Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/26/2020

Potvrdené rozhodnutím 6To/21/2021
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 03. novembra 2021, v trestnej veci obž. H. H. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 3T/26/2020 zo dňa 06. júla 2021, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. júla 2021 v Prešove takto

rozhodol:

Obžalovaný:

H. H., nar. XX.XX.XXXX Y. J., V. L. J., Y. XXXXX/XX,

j e v i n n ý

- z prečinu usmrtenia podľa , písmeno a) a z prečinu neposkytnutia pomoci podľa , ktoré spáchal tak,

ž e

- dňa 24.01.2020 v čase približne o 18.40 hod. v meste J. na ul. L. ako vodič motorového vozidla porušil ustanovenia , a o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde počas toho, ako viedol motorové vozidlo zn. H., U.. Č.. J. XXX P., po miestnej komunikácii v smere jazdy od ulice E. k ulici Š. po ceste v pravom jazdnom pruhu, viedol vozidlo rýchlosťou najmenej 66,5 km/hod. hoci najvyššia dovolená rýchlosť jazdy v danom úseku cesty je 50 km/hod., nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke a z toho dôvodu nedal prednosť chodkyni, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod pre chodcov z ľavej strany cesty na pravú stranu cesty z pohľadu vodiča H. H., následkom čoho došlo k zrážke uvedeného vozidla s chodkyňou E. F., ktorá pri dopravnej nehode utrpela roztrhnutie väzivového spojenia medzi spodinou lebky a krčnou chrbticou s pomliaždením mozgového kmeňa pri polytraume, ktoré vzniklo následkom zrážky a teda v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a ktorým dňa 24.01.2020 v čase o 18.49 hod. podľahla. Následne obvinený H. H., ktorý bol vodičom a účastníkom dopravnej nehody, ani napriek tomu na mieste nehody nezastavil a pokračoval v jazde ďalej a neposkytol potrebnú pomoc E. F., hoci vzhľadom na okolnosti nehody, čas a miesto nehody, jemu, ani inej osobe nehrozilo žiadne nebezpečenstvo,

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

- ako vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa , s použitím , , pri prevahe troch poľahčujúcich okolností uvedených v písmeno j), písmeno l), písmeno m) k jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v písmeno h) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa s použitím písmeno a) výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe.

Podľa určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa písmeno h) obvinenému prikazuje podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, zameranému na bezpečnosť v cestnej doprave a predchádzanie dopravným nehodám.

Podľa , trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa obvinený je povinný poškodenému menom K.L. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V. Š. Č.. XXXX/XX, J. zaplatiť spôsobenú škodu v celkovej sume 1.790,75 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Podľa poškodeného menom K. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. V. Š. Č.. XXXX/XX, J. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 06.05.2020 na tunajší súd obžalobu na obžalovaného H. H. pre spáchanie skutkov kvalifikovaných ako prečin usmrtenia podľa , , a prečin neposkytnutie pomoci podľa , ktorých sa mal dopustiť na vyššie uvedenom skutkovom základe.

Okresný súd Prešov v doterajšom konaní vo veci vydal trestný rozkaz, proti ktorému podal prokurátor odpor a neskôr v konaní dňa 29.09.2020 rozhodol rozsudkom, uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa , , a prečinu neposkytnutia pomoci podľa , za čo mu prvostupňový súd o. i. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní päť rokov. Obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní sedem rokov. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, sa voči tomuto rozsudku odvolal, čo do výroku o treste. Krajský súd v Prešove uznesením, č. k. -442 zo dňa 29.12.2020, zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vrátil ho prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Krajský súd v predmetnom uznesení konštatoval, že Okresný súd Prešov vychádzal v odôvodnení trestu aj z dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom, tak ako to vyžaduje v ustanoveniach a , teda neboli riadne oboznámené na hlavnom pojednávaní. Odvolací sud dal do pozornosti stanovisko NS SR sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, kde je ustálený záver, že samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa . Naopak, k priťažujúcim okolnostiam odvolací súd predostrel stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR, sp. zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.06.2010. V závere odvolací súd

prvostupňovému súdu vytkol uloženie povinnosti v zmysle § 51 ods. 9 Trestného zákon, bez toho, aby si súd vypýtal od PaMÚ správu o vhodnosti uloženia povinnosti podrobiť sa v súčinnosti s PaMÚ výchovnému programu, zameranému na bezpečnosť v cestnej doprave a predchádzanie dopravným nehodám.

