Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-20-2025.pdf
PDF · 112.57 KB
Case nature
Subarea
10Co/20/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci navrhovateľky: A.. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D. XXX/XX, XXX XX C., zastúpená zákonným zástupcom: A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej: Mgr. Gabriel Antal, advokát, so sídlom Karpatská 3256/15, 058 01 Poprad, IČO: 54604184, proti odporkyni: A. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. D. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej: Mgr. Marcel Lesňák, advokát, so sídlom Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, IČO: 50654578, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 21C/18/2025-73 zo dňa 19.3.2025, takto
r o z h o d o l :
Ruší uznesenie a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto:
„I. Z a k a z u j e odporkyni, úmyselne priblížiť sa k A.. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXX/XX, XXX XX C. na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by menové boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
II. Navrhovateľke p r i z n á v a voči odporkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil podľa ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. h), § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 a § 336 ods. 1 všetko Civilného sporového poriadku.
3. Okresný súd uviedol, že vykonaného dokazovania bolo zistené, že podľa obsahu trestného oznámenia, uznesenia o vznesení obvinenia, znaleckých posudkov psychologičky a psychiatričky, odporkyňa približne od roku 2020 až doposiaľ v rodinnom dome vo C., v ktorom žili s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, spôsobovala a spôsobuje psychické utrpenie tým, že navrhovateľke opakovane nadávala, poučovala, ponižovala a tento stav pretrváva pri nečakaných bezúčelových návštevách domu, po rozvode manželstva s otcom navrhovateľky. Na základe návrhu odporkyne bolo tunajším súdom nariadené neodkladné opatrenie dňa 22.11.2024 v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/77/2024. Rozhodnutím súdu bola odporcovi, otcovi maloletej navrhovateľky, uložená povinnosť umožniť A. C. časovo neobmedzený vstup do nehnuteľnosti rodinného domu súpisné č. XXX E. C.. Rozhodnutie bolo potvrdené Krajským súdom v Prešove dňa 3.2.2025 v konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/3/2025. Teda neodkladnosť úpravy pomerov vyplýva, práve z potvrdzujúceho rozhodnutia.
4. Odporkyňa pri strete s navrhovateľkou pri osobných návštevách v priestoroch bývalej spoločnej domácnosti rodinného domu, vníma ako účelové, pričom návštevy odporkyne sú sprevádzané neustálym vykrikovaním vulgarizmov, verbálnym zastrašovaním a rôznymi pasívne-agresívnymi a ironickými poznámkami, ktoré sú jej adresované. V dôsledku jej správania a pokračovania v ňom vyhľadala psychologickú pomoc z dôvodu zhoršeného psychického zdravia. Na základe uvedeného súd má za jednoznačne preukázané, že odporkyňa je osobou dôvodne podozrivou z násilia a teda, že používa násilie proti telesnej a psychickej integrite navrhovateľky a rovnako súd má jednoznačne za preukázané, že správaním sa odporkyne bolo v konaní preukázané, že duševná integrita navrhovateľky mohla byť naďalej ohrozená, pričom tieto skutočnosti navrhovateľka osvedčila. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že voči odporkyni Uznesením ORPZ v F., odbor kriminálnej polície zo dňa 1.8.2024, ČVS: G./X-XXX-XX-XXXX sa začína trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) TZ, ktorého sa dopustil páchateľ tým, že v presne nezistenej dobe počas obdobia trvajúceho približne od roku 2020 až doposiaľ na ul. D. D. XXX/XX, C., G. F. mal. B., nar. XX.X.XXXX hanlivo nadával na jej vzhľad, že vyzerá ako štetka, že je tlstá, škaredá, sprostá, vulgárne nadával, že je drzá malá piča, suka, čím mal. B., nar. XX.X.XXXX, ako osobe blízkej, spôsoboval psychické utrpenie.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a uložiť odporkyni povinnosť nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by tieto boli spoločne predvolané na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.
