Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-17-2023.pdf
PDF · 115.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/17/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcov: 1) A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., 2) F. G., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., zastúpených JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1) A. D., C. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. I. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpená J. K. L., trvale bytom J. XXX, XXX XX A., 2) K. E., C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. N. O. XXXX/XX, XXX XX C., 3) P. Q., C. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., 4) N. R., C. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. S. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, 5) D. F., C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX/ XX, XXX XX T., 6) D. U., C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX C., zastúpená Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX C., 7) E. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., 8) D. U., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, XXX XX C., 9) B. E., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/XX, XXX XX C., 10) A. B. D., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, XXX XX C., 11) P. T., C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/XX, XXX XX E., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto
r o z h o d o l :
I. Určuje, že nehnuteľnosť – parcela reg. H. č. XXX/XX, druh pozemku F. E., o výmere XXX m2, k.ú. E., ktorá bola zameraná z parcely reg. K. č.XXX/X, orná pôda o výmere 216 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E., z parcely reg. K. č. XXX/X, orná pôda o výmere 337 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E. a z parcely reg. K. č. XXX, orná pôda o výmere 305 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. E., Geometrickým plánom č. 40/2022 vyhotoveným vyhotoviteľom: HRDLIČKA – SLOVAKIA s.r.o., Moyzesova 46, 040 01 Košice, IČO: 36579009, zo dňa 14.09.2022, úradne overeným Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor dňa 12.10.2022, pod č. 365/22, patrí v podiele 1/1 do dedičstva po J. B., narodenom XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX.
II. Žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.2.2023 domáhal, aby súd určil, že parcela reg. H. č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda, o výmere 637 m2, k.ú. E. zameraná z parcely reg. K. č. XXX/X, orná pôda o výmere 216 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E., z parcely reg. K. č. XXX/X, orná pôda o výmere 337 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. E. a z parcely reg. K. č. XXX, orná pôda o výmere 305 m2, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. E., Geometrickým plánom č. 40/2022 vyhotoveným vyhotoviteľom: HRDLIČKA – SLOVAKIA s.r.o. patrí v podiele 1/1 do dedičstva po J. B., narodenom XX.X.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX. Žalobu odôvodnil tým, že v prírode bola parcela č. XXX/XX vlastnícky užívaná J. B., nar. XX.XX.XXXX (otcom žalobcov) od roku 1949. Predmetná parcela je reálne vyčlenená a oplotená. Otec žalobcov predmetnú parcelu nadobudol na základe skutočného rozdelenia, teda reálnej deľby, spolu s parcelami reg. H. č. XXX/XX a č. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. E., na ktorých si žalobca
1/ spolu s manželkou postavili rodinný dom, na základe stavebného povolenia zo dňa 19.12.1975, zn. Výst. 1083/75. Od roku 1949 otec žalobcov užíval predmetnú parcelu č. XXX/XX nerušene a v presvedčení, že mu vlastnícky patrí, v hraniciach tak, ako je zameraná Geometrickým plánom č. 40/2022 až do svojej smrti. Otec žalobcov predmetnú parcelu nadobudol právnym titulom dedenia 03.07.1929, č.d. XXXX a na základe kúpy v roku 1932, č.d. XXXX, ako aj na základe výmeny pozemkov s pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Každý zo spoluvlastníkov takto nadobudol reálne vyčlenenú časť pozemkov v prírode. Z pozemno-knižnej vložky č. XXX je zrejmé, že došlo medzi spoluvlastníkmi k reálnej deľbe, keď pod radovým č. X je uvedené, že k reálnej deľbe došlo na základe skutočného rozdelenia 14.05.1949, č.d. XXXX. V rámci tohto skutočného rozdelenia došlo v prírode k vyčleneniu parcely, ktorú si otec žalobcov oplotil a túto užíval až do svojej smrti. Otec žalobcov zomrel XX.XX.XXXX a dedičstvo po ňom bolo prejednané Štátnym notárstvom v Rožňave, č. D 295/75, pričom do dedičstva bol zahrnutý len spoluvlastnícky podiel 1 k parcele mpč. XXX/X vyplývajúci z pozemno-knižnej vložky č.XXX. Žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení predmetnej nehnuteľnosti do dedičstva po nebohom otcovi žalobcov J. B., nar. XX.XX.XXXX, pretože v dedičskom konaní D 295/75 bol predmetom dedičstva po nebohom otcovi žalobcov len spoluvlastnícky podiel 1 k celku k parcele č. XXX/X, hoci otec žalobcov nadobudol vlastnícke právo k parcele reg. H. č. XXX/XX, na základe vydržania v zmysle stredného občianskeho zákonníka z roku 1950. Žalovaní v 7. až 10. rade sú právnymi nástupcami po bratovi žalobcov K. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a žalovaná v 11. rade je sestrou žalobcov.
2. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 3.5.2023, v ktorom uviedla, že parcelu reg. K. č. XXX/X fyzicky užívala jej rodina až do polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia (1965) ako políčko. Uviedla, že stavba rodinného domu žalobcu sa realizovala až po nadobudnutí časti pozemku XXX/X pod rodinným domom od jej otca J. H., majiteľa celého pôvodného pozemku XXX/X. Tvrdila, že žalobca v 1. rade neoprávnene oplotil parcelu a s majiteľom J. H. sa nekontaktoval a preto bola predmetná parcela predmetom darovacej zmluvy zo dňa 25.7.1997, ktorou bola darovaná jej. Žalovaná v 1. rade mala za to, že tvrdenia uvedené v žalobe sú preukázateľné spochybniteľne, že postup žalobcov odporuje dobrému spoločenskému užívaniu a so žalobou nesúhlasila. Taktiež uviedla, že bola žalobcom v 1. rade a jeho manželkou oslovená listom, na ktorý reagovala tým , že bola ochotná im predmetnú parcelu odpredať za cenu nižšiu ako je cena obvyklá v danej lokalite. Vo vyjadrení zo dňa 30.5.2025 žalovaná v 1. rade uviedla, že nemá námietky voči tomu, aby parcela registra K. č. XXX/X, orná pôda o výmere 216 m2, zapísaná na LV č. XXXX k.ú. E. bola rozdelená na časť o výmere 166 m2, ktorá bude súčasťou parcely registra H. č. XXX/XX a druhá časť o výmere 50 m2 ostane vo vlastníctve pôvodnej majiteľky, t,j, žalovanej v 1. rade. Dodala, že parcela č. 661/1 nebola dedičstvom A. B. a žalovanej v 1. rade ju daroval otec J. H. darovacou zmluvou č. N:158/97 uloženej u notárky J. V. v Rožňave.
3. Žalovaní v 2., 7., 8., 10. rade sa k žalobe vyjadrili v podaniach zo dňa 4.5.2023, v ktorých vyjadrili súhlas so žalobou.
4. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 18.12.2024, v ktorom súhlasil s vysporiadaním vlastníctva žalobcov a uviedol, že si neuplatňuje žiadne nároky na prejednávanú nehnuteľnosť.
5. Žalovaný v 4. rade sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 19.5.2023, v ktorom uviedol, že súhlasí so žalobou a čo sa týka jeho podielu nemá námietky proti takémuto vysporiadaniu a aj vzhľadom na okolnosti uvedené v žalobe sa vzdáva podielu v prospech žalobcov bez akejkoľvek náhrady.
6. Žalovaný v 5. rade sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 4.4.2025, kedy so žalobou nesúhlasil a mal za to, že predmetnú nehnuteľnosť zdedil po matke, ktorú ju zdedila po svojom otcovi. Následne vo vyjadrení zo dňa 25.4.2025 žalovaný v 5. rade podal vyjadrenie k veci samej, a to že nemá námietky voči tomu, aby súd žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu. Súčasne uviedol, že nemá voči žalobcom žiadne nároky z tohto titulu a neuplatňuje si náhradu trov konania.
7. Žalovaná v 6. rade sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 8.6.2023, v ktorom spochybnila tvrdenia žalobcov o nerušenom užívaní predmetnej parcely a mala za to, že keď je vedená na liste vlastníctva ako vlastníčka tak to dokazuje jej vlastníctvo v podiele 1. Následne vo vyjadrení zo dňa 28.4.2025 žalovaná v 6. rade podala vyjadrenie k veci samej, a to že nemá námietky voči tomu, aby súd žalobe vyhovel v zmysle žalobného petitu. Súčasne uviedla, že nemá voči žalobcom žiadne nároky z tohto titulu a neuplatňuje si náhradu trov konania.
