Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/59/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, E., ČR, právne zastúpeného: JUDr. Eva Káčerová, advokátka so sídlom P.O.Hviezdoslava 6, 010 01 Žilina, IČO: 42 072 191 proti žalovaným: 1/ A. F., G. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., 2/ I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XX, XXX XX G., 3/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. J. XX, XXX XX G., žalovaní 1/, 2/, 3/ právne zastúpení: JUDr. Martin Bicko, advokát s.r.o., so sídlom Dukelská 972/7, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 53 559 002, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

17

I. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka stavby - dom súp. č. 32 zapísaný na LV č. XX a postavený na pozemku KNC parc. č. 235 zastavaná plocha a nádvorie výmera 509 m2, LV č. XX, kat. úz. F. J., obec F. J., okres L. v rozsahu vyznačenom na geometrickom pláne č. XXXXXXXX – XXX/ XXXX, vyhotovený dňa 5.10.2018 I. G. E. – M., N. XXXX/X, XXX XX G., IČO : XX XXX XXX, úradne overený O. P. L. dňa 18.10.2018 pod č. 2164/2018, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, na parcele KNC parc. č. 236/2 zastavaná plocha a nádvorie výmera 131 m2, vytvorená z parcely KNC parc. č. 236 zastavaná plocha a nádvorie výmera 649 zapísaná na LV č. XX kat. úz. F. J., obec F. J., okres L., ktoré spočíva v povinnosti vlastníka pozemku KNC parc. 236/2 strpieť právo vstupu, prístupu a prechodu peši a bezmotorovým dopravným prostriedkom v prospech vlastníka stavby súp. č. XX cez celú parcelu KNC parc . č. 236/2.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1,2,3 každému sumu 1000,- eur v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Žaloba vo zvyšku sa zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

14

1. Žalobca dňa 20.7.2022 podal žalobu, v ktorej pôvodne žiadal, aby súd zriadil vecné bremeno „in rem“ v prospech každého vlastníka stavby číslo súp. XX na pozemku parcela č. KNC 235 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 509 m2, zapísané na LV č. XX, kat. územie F. J., obec F. J., okres L. v rozsahu vyznačenom v zmysle geometrického plánu č. M./XXXX, vyhotovený I. G. E. – M., úradne overený O. P. L. 25.2.2022, ktoré spočíva v povinnosti vlastníka zaťaženého pozemku parcela KNC parc. č. 236 strpieť uloženie inžinierskych sietí (kanalizačných, vodovodných, plynových) a v práve vstupu, prístupu a prechodu peši, motorovým a bezmotorovým dopravným prostriedkom každému vlastníkovi stavby č. súp. XX a jeho návštevám cez pozemok KNC parc. č. 236.

2. Žalobca podaním zo dňa 9.5.2024 predložil úpravu petitu, ktorá spočívala v tom, že vecné bremeno je vyznačené v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX, úradne overený O. P. L. dňa 21.3.2024 č. M./XXXX a v ostatnej časti žalobný návrh zostal totožný ako v podanej žalobe.

3. Na pojednávaní 14.10.2024 žalobca ako eventuálny petit navrhol zriadiť vecné bremeno „ in rem“ v prospech každého vlastníka stavby súp. č. XX na pozemku parc. č. KNC 235 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 509 m2, zapísaný na LV č. XX, kat. úz. F. J. v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotovený I. G. E., úradne overený O. P. L. Q. J. XXXXXXXX na parcele č. 236/2 – zastavaná plocha o výmere 131 m2, ktoré spočíva v povinnosti vlastníka zaťaženého pozemku KNC parc. č. 236/2 strpieť uloženie inžinierskych sietí, kanalizačných, vodovodných, plynových, elektrických sietí a v práve vstupu, prístupu a prechodu peši, motorovým vozidlom, bezmotorovým dopravným prostriedkom cez pozemok KNC parc. č. 236/2. Oprávnený z vecného bremena je oprávnený vybudovať na vlastné náklady nový prístup na tento pozemok od hlavnej cesty, vybudovať premostenie na prechod ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2, odstrániť existujúci porast na parcele 236/2 a povinný z vecného bremena je povinný strpieť tieto oprávnenia. Zároveň žalobca navrhol náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 3.000,- eur každému zo žalovaných 1/, 2/, 3/ sumu 1.000,- eur. Na pojednávaní dňa 30.4.2025 súd pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: Zriaďuje sa vecné bremeno „ in rem“ v prospech každého vlastníka stavby súp. č. XX, na pozemku parc. č. KNC 235, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 509 m2, zapísané na LV č. XX, kat. úz. F. J., obec F. J., okres L., v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotovenom I. G. E., M., N. XXXX/X, XXX XX G., I.: XX XXX XXX, úradne overenom O. P. L. dňa 18.10.2018 pod číslom XXXX/XXXX, na parcele č. 236/2, zastavaná plocha o výmere 131 m2, ktorá spočíva v povinnosti vlastníka zaťaženého pozemku KNC parc. č. 236/2 strpieť uloženie inžinierskych sietí, kanalizačných, vodovodných, plynových, elektrických a v práve vstupu, prístupu a prechodu peši, motorovým vozidlom, bezmotorovým dopravným prostriedkom cez pozemok KNC parc. č. 236/2. Oprávnený z vecného bremena je oprávnený vybudovať na vlastné náklady nový prístup na tento pozemok od hlavnej cesty, vybudovať premostenie na prechod ponad parcelu EKN, parc. č. 2198/2, odstrániť existujúci porast na parcele 236/2 a povinný z vecného bremena je povinný strpieť tieto oprávnenia.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ každému sumu 1.000,- eur v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.

4. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní v rade 1/ až 3/ sú podieloví spoluvlastníci každý o veľkosti podielu 1/3 parcely registra CKN, parc. č. 236 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 649 m2, zapísaná na LV č. XX, kat. úz. F. J.. Žalobca je výlučným vlastníkom v podiele 1/1 domu súp. č. XX, postavený na parcele registra CKN, parc. č. 235, zapísaný na LV č. XX a pozemku parcela registra CKN, parc. č. 235 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 509 m2, zapísaný na LV č. XX, kat. úz. F. J.. Dom č. XX bol postavený cca v roku 1948 a v súčasnosti je schátralý, že si jeho stav vyžaduje rozsiahlu opravu/ rekonštrukciu. Žalobca nemá priamy prístup k svojej nehnuteľnosti inak ako cez priľahlý pozemok KNC parc. č. 236 vo vlastníctve žalovaných. Od výstavby domu súp. č. XX až doposiaľ na prístup k domu sa využíval priľahlý pozemok CKN parc. č. 236. V súčasnosti žalovaní 1/, 2/, 3/ majú k prechodu cez ich pozemok výhrady. Žalobca písomne vyzval žalovaných na mimosúdnu dohodu a zriadenie vecného bremena zmluvou, ale žalovaní sa k návrhu nevyjadrili a obmedzujú žalobcovi prístup k stavbe súp. č. XX cez pozemok KNC parc. č. 236 v ich vlastníctve. Pre účely zmluvného zriadenia vecného bremena dal žalobca vypracovať geometrický plán č. G1-360/2022, v ktorom je zakreslený rozsah vecného bremena nevyhnutný pre účely prechodu cez pozemok KNC parc. č. 236 a položenie inžinierskych sietí pre potreby rekonštrukcie domu súp. č. XX na parcele CKN parc. č. XXX a zodpovedá v geometrickom pláne dielu jeden, ktorý má výmeru 128 m2.

