Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-224-2022.pdf
PDF · 95.95 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-2S/224/2022
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenský zväz ľadového hokeja, IČO: 30 845 386, so sídlom: Kalinčiakova 14083/33, 831 04 Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. E. Mišíková & JUDr. Ing. R. Cádra, s.r.o., IČO: 50 469 738, so sídlom: Partizánska 2, 811 03 Bratislava, za ktorú koná JUDr. Romana Škorcová, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (pôvodne: Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky), IČO: 00 166 481, so sídlom: Štúrova 2, 811 02 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/3 Gv 95/20/1000-60 zo dňa 27.06.2022, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Všeobecnou správnou žalobou (ďalej len „žaloba“), podanou dňa 07.09.2022 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“), sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. VII/3 Gv 95/20/1000-60 zo dňa 27.06.2022 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“), ktorým prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) v trestnej veci vedenej pod č. VII/3 Gv 95/20/1000 za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 266 ods. 1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) rozhodol, že podľa § 4 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 54/2019 Z. z.“) z dôvodov uvedených v § 2 písm. c), písm. d) bod 1., bod 2. zákona č. 54/2019 Z. z. sa poskytuje ochrana podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. JUDr. Jaromírovi Šmátralovi, PhD. (ďalej len „oznamovateľ“) u žalobcu ako zamestnávateľa, pričom oznamovateľ sa stáva chráneným oznamovateľom doručením opatrenia žalobcovi. Napadnuté opatrenie bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2022 listom č. VII/3 Gv 95/20/1000-61 zo dňa 27.06.2022 označeným ako „Oznámenie o poskytnutí ochrany“. Rovnako bolo doručené oznamovateľovi a Úradu na ochranu oznamovateľov.
2. Žalobca v žalobe uplatnil žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne posúdenie veci, s poukazom na to, že oznamovateľ je predsedom dozornej rady žalobcu a súčasne jeho kontrolórom, ktorý bol do tejto funkcie zvolený, a teda ju nevykonáva v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu, v štátnozamestnaneckom pomere, ani v služobnom pomere, nevykonáva závislú prácu, a teda žalobca nie je jeho zamestnávateľom. Navyše oznamovateľ je advokátom, preto zamestnancom byť ani nemôže. Vzhľadom k tomu sa na oznamovateľa nevzťahuje možnosť ochrany podľa zákona č. 54/2019 Z. z. a napadnuté opatrenie je vydané v rozpore so zákonom. Rovnako
nezákonné je podľa žalobcu aj vybavenie veci nadriadeným prokurátorom, ktorý mal napadnuté opatrenie preskúmať. Žalobca dodal, že napadnutým opatrením bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do jeho práv, pretože v nadväznosti naň je povinný aplikovať podmienky ochrany oznamovateľa, hoci na to nie sú splnené zákonné podmienky.
3. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 2S/224/2022, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-2S/224/2022.
4. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
5. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa § 7 písm. e) SSP správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
9. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
10. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. 11. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
12. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.
13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. ak prokurátor zistí, že oznamovateľ, ktorý podal žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1, urobil kvalifikované oznámenie, bezodkladne mu poskytne ochranu podľa § 7 a túto skutočnosť písomne oznámi oznamovateľovi, zamestnávateľovi a úradu; oznamovateľovi sa spolu s týmto oznámením doručí aj poučenie o právach a povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z postavenia chráneného oznamovateľa. Doručením oznámenia o poskytnutí ochrany zamestnávateľovi sa oznamovateľ stáva chráneným oznamovateľom.
14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. žiadosť o poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, môže podať oznamovateľ zároveň s oznámením
alebo počas trestného konania; žiadosť sa podáva prokurátorovi písomne alebo ústne do zápisnice. Ak sa žiadosť o poskytnutie ochrany oznamovateľovi podá inému orgánu verejnej moci, ten ju bezodkladne postúpi prokurátorovi.
15. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 54/2019 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie kvalifikovaným oznámením oznámenie, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa.