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.06.2021, oboznámil priebeh doteraz vykonaného dokazovania a aktualizoval správy z evidencie priestupkov, správy o povesti obžalovaného, odpis z registra trestov obžalovaného a evidenčnú kartu vodiča. Okrem toho súd oboznámil doklady predložené poškodeným k náhrade škody, prehral zvukový CD nosič, prípis OR PZ Prešov, znalecký posudok č. X/ XXXX, analýzu videozáznamu, správu PaMÚ Prešov, záznam z dopravnej nehody, zápisnicu o obhliadke miesta nehody a zápisnicu o obhliadke motorového vozidla. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného H. H., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

Obžalovaný H. H. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Obžalovaný pri výsluchu uviedol, že si je vedomý toho čo vykonal a že spáchaný skutok ľutuje. Okrem toho sa poškodenému a jeho rodine viac krát ospravedlnil za to čo sa stalo. Dňa 22.04.2020 zaslal poškodenému aj písomné ospravedlnenie. Ďalej uviedol, že čo sa týka náhrady škody, to čo bolo stanovené, poškodenému zaplatil. Vozidlo, s ktorým došlo k spáchaniu skutku malo uzavretú poistku a preto by mala byť táto škoda odškodnená práve z poistky, keďže poistnú udalosť riadne a včas nahlásil v poisťovni. Obžalovaný vlastní nehnuteľný majetok - rodinný dom spoločne s manželkou v rámci BSM a dve motorové vozidlá, z ktorých jedno je dvadsaťročné, druhé desaťročné. Obžalovaný spomenul aj záväzok v podobe hypotekárneho úveru vo výške 40.000 Eur, ktorý je doposiaľ nesplatený. Odsúdený je živnostník a jeho čistý mesačný príjem sa pohybuje v rozmedzí od 500 do 1.000 Eur. Vyživovacie povinnosti k maloletým nemá žiadne, no má jednu dcéru, ktorá chodí na vysokú školu.

Poškodený K. R., si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 40.000 Eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhrady za pohrebné. Uviedol, že obžalovaného a jeho obhajcu kontaktoval prostredníctvom svojho splnomocnenca, kde ho vyzval na dohodu ohľadom náhrady škody. Poškodený predložil faktúru vo výške 1.233,74 Eur, od Pohrebnej služby U., kde sú rozpísanej jednotlivé položky, potrebné na vykonanie pohrebu zosnulej. Poškodený doložil aj ďalšie faktúry za služby, ktoré boli spojené s pohrebom zosnulej, pričom celková suma preukázane vynaložených prostriedkov poškodeným na vykonanie pohrebu jeho matky zosnulej E. F. bola vo výške 1790,75 Eur.

Podľa evidenčnej karty vodiča je obžalovaný H. H. držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1989. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný zaznamenané dva priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. V prvom prípade ide o priestupok zo dňa 18.08.2017, kedy sa obžalovaný nepripútal bezpečnostným pásom, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 Eur a v druhom prípade ide o priestupok zo dňa 19.07.2017, kedy nebol dostatočne osvetlený, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 10 Eur. Výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MS SR zachytáva spáchanie priestupku zo dňa 19.07.2017 a priestupok spáchaný dňa 18.08.2017. Iné priestupky zistené neboli.

Zo správy o povesti obžalovaného, ktorú vyhotovil mestský úrad v Prešove vyplýva, že obžalovaný je ženatý a s manželkou má dve dcéry. Podľa informácii získaných z databázy priestupkov Mestskej polície v Prešove obžalovaný nebol priestupkovo riešený. Správa o povesti vypracovaná S. J. J. - R. uvádza, že obžalovaný ma v mieste bydliska dobrú povesť, jeho chovanie na verejnosti je dobrej úrovni. Zároveň obžalovaný nebol riešený pre spáchanie trestného činu ani priestupku.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný H. H. sa do času, kedy súd rozhodoval na hlavnom pojednávaní o predmetnom skutku nedopustil žiadneho trestného činu, a teda odpis z registra trestov je bez záznamu.