5. Žalovaní 1/, 2/, 3/ vo vyjadrení zo dňa 18.8.2022 žiadali žalobu zamietnuť. Žalovaní uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú a poukázali na rozpor v tvrdeniach žalobcu, ktorý jednak tvrdí, že mu je bránené v prístupe a v druhej časti zase uvádza, že mu je prístup umožňovaný. Nie je tiež pravdou, že na pozemok vo vlastníctve žalobcu je cez pozemok vo vlastníctve žalovaných jediný prístup. K rodinnému domu číslo súp. XX je možnosť prístupu aj cez okolité pozemky v blízkosti rodinného domu žalobcu a navyše vlastníkom priľahlej parcely, cez ktorú je možný prístup je aj samotný žalobca. Žalobcom navrhované obmedzenie vlastníckeho práva výrazným spôsobom obmedzí vlastnícke právo, pretože parcela CKN 236 má šírku 5,30 m a žalobca sa dožaduje zriadenia vecného bremena o šírke 2,83 m, čo je viac ako polovica pozemku. Na časti pozemku, cez ktorý požaduje žalobca prístup sa naviac nachádzajú dva betónové stĺpy elektrického vedenia. Tie by sa mohli preložiť, ale opäť iba na pozemok žalovaných, čo by ešte viac obmedzilo vlastnícke právo. Obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom musí byť primerané. Žalobcom navrhované obmedzenie žalovaní považujú za neprimerané, nevyvážené finančným ekvivalentom a v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej žalovaní poukázali na to, že parcela CKN 236 nie je priľahlým pozemkom k stavbe súp. č. XX, pretože medzi pozemkom žalobcu a pozemkom žalovaných je ešte parcela EKN 2198/2, ktorá je vodným tokom. Žalobca nemá nijakým legálnym spôsobom zabezpečený prístup cez túto parcelu a je teda zbytočné, aby sa domáhal zriadenia vecného bremena cez parcelu žalovaných, ktorá nie je ani priľahlá parcela a chýba mu legálny prístup cez parcelu EKN 2198/2. Tiež je otázna legálnosť stavby č. XX vo vlastníctve žalobcu. Aj keď je stavba zapísaná na liste vlastníctva, tak žalovaní tvrdia, že bola postavená bez stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia a pokiaľ ide o nelegálnu stavbu, tak nemožno k nej ani zriadiť vecné bremeno. Parcela žalovaných nie je uspôsobená na prejazd motorovými vozidlami a ide o nespevnenú plochu bez cestného telesa. Takýmto používaním by sa parcela znehodnotila.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.10.2022 uviedol, že nie je pravdou, že by v žalobe bolo uvedené, že žalovaní bránia v prístupe k rodinnému domu žalobcovi a v ďalšej časti žalobca tvrdil, že mu je tento prístup umožnený. Žalobca uviedol, že žalovaní majú k prechodu výhrady, čo konkrétne sa stalo aj dňa 5.7.2022, kedy žalovaný 2/ uviedol, že žalobcu cez pozemok púšťať nebudú a nemá právo tadiaľ chodiť, ani jazdiť autom a uzamkol vstupnú bránu. Pokiaľ ide o prístup cez okolité parcely, tak žalobca považuje navrhované riešenie prístupu k domu za jediné vhodné ako z hľadiska krátkej vzdialenosti prechodu cez dotknutú parcelu, ako aj nenarušenie doterajšieho využitia terénu priamo od vstupnej brány až po most ponad miestny potok. Iné vhodnejšie miesto na prechod k domu žalobca nepozná. Navrhované riešenie prechodu je v tej časti parcely KNC parcela č. 236, ktorá ako nespevnená plocha na prechod slúžila v rovnakom rozsahu ako doposiaľ. Pokiaľ ide o obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných a tvrdenie, že parcela č. 236 má šírku 5,30 m tak to pravda nie je, pretože táto parcela má šírku 8 m. Navrhované riešenie prechodu je v tej časti parcely č. 236, ktorá ako nespevnená plocha na prechod slúžila doposiaľ a zodpovedá šírke vstupnej brány a je nasmerovaná priamo na existujúci most, ktorý využívajú aj žalovaní 2/, 3/. Právni predchodcovia žalovanej 1/ užívali mostík od roku 1948 a slúžil im na prechod k humnu, ktoré bolo postavené na pozemku parc. č. 235 a ktoré v súčasnosti patrí do vlastníctva žalobcovi. Toto premostenie bolo v minulosti a je aj v súčasnosti jediným spevneným miestom na prechod cez existujúci potok a je využívané aj ostatnými obyvateľmi obce. Elektrické stĺpy, ktoré sa nachádzajú na časti parcely KNC parc. č. 236 ostávajú na mieste tam, kde sú doposiaľ. Nič nebude brániť žalovaným, aby užívali parcelu spoločne so žalobcom v takom rozsahu ako doposiaľ. Navrhnuté zriadenie vecného bremena bude akceptovať stav prechodu tak, ako bol dohodnutý staviteľmi rodinného domu č. súp. XX, predtým číslo X a pôvodnými vlastníkmi stavby súp. č. XX a pozemku parc. č. 236 vo vlastníctve žalovaných. Stavba rodinného domu súp. č. XX bola realizovaná v roku 1948, v tom čase, kedy ešte nebol stavebný zákon. Pre stavby, ktoré boli postavené pred rokom 1975 sa nevydávalo stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie a nejde teda o stavby nelegálne. Stavba bola predmetom dedenia po poručiteľke R. B., žalobcovej matke v roku 1960, na základe rozhodnutia B. XXX/XX-XX, čo dokazuje, že stavba v roku 1960 už existovala. Tvrdenie žalovaných, že ide o nelegálnu stavbu je nepravdivé.

7. Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 7.12.2022 uviedli, že žalobca nemá právo prechodu cez pozemok KNC 236 a ani na uloženie inžinierskych sietí. Pozemok je riadne oplotený a súčasťou plota je aj uzamykateľná brána a táto býva uzamknutá z dôvodu ochrany majetku. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že navrhovaný prístup a uloženie sietí je jediné a vhodné riešenie a o nevhodnosti svedčí ten fakt, že pozemok nemá dostatočnú šírku na takýto rozsah vecného bremena. Na tomto pozemku sa nachádza aj rodinný dom č. XX vo vlastníctve žalovaných a títo dom užívajú. Keby bolo zriadené

