Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cpr-10-2024.pdf
PDF · 101.09 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cpr/10/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: HIGH TATRAS CAFE s.r.o., so sídlom Sobotské námestie 1733/12, 058 01 Poprad, IČO: 50 706 683, právne zastúpeného SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 5.893,29 eura s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5893,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4% ročne zo sumy 5893,29 eura od 1.11.2024 do zaplatenia, do troch dní o od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa si žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie 4.200,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že a so žalovaným uzatvorila pracovnú zmluvu zo dňa 15.05.2024 na pracovnú pozíciu riaditeľ marketingu – správa prenájmov apartmánov v E., s nástupom do práce dňa 15.05.2024, pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a bez skúšobnej doby. V zmysle pracovnej zmluvy patrila žalobkyni mesačná mzda vo výške 4.200,- eur. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zamestnávateľa z pracovnoprávneho pomeru zo dňa 18.07.2024 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), ktorú žalobkyňa následne prevzala dňa 06.08.2024. Nakoľko pracovný pomer založený pracovnou zmluvou medzi žalobkyňou a žalovaným trval ku dňu doručenia výpovede menej ako jeden rok, je v zmysle § 62 ods. 2 Zákonníka práce dĺžka výpovednej doby jeden mesiac. Výpovedná doba uplynula a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným skončil dňa 30.09.2024. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť vyplatiť žalobkyni splatnú mzdu za vykonanú prácu za mesiac september. Za mesiac september bolo plnenie splatné ku dňu 31.10.2024. Žalobkyňa si okrem istiny, uplatňuje žalobou aj nárok na príslušenstvo, ktoré pozostáva z úroku z omeškania, ktorý si Žalobkyňa uplatňuje odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetného nároku, t. j. 01.11.2024.
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalovaná čiastka vyplývajúca z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a žalobkyňou bola žalobkyni uhradená v hotovosti, preto neexistuje žiadny právny titul na úhradu sumy, ktorá je uplatňovaná touto žalobou.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že tvrdenie žalovaného považuje za jeho vlastné skutkové tvrdenie, ktoré je výsledkom jeho fabulácií, čoho dôsledkom je aj skutočnosť, že žalovaný v podanom odpore neuviedol
ani miesto, ani dátum, resp. čas, kedy malo dôjsť k údajnej úhrade žalovanej čiastky v hotovosti. V podanom Odpore nie je táto skutočnosť žiadnym spôsobom preukázaná, osvedčená či podložená dôkazmi. V dôsledku toho považuje žalobkyňa predmetné tvrdenie za čistú fabuláciu, ktorá je v rovine špekulácií.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že uhradenie sumy v hotovosti žalobkyni nie je o žiadnou fabuláciou, ale o reálnou udalosťou, ktorá sa uskutočnila. Dôvod, pre ktorý žalovaný v odpore neuviedol ani miesto, ani dátum, resp. čas, kedy malo dôjsť k údajnej úhrade žalovanej čiastky v hotovosti je, že žalovaný si uvedomuje svoju obzvlášť sťaženú dôkaznú pozíciu a unesenie dôkazného bremena svojich skutkových tvrdení v tomto konaní, a preto ďalšie informácie potrebné na účely rozhodnutia v tomto spore vyplynú z výsluchov strán sporu, ktoré žalovaný navrhol vykonať v rámci svojho odporu. Preto nie je pravdivý ani výrok žalobkyne, že žalovaný v odpore neoznačil žiaden dôkaz a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by skutočnosti uvedené v Platobnom rozkaze spochybnili. Je v záujme žalovaného spochybniť a preukázať, že žaloba žalobkyne je nedôvodná. Žalovaný je však toho názoru, že spochybnenie žaloby bude možné najmä prostredníctvom výsluchu strán sporu a ich vzájomnej konfrontácie, a preto by skoré označenie okolností odovzdania hotovosti žalobkyni bolo kontraproduktívne a v neprospech žalovaného, nakoľko žalobkyňa by sa mohla na tento výsluch pripraviť a pominula by tak možnosť bezprostrednosti výkonu týchto výsluchov.
5. Žalobkyňa podaním zo dňa 21.03.2025 rozšírila žalobu o sumu 1.693,29 eura, čo má predstavovať nevyčerpaných 8,5 dní dovolenky.
6. Na pojednávaní dňa 31.03.2025 súd pripustil zmenu žaloby.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:
8. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu zo dňa 15.05.2024 na pracovnú pozíciu riaditeľ marketingu – správa prenájmov apartmánov v E., s nástupom do práce dňa 15.05.2024. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V zmysle pracovnej zmluvy patrila žalobkyni mesačná mzda vo výške 4.200,- eur.
9. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zamestnávateľa z pracovnoprávneho pomeru zo dňa 18.07.2024 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákonníka práce. Z potvrdenia o prevzatí vyplýva, že žalobkyňa si prevzala výpoveď dňa 06.08.2025.