Zvukový záznam z CD nosiča zachytáva telefonický hovor obžalovaného na linku 158, kde pracovníčke dispečingu nahlásil vznik dopravnej nehody na L. ulici v J., pri ktorej mal byť zrazený chodec, kde on ako

vodič spôsobil túto nehodu motorovým vozidlom značky H.-L.. Pracovníčke dispečingu uviedol, že sa vracia na miesto nehody. Z prípisu k poskytnutému zvukovému záznamu od OR PZ Prešov vyplýva, že nahrávka oznámenia na linku 158 zo dňa 24.01.2020, bola vykonaná z tel. č. XXXX XXX XXX, pričom toto oznámenie bolo prijaté o 19:24 hod.

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného H. H..

Zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného znalcom v odbore cestná doprava, odvetvie: Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel, znalec v odbore strojárstvo A.. H.X. Y. vyplýva, že v danom prípade došlo k dopravnej nehode na ulici L.R. Y. J., kde pre smer jazdy smerom na ulicu Š. bol určený jeden jazdný pruh a účastníkmi dopravnej nehody bolo motorové vozidlo zn. H.-L., L. XXX M., U.: J. (ďalej len „vozidlo“) a chodkyňa E. F.. Vozidlo sa pred zrážkou pohybovalo s najväčšou pravdepodobnosťou po pravom jazdnom pruhu a aj v čase zrážky sa pohybovalo po pravom jazdnom pruhu v smere na ulicu Š. a chodkyňa prechádzala vozovku mierne šikmo na jej os v miestach, kde bol riadne vyznačený mierne šikmo priechod pre chodcov, pričom chodkyňa sa pohybovala z ľava do prava z pohľadu pohybu vozidla. V čase dopravnej nehody mala byť vozovka mokrá a podľa predloženej fotodokumentácie mala byť osvetlená pouličným osvetlením. Neboli zistené žiadne skutočnosti ovplyvňujúce výhľadové pomery na vozovke v miestach nehodového deja. Na danom úseku bola povolená rýchlosť jazdy 50km/hod. Pri dokumentovaní dopravnej nehody neboli na vozovke zistené stopy po pohybe vozidla, alebo brzdné stopy pred zrážkou a ani po zrážke chodkyne. Chodkyňa vstupovala do vozovky z ľavého chodníka a túto prechádzala mierne šikmo, pričom kopírovala šikmo vyznačený priechod pre chodcov, na pravú stranu po riadne vyznačenom priechode pre chodcov. Po prejdení do miesta zrážky, ktoré bolo cca 6,5 m od ľavého okraja vozovky, resp. keď už bola chodkyňa za stredovou deliacou čiarou cca 2,5 m v pravom jazdnom pruhu, došlo k zrážke s vozidlom a to cca jeho pravou prednou časťou, ktorá bola zrážkou poškodená. Náraz vozidla spôsobil preklopenie chodkyne na pravú prednú kapotu a čelné sklo v pravej časti, jej rotáciu a vyhodenie do vzduchu s následným odhodením chodca mierne vpravo na pravý chodník, kde chodec pri šmýkaní sa po chodníku do oblasti konečnej polohy zanechal drecie stopy a aj s najväčšou pravdepodobnosťou krvné stopy. Vozidlo pokračovalo po zrážke v jazde a neostalo stáť bezprostredne po zrážke v miestach dopravnej nehody, vodič vozidla na vzniknutú situáciu s najväčšou pravdepodobnosťou nereagoval brzdením vozidla ani pred zrážkou. Vodič vozidla sa pohyboval v okamihu zrážky po pravom jazdnom pruhu určenom pre smer jeho pohybu. S vozidlom nebrzdil pred zrážkou a s najväčšou pravdepodobnosťou ani po zrážke chodkyne, čo je v súlade aj s výpoveďou vodiča - obžalovaného. Simuláciou v programe PC Crash bolo zistené, že vozidlo sa v čase zrážky pohybovalo rýchlosťou cca 70km/hod. s odchýlkou +/- 5%. Z technického hľadiska je možné techniku jazdy vodiča vozidla vyhodnotiť ako nesprávnu, nakoľko vodič pred nehodovým dejom s najväčšou pravdepodobnosťou s vozidlom nebrzdil, pričom boli vytvorené technické podmienky na reakciu vodiča. Vodič sa na danom úseku pohyboval rýchlosťou vyššou, ako bola povolená rýchlosť v danom úseku cesty. Na základe uvedeného je možné usúdiť, že priamou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska v danom prípade bola nesprávna technika jazdy vodiča - obžalovaného, spočívajúca v nereagovaní vodiča vozidla na chodkyňu prechádzajúcu šikmo po šikmo vyznačenom priechode, pričom vodič vozidla mal vytvorené z technického hľadiska podmienky na reagovanie brzdením pred zrážkou s chodkyňou.

