Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

49C/32/2025

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., proti žalovanej: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, H., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 26.05.2025, sa žalobca domáhal nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Senec, katastrálny odbor, okres Senec, obec Dunajská Lužná, katastrálne územie I. J., a to parcela registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 476 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX o výmere 196 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a rozostavaný rodinný dom stojaci na pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 192m2, druh pozemku zastavaná plocha (ďalej len „Nehnuteľnosti“), a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanej vo výške 63.238,55 eur. Zároveň žiadal, aby mu súd voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil nasledovnými skutočnosťami. Dňa 04.03.2023 mal uzavrieť žalobca ako kupujúci so žalovanou ako predávajúcou Kúpnu zmluvu a Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 13.07.2023, na základe čoho mala žalovaná previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v Miloslavove, okres Senec, obec A., katastrálne územie A., evidovaných Okresným úradom Senec, katastrálny odbor a zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to parcela registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 468 m2, druh pozemku orná pôda, parcela registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 9 m2, druh pozemku ostatná plocha, parcela registra „C“, parc. č. XXX/XXX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom na ulici B. X, A. stojaci na pozemku parc. č. XXX/XXX o výmere 123 m2, druh pozemku zastavaná plocha so súpisným číslom 2504. V zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 04.03.2023 a Dohody o dodatočnej zľave sa zmluvné strany dohodli na znížení výšky kúpnej ceny za predmet kúpy o sumu vo výške 139.000,- eur, pričom žalovaná sa mala zaviazať vrátiť zníženú časť kúpnej ceny žalobcovi na jeho bankový účet, a to do 5 dní odo dňa úhrady celej kúpnej ceny žalovanej, pričom žalovaná si splnila túto povinnosť iba čiastočne, a to vo výške 100.000,- eur a zvyšok vo výške 39.000,- eur do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuhradila. Uzatvorením Kúpnej zmluvy zo dňa 04.03.2023 a Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 13.07.2023 mala žalovanej vzniknúť zákonná povinnosť dvojročnej záručnej doby. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že vyzval žalovanú na odstránenie zjavných vád a nedorobkov, ktoré však žalovaná do podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neodstránila, na základe čoho mal žalobca sám pristúpiť k čiastočnému odstráneniu vád a nedorobkov,

pri čom mu mali vzniknúť preukázateľné náklady vo výške 24.238,55 eur. Žalobcovi mala teda voči žalovanej vzniknúť pohľadávka spolu vo výške 63.238,55 eur spolu s príslušenstvom. Dňa 17.04.2025 mal žalobca listom vyzvať žalovanú na úhradu dlžnej sumy, a to v lehote 7 dní odo dňa doručenia výzvy (t. j. od 22.04.2025). Následne mal výzvu zopakovať zaslaním emailu žalovanej dňa 27.04.2025. Do podania návrhu nedošlo ani len k čiastočnej úhrade pohľadávky. Mal za to, že zo skutočnosti uvedených v návrhu je nepochybné, že z konania žalovanej má žalobca obavu, a to z dôvodu nehradenia dlhu žalovanej. Poukázal na to, že žalovaná sa má zbavovať majetku, keď prebieha katastrálne konanie č. V-3094/2025 na liste vlastníctva č. XXXX „predaj nehnuteľného majetku“. Žalobca má obavu, že k splácaniu dlžnej sumy zo strany žalovanej nedôjde, a to na základe získaných informácií od iných poškodených, ktoré mali byť podvedené žalovanou a v spolupráci s jej životným partnerom A. H. pri kúpach nehnuteľností podobným spôsobom ako u žalobcu. Zároveň vyjadril podozrenie, že žalovaná sa má spolu s A. H. dopúšťať daňovej trestnej činnosti pri výstavbe, a to cez právnickú osobu p. H. ako platcu DPH a následným účelovým fiktívnym prevodom na fyzickú osobu žalovanej ako neplatcu DPH, čím majú spôsobovať škodu aj finančnej správe SR. Vyznačená plomba podľa jeho názoru nasvedčuje tomu, že žalovaná sa zbavuje svojho majetku. Takéto konanie má podľa žalobcu súdna prax akceptovať ako dôvod pre zákaz nakladania s nehnuteľnosťami, najmä z dôvodu, aby sa do rozhodnutia vo veci samej stabilizovali pomery strán a nezhoršovalo sa tak postavenie žalobcu. Uvedené má byť aplikovateľné aj v tomto konaní. Má za to, že z uvedeného vyplýva, že skutkový stav odôvodnene vzbudzuje obavu, že exekúcia v prospech žalobcu bude ohrozená. Navrhované zabezpečovacie opatrenie pritom nemá nijako obmedziť užívacie právo žalovanej k Nehnuteľnostiam.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca priložil doručenku od žalovanej, výzvu na úhradu zo dňa 17.04.2025, výpis z listu vlastníctva č.XXXX, výpis z listu vlastníctva č. XXXX.