16. Podľa § 2 písm. d) bod 1., bod 2. zákona č. 54/2019 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie závažnou protispoločenskou činnosťou 1. trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 až 263 Trestného zákona, trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až 268 Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov podľa § 326 až 327a Trestného zákona alebo trestné činy korupcie podľa § 328 až 336b Trestného zákona, 2. trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky.
17. Podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. (1) Zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu (ďalej len "pracovnoprávny úkon") voči chránenému oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom úradu; voči chránenému oznamovateľovi, ktorým je profesionálny vojak, sa súhlas úradu vyžaduje, len ak tak ustanovuje osobitný predpis. Súhlas úradu sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa. (2) Zamestnávateľ podáva žiadosť o udelenie súhlasu úradu. Žiadosť o udelenie súhlasu obsahuje a) označenie zamestnávateľa, b) meno, priezvisko, dátum narodenia a pobyt chráneného oznamovateľa, c) označenie pracovnoprávneho úkonu, na ktorý sa žiada súhlas úradu, d) odôvodnenie potreby vykonania pracovnoprávneho úkonu. (3) Úrad pred vydaním rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu umožní chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu. (4) V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť len na základe žiadosti zamestnávateľa a vyjadrenia chráneného oznamovateľa, úrad rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu bezodkladne. V ostatných veciach rozhodne úrad do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie súhlasu. (5) Úrad udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne. (6) Proti rozhodnutiu úradu o žiadosti o udelenie súhlasu nemožno podať odvolanie. (7) Od podania žiadosti zamestnávateľa o udelenie súhlasu úradu do právoplatného rozhodnutia o žiadosti o udelenie súhlasu zamestnávateľovi lehoty a skúšobné doby podľa osobitných predpisov neplynú. (8) Právny úkon, na ktorý úrad neudelil súhlas, je neplatný.
18. Správny súd sa v rámci preskúmania veci v prvom rade zameral na zisťovanie existencie predpokladov pre preskúmanie žalobcom napadnutého opatrenia, týkajúceho sa poskytnutia ochrany podľa zákona č. 54/2019 Z. z., a dospel pritom k záveru, že napadnuté opatrenie nie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.
19. Preskúmateľnosť právoplatných rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy na základe správnej žaloby v rámci správneho súdnictva je založená na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená, že v zásade sa preskúmavajú všetky právoplatné rozhodnutia a opatrenia, ktoré priamo zasahujú alebo sú spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických a právnických osôb, s výnimkou stanovenou v § 7 SSP, predstavujúcou tzv. negatívnu enumeráciu, t. j. výpočet správnych aktov, ktoré nie je možné v konaní pred správnym súdom preskúmavať. Ide o výnimku prípustnú podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
20. Ustanovenie § 7 písm. e) SSP vylučuje zo správneho súdneho prieskumu také rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré majú predbežnú, procesnú alebo poriadkovú povahu, a súčasne nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, teda na právach prináležiacich účastníkovi konania na základe objektívneho práva.
21. V danej veci bolo žalobou napadnuté opatrenie vydané prokurátorom v trestnom konaní vedenom pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe spáchaný v spolupáchateľstve. Napadnuté opatrenie prokurátor vydal podľa § 4 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z., podľa ktorého sa poskytne oznamovateľovi ochrana podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. v prípade zistenia, že oznamovateľ, ktorý podal žiadosť o poskytnutie ochrany podľa § 3 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom, urobil kvalifikované oznámenie, teda oznámenie, ktoré môže prispieť alebo prispelo k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo k usvedčeniu jej páchateľa. Napadnuté opatrenie bolo vydané z dôvodov podľa § 2 písm. c), písm. d) bod 1., bod 2. zákona č. 54/2019 Z. z., teda s poukazom na podanie kvalifikovaného oznámenia a závažnú protispoločenskú činnosť - trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až 268 Trestného zákona, resp. trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, ktoré podmienky považoval prokurátor za splnené. Podstata ochrany podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. spočíva v tom, že zamestnávateľ môže urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči oznamovateľovi, na ktorý nedal súhlas, len so súhlasom Úradu na ochranu oznamovateľov.