6. Súd prvej inštancie preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako dôvodnému s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ustanovenia§ 325 ods. 1, 2 písm. h) CSP. Samotné obmedzenie je pritom dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Súd prvej inštancie má za to, že v zmysle ustanovenia § 330 CSP, s poukazom na Dôvodovú správu k návrhu zákona - CSP, len vo výnimočných prípadoch možno nariadiť neodkladné opatrenie na určitý čas, pričom sa preferuje zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím súdu, ktorý skonštatuje, že účinky neodkladného opatrenia pominuli. Napriek vyššie uvedenému, súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie bez časového obmedzenia vo vzťahu k navrhovateľke, s tým, že tento možno zrušiť na návrh ktorejkoľvek strany sporu, po odpadnutí dôvodov na jeho nariadenie.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže bola konaní úspešná v celom rozsahu.
8. Proti uvedenému uzneseniu ako celku podala odporkyňa včas odvolanie dôvodiac, že navrhovateľka mala psychické problémy už pred manželstvom odporkyne so zákonným zástupcom navrhovateľky. Odporkyňa sa podľa svojho vyjadrenia o navrhovateľku starala sama a jej otec nechodil ani k lekárom, ani na rodičovské združenia. Navrhovateľka bývala v spoločnej domácnosti s odporkyňou do júna 2024 a pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie uvedené v návrhu, t. j., že odporkyňa jej ubližuje, tak jej zákonný zástupca by určite nenechal bývať samú.
9. Podľa vyjadrenia odporkyne nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov, pretože nariadenie neodkladného opatrenia by došlo na strane k odporkyne k vážnemu obmedzeniu na jej základných právach a slobodách, najmä k vlastníckemu právu garantovanému článkom 20 ods. 1 Ústavy, ako aj slobody pohybu garantovaného článkom 23 ods. 1 Ústavy.
10. Odporkyňa poukázala, že uznesením Okresného súdu Poprad vo veci č. k. 9C/77/2024, ktoré bolo následne potvrdené odvolacím súdom, bola uložená zákonnému zástupcovi navrhovateľky povinnosť umožniť odporkyni časovo neobmedzený vstup do nehnuteľnosti rodinného domu so súpisným č. XXX.
11. Odporkyňa považovala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za pomstu zákonného zástupcu navrhovateľky, nakoľko medzi nimi dochádza k chronickým nezhodám, vrátane nezhôd ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ktorú vlastní a pričom zákonný zástupca navrhovateľky odporkyni bránil vo vstupe do tejto nehnuteľnosti.
12. Podľa odporkyne v konaní nebolo osvedčené, že telesná alebo duševná integrita navrhovateľky môže byť konaním odporkyne ohrozená. Zo spisu vyplýva, že medzi navrhovateľkou a odporkyňou sú nedorozumenia, avšak tieto sú vzájomné a sú predovšetkým stupňované zákonným zástupcom (otcom) navrhovateľky, ktorý zneužíva navrhovateľku na dosiahnutie nemožnosti užívania spoločnej nehnuteľnosti odporkyňou.
13. Z predloženého dôkazu je podľa odporkyne zrejmé, že nezhody sa netýkajú ani ich vzájomných vzťahov a vyplývajú z nezhôd odporkyne a zákonného zástupcu navrhovateľky od ich rozvodu ich manželstva a na neho nadväzujúce vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnia.
14. O prebiehajúcom trestnom konaní napriek vykonanému dokazovaniu, o ktoré oprela svoj návrh navrhovateľka, nebolo odporkyni doposiaľ vznesené obvinenie, tak ako to mylne uvádza súd prvej inštancie v bode 23. uznesenia.
15. Odporkyňa vyslovila presvedčenie, že navrhovateľku manipuluje otec proti odporkyni, ktorý zneužíva inštitút neodkladného opatrenia.
16. Samotná navrhovateľka pri svojom výsluchu na polícii dňa 12.7.2024 potvrdila, že nebýva na adrese trvalého pobytu a že s odporkyňou sa už nestretáva. Odporkyňa sa jej vyhýba, ignoruje ju, preto je nariadenie neodkladného opatrenia absolútne nedôvodné. Podľa odporkyne nebolo osvedčené, že telesná a duševná integrita navrhovateľky môže byť konaním odporkyne ohrozená.
17. S poukazom na uvedené preto odporkyňa vo svojom odvolacom návrhu žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a priznal odporkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
18. Navrhovateľka považovala odvolanie odporkyne v celom rozsahu za účelovo vykonštruované.
19. Podľa navrhovateľky skutočným cieľom odporkyne je obnovenie vplyvu osobnej kontroly nad osobou navrhovateľky a jej pokračovanie v ďalšom systematickom psychologickom nátlaku, emočnej manipulácii a citovom vydieraní navrhovateľky, ktoré už v minulosti u navrhovateľky viedli k vážnym psychickým dôsledkom.