vecné bremeno v požadovanom rozsahu, tak by vznikol stav, kedy by žalovaní stratili možnosť na pozemku stavať a fakticky ho užívať ako jediný pozemok v blízkosti rodinného domu súp. č. XX. Taktiež by sa výrazne znížila hodnota tohto rodinného domu a pozemok je úzky a nevhodný na zriadenie navrhovaného vecného bremena. Na časti pozemku sa nachádzajú stĺpy elektrického vedenia a ovocné stromy. Žalobca nepreukázal, že by mu vzniklo právo, ktorého sa dožaduje cez pozemok žalovaných. Žalobca uznal, že medzi parcelou CKN 235 a CKN 236 je ešte parcela EKN 2198/2 a to znamená, že parcely CKN 235 a 236 nie sú susednými a ani priľahlými pozemkami. Žalobca cez pozemok EKN 2198/2 nemá zabezpečený legálny prístup. Ďalej sa vyjadrovali žalovaní k prehláseniu A. I. a pokiaľ ide o stavbu z roku 1948 tak uvádzali, že táto nemôže mať vedomosť o domnelom práve prechodu, pretože v tom čase mala 8 rokov. Poukázali na to, že vecné bremeno nutnej cesty nemôže súd zriadiť, ak má žalobca zabezpečený prístup na základe obligačného práva alebo môže k prístupu využiť iné pozemky v jeho vlastníctve. V týchto prípadoch nie je splnená podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Žalobca je výlučným vlastníkom bezprostredne susediacej parcely CKN 324 a je zrejmé, že aj cez túto ako aj susedné parcely si môže zabezpečiť prístup a uloženie sietí k rodinnému domu č. XX. Žalovaní zhrnuli, že k zriadeniu práva nutnej cesty je potrebné splniť podmienky, a to, že vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak a nie sú tu okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Všeobecne možno konštatovať, že právo cesty nemožno zriadiť, ak by vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo možné od vlastníka veci spravodlivo požadovať, aby cestu trpel. Vzhľadom na rozmery, účel, funkciu a doterajšie využitie pozemku CKN 236 a umiestnenie rodinného domu č. XX je nepochybné, že rozsah vecného bremena, spôsob jeho využitia a umiestnenie nie je možné spravodlivo požadovať od žalovaných, aby cestu a uloženie sietí cez ich pozemok trpeli a došlo k vážnemu zásahu do práv vlastníkov pozemku. Pokiaľ žiada v petite žaloby žalobca zriadiť vecné bremeno aj každému vlastníkovi stavby č. XX a jeho návštevám, tak takýto návrh je v rozpore so zákonom a nie je naplnením zákonnej podmienky na zriadenie vecného bremena súdom. Pokiaľ ide o povinnosť strpieť uloženie inžinierskych sietí tak z geometrického plánu nevyplýva žiadne uloženie sietí a rovnako nie je zrejmé ani vyznačenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu.

8. Na pojednávaní 6.11.2023 strany zotrvali na dôvodoch podľa písomných podaní. Žalobca uviedol, že ešte jeho otec postavil rodinný dom na parcele č. 235 a bol dohodnutý prístup cez parcelu č. 236 vo vlastníctve žalovaných. Pokiaľ by nemal vyriešenú otázku prístupu, tak by ani nedostal povolenie na výstavbu. Žalobca uviedol, že má za to, že doposiaľ nebolo sporné, že sa chodilo cez pozemok žalovaných, veď ako inak by bol aj postavený rodinný dom č. XX.

9. Žalovaní uvádzali, že popierajú uzavretie akejkoľvek dohody o prechádzaní cez pozemok parc. č. 236 vo vlastníctve žalovaných. Takáto dohoda nebola ani v minulosti pri stavbe rodinného domu č. XX vo vlastníctve žalobcu. Poukázali na to, že predmetom sporu nie je určovacia žaloba a žalobca skutkovo netvrdí, že vzniklo vecné bremeno v minulosti a nedomáha sa výkonu práva, ktoré by spočívalo v obsahu tohto vecného bremena, ale žalobca žiada, aby súd zriadil vecné bremeno.

10. Žalobca v podaní zo dňa 9.5.2024 predložil úpravu petitu, kde žiadal zriadiť vecné bremeno na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený I. G. E. a poukázal na to, že z vykonanej obhliadky bolo preukázané, že na vyznačenom prechode sa nachádza vodovodná šachta, ktorá je napojená na miestny vodovod a vzhľadom na námietky žalovaných žalobca nechal vypracovať nový geometrický plán, kde zmenil len polohu posunutím vecného bremena tak, aby vodovodná šachta už nebola doňho zahrnutá a súčasťou je aj skutočné zameranie šachty na pozemku CKN parc. č. 236.

11. Na pojednávaní 29.5.2024 žalovaní uviedli k zmene žaloby zo dňa 9.5.2024, že ani novovyhotovený geometrický plán nepreukazuje vhodnosť navrhovaného vecného bremena. Cesta podľa tohto by sa ešte viacej priblížila k rodinnému domu č. súp. XX a išla by popod okná tohto domu. Pokiaľ na geometrickom pláne je uvedené, že vzdialenosť od rodinného domu je 1,41 m tak je zrejmé aj z fotografií, že popred rodinný dom ešte predchádza chodník o šírke približne 1 m. Vzdialenosť šachty od cesty by bola iba 10 cm, takže táto šachta by bola neustále vystavená riziku poškodenia. Táto šachta slúži na napojenie rodinného domu súp. č. XX na vodovod. Doteraz vlastníci tohto rodinného domu čerpajú vodu zo studne, ktorá sa nachádza na susednom pozemku parc. č. 237, ktorý prináleží k rodinnému domu súp. č. XX, ale žalovaní majú záujem napojiť svoj rodinný dom na túto existujúcu šachtu, ktorú si nechali vybudovať. Na

základe tohto možno konštatovať, že ani podľa novovytvoreného geometrického plánu nejde o vhodný spôsob na zriadenie vecného bremena tak, ako žiada žalobca.

12. Na pojednávaní 14.10.2024, kde žalobca navrhol eventuálny petit, tento poukázal na to, že na pozemku parc. č. 236/2 je postavený elektrický stĺp, ktorého prekládka by stála 25.000,- eur. Vzhľadom k tomu, že zriadenie vecného bremena je za úplatu, tak by muselo byť prihliadnuté aj na túto skutočnosť. Preto žalobca uprednostňuje zriadenie vecného bremena v strede cesty, ktorá by bola upravená na základe petitu doručený listom zo dňa 9.5.2024, pretože táto čiastka je neprimeraná. Pri tomto petite žalobca navrhol náhradu za zriadenie vecného bremena 3.000,- eur, pre každého zo žalovaných po 1.000,- eur. Pokiaľ ide o výšku náhrady, tak nebol predložený znalecký posudok, lebo žalobca predpokladal, že dôjde k dohode.

13. Žalovaní poukázali opätovne na to, že medzi pozemkom vo vlastníctve žalobcu a pozemku vo vlastníctve žalovaných sa nachádza mostík ponad miestny potok a ponad parcelu, ktorá tvorí koryto potoka a táto parcela je vo vlastníctve Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o parcely žalobcu a žalovaných, nejde teda o susediace parcely. K zmene petitu žalobcu žalovaní poukázali na koncentračnú zásadu v zmysle . Pokiaľ žiada žalobca rozhodnúť podľa geometrického plánu, tak tento je z roku 2018, to znamená, že už v čase podania žaloby žalobca disponoval týmto geometrickým plánom. Žalovaní potvrdili, že cena prekládky elektrického stĺpu bola určená distribučnou spoločnosťou na sumu 24.000,- eur a strany nesúhlasia s tým, aby zabezpečovali a zaplatili prekládku stĺpu. Na geometrickom pláne, ktorý bol predložený č. 162/2018 nie je zakreslené nijakým spôsobom, ako by mali byť uložené inžinierske siete tak, ako je žalobný petit. Pokiaľ ide o sumu za zriadenie vecného bremena, tak z ako aj z vyplýva, že vecné bremeno a teda obmedzenie vlastníckeho práva sa má vykonať za náhradu ako to vyplýva aj . Pri podaní žaloby žalobca neurčil výšku tejto náhrady. V rámci koncentračnej zásady a zásady hospodárnosti vo vzťahu k nákladnej prekládke v zmysle geometrického plánu nie je to hospodárne. Zástupca žalovaných sa k náhrade nevyjadril. Poukázal na to, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu a žalobca nepredložil žiaden dôkaz a žiaden znalecký posudok na určenie výšky náhrady za zriadenie vecného bremena, pri ktorom má dôjsť k značnému znehodnoteniu pozemku a k zníženiu ceny pozemku. Zároveň žalovaní poukázali na to, že prednesená zmena petitu, vzhľadom aj na zásadu hospodárnosti konania a na to, že žalobca mal k dispozícii geometrický plán, na základe ktorého zmenil žalobu ešte pred podaním žaloby, tak ide len o špekulatívnu zmenu a žalovaní žiadali, aby súd zmenu žaloby nepripustil.