Z analýz videozáznamov bezpečnostných kamier umiestnených v areáli R., C.. R.. J. X. E. N. a na vrátnici objektu spoločnosti O. - U., X. N. L. Y. J. bolo zistené, že odsúdený mal v čase, keď došlo k predmetnej dopravnej nehode zasvietené stretávacie svetlá.

Probačný a mediačný úradník Okresného súdu Prešov, vo svojej správe z predbežného šetrenia konštatuje, že u obžalovaného sú po vyplnení dotazníka splnené základné predpoklady, aby mu bolo možné uložiť povinnosť podrobiť sa výchovnému programu, zameranému na bezpečnosť v cestnej premávke a predchádzanie dopravným nehodám, pričom obžalovaný uvítal možnosť, že mu súd môže uložiť podrobiť sa predmetnému výchovnému programu.

Záznam z dopravnej nehody zo dňa 25.01.2020, je zrejme, že k zrážke došlo tak, že vodič H. H. viedol osobné motorové vozidlo po ulici L. v smere od ulice E. na ulicu Š.F., kde na priamom úseku cesty došlo z doposiaľ nezistených príčin k zrážke s chodkyňou E. F. a to pravou prednou časťou vozidla. Po zrážke

vodič s vozidlom nezastavil a z miesta dopravnej nehody odišiel, pričom sa o hodinu vrátil na miesto dopravnej nehody. Zo zápisnice o ohliadke motorového vozidla je zrejme, že dňa 24.01.2020 o 23.12 hod. sa uskutočnila ohliadka motorového vozidla zn. H.-L., L. XXXCDI, Č. O., U.: J..

Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný H. H. inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona a ako vodič po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol osobe, ktorá pri nehode utrpela ujmu na zdraví, potrebnú pomoc, hoci tak mohol urobiť bez nebezpečenstva pre seba alebo iného.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu trestných činov usmrtenia podľa , a trestného činu neposkytnutia pomoci podľa .

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku spáchaného činu, tam mal súd za to, že obžalovaný konal vo vzťahu k trestnému činu usmrtenia vo vedomej nedbanlivosti, keďže vedel, že môže spôsobom uvedeným v porušiť alebo ohroziť záujem chránený , ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Vo vzťahu k trestnému činu neposkytnutia pomoci konal obžalovaný v nepriamom úmysle, keďže vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie právom chráneného záujmu spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd vykonal doplnenie dokazovania vo vzťahu k ukladaniu trestu v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Prešove. Na základe vykonaných dôkazov dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom vo vzťahu k ukladaniu trestu s výnimkou čo do priznaných poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného H. H. v nadväznosti na zmieňované stanoviská trestnoprávneho kolégia NS SR, tak ako ich podotkol Krajský súd vo svojom uznesení, konštatoval už len tri poľahčujúce okolnosti v prospech obžalovaného a to jeho priznanie a oľutovanie svojho konania (v zmysle ), skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (v zmysle ) a že sám oznámil spáchanie trestného činu príslušnému orgánu (v zmysle ). Priťažujúcu okolnosť, súd konštatoval spáchaním dvoch trestných činov (v zmysle ), taktiež v nadväznosti na rozhodnutie Krajského súdu Prešov. V súvislosti stým, však súd dáva do pozornosti ustanovenie , na základe ktorého súd musí pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V súlade s konštantnou dlhoročnou judikatúrou slovenských súdov, ale aj všeobecnou právnou praxou je spáchanie dvoch trestných činov priťažujúcou okolnosťou, avšak treba rozlišovať medzi tým, či boli skutky spáchané v jednočinnom, alebo viacčinnom súbehu, a či boli skutky rovnorodé, alebo rôznorodé. V tomto konkrétnom prípade išlo o viacčinný súbeh rôznorodý, kde obžalovaný najprv spáchal nedbanlivostný trestný čin a až následne na to, aj keď v krátkom časovom úseku, spáchal čin úmyselný. Obžalovaný tak neoplýval žiadnou vôľou k páchaniu trestnej činnosti, no aj napriek tomu spáchal nedbanlivostný trestný čin, a až na základe okolností ktoré vy vstali zo vzniknutej situácie spáchal aj čin úmyselný. Preto aj keď obžalovaný spáchal dva trestné činy a súd to vzal do úvahy pri ukladaní trestu, tak túto priťažujúcu okolnosť s ohľadom na okolnosti prípadu vyhodnotil ako priťažujúcu okolnosť nízkej závažnosti.

