Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28CoP-36-2025.pdf
PDF · 107.97 KB
Case nature
Area
Subarea
28CoP/36/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom L. práce, sociálnych vecí a rodiny V., pochádzajúcu z matky P. A., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXXX/XX, V. a otca Q. A., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, W., právne zastúpeného X.. Q. W., advokátkou so sídlom B. námestie XX, W. K. B., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku R. súdu V. č. k. 10P/115/2024-71 zo dňa 21.10.2024, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletú zo strany otca zo sumy 140 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 1.7.2024.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Poprad č. k . 15P/120/2020 zo dňa 1.12.2020 tak, že zvyšuje výživné na mal. J. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 140,- eur mesačne na sumu 190,- eur mesačne počnúc dňom 1.9.2024, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 24. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlžné výživné od 1.9.2024 do 31.10.2024 činí sumu 100,- eur, ktoré zaväzuje otca uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a to predovšetkým jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku. Konštatoval, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať vyšší
príjem, pričom prihliadol aj na to, že otec okrem platenia výživného sa iný spôsobom na výchove a výžive maloletej dcéry nepodieľa.
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona č. 36/2005 o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78 ods. 1, zákona o rodine.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
6. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec a to proti výrokom I. a II. napadnutého rozsudku. Otec v úvode odvolania uviedol, že je si plne vedomý zvýšenia výdavkov na maloleté dieťa, ktoré sú spojené s jej nástupom do školy a návštevou záujmových krúžkov. Je rád, že dieťa napreduje, rastie a vyvíja sa. Namietal postup súdu prvej inštancie, ktorý pri určovaní výživného zohľadnil skutočnosť, že sa s maloletým dieťaťom nestretáva, čo považoval za jeden z dôležitých aspektov pri zvýšení výživného. Otec zdôraznil, že svoju dcéru má rád a po rozvode s matkou sa o dcéru riadne staral a stretával sa s ňou podľa režimu stanoveného v súdom schválenej rodičovskej dohode. Kontakt s dcérou prerušil z dôvodu správania sa matky, ktorá mu vždy pri jeho stretnutí s dcérou vulgárne nadávala a postupne to vyústilo až do vyhrážania sa, kedy bol nútený tieto skutočnosti oznámiť na policajnom oddelení, o čom predložil aj dôkaz. Súd prvej inštancie, ani kolízna opatrovníčka počas celého konania túto skutočnosť nezobrali do úvahy a bolo kladené len na ťarchu otca, že sa s maloletým dieťaťom nestretáva. Matka sama zapríčinila, že otec prerušil kontakt s maloletou, pričom teraz mu to čo vyčíta, že je na maloleté dieťa sama. Otec uviedol, že má za to, že v prípade pokiaľ nedochádza ku kontaktu jedného rodiča s maloletým dieťaťom a túto skutočnosť súd zohľadní pri výpočte výšky výživného, mal by pri rozhodovaní skúmať aj to, z akého dôvodu bol tento kontakt prerušený a prihliadať aj na túto skutočnosť. Ďalej uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach prispievať tak k vysokým výživným na osemročné dieťa. Od poslednej úpravy výživného sa jeho príjem nezmenil. Má za to, že v jeho prípade nie je namieste poukazovať na potencialitu príjmu, nakoľko pri viacerých zamestnávateľoch zarábal za posledné obdobie rovnako. Nemá dostatočné vzdelanie a zručnosti na to, aby zarábal výrazne viac. K svojmu zdravotnému stavu uviedol, že tento nie je stopercentný, čo ho obmedzuje aj pri práci. Nejedná sa o závažné ochorenie, avšak má problémy s vysokým tlakom. Otec síce nemá potvrdenie od lekára, pretože