Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-1-2025.pdf
PDF · 98.34 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/1/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v právnej veci žalobcu Tatra banka, a.s., IČO: 00 686 930, so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, právne zast. RASLEGAL, s.r.o., IČO 36 855 561, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. o zaplatenie 8 632 Eur s príslušenstvom, o žalobe žalovaného na obnovu konania, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalovaného na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, oddelenie upomínacieho a exekučného konania pod sp. zn. 3Up/1033/2024 o d m i e t a.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.03.2025 sa žalovaný domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica, oddelenie upomínacieho a exekučného konania pod sp. zn. 3Up/1033/2024 a náhrady trov konania, a aby súd po prejednaní tejto veci určil, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, zmluva je tak v súlade s príslušnými zákonmi bezúročná a bez poplatkov a na základe uvedeného je výkon exekučného konania vedený súdnym exekútorom D. D. E., F.. A. G. XXXX XX/XX nezákonný. Žalovaný ďalej uviedol, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným nie je medzi podnikateľskými subjektmi, ale medzi dodávateľom a spotrebiteľom a je neplatná.
2. Žalobu odôvodnil žalovaný tým, že žalobca na úkor žalovaného v právnej veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica, oddelenie upomínacieho a exekučného konania pod sp. zn. 3Up/1033/2024 klamal a zatajoval podstatné právne skutočnosti o spornom vzťahu medzi žalobcom (veriteľom) a žalovaným. Žalobca klamlivo uviedol do úverovej zmluvy, že si žiadal úver ako podnikateľ, pričom uvedené nebola pravda. Žalobca sa v rozpore s právnym poriadkom odvolával na Obchodný zákonník, teda preukázateľne konal v rozpore so zákonom. Žalobca žalovanému vo svojej adhéznej zmluve ešte pred jej podpisom nastavil sofistikované právne pasce, ktoré on ako bežný spotrebiteľ nedokázal identifikovať. Žalobca v žalobe neuviedol finančné zhrnutie čiastky, výšku požičanej istiny, sumár úrokov a poplatkov, zhrnutie nákladov vymáhania do aj po vyhlásení okamžitej splatnosti. Ďalej žalobca nepredložil celú zmluvu o úvere aj s prislúchajúcou zmluvnou dokumentáciou, splátkový kalendár s podrobným rozpisom splátok aj s podpisom súhlasu žalovanej strany, potvrdenie/dôkaz o vzájomných plneniach, doručenku o zaslaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti, obchodné podmienky ani sadzobník poplatkov, ktoré mali byť podpísané zmluvnými stranami a splnomocnenie veriteľa na podpis zmluvy so splnomocnencom. Následne konajúci súd nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu súdnej kontrole, neidentifikoval neprijateľné zmluvné podmienky, pričom až následne mal byť vydaný exekučný titul (§ 299 ods. 2 CSP, § 3 ods.3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní). Žalovaný poukázal na to, že je možné preukázať, že zmluva medzi
žalobcom a žalovaným má neprijateľné zmluvné podmienky, nie je medzi podnikateľskými subjektmi, ale medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neplatná, a navyše sa možno domnievať že výkon exekučného konania bude na základe rozhodnutia súdu v tejto právnej veci nezákonný. Žalovaný uviedol aj časti argumentácie, ktoré sa týkali zmenkového platobného rozkazu.
3. Žalovaný návrh na obnovu konania považuje za dôvodný, nakoľko: 1. je možné preukázať, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným je postavená na klamlivých základoch, je teda neplatná a konanie žalobcu má právne vady, 2. v súdnom konaní neboli dodržané ustanovenia podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, 3. exekučný titul na základe rozhodnutia okresného súdu je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný, 4. nikto nemá právo odňať mu jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou SR podľa Čl. 46, Čl. 47, Čl. 48 a toto právo nemá ani súd, 5. predmetné rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, 6. žalobca vážne zasiahol do práv žalovaného tak, že žalovanému a jeho rodine preukázateľne spôsobuje ujmu finančnú aj majetkovú. Týmto podaním žalovaný osvedčuje súdu: 1. nárok, ktorému sa má navrhovanou obnovou konania poskytnúť ochrana, 2. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy 3. a preukazujú vzťah navrhovanej obnovy konania k predmetu konania vo veci samej o určenie neplatnosti zmluvných podmienok, v ktorom má byť odstránená spornosť práva medzi stranami sporu, aby bola navrhovaná obnova nariadená.
