Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_57Ek-1049-2023.pdf
PDF · 100.06 KB
Case nature
Subarea
57Ek/1049/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. zákonným zástupcom – matkou C. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX E. F. A., právne zastúpený JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom Andreja Kmeťa 10511/17, 036 01 Martin, proti povinnému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. F. A., právne zastúpený Mgr. Tomášom Ješkom, advokátom so sídlom Kpt. Jaroša 29, 911 01 Trenčín, o vymoženie výživného, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Kliniecom, Exekútorský úrad Prievidza so sídlom Hollého č. 1/417, 971 01 Prievidza, pod sp. zn. 431EX 195/23, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnený m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 40,56 eur, o ktorom súd rozhodne vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 20.04.2023 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného ku dňu podania návrhu v sume 750,- eur a bežného výživného v sume 250,- eur do budúcna na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 32P/158/2022 zo dňa 26.01.2023. Exekučný súd dňa 11.05.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. 57Ek/1049/2023, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Súdny exekútor dňa 21.05.2025 doručil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie v odôvodnení ktorého povinný prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že vykonal čiastočnú úhradu zameškaného výživného priamo v prospech účtu zákonnej zástupkyne oprávneného vo výške 30,- eur dňa 04.12.2024, vo výške 50,- eur dňa 24.12.2024, vo výške 30,- eur dňa 16.02.2024, vo výške 334,- eur dňa 19.02.2024, spolu teda vo výške 444,- eur, a to prostredníctvom účtu svojho brata. V uvedenom rozsahu teda vedenie exekúcie nie je dôvodné. Povinný ďalej uviedol, že aktuálne sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v I. F. A. B. J. H. E. F. A., pričom je pracovne zaradený a z jeho príjmu (cca 200,- eur) je mu mesačne strhávaná sumu 60,- eur na bežné výživné, ktoré je poukazované ústavom matke oprávneného. V uvedenom rozsahu teda považuje povinný vedenú exekúciu za nedôvodnú. Uvedenú skutočnosť však nie je vzhľadom na vykonávaný trest odňatia slobody schopný sám preukázať listinnými dôkazmi, preto žiada konajúci exekučný súd, aby vyžiadal potvrdenia o jednotlivých transakciách priamo Ústav na výkon trestu odňatia slobody. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje, aby bola exekúcia sp. zn. 431EX 195/23 zastavená.
3. Oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že s návrhom na zastavenie exekúcie nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný. Je
pravdou, že za povinného dňa 19.02.2024 uhradili jeho rodičia sumu vo výške 334,- eur, jedná sa však o sumu zameškaného výživného za obdobie mesiacov február 2021 až október 2022, ktoré orgány činné v trestnom konaní ustálili na sumu 333,98 eur (strana 4 koniec druhého odseku v uznesení ČVS: ORP-344/2-VYS-TN-2023 z 27.02.2024). Nejedná sa teda o výživné, ktoré je vymáhané v tomto exekučnom konaní. Okrem toho, povinný zaslal ďalšie tri čiastky ako dary a to dňa 16.02.2024 sumu vo výške 30,- eur ako dar k narodeninám, dňa 04.12.2024 sumu vo výške 30,- eur ako dar na Mikuláša a dňa 24.12.2024 sumu vo výške 50,- eur ako dar pre maloletého na Vianoce. Tieto čiastky nepredstavujú výživné, ale samostatné dary. Oprávnený zároveň namieta, že podanie právny zástupca povinného nepodal na predpísanom formulári pre exekučné konanie. Ďalej uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie podal na súd dňa 19.04.2023 a nie je možné, aby súdny exekútor upovedomenie povinnému zasielal o dva roky neskôr. Na jeho žiadosť o zaslanie správy o stave exekučného konania súdny exekútor nereagoval. Oprávnený navrhuje návrh povinného zamietnuť, pričom si uplatňuje právo na náhradu trov konania za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k podaniu povinného á 30,71 eur + režijný paušál á 14,84 eur, spolu celkom 45,55 eur.
4. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konanie sa začína na návrh.
5. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
6. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.
11. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
12. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne a formálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
14. Je nesporné, že exekučné konanie sa v posudzovanej veci začalo dňa 20.04.2023, kedy maloletý oprávnený prostredníctvom zákonného zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu – rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 32P/158/2022 zo dňa 26.01.2023, ktorým konajúci súd v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu schválil rodičovskú dohodu tak, že otca maloletého (povinného v tomto konaní) zaviazal prispievať na výživu maloletého (oprávneného v tomto konaní) v sume 250,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.11.2022 s tým, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.11.2022 do 31.01.2023 vo výške 750,- eur mal povinný povinnosť zaplatiť najneskôr do 30.07.2023 k rukám matky.
15. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie zameškaného výživného ku dňu podania návrhu vo výške 750,- eur a bežného výživného v sume 250,- eur mesačne do budúcna, pričom v súvislosti s vyčíslením zameškaného výživného oprávnený uviedol, že ide o výživné za obdobie od 02/2023 do 04/2023.
16. Exekučný súd dňa 11.05.2023 vydal poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 750,- eur titulom zameškaného výživného ku dňu podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, sumy 250,- eur mesačne titulom bežného výživného do budúcna a sumy 78,64 eur titulom trov exekúcie oprávneného. Predmetné poverenie bolo dňa 11.05.2023 doručené súdnemu exekútorovi, kedy sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala exekúcia.
17. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu, čo vyplýva i zo samotného účelu výživného, ktorým je hradenie priebežne sa vyskytujúcich potrieb oprávneného. Splatnosť výživného mesiac vopred je zákonom ustanovená kogentne, čím je zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu, čo poskytuje oprávnenému určitú formu ochrany do budúcna. Pokiaľ ide o rozhodovanie o zameškanom výživnom, je exekučný súd povinný pri jeho vyčíslení vziať do úvahy tie plnenia, o ktorých má za preukázané, že ich povinný rodič poskytol oprávnenému v posudzovanom období. Inými slovami povedané pokiaľ sa v exekučnom konaní vymáha zameškané výživné za určité obdobie, je potrebné prihliadnuť k platbám za celé rozhodné obdobie.
18. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, ako aj listinných dôkazov predložených účastníkmi konania dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.
19. Dôkazné bremeno, spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
20. Povinný navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu zrealizovaných úhrad (zo dňa 16.02.2025 v sume 30,- eur, zo dňa 19.02.2024 v sume 334,- eur, zo dňa 04.12.2024 v sume 30,- eur a zo dňa 24.12.2024 v sume 50,- eur), ako aj z dôvodu, že sa aktuálne nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom
I. E. F. A. mu mesačne strháva sumu 60,- eur na bežné výživné v dôsledku čoho v uvedenom rozsahu považuje exekúciu za nedôvodnú.
21. Pokiaľ ide o platbu v sume 334,- eur zo dňa 19.02.2024, túto nie je možné v posudzovanej veci zohľadniť, pričom je nevyhnutné v prvom rade poukázať na uznesenie o zastavení trestného stíhania povinného pre prečin zanedbania povinnej výživy (ČVS: ORP-334/2-VYS-TN-2023 zo dňa 27.02.2024) z odôvodnenia ktorého vyplýva, že povinný bol vyšetrovateľom vyzvaný k úhrade dlžného výživného v sume 333,98 eur za obdobie od februára 2021 do októbra 2022 (výzva s termínom úhrady do 28.02.2024 bola povinnému doručená dňa 12.01.2024). Po následnom vypočutí zákonnej zástupkyne oprávneného, ktorá vo výsluchu uviedla a výpisom o prijatej platbe na jej účet zároveň preukázala, že dňa 19.02.2024 jej bola na účet uhradená suma 334,- eur titulom dlžného výživného, bolo vyšetrovateľom konštatované, že povinný ku dňu 20.02.2024 za vyššie uvedené obdobie nedlhuje na výživnom žiadnu čiastku. Nemôže byť preto sporné, že platbou zo dňa 19.02.2024, na ktorú v návrhu na zastavenie exekúcie povinný poukazuje, bolo hradené zameškané výživné za obdobie od 02/2021 do 10/2022 a teda za iné obdobie, než sa oprávnený domáhal v návrhu na vykonanie exekúcie (od 02/2023 do 04/2023).