22. Po oboznámení sa s obsahom žalobou napadnutého opatrenia tak, ako bolo popísané v predchádzajúcich častiach tohto uznesenia, správny súd dospel k záveru, že toto opatrenie nie je preskúmateľné správnym súdom. Ide o správny akt, vydaný v rámci trestného konania konajúcim prokurátorom, na základe ním uskutočnenej správnej úvahy vo vzťahu k splneniu podmienok pre jeho vydanie v zmysle § 4 ods. 1 v spojení s § 3 ods. 1, § 2 zákona č. 54/2019 Z. z., pri zohľadnení trestnoprávnych skutočností [por. § 2 písm. c), písm. d) zákona č. 54/2019 Z. z.], pričom tento správny akt má len predbežnú povahu. Jeho účelom je poskytnutie predbežnej (preventívnej) ochrany oznamovateľovi závažnej protispoločenskej činnosti (vrátane trestnej činnosti) pred pracovnoprávnymi úkonmi zamestnávateľa, ku ktorým by potenciálne mohlo dôjsť v budúcnosti bez súhlasu oznamovateľa a ktoré by mohli mať odvetný charakter, teda charakter postihu za uskutočnenie oznámenia. Napadnuté opatrenie je tak len predpokladom (podkladom) pre eventuálny ďalší postup žalobcu a Úradu na ochranu oznamovateľov podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. pri udeľovaní súhlasu s uskutočnením pracovnoprávneho úkonu, s výnimkou úkonov, ktorými sa priznáva nárok alebo ak ide o pracovnoprávny úkon súvisiaci so skončením pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je dôsledkom právnej skutočnosti, ktorá nezávisí od posúdenia zamestnávateľa (§ 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z.), kedy sa súhlas nevyžaduje. K takémuto pracovnoprávnemu úkonu, na ktorý je potrebný súhlas, však v budúcnosti môže a nemusí dôjsť. Ochrana sa neposkytuje vo vzťahu ku konkrétnemu zamýšľanému pracovnoprávnemu úkonu, a teda v konaní o poskytnutí ochrany sa táto skutočnosť neskúma.
23. Správny súd zastáva názor, že napadnuté opatrenie okrem toho, že má predbežný charakter (teda jeho priame účinky na pracovnoprávne a obdobné vzťahy sa prejavujú až následne, v rámci ďalšieho postupu žalobcu), nemohlo mať ani za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Ujma na subjektívnych právach musí mať vždy podobu priameho zásahu do práv účastníka konania a musí sa prejaviť v určitej zmene jeho vlastného právneho postavenia. Správny súd v danej veci nevzhliadol existenciu priameho zásahu do práv žalobcu tým, že oznamovateľovi bola poskytnutá ochrana podľa § 7 právom chránených záujmov, či k zmene jeho vlastného právneho postavenia. Pracovnoprávny úkon je úkon vyplývajúci z osobitných predpisov, ktorý predpokladá splnenie zákonom stanovených podmienok, medzi ktoré patria aj tie, ktoré na základe postupu prokurátora podľa § 4 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. vyplývajú z § 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. Možnosť uskutočňovania pracovnoprávnych úkonov až po splnení zákonom stanovených podmienok a povinnosť aplikovať § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. nepredstavuje zásah do práv žalobcu a nemení ani jeho právne postavenie v negatívnom smere. Žalobca poskytnutím ochrany nebol zbavený možnosti uskutočňovať tieto úkony vo vzťahu k oznamovateľovi, táto možnosť sa len k časti z nich viaže na predchádzajúce udelenie súhlasu zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov. Ide o zákonné obmedzenie, ktoré má svoj účel.