nechce, aby tento zdravotný problém bol uvedený v jeho zdravotnej dokumentácii, nakoľko má obavy, že by mal problém sa budúcnosti zamestnať. Ďalej poukázal na to, že okrem maloletej dcéry, má ďalšie dve nezaopatrené deti, teda ďalšie dve vyživovacie povinnosti, na ktoré mesačne uhrádza spolu 140 eur. Maloleté deti trávia s otcom často víkend alebo dni, keď majú škole prázdniny, pričom rodiča sa na styku vždy vedia vopred dohodnúť. Otcovi týmto vznikajú na tieto dve maloleté deti ďalšie výdavky, ako len úhrada bežného mesačného výživného, keďže detí bývajú u matky v inej obci a otcovi vznikajú výdavky v súvislosti s pohonnými hmotami, taktiež výdavky počas času, keď sú u neho, keďže im zabezpečuje stravu a ostatné životné potreby. Má za to, že súd pri rozhodovaní tieto okolnosti vôbec nezohľadnil, pričom nevzal do úvahy aj to, že aj tieto maloleté deti majú nárok na zvýšenie výživného. Vo vzťahu k tzv. tabuľkovému výživnému, uviedol, že si je vedomý, že nejde o právne záväzný dokument a má len odporúčací charakter. Aj napriek tomu si myslí, že tento dokument by mal zabezpečiť väčšiu právnu istotu v konaniach a mal by na neho súd sčasti prihliadať. Podľa jeho možnosti, by mal na výživu o zmysle uvedeného prispievať sumou 115,50 eur mesačne, a aj pri zohľadnení skutočnosti, že sa osobne nepodieľa pri výchove maloletého dieťaťa je určené výživné v sume 190 eur mesačne výrazne vyššie od zaužívanej praxe súdov. Maloletá J. je zdravé dieťa, pričom matka v konaní nepreukázala žiadne špeciálne výdavky, ktoré by mali mať za následok tak vysoké výživné v porovnaní s tabuľkovým výživným. Životná úroveň maloletého dieťaťa by sa mala zhodovať so životnou úrovňou jeho rodičov, avšak otec, bohužiaľ, nežije na vysokej úrovni pričom má pocit, že matka maloletej J. zabezpečuje nadpriemerne drahé pomôcky aj napriek tomu, že matka a otec dosahujú len priemerné príjmy. Otec ďalej poukázal na vyjadrenie matky z minulosti, keď uviedla, že podá návrh na zvýšenie výživného každý rok. Tieto tvrdenia zatiaľ napĺňa, nakoľko tomuto konaniu predchádzalo konanie, ktoré začalo podaním návrhu matky na zvýšenie výživného v roku 2023, ktoré bolo zastavené. V rámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zvyšuje výživné na maloletú J. zo sumy 140 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2024, ktorej otec povinný platiť do rúk matky vždy do 24. dňa v mesiaci vopred.
7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že žiada, aby odvolací súd jeho odvolanie ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol. K vyjadreniu otca, ktorý v podanom odvolaní namietal, že súd nevzal do úvahy skutočnosť, z akých dôvodov sa s maloletou dcérou nestretáva uviedla, že otec sám v konaní uviedol, že sa s maloletou stretávať nechce, ako aj v podanom odvolaní uviedol, že vyhodnotil, že bude najlepšie obmedziť kontakt s matkou a maloletou sa stretávať nechce, pretože dieťa nechce vystavovať stresovým situáciám. Išlo teda o slobodnú voľbu otca nestretávať sa s maloletou dcérou. Rozsah stretávania sa otca s maloletou v zmysle pôvodného rozsudku bol určený len každý nepárny týždeň v sobotu a nedeľu na niekoľko hodín v párnom roku 24.12. na 6 hodín a v nepárnom rokov 25.12. na 5 hodín a počas letných prázdnin každý druhý augustový týždeň. Je nepochybné, že rozsah úpravy styku proti iným rozhodnutiam súdu je omnoho užší, ako je zvykom a je zrejmé, že otec už v čase prvého konania nemal záujem stretávať sa s maloletou dcérou, preto aj v tomto kontexte považuje matka vyjadrenie otca, že je to výsledok hádok medzi rodičmi maloletej, za účelové. Matka ďalej namietala skutočnosť, že otec uviedol, že sám platí výdavky na byt, inkaso, hypotéku aj napriek tomu, že byte žije so svojou priateľkou, teda aj ona by sa mala podieľať na spoločných výdavkoch. Otec uvádzal aj iné