14. Na pojednávaní 30.4.2025 žalobca v záverečnom vyjadrení uviedol, že je vlastníkom domu súp. č. XX, postavený na parcele CKN parc. č. 235, kat. úz. F. J. a dom bol postavený v roku 1948. Pozemok patril starému otcovi žalobcu, ktorý rozhodol, že jeden z jeho synov zostane bývať v dome súp. č. XX a druhý, teda otec žalobcu si postaví rodinný dom súp. č. 32 na pozemku, ktorý je priľahlým pozemkom. K zriadeniu vecného bremena sa nepodarilo uzavrieť dohodu. Spočiatku po dobu niekoľko rokov mal žalobca bezproblémový príchod k rodinnému domu a asi pred 5 rokmi začali vznikal problémy. Stalo sa, že žalobca nebol vpustený na svoje nehnuteľnosti. Rodinný dom žalobcu značne chátra a potrebuje údržbu a stavebné úpravy a za týmto účelom je nutné žiadať o úver, ktorý ale by nemohol byť poskytnutý, pokiaľ by nebol zabezpečený prístup k rodinnému domu. Majetok žalobcu chátra a žalobca ho nemôže plnohodnotne užívať a dom potrebuje rekonštrukciu a aj na základe obhliadky bolo preukázané, že iný prístup k domu žalobca nemá. Ani jeden z pozemkov, ktoré vychádzajú na hlavnú cestu nie sú vo vlastníctve žalobcu. Žalobca má záujem aj kúpiť časť pozemku, ktorá by slúžila ako prístup k domu žalobcu, ale nedošlo k dohode. Na základe tohto žalobca podal žalobu, aby súd zriadil vecné bremeno. Sú splnené hmotnoprávne podmienky a žalobca je vlastníkom stavby, ku ktorej chce mať zriadený prístup a ide aj o priľahlé pozemky, pretože priľahlý pozemok nie je možné chápať len ako bezprostredne susediaci pozemok, ale všetky pozemky cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať na verejnú komunikáciu. Zámerom žalobcu nie je mimoriadne obmedzovať vlastnícke právo žalovaných, ale iným spôsobom nie je možné zabezpečiť prístup žalobcu k svojej stavbe. Pokiaľ ide o poslednú alternatívu, tak bola zohľadnená námietka žalovaných, že na pozemku je umiestnená vodovodná šachta a žalobca má záujem čo najmenej obmedziť žalovaných v užívaní pozemku v ich vlastníctve.

15. Na pojednávaní 30.4.2025 žalovaní v záverečnom vyjadrení žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a poukázali na to, že žalobca sa domáha zriadenia vecného bremena, a to práva prechodu a práva uloženia inžinierskych sietí k svojmu rodinnému domu, a to v rozsahu ako urobil úpravu petitu

zo dňa 9.5.2024 a podkladom bol geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý ale je nepoužiteľný a nevymedzuje rozsah zriadenia vecného bremena. Geometrický plán bol vyhotovený na oddelenie nehnuteľnosti parcely č. 236/2 a nie na zriadenie vecného bremena, na zriadenie práva prechodu a prejazdu a uloženie inžinierskych sietí tak, ako je predmet konania. Z geometrického plánu nie je vôbec zrejmé, v ktorých miestach majú byť uložené inžinierske siete. Náhradu za zriadenie vecného bremena žalobca odvodzuje od znaleckého posudku J. XXX S. G. XXXX, ktorý vypracoval I. E. a tento v závere odkazuje na uvedený geometrický plán, ktorý ale neurčuje rozsah zriadenia vecného bremena a už vôbec neurčuje uloženie inžinierskych sietí. Prílohou tohto znaleckého posudku je citovaný geometrický plán, ktorý však nie je autorizačne ani úradne overený. Nejde teda o vkladu schopnú listinu. Pokiaľ ide o ďalšie argumenty, tak žalovaní poukázali na to, že pozemok bol ponúknutý žalobcovi, aby ho kúpil, avšak tento to odmietol. Z judikatúry súdov, konkrétne uznesenia C. T. sp. zn. XXXX/XX/XXXX vyplýva, že podmienka prístupu vlastníka k stavbe, ktorý nie je možné zabezpečiť inak, nie je splnená, ak vlastník pozemku ponúkne vlastníkovi stavby prevod pozemku alebo jeho časti alebo zmluvné zriadenie vecného bremena práva cesty. V danom prípade uvedený pozemok bol ponúknutý na kúpu žalobcovi, avšak tento to odmietol a tak nie je splnená základná podmienka, že nie je zabezpečený prístup k stavbe. Pokiaľ ide o návrh na zriadenie vecného bremena, tak nie je tu zachovaná zásada proporcionality, to znamená zachovanie spravodlivej rovnováhy zásahu do vlastníckych práv žalovaných vo vzťahu k celému pozemku. Pozemok je široký necelých 8 m a vyznačenie rozsahu vecného bremena by značne obmedzovalo užívanie, či už stavby alebo zvyšnej časti pozemku zo strany žalovaných. Nejde teda o spravodlivé usporiadanie vzťahov medzi stranami konania. Ďalej žalovaní opätovne poukázali na to, že nejde o priľahlé pozemky, lebo tieto sú oddelené vodným tokom a žalobca nemá zabezpečený prístup cez pozemok tejto tretej osoby, respektíve využíva nelegálnu stavbu, to znamená mostík. Na základe rozhodnutia súdu nie je možné uznať alebo napraviť tento bezprávny stav. Na základe tohto žalovaní žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Na základe dokazovania, ktoré bolo vykonané oboznámením listinných dôkazov, najmä listov vlastníctva č. XX, XX, XX, XXXX, všetko kat. územie F. J., podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX- XXX/XXXX, znaleckého posudku č. XX/XXXX I. U. E. a znaleckého posudku č. XXX/XXXX I. U. E., z obhliadky, výsluchu svedkyne A. I. a oboznámením ďalších listinných dôkazov mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

17. Podľa výpisu z LV č. XX, kat. úz. F. J. bolo zistené, že je zapísaná stavba – dom súp. č. XX na pozemku parc. č. 235 a ako vlastník je zapísaný žalobca por. č. X Q. X/XX, por. č. , por. č. X Q. X/XX a por. č. , spolu podiel 12/12.

18. Podľa výpisu z LV č. XX, kat. úz. F. J. bolo zistené, že sú zapísané parcely registra C, parc. č. 235 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 509 m2, parc. č. 324 – záhrada, výmera 474 m2 a parc. č. 435 – trvalý trávny porast, výmera 113 m2 a žalobca je zapísaný pod por. č. 1 podiel 1/1.

19. Podľa výpisu z LV č. XX, kat. úz. F. J. je zapísaná parcela registra C, parc. č. 236 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 649 m2 a stavba – rodinný dom, súp. č. XX na pozemku parc. č. 236 a ako spoluvlastníci sú zapísaní por. č. 1 – žalovaná 1/ podiel 1/3, por. č. 2 – žalovaný 2/ podiel 1/3 a por. č. 3 – žalovaný 3/ podiel 1/3. Všetci na základe osvedčenia o dedičstve č. XXX/XXX/XX, B. XXX/XX.

20. Podľa výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. F. J. bolo zistené, že mimo inými je zapísaná parcela reg. E, parc. č. 2198/2 – vodná plocha, výmera 890 m2 a ako vlastníčka je zapísaná Slovenská republika, podiel 1/1 a správca T. F. Q., R. Q. s tým, že k vlastníkovi por. č. 1 je pod por. č. 2 správa na všetky parcely tohto listu vlastníctva.