24. O zásahu vo vzťahu k žalobcovi v pozícii zamestnávateľa by bolo možné hovoriť až vtedy, ak by k udeleniu súhlasu nedošlo, čoho predpokladom je však vydanie rozhodnutia v konaní podľa § 7 zákona
č. 54/2019 Z. z., na ktoré sa vzťahuje zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ďalej len „Správny poriadok“ (§ 24 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z.). Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že žalobca v žalobe ani netvrdil, že by mal v úmysle uskutočniť pracovnoprávny úkon smerujúci proti oznamovateľovi, ktorý by podliehal súhlasu, teda že by bol na realizácii konkrétneho zamýšľaného pracovnoprávneho úkonu obmedzený. Svoje tvrdenia o dotyku na subjektívnych právach založil len na skutočnosti, že v nadväznosti na napadnuté opatrenie bude povinný aplikovať podmienky ochrany oznamovateľa, teda že bude povinný dodržať zákonnú podmienku podľa § 7 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z., čo nemožno považovať za relevantné. Navyše ak žalobca tvrdil, že nie je zamestnávateľom oznamovateľa, správnemu súdu nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom by mal byť poskytnutím ochrany oznamovateľovi zasiahnutý, resp. obmedzený, a túto skutočnosť nevysvetlil ani sám žalobca.
25. Na zdôraznenie správnosti svojich úvah správny súd dodáva, že účelom zákona č. 54/2019 Z. z. bolo vytvoriť právne a inštitucionálne podmienky na ochranu širokého okruhu osôb v súvislosti s oznamovaním protispoločenskej činnosti, ktorá nadväzuje aj na prevenciu kriminality (por. Dôvodová správa k zákonu č. 54/2019 Z. z., Osobitná časť, K § 1). Záujem štátu, resp. verejný záujem, na zákonnej ochrane osôb, ktoré svojimi oznámeniami prispievajú k potláčaniu trestnej činnosti a inej protispoločenskej činnosti, je preto neprehliadnuteľný. S ohľadom na uvedené, vychádzajúc z teleologického, logického a systematického výkladu dotknutej právnej normy, správny súd preto dospel k tomu, že cieľom zákonodarcu bolo vytvoriť fungujúci systém ochrany oznamovateľov tak, aby jej poskytnutie bolo efektívne a účinné, resp. aby splnilo svoj účel s ohľadom na dôležitosť verejného záujmu, ktorý sa právnou normou chráni. Jedným z prejavov efektivity je aj skutočnosť, že na vydanie opatrenia, ktorým sa ochrana poskytuje, sa nevzťahuje Správny poriadok a nepripúšťa sa proti nemu podanie opravného prostriedku, resp. jeho preskúmanie v inštančnom postupe, pričom zamestnávateľovi sa opatrenie bez ďalšieho len oznámi (por. § 4 ods. 1 predmetného zákona). Keďže poskytnutím ochrany oznamovateľovi (po splnení zákonom stanovených podmienok) sa chráni dôležitý verejný záujem, právo na prieskum v inštančnom postupe zákonodarca priznal len samotnému oznamovateľovi, ktorému ochrana nebola poskytnutá (§ 4 ods. 4 zákona č. 54/2019 Z. z.). Správny súd v súvislosti s uvedeným taktiež dodáva, že aj samotná skutočnosť, že ochranu v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 54/2019 Z. z. poskytuje iný subjekt (prokurátor v trestnom konaní) v porovnaní s tým, kto vedie konanie o udelenie súhlasu na konkrétny úkon podľa § 7 zákona č. 54/2019 Z. z. (Úrad na ochranu oznamovateľov), a teda kto ochranu oznamovateľovi vo vzťahu ku konkrétnemu pracovnoprávnemu úkonu v konečnom dôsledku priamo poskytuje, naznačuje, že inštitút poskytnutia ochrany oznamovateľovi ako predbežná, preventívna forma záštity jeho práv, sa od konania o udelenie súhlasu podstatne líši, a to aj z hľadiska dotyku na právach jednotlivých subjektov.
26. Správny súd rezultuje, že napadnuté opatrenie nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, keďže ako správny akt má len predbežný charakter a samo osebe nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu. Slúži len ako právny základ pre ďalší postup v konaní o udelení súhlasu na realizáciu pracovnoprávneho úkonu, ktorý postup je plnením zákonných povinností žalobcu, s ohľadom na verejný záujem, chránený zákonom č. 54/2019 Z. z. Žalobcom napadnuté opatrenie teda nie je samostatne spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu s poukazom na § 7 písm. e) SSP, preto je žaloba podaná v tomto konaní neprípustná a bolo potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. 27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému sa náhrada trov konania priznáva len výnimočne, navyše mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.