nevyhnutné výdavky ako to, že sestre platí 100 eur, disponuje majetkom tromi motorkami, s ktorými sú spojené iné nevyhnutné výdavky. Zdôraznila, že otec na pojednávaní sám uviedol, že ukončil predchádzajúci pracovný pomer výpoveďou, čím sa na základe vlastného rozhodnutia vzdal príjmu bez zrejmého dôvodu. Otec napriek svojmu tvrdeniu o tom, že jeho zdravotný stav nie je stopercentný, ničím relevantným nepodložil, prečo dobrovoľne ukončil pracovný pomer. V podanom odvolaní otec uviedol, že nemá dostatočné vzdelanie a zručnosti na to, aby zarábal výrazne viac, avšak počas celej doby absentuje snaha otca aspoň o čiastočné zlepšenie jeho príjmovej situácie.
9. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že nešlo o jeho slobodnú vôľu nestretávať sa s maloletou dcérou. V minulosti sa s maloletou dcérou riadne stretával, avšak stretávanie prerušil, pretože nezvládal nátlak matky, ktorá mu neustále nadávala a vyhrážala sa mu, čo sa prenášalo aj na malé dieťa. Matka sa otcovi niekoľko krát vyhrážala, že ho bude účelovo ťahať po súdoch a podávať návrhy na zvýšenie výživného každý rok. Tieto vyhrážky matky sa zatiaľ potvrdzujú, pretože matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 09.03.2023 a následne dňa 28.06.2024. Otec ďalej namietal, že nie je pravdou, aby mal vo vlastníctve X motorky. Z poskytnutej odpovede OR PZ V., Okresného dopravného inšpektorátu v V., ktorý je súčasťou spisu vyplýva, že otec jej vlastníckom jedného motorového vozidla a dvoch motocyklov. Jeden z motocyklov je v jeho vlastníctve a jeden je vo vlastníctve jeho priateľky, ktorá si ho kúpila výlučne za svoje finančné prostriedky a ona ho užíva. Druhy motocykel, ktorý otec má vo svojom vlastníctve je nepojazdný a technicky nespôsobilý na jazdu. Matka ďalej označil za neúčelný výdavok to, že otec sestre uhrádza 100 eur mesačne. Otec pravidelne každý mesiac vracia finančné prostriedky, ktoré mu v minulosti požičala sestra, čím mu veľmi pomohla, keď bol v nepriaznivej finančnej situácii. Je pravdou, že predchádzajúci pracovný pomer ukončil výpoveďou, avšak hneď sa zamestnal. Predchádzajúce zamestnanie mu nevyhovovalo z viacerých dôvodov, jednak mu nevyhovovala náplň práce, ako aj pracovné podmienky a okrem toho musel do práce denne dochádzať, čím mal zvýšené výdavky na pohonné hmoty. Otec ďalej uviedol, že popri zamestnaní na plný úväzok by nezvládal ďalšiu občasnú prácu. Jeho pracovný čas spočíva od pondelka do piatku v čase od 23:00 do 9:00 hod/9:30 hod., podľa potreby. Otec teda pracuje v nočných smenách, počas ktorých neustále šoféruje a preto sa potrebuje na ďalšiu pracovnú smenu vyspať aby bol sústredený na šoférovanie v noci. Uviedol, že za každých okolností si zabezpečil príjem, aby riadne uhrádzal výživné na maloletú dcéru. Zotrval na tom, že výživné v sume 190 eur aj pri zohľadnení toho, že sa s maloletou dcérou osobne nestretáva je výrazne vyššie od zaužívanej praxe súdov a vzhľadom na jeho pomery neprimerané.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
11. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom vo výroku I., ktorým súd zvýšil výživné zo strany otca zo sumy 140 eur na sumu 190 eur mesačne a výrok II. napadnutého rozsudku, ktorým súd určil dlžné výživné za obdobie od 1.9.2024 do 31.10.2024 vo výške 100 eur, ktoré je otec povinný uhradiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
15. Otec svoju odvolaciu argumentáciu postavil na svojom presvedčení, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho príjmy a počet vyživovacích povinností a tým dospel k neprávnym skutkovým záverom pri určení výšky jej vyživovacej povinnosti k maloletej dcéra a zároveň pri určení výšky vyživovacej povinnosti neprihliadal ku skutočnostiam na základe ktorých sa s maloletou dcérou nestretáva a tieto vo svojej úvahe vyhodnotil nesprávne.
16. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako súd prvej inštancie.
17. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (§ 62 ods. 2 a § 75 ods. 1, § 78 ods.1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného teda skúma komplexne jeho majetkové pomery, ako i to či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.
18. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec teda v podstate vytýkal rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním predkladaným hodnotením skutkového stavu a jeho právnym hodnotením. V rámci celého prvoinštančného konania mali účastníci konania vytvorený dostatočný priestor pre produkovanie tvrdení a dôkazov v prospech ich tvrdení. To, že v konečnom
dôsledku súd prvej inštancie dospel k i iným záverom, nie je možné interpretovať ako porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného porovnal pomery na strane maloletého dieťaťa, matky a otca. Správne konštatoval, že na strane maloletého dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov, keď v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 15P/120/2020 zo dňa 1.12.2020) bola maloletá vo veku štyroch rokov, navštevovala materskú školu. Matka mala príjem vo výške od 540 do 560 eur mesačne. Príjem otca bol vo výške 650-700 eur mesačne, pričom okrem maloletej dcéry, mal aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti. kde spolu uhrádzal výživné vo výške 140 eur mesačne.
20. Podľa názoru odvolacieho súdu bol v preskúmavanej veci dostatočne a správne zistený skutočný stav a vec bola správne právne posúdená. Maloletá dcéra je vo veku osem rokov, je žiačkou základnej školy. Svojou výživou je stále prirodzene odkázaná na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletú stará matka, otec sa s dcérou nestretáva.
21. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca, odvolací súd poukazuje na to, že zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Odvolací súd reflektuje príjem matky, je však zrejmé, že matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, vedie spoločnú domácnosť, obstaráva činnosti dennej potreby, varí, perie, čím si de facto plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére aj touto formou a vyživovaciu povinnosť si plní dobrovoľne. Matka poskytuje maloletej osobnú starostlivosť, ktorú možno stavať na roveň peňažného plnenia a zároveň uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, členom ktorej je aj maloletá J.. Maloletá J. je ešte vo veku, kedy si vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť zo strany matky a to okrem zabezpečenia jej základných potrieb, ako je strava, obliekanie a bývanie a v smere potrebnej prípravy na vyučovanie, zmysluplného trávenia voľného času a vyplnenia prázdnin a sviatkov. Matka z dôvodu osobnej starostlivosti o dieťa je výrazne limitovaná vo zvýšení si svojho príjmu. Zároveň je tu potreba financovať všetky potreby maloletej, a to nielen vo vzťahu k jej vzdelaniu, ale aj kultúrnemu, športovému a spoločenskému vyžitiu s čím sú samozrejme spojené výdavky na stravu, primerané a čisté oblečenie, hygienu, drogériu, platenie cestovných nákladov, nákladov spojených so spoločenským vyžitím. Všetky tieto skutočnosti je potrebné zarátať do plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletej zo strany matky, čo sa prejaví nielen vo zvýšených finančných nákladoch, ale aj čase, ktorý matka maloletej dcére venuje.