21. Podľa geometrického plánu I. G. E. – M. J. Q. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotovený 5.10.2018 a autorizačne overený 6.10.2018 a úradne overený dňa 18.10.2018 č. XXXX/XXXX O. P. L. s tým, že ide o geometrický plán na oddelenie nehnuteľností parcela č. 236/2 bolo zistené, že doterajší stav je list vlastníctva č. XX, parcela KNC 236 – zastavaná plocha, výmera 649 m2 a nový stav č. parcely 236/1 – zastavaná plocha, výmera 518 m2 a číslo parcely 236/2 – zastavaná plocha, výmera 131 m2.

22. Podľa Znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca I. U. E., kde ako zadávateľka je uvedená K. V. W., advokátka, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty určenia jednorazovej odplaty za zriadenie vecného

bremena na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemok parcelné číslo KNC 236/2 – kat. úz. F. J. vo vyznačenom rozsahu podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX v prospech vlastníka pozemku, parcelné č. KNC 235, v závere je uvedené pri pozemku KNC 236/2 podľa Geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XXXX suma 1.120,- eur.

23. Podľa Znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca I. U. E., vo veci zadávateľa K. A. E., advokáta, vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty rodinného domu, súpisné č. XX, na pozemku parcelné č. KNC 236 s príslušenstvom a pozemku parcelné č. KNC 236, kat. úz. F. J. pre účel prevodu nehnuteľností a posudok je zo dňa 15.06.2023 je uvedená všeobecná hodnota spolu stavby 14.958,75 eur a zastavaná plocha a nádvorie, parcela č. 236, hodnota 30.950,81 eur, všeobecná hodnota celkom 45.909,56 eur a zaokrúhlenie 45.900,- eur.

24. Žalobca ďalej predložil skutočné zameranie šachty na pozemku CKN parcelné č. 236 vyhotovené I. G. E. – M. zo dňa 21.3.2024 spolu aj s technickou správou, podľa ktorého je vyznačená existujúca šachta na pozemku KNC 236.

25. Žalobca ďalej predložil nákres roľníckeho domku p. K. B. vo F. J. z decembra roku 1947.

26. Podľa výmeru A. C. F. F. F. J. zo dňa 7.4.1948 bolo zistené, že na žiadosť K. B. v záležitosti novostavby obytného domu bola určená komisionálna prehliadka na mieste deň 13.4.1948.

27. Podľa odpovede O. P. L., W. O. zo dňa 15.4.2019, adresovaná žalobcovi, mimo iné sa konštatuje, že na LV č. XX, kat. úz. F. J. bol evidovaný rodinný dom, súpisné č. X, postavený na pozemku č. 15. Ďalej sa konštatuje prečíslovanie parciel pri preberaní operátu technicko-hospodárskeho mapovania, kedy bol zrušený zápis rodinného domu, súpisné č. X, postavený na pozemku č. 15 a bol vykonaný zápis rodinného domu označeného súpisné č. XX, postavený na pozemku č. 235.

28. Podľa vyjadrenia obce F. J. zo dňa 31.1.2023 adresované žalobcovi sa uvádza, že po vykonaní miestneho šetrenia a podľa vyjadrenia žijúcich svedkov, obec F. J. potvrdzuje, že prístup na parcelu CKN parcelné č. 235 bol v minulosti a slúži tomuto účelu aj v súčasnosti cez parcelu CKN parcelné číslo 236. Pôvodní vlastníci domu číslo súpisné XX, pôvodné číslo X, postavený v 20 – tych rokoch minulého storočia, pozemku CKN parcelné č. 236 a CKN parcelné č. 235 majú na pozemku CKN parcelné číslo 235 postavenú hospodársku budovu. Po výstavbe domu, súpisné č. XX, pôvodne č. X v roku 1948, na parcele CKN parcelné č. 235 mali jeho vlastníci k nemu prístup výlučne cez parcelu CKN parcelné č. 236. Na prechod cez miestny potok EKN parcelné č. 2198/2 tečúci medzi oboma parcelami CKN parcelné č. 236 a CKN parcelné č. 235 slúži most, pôvodne drevený a po rekonštrukcii betónový. Most na prechod cez miestny potok využívali v minulosti aj v súčasnosti osoby bývajúce v dome súpisné č. XX, vlastníci pozemku CKN parcelné č. 236, vlastníci pozemku CKN parcelné č. 235 a domu, súpisné č. XX, pôvodne č. 7, ako aj tretie osoby.

29. Podľa listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19.11.2018 adresovaný žalovanej 1/ vyplýva, že žalobca má záujem odkúpiť parcelu novovytvorenú CKN 236/2 o výmere 131 m2, ktorá podľa geometrického plánu bola odčlenená od parcely CKN 236 a uvádza sa legálny a oficiálny prístup k svojej nehnuteľnosti a jediná možnosť je cez časť pozemku, ktorú doteraz využíva. Ďalej sa konštatuje, že na svoje náklady zabezpečí prekládku elektrických stĺpov, ktoré sa nachádzajú na pozemku žalovanej.

30. Podľa návrhu Kúpnej zmluvy bolo zistené, že táto mala byť uzavretá medzi predávajúcimi žalovaní 1/, 2/, 3/ a kupujúcim, žalobcom a jeho manželkou a predmetom mala byť parcela KNC parcelné č. 236 a dom súpisné č. XX postavený na parcele KNC parcelné č. 236 s tým, že kúpna cena bude 30.000,- eur. Zmluva je bez dátumu a nepodpísaná. Podľa ďalšieho návrhu kúpnej zmluvy medzi totožnými účastníkmi predmetom mala byť časť pozemku KNC parcelné č. 236 podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX- XXX/XXXX, úradne overený 18.10.2018 pod č. XXXX/XXXX, na základe ktorého bola vytvorená parcela č. 236/2, zastavaná plocha o výmere 131 m2, ktorá má byť predmetom kúpy za kúpnu cenu 8.000,- eur.

31. Podľa návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena bolo zistené, že táto mala byť uzavretá medzi povinnými žalovaní 1/, 2/, 3/ a oprávneným, žalobcom a to podľa geometrického plánu M./XXXX vyhotovený I. G. E. – M. a vecné bremeno je v rozsahu ako vyplýva z podanej žaloby, zmluva nie je podpísaná stranami konania.

32. Podľa listov zo dňa 12.5.2022 mal súd zistené, že právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaných 1/, 2/, 3/ na zriadenie vecného bremena podľa geometrického plánu č. M./XXXX, ktorý tvoril prílohu listu.

33. Strany konania predložili mailovú komunikáciu, tak ako je uvedené na č. l. 118 až 121 spisu a č. l. 212 súdneho spisu.

34. Strany konania predložili fotodokumentáciu na č. l. 72 až 76 a č. l. 81 až 85 súdneho spisu.

35. Súd vo veci vykonal obhliadku dňa 5.3.2024, č. l. 153, kde bola vyhotovená fotodokumentácia.

36. Svedkyňa A. I. uviedla, že žalovaní sú deti po jej sesternici a žalobca je bratranec a spory s nimi nemá. Bývali v dome žalovaných č. XX aj so strýkami a s rodičmi. Potom si postavili dom cez cestu a odsťahovali sa, keď mala 12 alebo 13 rokov a v roku 1961 sa vydala do G., ale aj po uzavretí manželstva ešte chodievala do obce. Posledných 20 rokov, keď už to nadobudli a prevzali žalovaní, tak už tam nechodila. Uviedla, že v zadnom dome žalobcu bývali jeho rodičia, teda strýko a stryná svedkyne. Svedkyňa tam chodievala a síce tam bývali ešte aj v čase, keď už bola odsťahovaná. Chodievalo sa po pozemku pri rodinnom dome č. XX. Otec žalobcu býval v rodinnom dome až do svojej smrti v roku 1969. Plot od cesty je nový a nevie sa vyjadriť, kedy bol postavený, v minulosti tam plot nebol. Svedkyňa uviedla, že jeden brat žil v dome č. XX a druhý brat si postavil vzadu dom č. XX a tretí brat, otec svedkyne si postavil dom oproti za cestou, o tomto všetkom rozhodol starý otec svedkyne. Ďalej sa svedkyňa tak vyjadrila, že sa rozprávala o obhliadke so žalobcom, ktorý pre ňu prišiel a odviezol ju na miesto obhliadky.