8. Žalovaná v 9. rade sa k žalobe a prílohám, ktoré jej boli doručené v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) nevyjadrila a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
9. Žalovaná v 11. rade sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 7.1.2025, v ktorom súhlasila s vysporiadaním vlastníctva žalobcov a uviedla, že si neuplatňuje žiadne nároky na prejednávanú nehnuteľnosť. 10. Na prejednanie veci súd nariadil viacero pojednávaní, na ktorých vykonal výsluchy žalobcu v 1. rade, žalovanej v 1. rade, žalovaného v 5. rade a oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie aj na deň 30.5.2025, na ktorom sa nezúčastnili žalovaní v 4., 7., 8. a 10. rade, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a netrvali na svojej účasti na pojednávaní. Na pojednávanie sa nedostavili ani žalovaní v 3., 5., 6., 11. rade, u ktorých bolo doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v konkrétny deň a u žalovanej v 9. rade v zmysle § 112 CSP. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalovaných v 3. až 11. rade. 11. Žalobcovia na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu uviedli, že žalovaní v 5. a 6. rade prehodnotili svoj postoj k žalobe a so žalobou v zmysle ich vyjadrení súhlasia. Žalovaná v 1. rade prostredníctvom zástupcu uviedla, že nemá námietky voči tomu, aby parcela registra K. č. XXX/X, orná pôda o výmere 216 m2, zapísaná na LV č. XXXX k.ú. E. bola rozdelená na dve časti, a to na časť 166 m2, ktorá sa stane vlastníctvom žalobcov, nakoľko bola vtelená do pozemku č. XXX/XX a zvyšok 50 m2 bude vlastniť doterajší vlastník ako je to uvedené na geometrickom pláne, t.j. v jej vlastníctve. Žalovaná v 1. rade dodala, že nemá námietky voči žalobe. Žalovaná v 2. rade zotrvala na predošlých súhlasných vyjadreniach so žalobou.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä žalobou, Geometrickým plánom č. 40/2022 (čl.3-4), LV č. XXX, M. XXX, M. XXXX, M. XXXX vyhotovenými v čase podania žaloby (čl.5-11), potvrdením obce E. zo dňa 8.12.2021 (čl.12), pozemno-knižnou vložkou č. XXX k.ú. E. (čl.13-14), rozhodnutím Štátneho notárstva v Rožňave zo dňa 15.4.1975 sp. zn. D 295/75-14 (čl.15), stavebným povolením (čl.16), vyjadreniami strán sporu, notárskou zápisnicou zo dňa 25.7.1997 sp. zn. N:158/97, NZ: 120/97 (čl.72-74), zápisnicou sp. zn. D 295/75 zo dňa 15.4.1975 (čl.109), prehlásením svedkyne D. H. zo dňa 28.4.2024 (čl.130), prehlásením žalovanej v 11. rade zo dňa 27.4.2024 (čl.131), osvedčením o dedičstve zo dňa 20.4.2006 sp. zn. 4D/87/2006 (čl.136), uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.1.2023 č.k. 1D/102/2022-55 (čl.137-139), uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.4.2023 č.k.1D/23/2023-19 (čl.140-141), pozemno-knižnou vložkou č. XX k.ú. E. (čl.190-193), výzvou zo dňa 16.2.2022 (čl.194), emailovou komunikáciou (čl.195), čestným prehlásením svedka S. Q. starostu obce E. (čl.221), čestným prehlásením svedkyne S. D. zo dňa 23.4.2025 (čl.222), fotografiami (čl.223-224), čestným prehlásením svedkyne D. R. zo dňa 19.3.2025 (čl.233), ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 31.1.2023 a ku dňu rozhodnutia vo veci samej vyplýva, že žalobca v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností - parcely reg. H. č. XXX/XX o výmere 340 m2, zastavaná plocha a nádvorie, parcely reg. H. č. XXX/XX o výmere 450 m2, záhrada a rodinného domu so súpisným č. XXX na parcele reg. H. č. XXX/XX v katastrálnom území E..
14. Z výpisu z LV č. XXX zo dňa 22.2.2023 a ku dňu rozhodnutia vo veci samej vyplýva, že žalovaní v 3. až 6. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností – okrem iných aj parcely reg. K. č. XXX o výmere 305 m2, orná pôda v katastrálnom území E., každý v spoluvlastníckom podiele 1.
15. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 22.2.2023 a ku dňu rozhodnutia vo veci samej vyplýva, že žalobkyňa v 2. rade a žalovaná v 2. rade sú podielovými vlastníčkami nehnuteľností – okrem iných aj parcely reg. K. č. XXX/X o výmere 337 m2, orná pôda v katastrálnom území E., každá v spoluvlastníckom podiele 1/2.
16. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 22.2.2023 a ku dňu rozhodnutia vo veci samej vyplýva, že žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - okrem iných aj parcely reg. K. č. XXX/X o výmere 216 m2, orná pôda v katastrálnom území E..
17. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Rožňave zo dňa 15.4.1975 sp. zn. D XXX/XX-14 a zápisnice zo dňa 15.4.1975 o prejednaní dedičstva vyplýva, že žalobca v 1. rade, žalobkyňa v 2. rade, žalovaná v 11. rade sú dedičmi po J. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Ďalším dedičom bol K. B., nar. XX.X.XXXX a zomrelý dňa XX.X.XXXX, ktorý však vlastným bol J. a po ňom bolo dedičstvo prejednané v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 4D/87/2006 dňa 20.4.2006,
pričom z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedičmi boli žalovaní v 9. a 10 rade a tiež K. B., nar. XX.XX.XXXX. Po K. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bolo dedičstvo prejednané v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1D/102/2022, pričom dedičmi boli žalovaní v 7. a 8. rade.
18. Z pozemno-knižnej vložky č. XXX k.ú. E. vyplýva, že v nej zapísanú pozemnoknižnú parcelu č. XXX/X s názvom Rola Konopnice nadobudol poručiteľ J. B. v 1-ci na 1/3 právnym titulom dedenia 3. júla 1929, na 2/3 právnym titulok kúpy 28. apríla 1932 a na základe skutočného rozdelenia 14. mája 1949. P. M., C. U. nadobudla v 1-ci na základe skutočnej držby 14. mája 1949 a na základe skutočného rozdelenia 14.mája 1949. Z pozemno-knižnej vložky č. XX k.ú. E. vyplýva, že v nej zapísanú pozemnoknižnú parcelu č. XXX/ X s názvom Rola Konopnice nadobudla predchodkyňa žalovanej v 1. rade právnym titulom dedenia 17. mája 1943 a na základe skutočného rozdelenia 1. apríla 1949 a 14. mája 1949.
19. Geometrickým plánom č. 40/2022, vyhotoveným dňa 14.9.2022, HRDLIČKA – SLOVAKIA s.r.o., Moyzesova 46, 040 01 Košice, IČO: 36 579 009, úradne overeným Okresným úradom Rožňava dňa 12.10.2022 pod č. 365/22, na určenie vlastníckych práv k nehnuteľnosti parcela M. XXX/XX a na úpravu hraníc medzi pozemkami parcela č. XXX/XX a č. XXX/XX, došlo zameraniu parcely registra H. č. XXX/XX orná pôda o výmere 637 m2. Parcela registra H. č. XXX/XX o výmere 637 m2 je tvorená parcelami registra K. č. XXX/X o výmere 166 m2, č. XXX/X o výmere 247 m2 a č. XXX o výmere 224 m2. Podľa tohto geometrického plánu zostávajúce časti parcely registra K. č. XXX/X vo výmere 50 m2, č. XXX/X vo výmere 90 m2 a č. XXX vo výmere 81 m2 mali zostať zachované a upravené na stav parciel registra H. KN. GP slúži ako technický podklad pre rozhodnutie súdu vo veci určenia vlastníckych práv k pozemkom registra H. č. XXX/XX.
20. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
22. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
23. Súd právne uzatvára : Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianska zákonník, v znení účinnom od 1.1.1951 do 31.3.1964 (ďalej len zákon č. 141/1950 Zb.), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
24. Podľa § 116 zákona č. 141/1950 Zb., vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
25. Podľa § 145 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
26. Podľa § 562 zákona č. 141/1950 Zb., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú, pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, i právne pomery vzniknuté pred 1.januárom 1951; do tohto dňa sa tieto právne pomery spravujú skorším právom.
27. Podľa § 566 ods. 1, 2 zákona č. 141/1950 Zb., lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať. To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
28. V prejednávanom spore sa žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosť - parcela reg. H. č. XXX/XX, druh pozemku orná pôda, vo výmere 637 m2, k.ú. E. patrí v podiele 1/1 do dedičstva po J. B., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX. V danom spore sa žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosť patrila v čase smrti ich právnemu predchodcovi do jeho výlučného vlastníctva, čo je žaloba spadajúca pod § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
29. K otázke určovacích žalôb sa opakovane vyjadril aj Ústavný súd SR. V tejto súvislosti možno poukázať na aktuálne rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 588/2021, sp. zn. III. ÚS 622/2021, v ktorých ústavný súd skonštatoval, že určovacia žaloba je oprávneným prostriedkom ochrany tam, kde na jej základe je možné dosiahnuť právnu istotu v dotknutom právnom vzťahu, a zároveň na jej základe možno dosiahnuť úpravu vzájomných vzťahov a predísť budúcim sporom. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len na zbytočné rozmnožovanie sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu (rozsudok najvyššieho súdu 4Cdo/105/2013). V zmysle ustálenej judikatúry pokiaľ navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce právo bude podkladom pre zápis v evidencii katastra nehnuteľností a týmto spôsobom sa dosiahne zosúladenie zhody medzi stavom skutočným a evidenciou katastra nehnuteľností (najvyšší súd 2Cdo 163/2005, 1Cdo 56/2003, R 24/2009).