4. Podľa (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím

7. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

10. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

11. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom slúžiacim na posilnenie istoty veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. v ustanovení zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

18. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia vzniká záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní, prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije a nasl. . V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

19. Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý predstavuje nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Požadované obmedzenie musí byť primerané poskytnutej ochrane žalobcu a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať žalovaného. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. Z uvedeného vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí ísť o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t. j. naliehavosť situácie i po právnej stránke, a taktiež o osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie, keď takéto ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.

20. Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú obavu z ohrozenia exekúcie, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, okolnosť, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, že právne účinky zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. V súvislosti s vyhodnotením potreby úpravy pomerov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia musí súd nevyhnutne skúmať jednak splnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie ako aj a otázku osvedčenia týchto predpokladov zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd teda musí skúmať splnenie všeobecných podmienok jeho nariadenia. Z

charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Listinné dôkazné prostriedky majú preto pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súdne vykonáva plnohodnotné dokazovanie. Súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. Žalobca je povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Súd nemôže nariadiť zabezpečovacie opatrenie ak žalobca neosvedčil svoj nárok.

21. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd taktiež vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

22. V tejto súvislosti súd konštatuje, že žalobca neosvedčil existenciu peňažného nároku, ktorého vymoženie sa má zriadením záložného práva zabezpečiť. Žalobca v návrhu síce tvrdil, že má voči žalovanej vymáhateľnú pohľadávku, a to jednak na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 04.03.2023, Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 13.07.2023 a bližšie nešpecifikovanej Dohody o dodatočnej zľave, avšak ani jeden z predmetných listinných dôkazov k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepriložil. Súd tak nie je známy obsah týchto listín ako ani ich samotná existencia a vyhotovenie. Žalobca k návrhu priložil kópiu výzvy na úhradu adresovanú žalovanej, ktorá obsahuje rozpis nákladov vo výške 24.238,55 eur, ktoré mali žalobcovi vzniknúť v súvislosti s odstraňovaním vád a nedorobkov. Daná listina však nijak neosvedčuje vzťah medzi sporovými stranami, ktorý je právnym základom uplatňovanej škody pravdepodobne vzniknutej v dôsledku porušenia ustanovením kúpnej zmluvy. Súd je v súlade s oprávnený poskytnúť ochranu pohľadávke žalobcu v podobe zriadenia záložného práva aj bez toho, aby bola táto judikovaná, avšak v tomto prípade musí žalobca riadne nielen ozrejmiť, ale aj osvedčiť svoj nárok, od ktorého pohľadávku v konkrétnej výške odôvodňuje, t. j. existenciu peňažnej pohľadávky. V tomto smere súd uzatvára, že žalobca svoj nárok riadne neosvedčil, kedy na jednej strane síce tvrdil, že má voči žalovanej vymáhateľnú pohľadávku pozostávajúcu zo sumy 39.000,- eur ako zľavu z kúpnej ceny a zo sumy 24.238,55 eur ako náhrada škody, avšak existenciu ani jednej z týchto pohľadávok riadne neosvedčil predložením relevantných listinných dôkazov. Nakoľko súd nemal za osvedčenú základnú náležitosť, a to existenciu samotnej pohľadávky, ktorej vymoženie malo byť zriadením sudcovského záložného práva zabezpečené, nepristúpil ani ku skúmaniu existencie ďalších podmienok potrebných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencie obavy z ohrozenia budúcej exekúcie a spôsobilý predmet záložného práva. Súd okrajovo však uvádza, že aj v tejto súvislosti žalobca na jednej strane znovu len tvrdil a vyjadril dohady o tom, že z konania žalovanej vyvodzuje obavu, že k úhrade jeho pohľadávky nedôjde, takéto konanie však bližšie nepopísal a nesvedčil. Nakoľko žalobca neosvedčil skutočnosti rozhodujúce pre zriadenie sudcovského záložného práva, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto by mal súd priznať nárok na náhradu trov žalovanej, no keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal. Súd zároveň prihliadol aj na hospodárnosť konania, pretože v zmysle by bolo potrebné po právoplatnosti tohto uznesenia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko žalovanej trovy konania nevznikli, nebolo by jej možné titulom ich náhrady žiadnu sumu priznať.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.