Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/243/2024

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., Česká republika, v konaní o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10.09.2024, pod sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.05.2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., Česká republika, t. č. v ÚVTOS Leopoldov, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava (ďalej len ,,prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare) rozhodol tak, že podľa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., Česká republika, t.č. ÚVTOS Leopoldov na povolenie obnovy konania vo veci prvostupňového súdu, sp. zn.: zamietol, keďže nezistil podmienky na povolenie obnovy konania podľa . 2. Prvostupňový súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č. l. 45-46 spisu. 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súdu konštatoval, že v prejednávanej veci odsúdený v písomnom návrhu i v rámci konečného návrhu na verejnom zasadnutí poukázal predovšetkým na závery vykonaného dokazovania v pôvodnom konaní a polemizoval ohľadom odôvodnenia jednotlivých súdov. Taktiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. mája 2023, sp. zn.: , v zmysle ktorého NS SR sa pri rozhodovaní o (v poradí druhom) dovolaní odsúdeného pokúsil odsúdenému vysvetliť, že ak by poškodená na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a išlo by o jediný alebo rozhodujúci dôkaz, výpoveď poškodenej z 25. októbra 2017 by nebola použiteľná v konaní na preukazovanie viny odsúdeného. Keďže poškodená bola na hlavnom pojednávaní vypočutá a vina odsúdeného bola založená aj na iných dôkazoch, dovolací súd ustálil, že dovolací dôvod podľa (porušenie práva odsúdeného na obhajobu zásadným spôsobom) nie je prítomný. Prvostupňový súd preto konštatoval, že odsúdený v podanom návrhu ani na verejnom zasadnutí neprezentoval žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe už počas priebehu pôvodného konania. So všetkými skôr známymi skutočnosťami sa vysporiadali všeobecné súdy pri rozhodovaní v predmetnej trestnej veci vedenej na prvostupňovom súdu pod spisovou značkou . Vzhľadom na uvedené mal prvostupňový súdu za to, že neboli zistené podmienky na povolenie obnovy konania a prvostupňový súd návrh odsúdeného zo 07.03.2024 zamietol. 4. Proti tomuto uzneseniu zahlásil ihneď, po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený A. B., pričom túto následne doplnil písomným podaním zo dňa 17.09.2024. Odsúdený namieta, že prvostupňovým súdom neboli vzaté do úvahy nové skutočnosti, ktoré sú uvedené aj v rozhodnutí NS SR zo dňa 03.05.2023, sp. zn.: , v zmysle ktorého nebol celkom správny postup vyšetrovateľa, týkajúci sa vykonaného úkonu (výsluchu poškodenej) v priebehu prípravného konania, pričom odsúdený vytýka, že tento úkon bol vykonaný bez prítomnosti odsúdeného, tak aj jeho obhajcu, ktorý v tom čase

nebol ešte vôbec ustanovený. Týmto postupom bol podľa odsúdeného porušený , pričom cituje aj konkrétne paragrafy, ktoré podľa jeho názoru mali byť porušené. Odsúdený následne argumentuje pochybením, ktorého sa mal dopustiť NS SR pri vyhodnotení skutkového a právneho stavu. Odsúdený opakovane namieta, že v priebehu prípravného konania neboli zaistené jeho DNA stopy na oblečení poškodenej, pričom poukazuje na fakt, že sa nestotožňuje s tým, ako sa k veci postavil odvolací súd v pôvodnom trestnom konaní. Vo svojom podaní namieta viaceré argumentačné pochybenia prvostupňového a odvolacieho súdu v pôvodnom trestnom konaní. Rozsiahlo sa vyjadruje k zaisteným dôkazom a k ich vierohodnosti, pričom má za to, že najmä skutkový stav bol v predmetnej trestnej veci zistený nesprávne. Podotýka, že do úvahy neboli vzaté viaceré zabezpečené dôkazy a namieta obsah, respektíve vierohodnosť doposiaľ zabezpečených dôkazov. 5. Obhajca odsúdeného vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.11.2024 uviedol, že je toho názoru, že skutočnosti, ktoré uviedol odsúdený vo svojom rozsiahlom podaní je potrebné považovať za nové skutočnosti, ktoré by mal súd brať do úvahy a povoliť obnovu konania. Aj na verejnom zasadnutí odsúdený uviedol skutočnosti, ktoré sú dôležité na povolenie obnovy konania. Sám obhajca v záverečnej reči uviedol, že aj NS SR v rámci uznesenia, ktorým odmietol dovolanie odsúdeného poukázal na skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní pochybil na začiatku vyšetrovania. Pochybenia orgánov činných v trestnom konaní na začiatku vyšetrovania sú nové skutočnosti, ktoré neboli prejednané v pôvodnom konaní pod spisovou značkou , a preto považuje tieto za nové skutočnosti, pre ktoré by mala byť povolená obnova konania. Vzhľadom na uvedené žiada, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len ,,sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) súd zrušil napadnuté uznesenie prvostupňového súdu a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové prejednanie návrhu na povolenie obnovy konania.

6. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán 7. a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť 8. b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. 9. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeným preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť jeho nesprávnosť. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná. 10. Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že vykonaným dokazovaním dospel prvostupňový súdu k správnemu právnemu záveru, že v konaní neexistujú žiadne okolnosti či dôkazy, ktoré by odôvodňovali povolenie obnovy konania a mohli by pre odsúdeného privodiť iné rozhodnutie vo veci, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo vzhľadom na ktoré by uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. 11. Sťažnostný súd si závery prvostupňového súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a na ne odkazuje, bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne, nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23. januára 2018). 12. Nad rámec uvedeného prvostupňovým súdom v napadnutom uznesení sťažnostný súd vo všeobecnosti uvádza, že konanie o povolenie obnovy konania sa obmedzuje len na zistenie, či vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. 13. Z hľadiska splnenia podmienok na povolenie obnovy konania nie je rozhodujúce, či o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú, navrhovateľ vedel, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli skôr známe súdu. V konaní o povolenie obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania už vykonaných (a obsahovo nezmenených) dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom prvého, resp. druhého stupňa v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (R 35/1988). Účelom obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli

ich možnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaždených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené. 14. Súd rozhodujúci o návrhu na povolenie obnovy konania postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách, pričom v prvom rade hodnotí tento návrh z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle , alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd odsúdeného bez možnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov ( písmeno a) ), resp. situácia predpokladaná v ustanovení písmeno b) , ktorá reaguje primárne na aplikáciu takého zákonného ustanovenia vo vzťahu k odsúdenému, ktoré bolo neskôr v osobitnom type konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vyslovené za nesúladné s a priamo negatívne ovplyvnilo postavenie odsúdeného. Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne, ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Až po zistení, že o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v druhej etape a to v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodné právoplatné rozhodnutie a až v prípade, že sú tieto obe uvedené podmienky splnené kumulatívne, súd môže povoliť obnovu konania v zmysle , v opačnom prípade návrh zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov. 15. Z uvedeného je teda zrejmé, že odsúdeným navrhované dôkazy tak v návrhu na povolenie obnovy konania ako aj v sťažnosti, nie sú ani zďaleka svojim významom rovnocenné dôkazom, ktoré boli vykonané v konaní prvostupňového súdu, v ktorom došlo k právoplatnému odsúdeniu navrhovateľa obnovy konania. Okrem toho, ako vyplýva zo spisového materiálu, v pôvodnom konaní bolo vo veci rozhodované po rozsiahlom dokazovaní rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.: zo dňa 04.09.