4. Ako dôvody obnovy konania žalovaný uviedol, že rozhodnutím Okresného súdu Banská Bystrica, oddelenie upomínacieho a exekučného konania pod sp. zn. 3Up/1033/2024 súd priznal žalobcovi neodôvodnenú finančnú čiastku. Žalovaný po prezretí internetovej stránky Ministerstva spravodlivosti SR a po jeho osobnej návšteve konzultačného pracoviska Centra právnej pomoci zistil, že pri vydaní predmetného rozhodnutia okresného súdu došlo k porušeniu zákona - prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či zmluva uzatvorená medzi žalovaným a žalobcom je spotrebiteľská, či je v súlade so zákonom, či obsahuje/neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, či nároky žalobcu sú oprávnené. Súd prvého stupňa vydal predmetné rozhodnutie v rozpore so zákonom.
5. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu žalovaný navrhol súdu, aby: 1. nariadil obnovu konania v zmysle § 397 a následne zákona č.160/2015 Z.z. CSP. 2. určil a vyhlásil zmluvné podmienky žalobcu za neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky vo výroku svojho rozhodnutia v súlade so zákonom. 3. z úradnej moci a z úradnej povinnosti podrobil predmetnú zmluvnú dokumentáciu medzi žalobcom a žalovanými súdnej kontrole 4. trval na dôkaznom preukázaní vykonaných vzájomných plnení a nevykonaných úhrad.
6. Súd v nadväznosti na podanú žalobu na obnovu konania vo veci vykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného konania pod sp. zn. 3Up/1033/2024 a zistil, že v uvedenom konaní bola platobným rozkazom sp. zn. 3Up/1033/2024 zo dňa 05.11.2024 žalovanému uložená povinnosť do 15 dní od jeho doručenia zaplatiť žalobcovi istinu 8 632 Eur, úrok 270,06 Eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 30 Eur spolu s úrokom z omeškania 13,50 % ročne zo sumy 8 632 Eur od 25.01.2024 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur ako aj nahradiť trovy konania vo výške 900,91 Eur. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.12.2024. Odpor proti platobnému rozkazu žalovaným podaný nebol.
7. Žalobca návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX ako veriteľ so spoločnosťou Adapet s.r.o., IČO: 54 223 041 ako dlžníkom a žalovaným ako ručiteľom v zmysle ustanovení § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a Dohodu o ručení, a to v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení so Všeobecnými úverovými podmienkami Tatra banky, a.s. Žalobca v žalobe uviedol, že zmluvný vzťah sa spravuje príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka,
a to tak pri postavení dlžníka, ako aj pri postavení žalovaného (ručiteľa), ktorý bol v rozhodnom čase poskytnutia úveru v postavení konateľa a spoločníka obligačného dlžníka. Zároveň žalobca uviedol, že na obligačného dlžníka bol vyhlásený konkurz, z uvedeného je zjavné, že hlavný dlžník nebol schopný dlh splniť. Žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, a to vo veci Dietzinger (C-45/96, rozsudok zo dňa 17.03.1998, Bayerische Hypotheken-und Wechselbank AG c/a Dietzinger), v znení ktorého, zábezpeka, resp. ručiteľský záväzok, ktorý poskytla fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, nie je zahrnutá pod ochranu poskytovanú spotrebiteľom, pokiaľ ide o záruku za vrátenie úveru poskytnutého osobe, ktorá pri tomto úkone vystupovala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca ďalej uviedol, že spoločnosť Adapet, s.r.o., nedodržala povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy čl. VIII. bod 8.1. Zmluvy a dohodnuté splátky neplnila riadne a včas. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie istiny vo výške 8.632 Eur, ktorá pozostávala z nesplatenej istiny úveru a neuhradených dlžných poplatkov (t.j. 8.497 Eur + 135 Eur), úrokov vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 270,06 Eur, úrokov z omeškania vzniknutých do zosplatnenia úveru vo výške 30 Eur, úrokov z omeškania vzniknutých po zosplatnení úveru vo výške bežných úrokov z omeškania podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v zákonnej výške 13,50 % ročne od 17.02.2024 až do zaplatenia, a to zo sumy 8.632 Eur, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur a k tomu si žalobca uplatnil nárok na priznanie trov súdneho konania.