20. Poukázala, že právo odporkyne na vstup do nehnuteľnosti bolo v minulosti zabezpečené samostatným uznesením Okresného súdu Poprad vo veci č. k. 9C/77/2024, ktorým bol otec navrhovateľky ako spolumajiteľ nehnuteľnosti a zákonný zástupca navrhovateľky povinný umožniť odporkyni časovo neobmedzený vstup do spoločného domu a odovzdať jej za týmto účelom kľúč.
21. Vstup do nehnuteľnosti nie je odporkyni znemožňovaný, za predpokladu, že rešpektuje súdom nariadený zákaz úmyselného priblíženia sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov. Uvedené obmedzenie vyplýva zo súdneho zákazu a nie z obštruktívneho správania. Odporkyňa má slobodnú možnosť vstupovať do nehnuteľnosti bez rizika porušenia aktuálneho zákazu priblíženia sa k osobe navrhovateľky v čase, keď sa v nej práve fyzicky nenachádza.
22. Nie je pravdou, že by A. C., ako zákonný zástupca navrhovateľky, akýmkoľvek spôsobom zneužíval existenciu neodkladného opatrenia týkajúceho sa zákazu priblíženia odporkyne k navrhovateľke, nakoľko doposiaľ nikdy odporkyni nezamedzoval vstupu do predmetnej nehnuteľnosti a vždy plne rešpektoval uloženú povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia 9C/77/2024.
23. Navrhovateľka mala za to, že v predchádzajúcom konaní bolo dostatočne spoľahlivo preukázané, že správanie odporkyne voči navrhovateľke zahŕňalo opakované hrubé ponižovanie, výsmech, urážky a dlhodobé pasívno-agresívne narážky na vzhľad, váhu či osobnostné črty navrhovateľky. Uvedenú skutočnosť podľa navrhovateľky potvrdili aj predložené znalecké posudky A. H. a F. F..
24. S poukazom na uvedené preto navrhovateľka žiadala, aby aj odvolací súd zachoval ochranu, ktorú navrhovateľke súdnym rozhodnutím vo veci sp. zn. 21C/18/2025 priznal Okresný súd Poprad.
25. Ďalšie vyjadrenie strán sporu dané neboli.
26. Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému odvolaciemu prieskumu musel ex offo (aj bez návrhu) skúmať podmienky konania.
27. Podľa ust. § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či boli splnené podmienky, za ktorých môže konanie rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
28. Podľa ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konania zastaví.
29. Podľa ust. § 161 ods. 3 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
30. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha nariadenia neodkladné opatrenia vo vzťahu k odporkyni. Žaloba bola podaná maloletým dieťaťom zastúpeným jeho otcom ako zákonným zástupcom.
31. Navrhovateľka je maloletým dieťaťom a nemôže pred súdom samostatne konať (§ 9 Občianskeho zákonníka, § 67 CSP). Preto pri podaní žaloby na súd musí zastupovať zákonný zástupca, resp. zákonní zástupcovia – rodičia. Podanie žaloby za maloleté dieťa nie je bežnou vecou, pretože z podania žaloby vyplývajú žalobcovi procesné práva a povinnosti a podanie žaloby predstavuje majetkové riziko (povinnosť nahradiť trovy konania). Preto podanie žaloby (s výnimkou návrhu vo veciach starostlivosti súdu o maloletých) treba považovať za podstatnú (nie bežnú) vec. (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 2289/2011)
32. Podľa odvolacieho súdu nie je vylúčené, aby aj v takomto súdnom konaní, ktoré nie je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ako zástupca maloletého vystupoval len jeden rodič (zákonný zástupca), avšak len v prípade, ak s podaním žaloby súhlasí aj druhý rodič, keďže sa jedná o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého. Pokiaľ však žalobu podal v mene maloletého žalobcu len jeden jeho zákonný zástupca - otec, bez predloženého súhlasu matky maloletého, s podaním žaloby, tak ako je tomu v prejednávanej veci, pričom z obsah spisu nevyplýva obmedzenie rodičovských práv matky maloletej navrhovateľky, musí v prípade, ak matka takýto súhlas odmietne, poskytnúť o podaní takejto žaloby (návrhu nariadenia neodkladného opatrenia) podľa § 35 Zákona o rodine rozhodnúť súd, pretože ide o nezhodu rodičov v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností.
