Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/19/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Andrea Hadnagyová a sudkýň: JUDr. Ľubica Bundzelová a JUDr. Janka Benkovičová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica so sídlom Vajanského 17, Senica, dieťa rodičov – matka: C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., a otec: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/ XX, F., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Juraj Dragún, usadený euroadvokát, so sídlom Pod hájkom 1436/35, Skalica, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Senica, č. k. -43 zo dňa 5. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a s t a v u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom II. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , (ďalej len „“), , (ďalej len ““). Vecne dôvodil, že nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme neodkladného opatrenia, keďže maloletá sa nenachádza v situácii ohrozujúcej jej život, zdravie a základné potreby. Vzhľadom na prebiehajúce konanie o rozvod manželstva bola súdu prvej inštancie známa situácia medzi rodičmi maloletej, kde im bolo nariadené výchovné opatrenie, ktorého podstata spočívala v tom, aby sa rodičia naučili spolu komunikovať ohľadom vecí, ktoré sa týkajú maloletej a zároveň, aby táto komunikácia prebiehala tak, aby maloletej neškodila. Rozhodnutie o rozvode nie je právoplatné, a teda nie je povinnosťou rodičov podrobiť sa výchovnému opatreniu, ani jeden z nich neurobil ústretový krok k tomu, aby sa vzájomná komunikácia zlepšila, navyše otec sa vyjadril, že výchovnému opatreniu sa podrobí až keď sa konanie o rozvod skončí. Otec sa obmedzil iba na fakt, že matka maloletej s ním nekomunikuje a neplní si svoju povinnosť, kedy s maloletou nechodí na dohodnuté stretnutia s otcom. Nijakým spôsobom však nepreukázal, že by maloletej vážne hrozilo bezprostredné ohrozenie jej života, zdravia alebo výživy. Otcov kontakt s maloletou je obmedzený, pričom ju nevidel od 25.12.2024, od pojednávania, t. j. odo dňa 26.04.2024, sa stretnutia realizovali, avšak chýbala im pravidelnosť. Podľa vyjadrenia matky, táto absolvovala niekoľko stretnutí s maloletou, ale vždy dopadli krikom otca na matku, vulgárnym a nevhodným správaním sa otca voči matke, žiadaním intímneho styku na verejnosti. Z uvedeného dôvodu aktuálne styk otca s maloletou neprebieha, dokonca sa obrátila aj na políciu z dôvodu agresívneho a vulgárneho správania sa k nej a sexuálneho obťažovania otca.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodov podľa /. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil alebo rozhodnutie zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú (deň neuvedený – pozn. odvolacieho súdu) od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu od 11:00 hod. do 16:00 hod. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. . Dôvodil, že žiadnym spôsobom nebolo zohľadnené, že matka mu svojvoľne neumožňuje styk s maloletou, čo potvrdil aj kolízny opatrovník vo svojej správe. Takéto správanie matky je neakceptovateľné, keďže styk s maloletou mu zakázaný nebol. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil záujem maloletej, pričom týmto záujmom sa vôbec nezaoberal. Matka mu neumožňuje svojvoľne styk otca s maloletou, čo môže mať dopady na jeho vzťah s maloletou, najmä na budovanie primárnych väzieb. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie závažným spôsobom porušuje práva maloletej, ako aj jeho práva, keďže maloletej bolo odňaté právo na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom. Otcovi boli odňaté jeho rodičovské práva, ktoré patria obom rodičom. Za stavu, kedy matka nepodporuje styk otca s maloletou, je nemožné, aby sa otec reálne domohol styku, preto je nevyhnutné, aby tento styk bol upravený rozhodnutím súdu. Neboli zistené žiadne nedostatky v spôsobilosti otca na starostlivosť o maloletú, taktiež súd prvej inštancie neuviedol, prečo neurčil aspoň minimálny styk s maloletou. Skutočným záujmom maloletej sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal. Odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené a celkové vyznenie odôvodnenia je nepresvedčivé, vnútorne rozporné a jeho celkové vyznenie je zmätočné.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou – otcom ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ) a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné podľa zmeniť, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie alebo zrušenie.

5. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o neodkladnom opatrení začatom na základe návrhu otca, ktorý navrhol upraviť styk s maloletou každý utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu od 11:00 hod. do 16:00 hod. až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Senica pod sp. zn. .

6. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu otca maloletej a obsah napadnutého uznesenia je posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

7. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa , ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia prekážku rozhodnutej veci.

9. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“) (1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (2).

10. Zásada res iudicata, v slovenskom právnom poriadku označovaná ako vec právoplatne rozhodnutá, predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesného práva, ktorý zabezpečuje nemennosť a záväznosť právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci samej. Jej podstatou je, že ak súd právoplatne

rozhodol o určitom nároku, táto vec už nemôže byť predmetom nového súdneho konania medzi tými istými účastníkmi, ak ide o ten istý predmet konania založený na rovnakom skutkovom základe.

11. Účelom tejto zásady je zabrániť duplicite konaní, ochrániť autoritu a záväznosť rozhodnutí súdov a zabezpečiť právnu istotu účastníkov konania. Procesnoprávne sa táto zásada prejavuje ako tzv. prekážka veci právoplatne rozhodnutej, ktorá spôsobuje neprípustnosť opätovného konania o tej istej veci, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Na tento účinok súd prihliada ex offo, t.j. z úradnej povinnosti, teda bez potreby návrhu strany. Ak teda súd zistí, že o tej istej veci už právoplatne rozhodol iný súd, musí konanie zastaviť.