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn.: zo dňa 17.01.2019, pričom tieto rozhodnutia boli vydané na základe skutočností a dôkazov zistených v priebehu trestného konania. Sťažnostný súd sa preto so záverom prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich. 16. Z dôvodov, ktoré správne uviedol v odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd, nemožno uvedené námietky odsúdeného, ktoré smerujú proti správnosti výrokov o vine a (nepriamo tiež) o treste, posúdiť tak, že by preukazovali existenciu nových skutočností, nových dôkazov, ktoré by boli spôsobilé privodiť odsúdenému priaznivejšie rozhodnutie o vine alebo o treste. Namietané skutočnosti odsúdeným, ohľadom nesprávnosti v postupe súdu, ktoré viedli k vydaniu právoplatných rozhodnutí vo veci odsúdeného, ohľadne ktorých sa domáha obnovy konania, boli prvostupňovému a odvolaciemu súdu známe už v čase rozhodovania o vine a treste odsúdeného. Navyše, namietané nesprávnosti v postupe súdov v merite veci, na ktoré poukázal vo svojom návrhu na obnovu konania, mal možnosť odsúdený namietať v opravnom prostriedku proti odsudzujúcemu rozhodnutiu, čo sčasti aj vykonal a dostal k uvedenému patričnú odpoveď (v rozsudku odvolacieho súdu). Nie je v právomoci súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy konania, aby sa zaoberal správnosťou postupu súdu, ktorý rozhodol v merite veci. V tomto smere sťažnostný súd poukazuje na správne odôvodnenie napadnutého uznesenia, v ktorom sa prvostupňový súd zaoberá povahou obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku a z toho vyplývajúceho oprávnenia súdov posudzovať skutkové a právne otázky. Rovnako možno odkázať aj na tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej prvostupňový súd definuje, čo je možno považovať za nové dôkazy alebo nové skutočnosti, spôsobilé privodiť rozhodnutie o povolení obnovy konania. 17. Pokiaľ ide o námietky odsúdeného, týkajúce sa postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov, konajúcich v jeho trestnej veci, už len z povahy veci je zrejmé, že v tomto prípade nie je možné hovoriť o tom, že by vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, pretože obnova konania má za cieľ odstrániť nesprávnosť rozhodnutia len v rovine skutkovej, umožňujúc dodatočne doplnenie zisteného skutkového stavu. Všetky námietky odsúdeného sú však právneho charakteru a tieto nemôžu (ani teoreticky) odôvodňovať, resp. zakladať úspešnosť návrhu na povolenie obnovy konania. Ak odsúdený uvádza, že novou skutočnosťou je obsah uznesenia NS SR, sp. zn.: zo dňa 03.05.2023, v tomto smere je nutné uviesť, že z predmetného uznesenia (pasáž nadväzujúca bezprostredne na citáciu uvádzanú odsúdeným - na str. 11 rovnopisu uznesenia) ,,Keďže sa tak nestalo,

ide o výpoveď svedkyne, ktorá postráda prvok kontradiktórnosti, a tak by ju nebolo možné použiť v konaní na preukazovanie viny obvinenému v prípade, ak by poškodená na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať a išlo by o jediný alebo rozhodujúci dôkaz. Svedkyňa - poškodená D. E. E. bola v prípravnom konaní opakovane vypočutá 10. januára 2018 už za účasti obhajcu, kde kompletne opísala priebeh skutkového deja, a tak isto bola vypočutá na hlavnom pojednávaní, kde vypovedala za prítomnosti obvineného i obhajcu, pričom bola kontradiktórne konfrontovaná so všetkými skutočnosťami, o ktorých vypovedala. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších stupňov vyplýva, že vina obvineného bola prioritne založená na výsluchu poškodenej z hlavného pojednávania a nie na jej výpovedi z 26. októbra 2017 (podobne rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , z 20. júla 2022) a na iných dôkazoch, a tak ani tento dovolací argument najvyšší súd neprijal.