30. V danom prípade je daný naliehavý právny záujem na určení, že parcela registra H. č. XXX/XX patrí do dedičstva po nebohom J. B. v zmysle § 137 písm. c) CSP, nakoľko je rozpor medzi žalobcami tvrdeným hmotnoprávnym stavom vlastníctva k tejto nehnuteľnosti, ktoré má podľa žalobcov svedčať v prospech právneho predchodcu žalobcov a formálnym stavom vykazovaným na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX N. XXX, k. ú. E., ktoré svedčí v prospech žalovaných v 1. až 6. rade. Žalobcami navrhovaný spôsob rozhodnutia súdu (petit) je zároveň vykonateľný, pretože Geometrický plán č. 40/2022 zo dňa 14.9.2022 bol overený Okresným úradom Rožňava a je zapísateľný.
31. Ďalším z predpokladov úspechu žaloby o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, je správne vymedzenie okruhu subjektov v spore. V konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi musia vystupovať všetci dedičia poručiteľa, buď na strane žalobcov alebo na strane žalovaných. Z Osvedčenia o dedičstve sp. zn. D 295/75-14 zo dňa 15.4.1975 vyplýva, že dedičmi po poručiteľovi J. B., nar. XX.XX.XXXX zomrelom 10.03.1975, boli žalobca v 1. rade, žalobkyňa v 2. rade a žalovaná v 11. rade. Ďalším dedičom bol K. B., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, ktorý však vlastným bol J. a po ňom bolo dedičstvo prejednané v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súdu pod sp. zn. 4D/87/2006 dňa 20.4.2006, pričom z osvedčenia o dedičstve vyplýva, že dedičmi boli žalovaní v 9. a 10 rade a tiež K. B., nar. XX.XX.XXXX. Po K. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, bolo dedičstvo prejednané v dedičskom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 1D/102/2022 pričom dedičmi boli žalovaní v 7. a 8. rade. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní vystupujú všetci dedičia po nebohom J. B., ktorými sú obaja žalobcovia a žalovaní v 7. až 11. rade. Porovnaním vlastníkov zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX N. XXX, k. ú. E., so stranami sporu súd zistil, že v spore vystupujú všetci spoluvlastníci zapísaní na predmetných listoch vlastníctva ako žalovaní v 1. až 6. rade. Nakoľko v spore vystupujú všetci dedičia po nebohom J. B. a zároveň a aj všetci spoluvlastníci zapísaní na listoch vlastníctva, má súd zato, že žalobcovia dostatočným spôsobom vymedzili okruh subjektov v spore, a preto naplnili podmienku vecnej legitimácie podľa § 78 CSP.
32. Vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Nadobudnutie vlastníckeho práva na základe iných skutočností ustanovených zákonom je i nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Vydržanie je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby veci. Účelom vydržania je zjednotenie faktického stavu, v rámci ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým okolnostiam domnieva, že je jej vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami alebo nedostatkom nadobúdacieho
titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje.
33. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaných v 1. až 8., 10. a 11. rade, ktorí so žalobou súhlasili, pasivitu žalovanej v 9. rade (k žalobe sa nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila, v konaní bola nečinná), má súd za to, že v zmysle § 151 CSP žalovaní účinne nepopreli skutkové tvrdenia žalobcov, a preto súd tieto tvrdenia považuje za nesporné. Nespornosť skutkových tvrdení je daná buď de facto alebo de jure. De facto v prípade, ak protistrana sama vyhlási, že tvrdenie je pravdivé, de jure v prípade, ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v § 151 ods. 1 CSP. Podľa tejto domnienky platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec (ak sa k tvrdenej skutočnosti nevyjadrila), alebo ak ho síce poprela, avšak neúčinne. Z § 151 CSP vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvantitatívne nároky. Za podmienok uvedených v § 151 ods. 2 CSP musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky, ako pre predkladanie skutkových tvrdení (§ 151 ods. 1). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné, nepostačuje len všeobecné vyhlásenie (napríklad o tom, že žaloba je nedôvodná, že sa cíti vlastníkom vzhľadom na zápis jeho vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. Súd v zmysle § 186 ods. 2 CSP nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi stranami nie sú sporné, a tieto môže zobrať za základ svojho rozhodnutia. Ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá povinnosť skúmať, či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom, alebo nie.