33. Vo všetkých podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sa rodičia musia dohodnúť a ak sa nedohodnú podľa § 35 Zákona o rodine musí rozhodnúť na návrh niektorého z nich súd (R17/1968).
34. Keďže v podanom prípade išlo o podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré nie je bežnou vecou, kde v prípade neúspechu v konaní hrozí maloletej majetková hrozba, musí existovať zhoda u oboch zákonných zástupcov o tom, či maloletá má alebo nemá návrh podať a v prípade, aj takáto zhoda neexistuje, má vo veci rozhodnúť súd v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých podľa § 35 zákona o rodine. Bez súhlasu ďalšej zákonnej zástupkyne navrhovateľky, prípadne bez uvedeného rozhodnutia súdu, ide o žalobu podanú nesprávne zastúpenou navrhovateľkou. Nedostatok zastúpenia je nedostatkom procesnej podmienky podľa § 161 ods. 1 CSP, ktorý možno odstrániť predložením súhlasu druhého zákonného zástupcu, resp. v prípade, ak k tomu nedôjde, rozhodnutím súdu podľa § 35 Zákona o rodine.
35. Odvolací súd zároveň podotýka, že právo zastupovať maloletú navrhovateľku a rozhodovať o všetkých otázkach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností prislúcha obom rodičom v rovnakom rozsahu, a to aj v prípade, ak bola maloletá navrhovateľka dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca. Zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti nezíska otec výhradné právo na dieťa, nemôže svojvoľne, v rozpore s vôľou druhého rodiča, rozhodovať v otázkach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o návrh podaný s nesprávne zastúpenou navrhovateľkou, čo je odstrániteľnou podmienkou konania, pričom ak by sa túto nepodarilo odstrániť, súd musí konanie zastaviť. Aj keby v prejednávanej veci došlo k úprave rodičovských práv a povinností v prípade zverenia maloletej navrhovateľky do osobnej starostlivosti otca, na čo viaže Zákon o rodine ex lege určenie rodiča, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok toto je potrebný podľa odvolacieho súdu vykladať reštriktívne v tom zmysle, že rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča zostávajú zachované a ide len o úpravu týchto rodičovských práv a povinností v bežných veciach. Navrhovateľka je maloletým dieťaťom, preto v zmysle § 67 CSP nemôže pred súdom samostatne konať. Preto ju pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd v zmysle § 68 ods. 1 CSP a § 31 ods. 1 Zákona o rodine musia v konaní zastupovať obaja zákonní zástupcovia – rodičia. Podanie žalobného návrhu na súd nie je bežnou vecou a ide o vec súvisiacu so správou majetku maloletého dieťaťa podľa § 35 Zákona o rodine. Aj keby však nešlo o správu majetku maloletého dieťaťa výpočet podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností v ustanovení § 35 Zákona o rodine je demonštratívny, preto je každú vec týkajúcu sa maloletého potrebné posúdiť individuálne vzhľadom na okolnosti a následky danej veci.
36. Odvolací súd podotýka, že nie je vylúčené, aby v takomto súdnom konaní (ktoré nie je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloletých) ako zástupca maloletej vystupoval len jeden rodič (zákonný zástupca), avšak len v prípade, ak s podaním žaloby súhlasí aj druhý rodič, keďže sa jedná o podstatnú vec týkajúcu sa maloletej. Pokiaľ však tak, ako v prejednávanej veci návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podal v mene maloletej navrhovateľky len jeden jej zákonný zástupca – otec bez súhlasu matky navrhovateľky s podaním návrhu, pričom z povahy veci je zrejmé, že druhý rodič – matka s podaním žaloby nemusí súhlasiť, musí o podaní tejto žaloby podľa § 35 Zákona o rodine rozhodnúť súd, nakoľko by išlo o nezhodu rodičov v podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností. Rozhodnutie súdu podľa § 35 Zákona o rodine potom súčasne nahrádza schválenie súdu podľa § 28 Občianskeho zákonníka.