8. Podľa § 397 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
9. Podľa § 398 CSP, žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.
10. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
11. Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
12. Podľa § 410 CSP, žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.
13. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.
14. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
15. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má slúžiť k tomu, aby mohol byť znovu prejednaný právoplatne skončený spor, alebo iná právna vec, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Narušenie princípu istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti. Prostredníctvom obnovy konania možno dosiahnuť nápravy vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 OSP (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000), čo možno aplikovať aj vo vzťahu k dôvodu obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP. V rozhodnutí o návrhu na obnovu konania je potrebné označiť účastníkov podľa ich procesného postavenia v pôvodnom konaní, s uvedením toho, kto z nich podal návrh na obnovu (R V/68, uznesenie NS SR zo dňa 13. januára 2012, sp. zn. 5 Obdo 2/2012).
16. Súd zistil, že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Up/1033/2024 nadobudol právoplatnosť dňa 07.12.2024, týmto momentom začala plynúť objektívna trojročná lehota na podanie návrhu na obnovu konania. Súd konštatuje, že žaloba na obnovu konania bola žalovaným podaná v 3- ročnej objektívnej lehote v zmysle § 403 ods. 2 CSP.
17. Dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) CSP sú len také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré nemohla strana oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní. Teda tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, museli existovať v čase pôvodného konania. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre navrhovateľa obnovy môžu privodiť priaznivejšie rozhondutie vo veci. Nemôžnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť uznať či predložiť tieto skutočnosti alebo dôkazy stranou sporu voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré strany sporu označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (viď aj R 19/1975).
18. Čo sa týka dôvodu obnovy podľa § 397 písm. b) CSP na rozdiel od dôvodu obnovy podľa písm. a) ide o procesnú situáciu, keď strana riadne splnila svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda riadne označila dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať. Predpokladom však aj tu je, aby vykonanie dôkazov mohlo privodiť pre stranu (ktorá podala návrh na obnovu konania) priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
19. Žalovaný za skutočnosti, ktoré nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní a za dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci), označil predovšetkým to, že Okresný súd Banská Bystrica, oddelenie upomínacieho a exekučného konania, pripustil nezákonné úžernícke finančné nároky veriteľa, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky a je tak bezúročná a bez poplatkov a že výkon exekučného konania (ako dôsledok úžerníckeho konania veriteľa a žalobcu) je nezákonný, t.j. súd v pôvodnom konaní neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, neprihliadol na zákonné obsahové náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a teda na jej podklade platobný rozkaz nemal byť vydaný.
20. Podľa názoru súdu však žiadna zo skutočností namietaných žalovaným, nemá charakter takých dôkazov a skutočností, aké predpokladá ust. § 397 písm. a) a písm. b) CSP, keď žalovaný nepreukázal objektívnu príčinu, v dôsledku ktorej nebolo na ne prihliadnuté. V oboch prípadoch je pritom procesná prípustnosť mimoriadneho opravného prostriedku – obnovy konania podmienená tým, že ten kto navrhuje obnovu konania nemal žiadny podiel na tom, že v pôvodnom konaní sa nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia, dôkazy, prípadne, že sa dôkazy nemohli vykonať. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní, a ten, kto obnovu konania navrhuje o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie, ale v pôvodnom konaní nimi nenavrhoval vykonať dokazovanie. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré
sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ide vtedy, keď strana sporu dôkaz v pôvodnom konaní označila, ale tieto dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru. 21. Dôvodom žaloby na povolenie obnovy konania je existencia nového dôkazu len za predpokladu, že ho ten, kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť (navrhnúť) v pôvodnom konaní. O takýto prípad však vo veci nejde. Pre dôvodnosť žaloby nie je podstatné, či nový dôkaz existoval už v čase pôvodného konania, ale či ho ten, kto podal žalobu mohol v pôvodnom konaní použiť. Žalobca v pôvodnom konaní žiadny dôkaz nenavrhol, napriek tomu, že tak urobiť mohol. Nejde teda o dôkaz, ktorý by nemohol použiť v pôvodnom konaní.