37. Podľa n ods. 1 , vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

38. Podľa ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

39. Podľa citovaného je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby, ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je vo vlastníctve inej osoby. Podľa možno zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku a iba v prospech vlastníka stavby a nie v prospech konkrétnej osoby. Z hľadiska súdneho rozhodnutia nie je dôležité, na aké účely stavba slúži. Účel práva cesty nemožno dodatočne meniť. Pod pojmom priľahlý pozemok má zákon na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácií. Verejné cesty sú vymedzené v zákone o pozemných komunikáciách. Podmienkou úspešnosti žaloby je splnenie hmotnoprávnych podmienok: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

Prvou podmienkou je , že buď celá stavba stojí na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok, ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie je vo vlastníctve inej osoby. Súd môže v prospech vlastníka stavby zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok, aj keď je táto stavba obklopená pozemkami vlastníka stavby, pravda, za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácií. Ak je k stavbe priamy prístup z verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe , aj z inej strany cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby tento prístup bol pre vlastníka stavby výhodnejší. Okolnosť, že sa zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok domáha vlastník stavby, ktorý si nielen nezabezpečil prístup k stavbe, ale navyše ide o nepovolenú stavbu, t.j. stavbu, o povolenie ktorej vlastník nepožiadal podľa

Stavebného zákona alebo ju neohlásil stavebnému úradu je zásadne dôvodom, pre ktorý by súd nemal zriadiť vecné bremeno cesty (G. C. S. XX.XX.XXXX sp. zn. ).

40. Žalobca v konaní podal žalobu, v ktorej žiadal, aby podľa súd zriadil vecné bremeno a po poslednej zmene petitu na pojednávaní 14.10.2024 žiadal vecné bremeno zriadiť in rem v prospech každého vlastníka stavby súp. č. XX na pozemku parc. č. KNC 235 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 509 m2, zapísaná na LV č. XX, kat. úz. F. J. v rozsahu tak, ako je vyznačený v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX na parcele č. 236/2 – zastavaná plocha o výmere 131 m2 a žiadal, aby bola uložená povinnosť vlastníkovi zaťaženého pozemku KNC parc. č. 236/2 strpieť uloženie inžinierskych sietí, kanalizačných, vodovodných, plynových, elektrických a v práve vstupu, prístupu a prechodu peši, motorovým vozidlom, bezmotorovým dopravným prostriedkom cez pozemok KNC parc. č. 236/2 a ďalej žiadal, aby bolo rozhodnuté tak, že oprávnený z vecného bremena je oprávnený vybudovať na vlastné náklady nový prístup na tento pozemok od hlavnej cesty, vybudovať premostenie na prechod ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2, odstrániť existujúci porast na parcele 236/2 a povinný z vecného bremena je povinný strpieť tieto oprávnenia. Žalobca uvádzal, že žalovaní mu bránia posledné roky v prechádzaní cez uvedený pozemok. Žalovaní tieto skutočnosti nepopreli, len uvádzali, že žalobca má možnosť prístupu k stavbe cez iné pozemky. Žalobca nemá právo prechodu cez pozemok KNC parc. č. 236, ktorý je oplotený a súčasťou tohto oplotenia je brána, ktorá býva uzamknutá z dôvodu ochrany majetku. K dohode o zriadení vecného bremena a ani k dohode o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam nedošlo medzi stranami konania.

41. Súd v konaní teda skúmal v súlade s ustálenou judikatúrou, či sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena a teda, či žalobca je vlastníkom stavby, ku ktorej žiada zriadiť vecné bremeno, spočívajúce v uvedených právach. Podľa listu vlastníctva č. XX bolo v konaní nesporne preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom stavby, dom súp. č. XX, postavenej na pozemku parc. č. 235 a zároveň podľa výpisu z LV č. XX bolo nesporne preukázané, že je výlučným vlastníkom aj pozemkov parcele registra C, parc. č. 235 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 509 m2 a ďalších parc. č. 324 – záhrada, výmera 474 m2 a parc. č. 435 – trvalý trávny porast, výmera 113 m2. Súd konštatuje, že na základe vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť, že by išlo o stavbu nepovolenú. Súd vychádzal z predložených listinných dôkazov, a to výmeru zo dňa 7.4.1948, z ktorého vyplýva, že na žiadosť K. B., otca žalobcu bol určený termín na vykonanie prehliadky na tvári miesta, a to v záležitosti novostavby obytného domu vo F. J.. Zároveň je potrebné prihliadať aj na vyjadrenie obce zo dňa 31.1.2023 a odpoveď O. P. L., W. O., zo dňa 15.4.2019 a s prihliadnutím na rok výstavby rodinného domu 1948 možno konštatovať, že stavebník ohlásil túto stavbu vtedajšiemu A. C. F. F. F. J., ktorý ďalej postupoval v zmysle vtedy platného stavebného štatútu tak, ako vyplýva z uvedeného výmeru zo dňa 7.4.1948. Súd teda konštatuje, že vzhľadom na všetky tieto dôkazy možno konštatovať, že nešlo o stavbu nepovolenú, kedy by súd vecné bremeno cesty zriadiť nemal.

42. Súd ďalej skúmal splnenie ďalšej podmienky, a to či žalobca ako vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nie je možné zabezpečiť inak len cez pozemok v spoluvlastníctve žalovaných. Súd poukazuje na to, že priľahlým pozemkom sa nerozumie len pozemok bezprostredne priľahlý k pozemku vlastníka, ale všetky pozemky, ktoré sú k zriadeniu cesty potrebné, teda aj pozemky vzdialenejšie. Prístup musí byť zabezpečený k verejnej ceste, napríklad miestnej, či účelovej komunikácií. V tejto súvislosti súd konštatuje, že sa nestotožnil s námietkami žalovaných, že nejde o priľahlý pozemok k stavbe, a to pozemok v spoluvlastníctve žalovaných tak, ako je zapísaný na LV č. XX, parc. č. 236 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 649 m2, kde podľa geometrického plánu je predmetom zriadenie vecného bremena cez novovytvorený pozemok KNC parc. č. 236/2 a žalovaní namietali, že medzi týmto pozemkom KNC 236/2 kadiaľ má byť zriadené vecné bremeno a stavbou, teda domom č. súp. XX na pozemku parc. č. 235 je ešte miestny potok, tak súd sa s týmto nestotožnil, ale konštatuje, že ide o priľahlý pozemok v zmysle uvedenej judikatúry a ide o jediný možný prístup vlastníka stavby ku komunikácii tak, ako vyplýva aj z predložených listinných dokladov, najmä geometrických plánov, kde miestna komunikácia je parc. č. 731/1 a bolo to nesporne preukázané aj na základe vykonanej obhliadky na mieste samom. Na základe obhliadky súd zároveň konštatuje, že nebolo zistené napriek tvrdeniam žalovaných, že by k stavbe bol aj prístup cez iné pozemky tak, aby vlastník stavby mal možnosť prístupu k miestnej komunikácii, nakoľko nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu sú obkolesené smerom k miestnej komunikácii pozemkami vo vlastníctve iných osôb. Nesporné medzi stranami bolo, že v minulosti k stavbe sa prechádzalo práve cez uvedený pozemok KNC 236