37. Z obsahu spisu žiaden takýto súhlas matky s podaním návrhu nevyplýva, keď právneho zástupcu navrhovateľky splnomocnil na zastupovanie navrhovateľky len jeden jej zákonný zástupca – otec. V nadväznosti na nastolenú procesnú situáciu podľa odvolacieho súdu je potrebné uviesť, že v prípade navrhovateľky absentuje procesná spôsobilosť na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom ide o procesnú podmienku podľa § 161 ods. 3 CSP, ktorú možno odstrániť, pričom však súd nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
38. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, z dôvodu, že vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, nemohol sám odvolací súd pokračovať v konaní, a to výzvou pre navrhovateľku na odstránenie vád podanej žaloby – predloženie súhlasu matky maloletej s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ak takéhoto súhlasu niet, predložením kópie návrhu na schválenie právneho úkonu za maloleté dieťa – podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia uvedeného konania.
39. Vzhľadom k tomu, že vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané rozhodnutie, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie končí, neostalo odvolaciemu súdu nič iné, ako takéto rozhodnutie – uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť z dôvodu absencie procesných podmienok na jeho vydanie a vec vrátiť súdu prvej inštancie za účelom odstránenia procesných podmienok, postupom tak, ako to uviedol odvolací súd vyššie. Okresný súd vyzve navrhovateľku na zabezpečenie súhlasu matky s podaním návrhu maloletej navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporkyni v znení tak, ako bol podaný dňa 6.3.2025 na súd prvej inštancie, v prípade ak takéhoto súhlasu niet, na predloženie podania návrhu na schválenie právneho úkonu za maloleté dieťa – navrhovateľky s podaním takéhoto návrhu na nariadenie neodkladné opatrenie. Ak maloletá navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu vie zabezpečiť takýto súhlas, alebo predloží kópiu návrhu na schválenie právneho úkonu za maloleté dieťa – podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, okresný súd konanie preruší do právoplatného skončenia konania vedeného na poručenskom súde. V prípade, ak takáto súhlas matky nepredloží a následne bude takýto návrh otca na schválenie právneho úkonu, podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia maloletým dieťaťom, zamietnutý, súd prvej inštancie bude pokračovať v konaní a konanie zastaví (§ 161 ods. 3 posledná veta CSP).
40. Naopak, ak matka dá súhlas alebo v prípade nesúhlasu matky maloletej ak súd prvej inštancie vysloví súhlas za maloletú s podaním takéhoto návrhu a súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne.
41. Odvolací súd, aj keď k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie došlo z dôvodu nesplnenia procesných podmienok na jeho vydanie, k rozhodnutiu okresného súdu uvádza, že jeho závery sú vzájomne protirečivé, odporujúce vykonanému dokazovaniu obsahom spisu. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že výkon exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozený, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebný pre záver dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
42. Odvolací súd zdôrazňuje, že so zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladných opatrení nie je pri rozhodnutí o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné toto tvrdenie aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.
43. Pred nariadením neodkladného opatrenia v tejto veci podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, postačuje ak je osvedčené podozrenie z narušenia telesnej alebo duševnej integrity dotknutej osoby.
44. Takéto narušenie integrity však podľa odvolacieho súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, keď znalkyňa F. I. F. síce potvrdila menej priaznivý psychický stav maloletej navrhovateľky, avšak v závere svojho znaleckého posudku uviedla, že na ňom sa odporkyňa podieľala „len pravdepodobne“. Rovnako tak znalkyňa J. H. v závere svojho podaného znaleckého posudku síce tvrdí, že na vznik adaptačnej poruchy u maloletej mali vplyv viaceré okolnosti od detstva a správanie podozrivej (odporkyne), tak ako je popisované, u nej tieto prejavy zhoršili, pričom však zároveň vo svojom znaleckom posudku uvádza, že sa jednalo o menej závažné obmedzenie v obvyklom spôsobe života, kedy v súčasnosti je jej stav stabilizovaný. Zo samotných fotokópií znaleckých posudkov je zistiteľné, že znalkyne vychádzali výlučne z výpovede maloletej navrhovateľky a jej otca pred orgánom polície, resp. z výsluchu navrhovateľky pred znalkyňou, za úplnej absencie vyjadrenia odporkyne k tvrdeniam maloletej navrhovateľky a jej otca.
