Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/46/2025

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.XX.XX.XXXX, C. D. XXX, XXX XX E., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Cisarik s.r.o. F. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovaným 1/ B. H., nar. X.X.XXXX, I. J. XXXX/XX, XXX XX J. a 2/ K. J., nar. XX.X.XXXX, L. XXX, XXX XX L., o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaným v rade 1/ a 2 / náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 23.04.2025 o 14:06 hod., sa žalobkyňa voči označeným žalovaným v rade 1/ a 2/ domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1/ a 2/, ktorej vklad bol povolený pod V 5176/2024 správou katastra Čadca a to neplatnosti z titulu porušenia predkupného práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. E., a to: parcely E- KN č. 14379 – orná pôda o výmere 160 m2.

2. Dňa 15.05.2025 žalobkyňa zložila súdny poplatok (č. l. 24 spisu), následne podaním doručeným súdu dňa 22.05.2025 vzala žalobu späť a žiadala, aby súd konania zastavil z dôvodu, že po podaní žaloby došlo k zmene na liste vlastníctva a bola katastru doručená dohoda o vrátení daru pod číslo V 1960/2025. Žalobkyňa si uplatnila trovy konania, nakoľko mala zato, že žaloba bola podaná dôvodne, k vráteniu daru došlo až po podaní žaloby a teda nie je dôvod pokračovať v konaní, nakoľko došlo k zmene na liste vlastníctva s tým, že je obnovený pôvodný zápis na liste vlastníctva v prospech žalovanej 1/. Žalobkyňa uviedla, že sa účinne dovolala neplatnosti zmluvy, keď si žalovaná v rade 1/ prevzala oznámenie dňa 24.04.2025 a žalovaná v rade 2/ dňa 12.05.2025. Žaloba bola podaná dôvodne, nakoľko až po oprávnenom dovolaní sa neplatnosti zmluvy došlo k zavkladovaniu dohody o vrátení daru a teda nie je dôvod na pokračovanie v konaní. Žalovaní tak nesú procesnú zodpovednosť za zastavenie konania.

3. Podľa ust. , žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konania zastaví.

5. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

6. Podľa , súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

7. V danom prípade žalobkyňa využila svoje dispozičné právo disponovať so žalobou a svoju žalobu vzala späť pred prvým pojednávaním a pred predbežným prejednaním sporu. Preto súd konanie zastavil. Súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia druhej vety preto nebol potrebný.

8. Týmto rozhodnutím konanie končí, a preto súd v zmysle ustanovenia rozhodol aj o trovách konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd skúmal otázku zavinenia z procesného hľadiska.

9. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobkyne aj na strane žalovaných. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie žaloby, je potrebné z hľadiska skúmania procesného zavinenia posúdiť dôvody, ktoré žalobcu viedli k tomu, že nemá ďalej záujem pokračovať v konaní. V zásade procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca, ktorý svojim úkonom - späťvzatím žaloby spôsobí zastavenie konania. Spravidla jediným prípadom, kedy možno zavinenie zastavenia konania pričítať žalovanému je ten, keď žalobca podal žalobu síce dôvodne (pričom dôvodnosť sa posudzuje z procesného hľadiska), ale v priebehu konania na strane žalovaného nastali také skutočnosti, pre ktoré stratilo pokračovanie konania a dosiahnutie meritórneho rozhodnutia pre žalobcu význam. Najčastejšie pôjde o prípady, kedy sa žalovaný správal v zmysle žalobného petitu a splnil to, čoho sa žalobca domáhal.

10. Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie predstavuje ust. Uvedené ustanovenie plní úlohu na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ak by sa pri tejto náhrade plne presadili vyššie uvedené zásady. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Z uvedeného vyplýva, že ust. možno využiť len na nepriznanie náhrady trov konania strane konania, ktorej by tieto inak patrili.