Na druhej strane súd prihliadol na celkovo tri poľahčujúce okolnosti, kde najviac zavážila skutočnosť, že obžalovaný sám oznámil trestný čin príslušným orgánom. Súd pripúšťa, že sa tak nestalo hneď po spáchaní trestného činu ale o 44 minút po dopravnej nehode telefonátom obžalovaného na linku 158. Obžalovaný telefonoval na linku 158 aby sa k činu priznal a napomohol k objasneniu predmetnej udalosti v čase, keď ešte nikto nemal vedomosť o tom, kto spáchal predmetný skutok a polícia mala len strohú informáciu o aute, ktoré malo byť čiernej farby a nepoznala ani značku ani EVČ vozidla.

Za prečin usmrtenia podľa , umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní na dva roky až päť rokov.

Za prečin neposkytnutia pomoci podľa , umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na tri roky.

Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností u obžalovaného súd za použitia , , upravil trestnú sadzbu trestného činu z nich najprísnejšie trestného, teda prečinu usmrtenia podľa tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby od dvoch až do štyroch rokov odňatia slobody.

Aplikujúc vyššie citované ustanovenie , súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery dôsledne skúmal spôsob spáchania činu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobitne spôsobený následok.

Je pravdou, že obžalovaný spáchal v minulosti tri priestupky, ktoré boli všetky spáchané na úseku cestnej premávky. Súd však prihliadol na to že nikdy nešlo o závažný spôsob porušenia pravidiel cestnej premávky (nezapnutý pás, osvetlenie vozidla) a uložené sankcie za spáchané priestupky boli nízke. Výška uloženej sankcie je pre súd v podstate tým najlepším ukazovateľom o závažnosti priestupku, ktorý bol riešený v kompetencii iného orgánu a okrem uloženej výšky za priestupok má súd k dispozícii len strohý opis skutku alebo len odkaz na porušené zákonné ustanovenie. Obžalovaný je doposiaľ netrestanou osobou a aj z toho dôvodu prihliadal sú na jeho osobu, ako kriminálne nezávadnú.

S tvrdením obžaloby, podľa ktorej je obžalovaný H. H., ako bývalý profesionálny vodič, povinný viac dbať na dodržiavanie povinností vyplývajúcich mu zo zákona o cestnej premávke sa súd nestotožnil. Súd vychádza z premisy, že ak by bol kladený vyšší dôraz na dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o cestnej premávke na profesionálnych vodičov než na ostatných účastníkov cestnej premávky, bola by to diskriminácia profesionálnych vodičov voči ostatným účastníkom cestnej premávky. Každý účastník cestnej premávky je v zmysle o cestnej premávke, povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky, a to bez ohľadu na to, či je pravidelným účastníkom cestnej premávky resp. jazdí denne alebo je účastníkom cestnej premávky len sporadicky. Práve naopak, profesionálny vodič, tým že je denne účastníkom cestnej premávky je aj napriek skúsenostiam, ktoré počas praxe nazbieral a starostlivosti, ktorú venuje vedeniu motorového vozidla oveľa viac vystavený riziku dopustenia sa priestupku, škodovej udalosti a dopravnej nehody.