34. Podľa tvrdení žalobcov mal poručiteľ nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť na základe reálnej deľby vykonanej v roku 1949, po ktorej predmetnú nehnuteľnosť v celosti užíval ako svoj výlučný majetok. Od tej doby až do svojej smrti predmetnú nehnuteľnosť užíval, hospodáril na nej, oplotil ju, a to bez námietok alebo zásahov zo strany iných osôb. Ak došlo k reálnej deľbe do roku 1950 za obyčajového práva na základe rozhodnutia alebo dohody, muselo byť pozemnoknižne vykonané. V zbierke IV rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSSR, Najvyššieho súdu ČSR, Najvyššieho súdu SSR na strane 165 je uverejnené záväzné zjednocujúce rozhodnutie č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR. Dané rozhodnutie je zjednocujúcim rozhodnutím, preto v nadväznosti na čl. 2 CSP súd z neho vychádzal. Výrok rozhodnutia uverejnený v zbierke IV je nasledovný: „U niektorých nehnuteľností je síce vedené v pozemkovej knihe vlastníctvo viacerých spoluvlastníkov v určitých spoluvlastníckych podieloch, avšak v skutočnosti spoluvlastníci v niektorých prípadoch už dlhý čas užívajú nehnuteľnosť reálne rozdelenú na samostatné časti. Ide spravidla o prípad, keď došlo ku zrušeniu spoluvlastníctva faktickým reálnym rozdelením nehnuteľností, ktoré nebolo pozemno-knižne vykonané. Právny stav platný na Slovensku do 31.12.1950 pripúšťal pritom aj takéto riešenie; netrval na tom, aby takéto zrušenie spoluvlastníctva bolo založené na písomnej zmluve a aby bolo podložené geometrickým plánom. Podľa rozhodnutia č. 911/1932 úradnej zbierky rozhodnutí bývalého Najvyššieho súdu ČSR treba v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností majú vo výlučnej držbe a užívaní, vidieť dohodu strán o deľbe, príp. o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentným konaním).“
35. Na základe vykonaného dokazovania a nesporných skutkových okolností dospel súd k záveru, že poručiteľ predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu ako je v súčasnosti oplotená a zameraná geometrickým plánom č. 40/2022 skutočne užíval v presvedčení, že mu patrí ako vlastník, a že bola medzi ním a ďalšími spoluvlastníkmi vykonaná reálna deľba. Týmto spôsobom vznikla jeho výlučná držba k nehnuteľnosti, ktorá nebola počas viac než desať rokov spochybnená. Poručiteľ užíval predmetnú nehnuteľnosť nepretržite od roku 1949 až do svojej smrti v roku 1975, teda po dobu viac ako 25 rokov. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 1951 podľa predtým platného obyčajového práva, sa skončila uplynutím tejto doby, avšak najneskôr 1. januára 1961. Súd považuje jeho držbu za dobromyseľnú, keďže poručiteľ bol od začiatku presvedčený, že mu nehnuteľnosť patrí, čo sa prejavovalo aj navonok – výlučne s ňou nakladal ako s vlastník, plnil vlastnícke povinnosti a nikto počas tejto doby jeho vlastníctvo nespochybňoval. Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že poručiteľ nadobudol vlastnícke právo
k nehnuteľnosti vydržaním ešte počas svojho života, a teda táto nehnuteľnosť sa stala súčasťou jeho majetku ku dňu smrti.
36. Na základe vykonaného dokazovania a nespornosti skutkových tvrdení žalobcov dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Geometrický plán č. 40/2022 zo dňa 14.9.2022 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.
37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalobcovia mali vo veci plný úspech, súd by im priznal nárok na náhradu trov konania, ale vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia náhradu trov konania nepožadovali, súd im náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku žalobca v 1. rade, žalobkyňa v 2. rade, žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade nemôžu podať odvolanie, nakoľko sa po jeho vyhlásení, jeho stručnom odôvodnení, poučení o práve podať voči nemu odvolanie, tohto práva výslovne vzdali (§ 368 CSP). Ostatné strany sporu môžu proti tomuto rozsudku podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.