoval plný úspech žalobcu vo veci, na základe ktorého priznal žalobcovi plnú náhradu trov odvolacieho i dovolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).