22. Na základe vyššie uvedených záverov považuje odvolací súd za nedôvodnú aj námietku otca, že súdom určené výživné nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín, je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin maloletých detí, typický pre ich vek. Z uvedených skutočností nie sú odôvodnené potreby maloletej tým kritériom, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. Otec argumentoval tým, že jeho príjmové pomery mu neumožňujú uhrádzať súdom určené výživné pri súčasnej situácii, že okrem maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti vyhodnotil aj náklady uvádzané matkou na výživu a výchovu maloletej dcéry, ktoré nepovažoval za prehnané resp. nezodpovedajúce životnej úrovni rodičov. Odôvodnené výdavky maloletej, okrem základných výdavkov, ako sú strava a oblečenie súviseli s jej vzdelaním, voľnočasovými aktivitami a zvýšenými výdavkami spojených so zubnou starostlivosťou. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh matky na zvýšenie výživného v tom smere, že výživné zo strany otca, rešpektujúc aj jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti a príjmové pomery, zvýšil na sumu 190 eur mesačne.
23. K odvolacej námietke otca, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôvod, pre ktorý sa s maloletou dcérou nestretáva a uvedenú skutočnosť premietol do výšky výživného, odvolací súd uvádza, že túto námietku otca vyhodnotil ako nedôvodnú. Z obsahu spisu vyplýva, že vzťah medzi otcom a matkou nie je dobrý, avšak skutočnosti tvrdené otcom preukázané neboli. Otec vo veci stretávania sa s dcérou nepožiadal o pomoc kolízneho opatrovníka, ani iným spôsobom nepostupoval s cieľom obnovenia kontaktu s dcérou. Odvolací súd je rovnako toho názoru, že to, že sa otec s dcérou nestretáva je rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, mať právo kontaktu a budovania vzťahu s oboma rodičmi. Otec však žiadnu iniciatívu nepreukázal, čomu zodpovedá aj tá skutočnosť, že okrem úhrady výživného dcére
ničím neprispieva ani jej narodeniny, meniny, či sviatky. Z uvedeného dôvodu, odvolací súd vyhodnotil ako správny postup súdu prvej inštancie, ktorý pri zvýšení výživného prihliadal aj na to, že otec sa na osobnej starostlivosti o dcéru vôbec nepodieľa.
24. Otec vo svojom odvolaní ďalej namietal, že súd pri svojom rozhodovaní by mal prihliadať aj na tzv. tabuľkové výživné, vypracované Ministerstvom spravodlivosti SR. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke otca uvádza, že metodika výpočtu výživného vpracovaná Ministerstvom spravodlivosti SR má pre určenie vyživovacej povinnosti súdom len odporúčací charakter a jej cieľom je zjednocovanie postupov súdov pri určení vyživovacej povinnosti v skutkovo s právne rovnakých prípadoch resp. určenie základu z ktorého by súd vychádzal pri určení vyživovacej povinnosti s následným skutkovým a právnym vyhodnotením špecifík každého konkrétneho prípadu v zmysle zákonných kritérií pre správne určenie vyživovacej povinnosti uvedených v zákone o rodine. Určenie vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu výpočtom len podľa vyššie uvedenej metodiky by v podstate znamenalo porušenie princípu spravodlivosti a zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti. Zákon o rodine výslovne uvádza, že základom pre správne určenie vyživovacej povinnosti je životná úroveň rodičov a miera osobnej starostlivosti každého z rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie tieto skutočnosti riadne a zákonne posúdil.
25. Odvolací súd má za to, že suma 190 eur na maloletú je náležitým vyjadrením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča aj s prihliadnutím na výrazný podiel matky maloletej na jej výchove a výžive s poukazom na životnú úroveň otca, ktorý sa na osobnej starostlivosti o dieťa nepodieľa.
26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).