22. Žalovaný poukázal na vecnú nesprávnosť platobného rozkazu, čo však nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť obnovy konania. Žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy. Na nápravu takýchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky (v danom prípade najmä odpor proti platobného rozkazu ako riadny opravný prostriedok) a tieto nesprávnosti napadnutého rozhodnutia nemožno považovať za dôvody, pre ktoré by bolo možné povoliť obnovu konania, keďže pripustenie opačného záveru by viedlo k absurdnému výsledku, podľa ktorého by akékoľvek nesprávne súdne rozhodnutie, bolo napadnuteľné žalobou na obnovu konania. Takáto nesprávna konštrukcia je v rozpore so základnou podmienkou dôvodu na obnovu konania podľa § 397 CSP z ktorého vyplýva, že musí ísť o skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
23. Napriek vyššie uvedenému súd k tvrdeniu žalovaného o tom, že žalobca klamlivo uviedol do úverovej zmluvy, že žalovaný si žiadal úver ako podnikateľ dodáva, že ako vyplýva zo zmluvy o splátkovom úvere BusinessÚverExpres č. XXXXXXXXXX H. I. XX.XX.XXXX, ktorá bola žalobcom predložená v súdnom konaní pod sp. zn. 3Up/1033/2024, predmetná zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka medzi veriteľom Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930 (žalobcom) a dlžníkom Adapet s.r.o., so sídlom Lermontovova 911/3, 811 05 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 54 223 041. Súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o ručení, ktorá bola uzatvorená v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, kde ako ručiteľ bol uvedený A. B., adresa: C. XXX, XXX XX C. (žalovaný). Predmetný úverový vzťah bol teda zabezpečený ručiteľským záväzkom ručiteľa A. B. (žalovaného), ktorý bol štatutárnym orgánom a spoločníkom dlžníka. Ako ďalej vyplýva z uvedenej zmluvy č.l. I. Základné podmienky, účel poskytnutia úveru bol investičný a dlžník sa zaviazal použiť úver výlučne na účel uvedený v základných podmienkach podľa čl. III. bod 3.2 prvá veta. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd tvrdenia žalovaného o spotrebiteľskom charaktere sporu a o tom, že mu prislúcha ochrana ako spotrebiteľovi považuje za nepreukázané a zavádzajúce.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považuje podanú žalobu za zjavne nedôvodnú, keď žalovaný poukazoval najmä na vecnú nesprávnosť platobného rozkazu. Žalovaný súdu nepreukázal a ani netvrdil, že by skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy nemohol použiť v pôvodnom konaní bez svojej viny, príp. že by sa žalovaným navrhnuté dôkazy nemohli vykonať v pôvodnom konaní, keď zo spisu sp. zn. 3Up/1033/2024 vyplynulo, že žalovaný sa v spise nijakým spôsobom nebránil, keď tak ako už bolo uvedené voči platobnému rozkazu nepodal odpor. Právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas, s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Z uvedených dôvodov súd žalobu odmietol.
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 257 CSP tak, že žalobcovi, ktorý síce bol v konaní úspešný, náhradu trov konania mu však nepriznal. Súd prihliadol na okolnosti prejednávanej veci, a to najmä, že žalobca sa dosiaľ vo veci ani nevyjadroval, a teda mu zatiaľ žiadne trovy súvisiace s týmto konaním nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, na Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno (§ 357 písm. c) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.