22. Exekučný súd k platbám povinného zo dňa 16.02.2024 v sume 30,- eur, zo dňa 04.12.2024 v sume 30,- eur a zo dňa 24.12.2024 v sume 50,- eur uvádza, že nemal za sporné, že platby v uvedenom období boli realizované, avšak spornou zostala skutočnosť, za akým účelom boli realizované, keďže matka maloletého vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenia exekúcie k uvedeným platbám uviedla, že tieto nepredstavujú výživné pre maloleté dieťa, ale samostatné dary pre maloletého. Zároveň je nutné uviesť, že predmetné platby neboli zákonnej zástupkyni oprávneného poukázané z účtu povinného, ale z účtu jeho brata. Z povinným predloženého výpisu o pohyboch na bežnom účte, ako aj z jednotlivých potvrdení o zrealizovaných transakciách predložených zákonnou zástupkyňou oprávneného, mal exekučný súd za preukázané, že platba zo dňa 04.12.2024 vo výške 30,- eur s informáciou pre príjemcu v znení „Mikulas pre A.“ a platba zo dňa 24.12.2024 vo výške 50,- eur s informáciou pre príjemcu „K vianociam“ nebola povinným realizovaná za účelom úhrady výživného pre oprávneného. Na tomto mieste je nevyhnutné uviesť, že nie každá platba maloletému oprávnenému sa musí započítavať na výživné. Ak sa rodič, ktorému bola rozhodnutím súdu uložená povinnosť platiť výživné, rozhodne mimo rámca určeného výživného poskytnúť dieťaťu určité finančné prostriedky (napr. aj za účelom kúpy darčekov k Vianociam, resp. darček k sviatku Svätého Mikuláša), nemôže následne pre prípad začatia exekúcie na výživné žiadať započítanie uvedených platieb do výživného. V tomto smere je potrebné chrániť dôveru a úmysel obdarovania, ktorý u maloletého oprávneného vyvolal rodič a brať uvedené plnenia mimo rámca výživného. Napokon ani platbu zo dňa 16.02.2024 v sume 30,- eur, ktorá bola realizovaná bez popisu transakcie, súd nepovažoval za platbu výživného, keďže povinný jednoznačne nepreukázal, že predmetná úhrada bola vykonaná za účelom plnenia si vyživovacej povinnosti určenej rozhodnutím súdu. Bolo v záujme povinného uvedenú platbu špecifikovať takým spôsobom, aby nevznikla akákoľvek pochybnosť o tom, za akým účelom bola platba realizovaná a o to viac v prípade, ak povinný posielal finančné prostriedky na účet matky oprávneného z účtu svojho brata. Za takejto situácie exekučný súd nemohol prijať iný záver než ten, že povinný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a preto ani na uvedenú platbu v súvislosti s posudzovaním dôvodnosti návrhu povinného na zastavenie exekúcie neprihliadal.
23. Pokiaľ povinný v návrhu poukazuje na skutočnosť, že toho času sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený a v tejto súvislosti sú mu z príjmu vykonávané zrážky v sume 60,- eur mesačne na bežné výživné, exekučný súd pre úplnosť dodáva, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej a účinnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je vymáhanie výživného a ktorá bola začatá čo i len sčasti dôvodne, len ak sú splnené predpoklady vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi a preto v danej procesnej situácii, aj keď by bolo zameškané výživné povinným uhradené v celom rozsahu, nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie v bodoch 10 a 11 odôvodnenia tohto uznesenia uvedením znenia príslušného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. e) a § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré stanovujú podmienky, ktoré musí splniť povinný a za ktorých je súdny exekútor povinný exekúciu pri vymáhaní bežného výživného zastaviť.
24. Premietnutím vyššie uvedených záverov na predmetné konanie a s poukazom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, exekučný súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodol tak, že tento podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
25. Podľa § 195 Exekučného poriadku trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
26. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
27. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavenie exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
31. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
33. Podľa § 10 ods. 4 vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie
34. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
35. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno
považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v súvislosti s rozhodnutím súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Nakoľko v posudzovanej veci mal oprávnený plný úspech z dôvodu, že súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
36. Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uplatnil právo na náhradu trov konania v sume 45,55 eur za jeden úkon právnej služby á 30,71 eur + režijný paušál á 14,84 eur. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného zameškaného výživného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie v sume 750,- eur (§ 10 ods. 4 vyhlášky), odmena za polovičný úkon právnej služby však predstavuje sumu 25,72 eur. Exekučný súd teda v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku a ust. § 10 ods. 4 v spojení s ust. § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie) vo výške 25,72 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 14,84 eur (rok 2025), spolu v sume 40,56 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.