ako najbežnejší prístup k stavbe a napriek tvrdeniam žalovaných, že je možný prístup aj zo zadnej strany z pozemku za humnom, tak žalovaní nepredložili žiaden takýto dôkaz, na základe ktorého by bolo v konaní preukázané, že aj takýmto spôsobom je možné, aby bol zabezpečený prístup vlastníka stavby k miestnej komunikácii a že ide o prístup, ktorý je porovnateľný, prípadne ešte vhodnejší ako ten, ktorý je predmetom konania. Nesporné je, že žalobca nie je vlastníkom pozemku, ktorý by bezprostredne nadväzoval na miestnu komunikáciu a teda je možné zabezpečiť prístup k miestnej komunikácii pre žalobcu ako vlastníka stavby jedine zriadením vecného bremena cez cudzie pozemky. Pokiaľ žalovaní uvádzali, že ponúkli žalobcovi na predaj nehnuteľnosti a ten ponuku odmietol, tak podľa predloženej mailovej komunikácie vyplýva, že predaj sa mal týkať aj rodinného domu č. XX, v ktorom bývajú žalovaní 2,3. Žalobca zase predložil návrhy zmlúv na zriadenie vecného bremena, aj kúpu časti pozemku, aj domu s pozemkom, ale medzi stranami nebola uzavretá žiadna dohoda. Súd teda konštatuje, že nebolo v konaní zistené, že žalobca bezdôvodne odmietol ponuku žalovaných na kúpu pozemku alebo časti pozemku, a tak by nesplnil podmienku, že nemožno inak zabezpečiť prístup k stavbe. Na základe týchto skutočností súd teda dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky citovaného a prístup vlastníka stavby s. č. XX nemožno zabezpečiť inak ako cez pozemok KNC 236/2, ktorý bol vytvorený z pozemku KNC 236, zapísaný na LV č. XX podľa pripojeného geometrického plánu.

43. Ďalej pokiaľ bolo namietané, že žalobca nemá zabezpečený prístup cez uvedený vodný tok medzi pozemkami KNC 236 a KNC 235, tak tu súd vychádzal z toho, že nikto nebráni žalobcovi v prechode cez tento miestny vodný tok a podľa vyjadrenia obce zo dňa 31.1.2023 ide o miestny potok parcela EKN parc. č. 2198/2, ktorý je medzi obidvoma parcelami CKN parc. č. 236 a CKN parc. č. 235, kde po rekonštrukcii je vybudovaný betónový mostík a cez tento miestny potok sa prechádzalo v minulosti aj v súčasnosti a využívali ho pôvodní vlastníci tak domu súp. č. XX vo spoluvlastníctve žalovaných ako aj vlastníci domu č. XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Súd teda dospel k takému záveru, že v danom prípade, keďže nedochádza k bráneniu v prechádzaní cez uvedený vodný tok, tak nie je potrebné, aby žalobca preukazoval v tomto konaní, že má zabezpečený prístup cez tento vodný tok na parcelu, ktorá je predmetom konania KNC 236/2.

44. Súd dospel k takému záveru, že sú splnené podmienky , takže zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka stavby súp. č. XX, postavená na pozemku parc. č. KNC 235 a zaťažuje vlastníkov pozemku KNC parc. č. 236/2, ktorý bol vytvorený podľa uvedeného geometrického plánu z pozemku KNC 236 s tým, že žalobca má právo vstupu, prístupu a prechodu peši a bezmotorovým motorovým prostriedkom cez celý pozemok KNC parc. č. 236/2. Vo zvyšku pokiaľ ide o uloženie inžinierskych sietí, kanalizačných, vodovodných, plynových, elektrických, ako aj vstup, prístup a prechod motorovým vozidlom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Najskôr súd vychádzal z toho, že pokiaľ žalobca žiadal, aby žalovaní ako vlastníci zaťaženého pozemku KNC parc. č. 236/2 boli povinní strpieť uloženie inžinierskych sietí, tak ako sú špecifikované v petite zo dňa 14.10.2024, tak takéto právo vlastníka stavby podľa nevyplýva, lebo v cit. ust. sa uvádza len vecné bremeno, ktoré spočíva v práve cesty . Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, žiadnu listinu, geometrický plán, nákres alebo iné, na základe ktorého by bolo možné presne špecifikovať, v ktorých miestach majú byť uložené tieto inžinierske siete. Podľa geometrického plánu, ktorý žalobca predložil a je súčasťou rozsudku bola novovytvorená parcela KNC 236/2 a žalobca v žalobnom návrhu žiadal, aby mu bolo umožnené uložiť inžinierske siete cez uvedený pozemok. A tak súd v časti o povinnosť žalovaných strpieť uloženie inžinierskych sietí, kanalizačných, vodovodných, plynových, elektrických, žalobu ako nedôvodnú, zamietol. Súd ďalej žalobu zamietol, aj pokiaľ ide o právo vstupu, prístupu a prechodu motorovým vozidlom cez pozemok KNC parc. č. 236/2. Aj tu súd vychádzal z tej skutočnosti, že ide o pozemok, ktorý má šírku v časti od miestnej komunikácie 2,74 m a v časti od miestneho potoku 2,90 m a tento pozemok KNC 236/2 je v bezprostrednom susedstve s nehnuteľnosťami, a to rodinným domom pána E. ako bolo nesporne tvrdené stranami na obhliadke a práve v uvedených miestach, a to vo vzdialenosti 1,60 m od rodinného domu pána E. je umiestnený stĺp elektrického vedenia. S prihliadnutím na umiestnenie tohto stĺpu elektrického vedenia, ďalej na umiestnenie šachty na pozemku, ako aj na celkovú šírku pozemku a vzdialenosť medzi rodinnými domami pána E. a žalovaných 1/, 2/, 3/ sa súd pokúsil o dosiahnutie dohody medzi stranami konania, ale k tomuto nedošlo a tak je potrebné konštatovať, že s prihliadnutím práve na túto skutočnosť, a to, že ide o pozemok, na ktorom je umiestnený stĺp elektrického vedenia a cez ktorý žalobca žiada podľa citovaného ustanovenia zriadiť právo cesty na prejazd motorovým vozidlom je zrejmé, že nie je možné vyhovieť v tejto časti žalobe. Súd zároveň prihliadal aj na to, že pri zriadení vecného bremena v prospech vlastníka stavby je potrebné prihliadať aj na obmedzenia vlastníka

zaťaženého pozemku, teda žalovaných, ktorí bývajú v uvedenom rodinnom dome č. XX a je potrebné prihliadať na celkovú šírku tohto pozemku a je nesporné, že pri prechádzaní motorovými vozidlami cez tento pozemok by dochádzalo k značnému zásahu do vlastníckych práv žalovaných, a to aj v prípade, ak by na pozemku W. XXX/X sa tento stĺp elektrického vedenia nenachádzal. Je zrejmé, že pri zriadení vecného bremena musia byť pri rozhodovaní spravodlivo usporiadané vzťahy medzi vlastníkom stavby, v prospech ktorého sa zriaďuje vecné bremeno a vlastníkom pozemku cez ktorý je zriadené právo cesty a v danom prípade by došlo k porušeniu vyváženosti práv oboch strán konania a takéto zriadenie práva cesty, ktoré by spočívalo aj v prejazde motorovými vozidlami by bolo zjavne neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovaných v prospech žalobcu ako vlastníka stavby. Na základe týchto skutočností súd teda dospel k takému záveru, že pokiaľ ide o tú časť žalobného návrhu, kde žalobca sa domáhal strpenia práva vstupu, prístupu a prechodu motorovým vozidlom neboli splnené zákonné podmienky a v tejto časti súd žalobu taktiež zamietol.