12. Právoplatné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia tiež zakladá procesnú prekážku res iudicata pre nový návrh, ktorým by sa navrhovateľ z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. V teoretickej rovine možno uvažovať aj o návrhu na nariadenie identického neodkladného opatrenia z iných dôvodov alebo za zmenených (relevantných) skutkových okolností, k čomu zásadne prekážka právoplatne rozhodnutej veci nebráni. Vzhľadom na existenciu a záväznosť predchádzajúceho neodkladného opatrenia však spravidla tak nemožno predpokladať reálnu potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu z ohrozenia exekúcie, čo má z procesného hľadiska za následok zamietnutie návrhu.

13. Výkladom a contrario citovaného ustanovenia možno nepochybne ustáliť, že ak nedôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku právoplatne rozsúdenej veci ( ). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na stanovisko č. 25 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 3/2011, v ktorom súd vyslovil, že: ,,Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, prekážku veci právoplatne rozsúdenej (pôvodne v spojení s ods. )“.

14. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dodatočná zmena skutkových okolností významných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára na strane navrhovateľa priestor na podanie nového návrhu. Ak by samotný návrh vychádzal z takto zmenených skutkových okolností, nebráni jeho prejednaniu prekážka právoplatne rozhodnutej veci a za splnenia zvyšných podmienok mu môže súd vyhovieť v prípade osvedčenia skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedeného posudzoval splnenie podmienok potrebných pre priebeh predmetného odvolacieho konania. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie (sp. zn. ) bolo zistené, že ide v poradí o tretí návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha úpravy styku s maloletou – v predmetnej veci každý utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu od 11:00 hod. do 16:00 hod a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej dôvodiac, že matka počas pojednávania dňa 26.04.2024 verejne prisľúbila súdu prvej inštancie a otcovi, že umožní pravidelný styk otca s maloletou A. do právoplatného rozhodnutia vo veci samej; matka však stretnutia opakovane ruší bez dôvodu, čím mu bráni kontaktu dieťaťa s otcom, po podaní odvolania otcom sa správanie matky zhoršilo, jeho styk s maloletou je nepravidelný a nepredvídateľný; neexistuje pritom žiadny dôkaz, že by kontakt maloletej s otcom nebol v záujme maloletej. Návrh bol zamietnutý napadnutým uznesením Okresného súdu Senica, č. k. -43 zo dňa 05.12.2024.

16. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že na Krajskom súde v Trnave je vedené konanie pod sp. zn. týkajúce sa tých istých účastníkov konania, pričom predmetom je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. na čas po rozvode. Z obsahu dotknutého spisu odvolací súd zistil, že vo veci samej bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Senica, č.k. -149 zo dňa 07.08.2024, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené (výrok I.), na čas po rozvode bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti matky (výrok II.), s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia (výrok III.). Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 500,- eur mesačne (výrok IV.) a upravený styk otca s maloletou (výrok V.). Súčasne bol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý (výrok VI.), rodičom bola uložená povinnosť podrobiť sa sociálnemu alebo inému odbornému poradenstvu v trvaní šesť mesiacov v pravidelných intervaloch (výrok VII.) a žiadnemu z účastníkov nebol priznaný

nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.). Výrok VI. predmetného rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.09.2024. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal úpravy styku s maloletou každý utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu od 11:00 hod. do 16:00 hod., boli jeho tvrdenia o tom, že od 25.12.2023 nemal žiadny kontakt s maloletou na základe jednostranného rozhodnutia matky; ide o dlhodobý a kontinuálny zásah do rodičovských práv otca, ktorý nebol odôvodnený žiadnym relevantným súdnym rozhodnutím ani objektívnymi okolnosťami (napr. ochrana pred násilím, rizikové správanie rodiča a pod.); svoju dcéru nevidel viac ako päť mesiacov v rozhodujúcom období jej raného vývinu.

17. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedený skutočný stav v prvom rade zaoberal podmienkami odvolacieho konania, resp. posúdením prekážky res iudicata v danom konaní. Porovnaním otcom opísaných skutkových okolností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pri rozhodovaní o predmetnom návrhu v konaní sp. zn. , ktorý podal otec dňa 13.06.2024, odvolací súd dospel k záveru, že danom konaní bol totožný návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Teda ide v poradí o druhý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k totožným účastníkom konania, s rovnakým predmetnom konania (úprava styku otca s maloletou A. neodkladným opatrením), založený na tých istých skutkových a právnych skutočnostiach (obmedzovanie, resp. nepravidelnosť kontaktu otca s maloletou na základe konania matky) a zhodným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (úprava styku otca s maloletou každý utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod. a každú nedeľu od 11:00 hod. do 16:00 hod.).

18. Z porovnania vyššie uvedených skutkových okolností vyplýva, že otec vo svojom ostatnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opakovane uviedol skutkové okolnosti, ktoré sú totožné so skutkovými okolnosťami opísanými v návrhu zo dňa 08.04.2024. Právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Senica, č.k. -149 zo dňa 07.08.2024, ktorým bol zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, tak tvorí prekážku rozhodnutej veci zakladajúcu prekážku, ktorá znemožňuje súdu, aby vec nanovo prejednal a rozhodol. S cieľom zachovať procesné práva účastníkov konania a vzhľadom na materiálny prístup k výkladu práva preferovaný odvolacím súdom bolo v danom prípade nevyhnutné vykladať ustanovenie extenzívne, teda v širšom zmysle, a preto bolo potrebné konanie súdom prvej inštancie zastaviť.

19. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa zmenil.

20. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne ( posledná veta z. č. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).