“ Inými slovami odsúdený vytýka súdom, že nezohľadnili nesprávnosť a nezákonnosť úkonu, ktorý mal odsúdeného usvedčovať; pravdou však je, že takýto úkon ani konajúce súdy nezohľadnili a vinu ustálili na základe ďalších dôkazov, ako odsúdenému uviedol už NS SR. Preto ani tento dôkaz (obsah uznesenia NS SR, sp. zn.: zo dňa 03.05.2023) nemôže byť takou skutočnosťou alebo dôkazom (hoci bol súdu skôr neznámy, keďže ide o dodatočne vydané rozhodnutie), ktorý by mohol sám osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie v otázkach viny alebo trestu. 18. Novou skutočnosťou potom nebude ani vytýkaná absencia dôkazu (poukaz na fakt, že sa na oblečení poškodenej nenašli stopy DNA), nakoľko je logické, že ak súdy na prítomnosti stôp DNA nestavali odsúdenie, je zrejmé, že tento dôkaz v spise absentoval, pričom odsúdený mal o postupe OČTK vedomosť a nejde teda o skutočnosť súdu skôr neznámu, navyše poukaz na absenciu dôkazu nie je ani novou skutočnosťou ani novými dôkazom v pravom zmysle slova. 19. Navyše konanie o povolení obnovy konanie je konaním návrhovým ( a nasl. ), pričom jeho predpokladom je návrh oprávnenej osoby (v predmetnej veci odsúdeného), ktorý musí obsahovať popis skutočnosti v zmysle , teda zoznam navrhovaných skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych , ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Odsúdený poskytol v podaní len vlastné hodnotenie dôkazov, jediný reálne navrhnutý dôkaz je obsah uznesenia NS SR, sp. zn.: zo dňa 03.05.2023, ku ktorému sa sťažnostný súd vyjadril vyššie. Žiada sa dodať, že v tomto smere prvostupňový súd dopočul odsúdeného na verejnom zasadnutí, pričom odsúdený sám takýto úmysel verbalizoval; iné dôkazy v konaní nenavrhol. 20. S poukazom na vyššie uvedené preto možno konštatovať, že žiadne iné nové dôkazy alebo skutočnosti, ktoré neboli súdu známe v pôvodnom konaní, odsúdený neuviedol. Naopak vzhľadom na uvedené je potrebné považovať za nedôvodné ostatné sťažnostné námietky odsúdeného, ktoré sú odôvodňované rovnakými argumentmi, ako jeho návrh na povolenie obnovy konania, príp. tými argumentami, ktoré vyslovil na verejnom zasadnutí pred prvostupňovým súdom. K týmto námietkam sťažnostný súd uvádza, že len samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jej právnymi názormi () alebo hodnotením dôkazov (). Inak vyjadrené, právo na spravodlivý proces negarantuje osobe právo na to, aby bolo rozhodnuté v súlade s jej predstavami a požiadavkami, ale najmä právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, vrátane odpovedí na argumenty predostreté odsúdeným. 21. V intenciách už uvedeného prvostupňovým súdom v napadnutom uznesení sťažnostný súd uzatvára, že odsúdeným uvádzané skutočnosti nemajú povahu dôkazov a skutočností, ktoré by boli súdu skôr (v pôvodnom konaní) neznáme a ktoré by v zmysle mohli viesť k zmene rozhodnutia o vine a treste odsúdeného. Sťažnostný súd sa preto so záverom prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožnil a na podklade vyššie uvedených dôvodov nepovažoval námietky odsúdeného uvedené v jeho sťažnosti za opodstatnené a neakceptoval ich. So skutkovými a právnymi námietkami odsúdeného sa totiž prvostupňový súd v napadnutom uznesení sčasti vysporiadal a nechal otvorené len tie sporné otázky, ktoré následne argumentačne doplnil sťažnostný súd (viď vyššie). 22. Keďže sťažnostný súd pri plnení prieskumnej povinnosti nezistil, že by výrok napadnutého uznesenia ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku boli v rozpore so stavom veci a zákonu, rozhodol tak, že sťažnosť odsúdeného A. B. postupom podľa ako nedôvodnú zamietol.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.