45. Pokiaľ sa žalobca domáhal, že je oprávnený z vecného bremena vybudovať na vlastné náklady nový prístup na tento pozemok z hlavnej cesty, odstrániť existujúci porast na parcele 236/2 a ďalej vybudovať premostenie na prechod ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2 a povinní z vecného bremena sú povinní strpieť tieto oprávnenia, tak súd aj v tejto časti žalobu zamietol. Súd vychádzal zo znenia citovaného , na základe ktorého žalobca ako vlastník stavby má iba právo domáhať sa zriadenia vecného bremena, ktoré spočíva v práve cesty, teda možno konštatovať, že ide o právo domáhať sa vstupu, prístupu a prechodu, tak ako je uvedené v žalobnom návrhu, ale z citovaného ustanovenia nevyplýva, že by žalobca bol oprávnený budovať nový prístup na pozemok, prípadne odstraňovať porasty z pozemku tak, ako sa žalobca domáhal a tak v tejto časti súd žalobu zamietol. Súd dospel k takému záveru, že pokiaľ nedôjde k splneniu povinnosti žalovaných, aby žalobcovi bolo umožnené vstupovať a prechádzať cez uvedený pozemok KNC 236/2, tak v danom prípade sa žalobca môže domáhať splnenia tejto povinnosti od žalovaných, ale v základnom konaní podľa , žalobca nemá oprávnenie domáhať sa takýchto práv ako uviedol žalobca v žalobnom návrhu. Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o oprávnenie žalobcu vybudovať premostenie na prechod ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2, tak ako vyplýva z LV č. XXXX, kde je zapísaná parcela registra E, parc. č. 2198/2 – vodná plocha, výmera 890 m2, tak vlastníkom je Slovenská republika a správa Slovenský vodohospodársky podnik , štátny podnik, to znamená, že v danom prípade pri vybudovaní premostenia nie je splnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 1/, 2/, 3/, ktorí nemajú žiaden vzťah k uvedenej parcele EKN parc. č. 2198/2, ktorá je vodným tokom, ktorý sa nachádza medzi parcelami žalobcu KNC 235 a parcelou žalovaných KNC 236. Na základe tohto aj v časti žalobného návrhu o vybudovaní premostenia na prechod ponad parcelu EKN parc. č. 2198/2 bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

46. Súd pri zriadení vecného bremena v zmysle vychádzal z geometrického plánu č. 43432611-162/2018, vyhotovený I. G. E. – M., ktorý je vyhotovený 5.10.2018 a autorizačne overený 6.10.2018 a úradne overený O. P. L. dňa 18.10.2018 pod č. XXXX/XXXX. Súd teda vychádzal z toho, že tento geometrický plán aj keď je označený ako geometrický plán na oddelenie nehnuteľností parcela č. 236/2, keďže išlo o pôvodný návrh dohody na uzavretie kúpnej zmluvy medzi stranami konania, aj tak spĺňa všetky podmienky na geometrický plán na zriadenie vecného bremena. V danom prípade z pozemku KNC 236 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 649 m2, zapísaného na LV č. XX, kat. úz. F. J., podľa tohto geometrického plánu boli vytvorené dve parcely KNC 236/1, výmera 518 m2 a KNC XXX/X, výmera 131 m2 a žalobca sa domáhal práve zriadenia vecného bremena cez celú parcelu KNC 236/2, takže išlo o určitý špecifikovaný žalobný návrh, ktorému súd v časti vyhovel tak, že zriadil právo cesty, ale len v práve vstupu, prístupu a prechodu peši a bezmotorovým dopravným prostriedkom cez celý pozemok KNC parc. č. 236/2. Súd mal za to, že aj keď je tento geometrický plán označený na oddelenie nehnuteľností parcela č. 236/2, tak spĺňa zákonné náležitosti, aby podľa neho ako súčasti rozsudku bolo zriadené vecné bremeno v zmysle citovaného ustanovenia.

47. Žalobca zároveň žiadal, aby bolo rozhodnuté o jeho povinnosti zaplatiť náhradu za zriadenie vecného bremena v sume 3.000,- eur a to pre každého zo žalovaných v sume 1.000,- eur a predložil znalecký posudok I. U. E. č. 115/2024. Podľa tohto bola všeobecná hodnota jednorázovej odplaty za zriadenie vecného bremena pozemok parcela č. KNC 236/2 podľa uvedeného geometrického plánu suma 1.120,- eur. Žalobca teda vychádzal z náhrady pre každého zo žalovaných suma 1.000,- eur a žalovaní v konaní účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu o výške tejto náhrady, tak ako to vyplýva z , pretože neuviedol vlastné skutkové tvrdenia a tak súd vychádzal z toho, že ide o nesporné skutkové

tvrdenie o výške primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena v sume 1.000,- eur pre každého zo žalovaných. Súd zároveň poukazuje na to, že aj keď žalobca pri určovaní tejto výšky primeranej náhrady vychádzal z vecného bremena, ako vyplýva z posledného žalobného návrhu a súd určil vecné bremeno v menšom rozsahu, tak súd konštatuje, že s prihliadnutím na všetky okolnosti, ako už bolo konštatované, a to najmä pokiaľ ide o umiestnenie zaťaženého pozemku bezprostredne pri rodinnom dome žalovaných, ktorí v tomto dome bývajú, ako aj na šírku tohto pozemku a teda značné obmedzenie žalovaných ako vlastníkov, tak takáto výška náhrady 1.000,- eur pre každého zo žalovaných je primeraná a tak bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu, zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ každému sumu 1.000,- eur v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku titulom náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech žalobcu ako vlastníka stavby, ktoré spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaných.

48. Vzhľadom na všetky vyššie skutočnosti súd zriadil vecné bremeno tak, ako vyplýva z citovaného v prospech vlastníka stavby súp. č. XX, zapísaná na LV č. XX a postavená na pozemku parc. č. 235 – zastavaná plocha a nádvorie, výmera 509 m2, pozemok zapísaný na LV č. XX, všetko kat. územie F. J. v rozsahu tak, ako je vyznačený na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorý bol vyhotovený I. G. E. – M. na parcele č. 236/2 - zastavaná plocha, výmera 131 m2, ktorá parcela bola vytvorená uvedeným geometrickým plánom z parcely KNC parcelné číslo 236 - zastavaná plocha a nádvorie, výmera 649 m2 zapísaná na LV č. XX kat. územie F. J. s tým, že vecné bremeno spočíva v povinnosti vlastníkov zaťaženého pozemku KNC parcelné číslo 236/2 strpieť právo vstupu, prístupu a prechodu peši a bezmotorovým dopravným prostriedkom cez celý uvedený pozemok KNC parcelné číslo 236/2 a zároveň bolo rozhodnuté o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/, každému sumu 1.000,- eur titulom náhrady za zriadenie vecného bremena, a to v lehote do 3 dní po právoplatnosti rozsudku a žaloba vo zvyšku ako nedôvodná bola zamietnutá.

49. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Vo výroku o trovách súd nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania, nakoľko ani jedna zo strán nemala vo veci plný úspech, ale len úspech čiastočný, keďže súd žalobe v časti vyhovel a v časti bola žaloba zamietnutá a tak podľa citovaného ust. , ani jednej zo strán nebolo priznané právo na náhradu trov súdneho konania.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.