45. Konanie odporkyne spočívajúce v urážaní maloletej navrhovateľky, jej ponižovaní, tak bolo osvedčené len jej samotnou výpoveďou a výpoveďou jej otca, pričom nie je zrejmé, prečo, keď takéto konanie trvalo, ako uviedla navrhovateľka, päť rokov, pristúpila navrhovateľka prostredníctvom svojho otca k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až po rozvode manželstva a sporoch jej otca s odporkyňou ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
46. Ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že z výpovede samotnej maloletej navrhovateľky vyplýva, že táto bývala v minulosti na internáte, resp. v súčasnosti u svojej krstnej v C. K. E., t. j. v dome, do ktorého bol otec maloletej navrhovateľky povinný umožniť navrhovateľke časovo neobmedzený vstup, sa podľa svojho vyjadrenia nezdržiava ona ani jej otec, ktorý býva u svojej sestry vo C.. Preto podľa odvolacieho súdu z takto vykonaného dokazovania absentuje neodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko maloletá navrhovateľka aj pri svojom výsluchu pred policajným orgánom uviedla, že odporkyňa ju už „nekontaktuje“. Z uvedeného, keďže navrhovateľka sa v predmetnom rodinnom dome nezdržiava, a tento navštevuje len v prítomnosti svojho otca za účelom odnášky svojich vecí a odporkyňa ju v súčasnosti nekontaktuje, nie je zrejmá naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov maloletej navrhovateľky a odporkyne, keďže podľa samotného vyjadrenia maloletej navrhovateľky, tieto už neprichádzajú po rozvode manželstva do styku.
47. Súd prvej inštancie v bode 25. napadnutého uznesenia argumentuje tým, že neodkladnosť úpravy pomerov vyplýva z potvrdzujúceho uznesenia vo veci 3Co/3/2025, avšak z tohto uznesenia podľa odvolacieho súdu žiadna takáto neodkladnosť úpravy pomerov maloletej navrhovateľky a odporkyne nevyplýva, keď toto uznesenie upravovalo pomery otca maloletej navrhovateľky k odporkyni a nie maloletej navrhovateľky. Zo záverov tohto uznesenia, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie uložením povinnosti otca maloletej navrhovateľky umožniť odporkyni časovo neobmedzený vstup do nehnuteľnosti, vyplýva presný opak, t. j. nie konanie odporkyne, ktoré by malo mať za následok potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ale naopak konanie otca maloletej, ktorý má takýto následok neodkladnej úpravy. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by boli pravdivé tvrdenia maloletej a jej otca o správaní odporkyne vo vzťahu k maloletej, otec maloletej by tieto skutočnosti bezosporu uviedol vo svojom odvolaní vo veci 3Co/3/2025, t. j. svoju argumentáciu, pre ktorú by mal byť zamedzený vstup odporkyne do nehnuteľnosti, by oprel aj o takéto nevhodné a škodlivé správanie odporkyne vo vzťahu k jeho dcére v tomto rodinnom dome, ale naopak otec navrhovateľky svoju jedinú odvolaciu argumentáciu, prečo by odporkyni nemal byť umožnený časovo neobmedzený vstup do tejto nehnuteľnosti, oprel o svoju domnienku, že odporkyňa tento rodinný dom dobrovoľne opustila – odsťahovala sa z neho, čo však v konaní nijako preukázané nebolo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že otec maloletej podal odvolanie vo veci 3Co/3/2025 až pol roka po tom ako maloletá navrhovateľka tak ako to vyplýva zo záznamu zo dňa 30.5.2024 urobila na polícii oznámenie o nehodnom správaní odporkyne.
48. Samotnej potrebe naliehavosti okamžitej dočasnej úpravy pomerov strán nesvedčí ani okolnosť, že maloletá navrhovateľka urobila na polícii oznámenie dňa 30.5.2024 o tom, že návštevy odporkyne v rodinnom dome sú sprevádzané jej vulgarizmami a verbálnym zastrašovaním maloletej navrhovateľky pričom pre rovnaké okolnosti podala návrh na okamžitú dočasnú úpravu pomerov až dňa 6.3.2025, t. j. po 10 mesiacoch.