10. Z čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 20.03.2025 vyplýva, že žalobkyňa nečerpala dovolenku za mesiac máj až september 2024 a ani jej nebola vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenky.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 31.03.2025 uviedol, že mzda za september 2024 nebola žalobkyni uhradená v hotovosti. V hotovosti jej bola uhradená len mzda za júl 2024, čo žalovaný uviedol v odpore zo dňa 03.03.2025 adresovanom súdu v obdobnej právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 13Cpr/7/2024. Žalovaný je toho názoru, že titulom výpovede žalovaného podpísanej a akceptovanej žalobkyňou, skončil pracovný pomer dňom 31.8.2024 a preto žalobkyňa nemá nárok na mzdu za september 2024.
12. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že D. F., konateľa spoločnosti HIGH TATRAS CAFE s.r.o. spoznala na dovolenke v E. minulý rok 2024 v máji, kde ho stretla v čase, kedy hľadal niekoho, kto sa bude starať o jeho prenajaté apartmány, ktoré chcel prenajímať, keďže chcel rozbehnúť biznis s RNB a booking. Keďže v tom čase hľadala prácu, tak sa s ním dohodla, že po príchode na Slovensko podpíšu pracovnú zmluvu na pozíciu riaditeľ marketingu, správa a prenájom apartmánov v E.. Hneď po príchode na Slovensko sa dostavila do G., kde podpísali pracovnú zmluvu. Sľúbil jej telefón aj počítač no do konca pracovnej činnosti to nedostala. Keďže práca bola vykonávaná aj na Slovensku, ale hlavne v E., tak hneď odcestovala do E. a pracovala podľa jeho pokynov. Pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 15.5.2024, pričom výplatu za polovicu mesiaca máj dostala prevodom na účet na konci júna 2024. Výplaty za ďalšie mesiace nedostala riadne a včas. Komunikovali ohľadom výplat pomerne často. Urgovala ho a naháňala, aby jej výplatu poslal. On sa však vždy vyhováral. Výplatu stále odďaľoval a sľuboval, že ju pošle neskôr. Na konci mesiaca júl 2024 sa dozvedela prostredníctvom doručenej poštovej zásielky, že
jej poslal výpoveď datovanú k 31.7.2024. V zmysle pracovnej zmluvy mala výpovednú dobu do konca mesiaca september 2024. Počas ich komunikácie jej však nepovedal, že jej dáva výpoveď. Od momentu, kedy sa to dozvedela ju tlačil k tomu, aby čo najskôr odovzdala všetky veci spojené s výkonom práce ďalšej novej kolegyni, ktorá v tom čase, už sa nachádzala rovnako v E.. Prostredníctvom telefonátov sa jej vyhrážal, že jej nezaplatí mzdu, pokiaľ neodovzdá všetku agendu na 100%. Agendu odovzdala novej kolegyni už v auguste, pričom stále jej nedal výplatu za mesiac júl 2024. Mali sa dohodnúť, že dôjde k podpisu dohody o ukončení pracovného pomeru ku koncu augusta 2024 a osobne to vybavia vyplatením mzdy, avšak k tomu nedošlo. Pán F. opätovne odďaľoval termín vyplatenia mzdy. Vyhováral sa a vyplatenie mzdy vždy odsúval. Takto to išlo až do októbra 2024 až do momentu, keď sa dozvedel, že voči nemu iniciovala súdne konanie, Komunikovala s pani účtovníčkou, pani C., ktorá spravuje účtovníctvo žalovanému, ktorá jej až v januári 2025 poslala výplatné pásky s ročným zúčtovaním, kde zaúčtovala iba to, čo videla na účte, že bolo naozaj vyplatené. Až z výplatných pások sa dozvedela, že jej bola odčerpaná dovolenka vo výške 8,5 dňa, ktoré nikdy nečerpala, ani jej nebola preplatená.
13. Z výplatných pások vyplýva, že žalobkyňa v mesiaci máj odpracovala 13 dní a v mesiaci jún 20 dní, spolu 264 hodín. Za mesiac máj mala žalobkyňa mzdu 2.373,92 eura a mesiac jún 4.200,- eur. Podľa výplatných pások v auguste mala žalobkyňa 8,5 dní dovolenky a v septembri jej bolo odčerpaných 8,5 dní dovolenky.
14. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:
15. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
16. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.
17. Podľa § 62 ods. 1,2,7 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
19. Podľa § 102 Zákonníka práce, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.
20. Podľa § 103 ods. 1,2 Zákonníka práce, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Zamestnancovi, ktorý sa začne alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, zvýšenie dovolenky za kalendárny rok podľa prvej vety nad rámec základnej výmery dovolenky podľa odseku 1 patrí v pomernom rozsahu určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní kalendárneho roka.
21. Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
22. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu..
23. Podľa § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
24. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia mzdy za mesiac september vo výške 4.200,- eur a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 8,5 dní vo výške 1.693,29 eura.
27. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu zo dňa 15.05.2024 na pracovnú pozíciu riaditeľ marketingu – správa prenájmov apartmánov v E., s nástupom do práce dňa 15.05.2024. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V zmysle pracovnej zmluvy patrila žalobkyni mesačná mzda vo výške 4.200,- eur. V konaní nebolo sporné, že pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zamestnávateľa z pracovnoprávneho pomeru zo dňa 18.07.2024 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákonníka práce. Ako vyplýva z dokladu sledovanie zásielok žalovaný výpoveď doručoval žalobkyni poštou, pričom zásielka bola podaná na pošte dňa 31.07.2024 a výpoveď si žalobkyňa prevzala dňa 06.08.2024. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, aby bola žalobkyni doručená výpoveď v iný deň. Výpovedná doba tak začala plynúť dňa 01.09.2024 a uplynula dňa 30.09.2014. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným skončil dňa 30.09.2024. Žalobkyňa teda má nárok na mzdu aj za mesiac september. Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že mzdu za mesiac september uhradil v hotovosti, na pojednávaní dňa 31.03.2025 už uviedol, že mzda za mesiac september nebola žalobkyni vyplatená. Súd teda vychádza z nesporných tvrdení strán o tom, že mzda za mesiac september nebola žalobkyni vyplatená, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.200,- eur.
28. Žalobkyňa si ďalej uplatnila nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 8,5 dní vo výške 1.693,29 eura. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala u žalovaného prácu viac 60 dní v kalendárnom roku, a preto jej vznikol nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok, čo je 8,5 dní (25/12 x 4 mesiace). Uvedené vyplýva aj z výplatných pások. V zmysle § 116 ods. 3 Zákonníka práce patrí žalobkyni za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy, keďže žalobkyňa nemohla vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
29. Pokiaľ má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, je nutné vychádzať z ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý definuje priemerný zárobok ako mzdu zúčtovanú zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Týmto obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Pre výpočet náhrady mzdy je rozhodným obdobím 2. štvrťrok roka 2024. V rozhodnom období žalobkyňa odpracovala celkovo 264 hodín. Priemerný hodinový zárobok za máj až jún je 24,9012 eura (6573,92/264 hodín), náhrada mzdy tak je 1.693,29 eura (24,9012x8,5 dníx8 hodín). Súd preto aj v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.693,29 eura.
30. Zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ sa dostáva do omeškania márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy mzdy a náhrady mzdy. Súd teda priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 8,4% ročne zo sumy 5.893,29 eura od 01.11.2024 (splatnosť mzdy bola posledný deň nasledujúceho mesiaca) do zaplatenia.
31. Žalovaný sa vo vzťahu k náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku v konaní bránil, že žalobkyňa po dohode so žalovaným čerpala dovolenku v oveľa vyššej výmere, než 8 a pol dňa. Za obdobie cca 1 a pol mesiaca od začiatku trvania pracovnej zmluvy počas ktorého žalobkyňa reálne a fakticky vykonávala pracovnú činnosť pre žalovaného, bola žalobkyňa cca jeden mesiac v E. a zvyšok na tzv. home office na Slovensku. Pracovná náplň žalobkyne sa odvíjala od potrieb žalovaného, najmä v súvislosti s potrebou jej účasti na osobných rokovaniach, alebo sa odvíjala od obsadenosti apartmánov, ktoré spravovala. Nakoľko obsadenosť apartmánov nebola vysoká, resp. jej správa nebola časovo náročná, vznikli dni, počas ktorých žalovaný nepridelil žalobkyni žiadnu prácu a dohodli sa, že má dovolenku, ktorú žalobkyňa aj využívala na relax v hotelovom komplexe v E..
32. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom, že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.
33. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť konateľa žalovaného a žalobkyňu. Žalobkyňa pri svojom výsluchu a v priebehu konania poprela, aby čerpala dovolenku. Súd výsluch konateľa žalovaného z dôvodu hospodárnosti nevykonal, keďže tento sa opakovane ospravedlňoval z pojednávania. Súd výsluch nevykonal aj z dôvodu toho, že ani samotnou výpoveďou konateľa žalovaného by nebolo preukázané, že žalobkyňa čerpala dovolenku. Tento by iba uviedol rovnaké skutkové tvrdenia ako právny zástupca žalovaného, pričom bez iných dôkazov o skutkových okolnostiach, sú tvrdenia protistrán vo vzájomnom rozpore, iba na úrovni tvrdení „slovo proti slovu“. Žalovaný však iné návrhy na vykonanie dôkazov nemal. Nepredložil žiaden listinný dôkaz, že žalobkyni nariadil čerpať dovolenky, prípadne, že jej schválil dovolenku. Žalovaný k tomu nenavrhol ani výsluch svedkov. Súd preto konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu, a preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).