11. Súd z úradnej činnosti mal preukázané, že žalobkyňa okrem tohto sporu ( pod sp. zn. ) podala na súd ďalších 15 žalôb, ktoré sa dotýkali neplatnosti totožného právneho úkonu – darovacej zmluvy a podala ich voči totožným žalovaným v rade 1/ a 2/. V senáte „3C“ ku dňu rozhodovania o späťvzatí žaloby boli vedené spory a to pod sp. zn. a , kde žalobkyňa navrhovala vysloviť neplatnosť totožného právneho úkonu – darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 5176/2025. Žalobkyňa tak vytvorila prostredníctvom právneho zástupcu celkovo 15 samostatných žalôb o tej istej darovacej zmluve, teda o totožnom predmete sporu hoc o jej porušenom práve na ktorom postavila základ žalôb sa mohlo a aj malo konať v rámci jediného súdneho sporu, kde napadla vec ako prvá. Rozhodnutie súdu má smerovať k nastoleniu spravodlivosti pre strany sporu a nie výlučne smerovať k rozhodovaniu o trovách konania. 12. Súd mal preukázané, že žalobkyňa predložila súdu výzvu zo dňa 22.4.2025 podanú na poštovú prepravu v rovnaký deň o 16:32 adresovanú žalovaným v rade 1/ a 2/, ktorou sa dovolávala relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Je potrebné uviesť, že podstatou sporu o vyslovenie relatívnej neplatnosti spočíva v tom, že právny úkon, ktorý má vadu majúcu za následok jeho tzv. relatívnu neplatnosť sa považuje za platný (so všetkými právnymi dôsledkami z neho vyplývajúcimi), pokiaľ ten, na ochranu ktorého je dôvod neplatnosti právneho úkonu určený (oprávnená osoba), sa neplatnosti nedovolá. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti treba považovať za jednostranný výslovný prejav vôle, z ktorého musí byť zrejmé, že relatívna neplatnosť právneho úkonu sa skutočne uplatňuje, a v čom konkrétne vada právneho úkonu, ktorá má za následok neplatnosť, spočíva. Musí sa adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom) právneho úkonu alebo všetkým jeho účastníkom, ak ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu. Právne následky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú okamihom dôjdenia tohto prejavu vôle do dispozičnej sféry buď druhému účastníkovi alebo ak sa dovolá relatívnej neplatnosti tretia osoba, všetkým účastníkom právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa neplatnosti ostatným účastníkom právneho úkonu sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Zákon pre to, aby nastali účinky tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu neustanovuje žiadnu formu dovolania sa tejto neplatnosti. Možno tak urobiť

i žalobou (vzájomnou žalobou) podanou na súde alebo námietkou v rámci obrany proti uplatnenému právu (nároku) v konaní pred súdom. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti na relatívnu neplatnosť prihliadnuť. Pokiaľ bola žaloba žalobkyne podaná už 23.4.2025 (nasledujúci deň po odoslaní výzvy žalovaným v rade 1/ a 2/) a žalovanej v rade 2/ preukázateľne bolo doručené oznámenie - dovolanie sa relatívnej neplatnosti až 12.5.2025 a u žalovanej v rade 1/ dňa 24.4.2025, súd mal zato, že žaloba bola podaná predčasne zo strany žalobkyne a pokiaľ zjednali nápravu žalované odstúpením od darovacej zmluvy ešte pred doručením samotnej žaloby, tieto dve skutočnosti nemohol súd vyhodnotiť v ich neprospech ba právne naopak a teda zavinenie bolo na strane žalobkyne.

13. Súd súčasne musí uviesť, že v konaní zo strany žalobkyne videl nie úplne poctivé konanie - úmysel (nebol dôvod podávať mnohopočetné samostatné žaloby pokiaľ strany sporu a skutkové tvrdenia boli absolútne totožné) a preto mal zato, že hoc žalované porušili predkupné právo žalobkyne tu existuje ďalší dôvod ( ), ktorý by pokiaľ by bola žaloba doručená súdu včas bránil súdu priznať trovy konania žalobkyni, nakoľko žalobkyňa podala žalobu predčasne (ešte pred dovolaním sa neplatnosti u žalovanej v rade 1/ a 2/ a tieto trovy nikdy nemuseli vzniknúť pokiaľ by si žalobkyňa uplatnila nárok v jednom spore a umelo nevytvorila mnohopočetné samostatné súdne spory dotýkajúce sa neplatnosti jediného právneho úkonu. Súd preto nevidel zavinenie na strane žalovaných, ale na strane žalobkyne a preto hoc by im náhrada trov patrila podľa nepriznal žalovaným v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania, nakoľko týmto reálne žiadne trovy ani nevznikli. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu. Tento právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 26.10.2016 a spis. zn. zo dňa 28.02.2018.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( , / . Proti výroku II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie ( / CSP ). Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde ŽILINA. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ meniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.