49. Ďalej pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že návštevy odporkyne v rodinnom dome sú sprevádzané jej vulgarizmami a verbálnym zastrašovaním maloletej navrhovateľky, tak takýto záver je v úplnom protiklade s tvrdením navrhovateľky pred policajným orgánom, ktorá uviedla, že odporkyňa od takéhoto konania už ustúpila a nepokračuje v ňom.
50. Rovnako tak, pokiaľ súd prvej inštancie mal tento záver osvedčený z uznesenia OR PZ v F. zo dňa 1.8.2024, ktorým policajný orgán začína trestné stíhanie, tak odvolací súd konštatuje, že z tohto uznesenia žiadna takáto okolnosť tvrdená súdom prvej inštancie nevyplýva, ale ide len o procesné rozhodnutie (nie vznesenie obvinenia odporkyni), ktoré musí byť v prípade, ak mali byť výsluchy maloletej navrhovateľky a jej otca procesne upotrebiteľné, v trestnom konaní vydané, a bez začatia takto trestného stíhania nemohlo ani dôjsť k výsluchu maloletej navrhovateľky a jej otca, či už v procesnom postavení svedka alebo poškodeného.
51. Nehovoriac o tom, že súd prvej inštancie nijako nezaoberal obmedzením odporkyne ako spoluvlastníčky dotknutých nehnuteľností, ktorej vlastnícke právo je garantované okrem iného Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, vo vzťahu k maloletej navrhovateľke, ktorá nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou dotknutých nehnuteľností, t. j. prečo právo na ochranu maloletej navrhovateľky ako nevlastníčky, je nadriadené právu odporkyne ako vlastníčky dotknutých nehnuteľností, ktorá by bezosporu podľa odvolacieho súdu takto nariadením neodkladným opatrením bola vylúčená z užívania svojej nehnuteľnosti na úkor osoby, ktorá nie je jej spoluvlastníčkou.
52. Maloletej navrhovateľka k podanému odvolaniu dôvodí, že odporkyni nijako nebráni v užívaní týchto nehnuteľností v čase, keď maloletá navrhovateľka nie je v tomto rodinnom dome prítomná, a to tak, že otec maloletej navrhovateľky plne rešpektoval uloženú povinnosť vyplývajúcu z rozhodnutia súdu vo veci sp. zn. 9C/77/2024 a umožnil odporkyni časovo neobmedzený vstup do nehnuteľnosti v čase, keď sa v nej fyzicky nenachádzala osoba maloletej navrhovateľky, teda že odporkyňa má v priebehu dní pracovného týždňa vytvorený dostatočný časový priestor na výkon svojho vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti bez toho, aby došlo k jej kontaktu s navrhovateľkou.
53. Z uvedeného podľa odvolacieho súdu vyplýva, že otec maloletej navrhovateľky umožňuje po vydaní obidvoch neodkladných opatrení vstup odporkyne do nehnuteľnosti, ku ktorej je podielovou spoluvlastníčkou vo výške 1 len v čase, pokiaľ je navrhovateľka mimo tejto spoločnej nehnuteľnosti (najmä počas pracovného týždňa v čase ním určenom), a teda že navrhovateľka sa môže v tejto nehnuteľnosti zdržiavať len v tomto čase, pričom najmä vo večerných a nočných hodinách, kedy je vysoká pravdepodobnosť prítomnosti navrhovateľky v tomto rodinnom dome, musí odporkyňa túto nehnuteľnosť opustiť a vyčkať na odchod maloletej navrhovateľky, aby do nej mohla vstúpiť.
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa túto nehnuteľnosť nemôže využívať najmä v nočných a večerných hodinách, čo ju de facto ako spoluvlastníčku vylučuje z jej užívania a robí z nej bezdomovkyňu.
54. S poukazom na vyššie uvedené preto ak dôjde k zabezpečeniu súhlasu matky maloletej navrhovateľky, alternatívne súhlasu súdu na podanie takéhoto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (s tým, že súd v poručenskom konaní musí bezosporu posúdiť, či podanie takéhoto návrhu je v záujme maloletého dieťaťa), bude úlohou súdu prvej inštancie, na rozdiel od napadnutého uznesenia, zaoberať sa všetkými podstatnými okolnosťami pre nariadenie neodkladného opatrenia v naznačenom smere odvolacím súdom. Zároveň súd prvej inštancie v tomto rozhodnutí rozhodne aj o trovách prvoinštančného a tohto odvolacieho konania.
55. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).