Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-53C/35/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: Rímskokatolícka farnosť sv. Jakuba, Veľký Šariš, so sídlom Nám.sv.Jakuba 29, Veľký Šariš, IČO: 31 998 615, zastúpený: Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Murgašova 3, Košice, IČO: 50 550 837, proti žalovanému 1/ SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, žalovanému 2/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35 919 001, za účasti: Okresná prokuratúra Bratislava II, Kvetná 13, Bratislava, o určenie primeranej jednorazovej náhrady vo výške 25.239,51 Eur, na odvolanie žalovaného 2/ proti uznesenie Mestského súdu Bratislava IV zo 06. februára 2025 č. k. -981, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku, ktorým nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania ( II. výrok), p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej konanie zastavil ( I. výrok) a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. ( II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ozrejmil priebeh celého súdneho konania, uviedol, že sa žalobca domáhal určenia primeranej jednorázovej náhrady vo výške 25.239,51 Eur za obmedzenie vlastníckeho práva na základe zákonného vecného bremena zriadeného v prospech žalovaného 1/ zapísaného pod Y.-XXXX/XXXX číslo zmeny XXX/XXXX na liste vlastníctva č. XXXX k pozemku parcely registra "T." KN, parc. č. XXXX a pozemku parcely registra "T." KN, parc. č. XXXX/X v okrese Z., obec K. Š., k. ú. K. Š., a uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 25.239,51 Eur za obmedzenie vlastníckeho práva k vyššie označeným nehnuteľnostiam a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Ozrejmil ďalej, že podaním doručeným tamojšiemu súdu dňa 08.01.2025 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť uvádzajúc, že dňa 25.11.2024 na základe Dohody o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva č. XXXXX/DoNOVP-XXX/XXXX/Veľký Š.-XX/OndKa zo dňa 05.11.2024, žalovaný 2/ uhradil žalobcovi náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 4.464,68 Eur s DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal súd, aby konanie vo veci v celom rozsahu zastavil a rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Vzhľadom na uvedené právne odkazujúc na , , skonštatoval, že nakoľko žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť po začatí pojednávania, vyzval súd žalovaných 1/ a 2/, aby oznámili, či sú na ich strane vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasia so

späťvzatím žaloby s poučením, že v opačnom prípade konanie zastaví. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ a 2/ sa v súdom stanovenej lehote nevyjadrili, súd prvej inštancie konanie zastavil.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Uviedol, že zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené, pretože žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že so žalovaným 2/ uzavrel mimosúdnu dohodu. Je namieste konštatovať zavinenie žalobcu aj žalovaného 2/ na zastavení konania, pretože medzi stranami došlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, keď strany uzatvorili Dohodu o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva. Vo vzťahu k žalovanému 1/ to z procesného hľadiska bol žalobca, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinný zaplatiť žalovanému 1/ trovy konania, avšak vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanému 1/ žiadne trovy nevznikli, a vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia a náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

5. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný 2/ v zákonnej lehote odvolanie a napadol ním výrok o trovách konania (druhý výrok). Žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že mu prizná právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V odvolaní opätovne poukázal na v konaní chýbajúci hmotnoprávny základ žaloby a zdôraznil, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Odvolateľ mal ďalej za to, že žalobca podal zjavne nedôvodnú žalobu v zmysle okrem iného aj z dôvodu, že v zmysle došlo k omeškaniu dlžníka iba zavinením žalobcu, nakoľko žalobca do uzatvorenia predmetnej mimosúdnej dohody včas a riadne ponúknuté plnenie ako náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena od žalovaného 2/ neprijal a ani mu neposkytol súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Poukázal tiež na to, že napadnutím uznesením mu prvoinštančný súd nepriznal náhradu na náhradu trov konania z dôvodu, že uzatvoril počas konania so žalobcom mimosúdnu dohodu, pričom súd pri svojom rozhodovaní úplne ignoroval skutočnosť, že žalobca už pred podaním žaloby včas a riadne ponúknuté plnenie ako náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena od žalovaného 2/ neprijal a ani mu neposkytol súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu a až následne počas konania predmetnou mimosúdnou dohodou prijal predmetné plnenie v rovnakom rozsahu a výške v akej mu žalovaný 2/ ponúkal už aj pred týmto konaním po tom, čo žalobca zjavne neuniesol dôkazné bremeno v konaní.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p), preskúmal odvolaním napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 2/ nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v súlade s ust. v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rešpektoval príslušnú právnu úpravu a vec správne právne posúdil v zmysle a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil.

8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Naopak, v prípade ak dôjde k späťvzatiu žaloby z dôvodu, že medzi sporovými stranami došlo k mimosúdnej dohode, v ktorej sa žalovaná sporová strana zachovala aspoň sčasti v zmysle žalobnej požiadavky, je tu daná súvislosť medzi správaním žalovaného vo vzťahu k žalobnej požiadavke.

9. V nadväznosti na uvedené odvolací súd poukazuje v zhode so súdom prvej inštancie na to, že v preskúmavanej veci došlo k späťvzatiu žaloby z dôvodu uzatvorenia mimosúdnej dohody medzi

žalobcom a žalovaným ako odvolateľom a preto je možné skonštatovať podiel oboch sporových strán na zastavení konania. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný sa v relevantnom rozsahu v zmysle žalobnej požiadavky ( teda, že pristúpil k vôbec nejakému plneniu) zachoval až po podaní žaloby. V priebehu konania v rámci svojich vyjadrení a prednesov popieral dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a žiadal žalobu ako zjavne nedôvodnú zamietnuť. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného 2/ o tom, že náhrada za zriadenie zákonného vecného bremena pred podaním žaloby, ako aj počas konania nebola zaplatená žalobcovi iba v dôsledku zavinenia žalobcu, ktoré žalobca zapríčinil tým, že včas a riadne ponúknuté plnenie od žalovaného 2/ neprijal.

10. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). 11. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (II. výrok) vo vzťahu k žalovanému 2/ v zmysle o vecne správne potvrdil. 12. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. a C.s.p, aplikujúc zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. . V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca ( nakoľko odvolaniu žalovaného nebolo vyhovené) a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 13. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené ( výrok I. ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania (II. výrok) vo vzťahu k žalovanému 1/, nebolo napadnuté odvolaním a nadobudlo právoplatnosť. 14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).