Skúmajúc okolnosti spáchania činu súd zopakuje, že v prípade trestného činu usmrtenia ide o nedbanlivostný trestný čin a úmyslom obžalovaného H. H. nebolo spôsobiť smrť nebohej E. F. a v prípade trestného činu neposkytnutie pomoci sa obžalovaný po čase vrátil na miesto kde sa celá udalosť odohrala a bol to práve on, kto polícii oznámil, že sa dopustil spáchania trestného činu. Naproti tomu zo záverov znaleckého posudku č. X/XXXX A.. H. Y. jednoznačne vyplýva, že aj chodkyňa (nebohá) mohla zabrániť nehode, ak by ostala stáť na stredovej deliacej čiare a počkala by, kým by vozidlo s obžalovaným okolo nej prejde alebo by ostala stáť na ľavom chodníku a počkala by, kým okolo nej prejde vozidlo obžalovaného. S ohľadom na vek nebohej, táto už pravdepodobne nemala také reakčné schopnosti a možnosť rýchlo zareagovať na prichádzajúce vozidlo, no napriek tomu aj chodec má zákonom stanovené povinnosti, keď prechádza cez priechod pre chodcov. Z kamerových záznamov je zrejmé, že obžalovaný mal v čase pred, aj počas toho ako vznikla predmetná udalosť zapnuté stretávacie svetlá na svojom vozidle a nebohá mohla vidieť prichádzajúce vozidlo a zareagovať tak, že by počkala kým prejde prichádzajúce vozidlo alebo by sa zastavila pred stredovou čiarou vyhla sa tak prichádzajúcemu vozidlu. Žiaľ nebohá na prichádzajúce vozidlo nereagovala a vstúpila na priechod pre chodcov s úmyslom prejsť

tak na druhú stranu ulice. Bezpochyby hlavnú zodpovednosť za to čo sa stalo nesie obžalovaný H. H., ktorý nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, podcenil situáciu a prehliadol nebohú na priechode pre chodcov. Napriek tomu aj nebohá sa, hoci len malým pričinením, podieľala na vzniku tejto nešťastnej a nenapraviteľnej udalosti.

Trest plní funkciu ochrany spoločnosti jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti), a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu), a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Individuálna prevencia teda spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných, potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Súd všetky okolnosti prípadu citlivo zvážil vo vzájomnej súvislosti, vyhodnotil ich aj vo svetle rozhodovacej činnosti všeobecných súdov na území Slovenskej republiky, prihliadol na doterajší život obžalovaného H. H., a udelil mu trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon podmienečne odložil s probačným dohľadom nad správaním sa obžalovaného na najvyššiu zákonom prípustnú skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov. Skutočnosť, že obžalovaný ušiel z miesta trestného činu neodôvodňovala „automatické“ uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody a súd nemohol opomenúť skutočnosť, že obžalovaný je doposiaľ netrestaným človekom. Rovnako nemohol súd ignorovať skutočnosť, že trestný čin usmrtenia podľa patria medzi nedbanlivostné trestné činy. Obžalovaný teda nikomu nechcel úmyselne spôsobiť smrť. Napriek tomu však jeho nedbanlivostným konaním k tomuto nenapraviteľnému následku došlo. Podmienečné odsúdenie so skúšobnou dobou v tak dlhom trvaní dostatočne napĺňa jednak funkciu ochrany spoločnosti a jednak plní funkciu individuálnej prevencie a vytvára dostatočné podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život.

Funkciu ochrany spoločnosti a funkciu individuálnej prevencie dopĺňa súdom uložený prísny trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní až sedem rokov. Súd považuje takto uložený trest za dostatočne primeraný k spáchanému skutku a najmä vo vzťahu k spôsobenému následku. Súd zároveň poznamenáva, že spodná hranica pre uloženie trestu zákazu činnosti je jeden rok a horná desať rokov. Trest zákazu činnosti tak súd ukladal v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Navyše súd obžalovanému H. H. prikázal podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu, zameranému na bezpečnosť v cestnej doprave a predchádzanie dopravným nehodám, ktorý v konečnom dôsledku dopomáha zvyšovaniu bezpečnosti v cestnej premávke v praxi.

Podľa 288 ods. 2 , na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti.

Vzhľadom na to, že poškodený K. R., si na hlavnom pojednávaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 40.000 Eur z titulu nemajetkovej ujmy a náhrady za pohrebné súd zavial vo výroku rozsudku obžalovaného H. H. na náhradu pohrebného v celkovej sume 1.790,75 Eur, ktoré poškodený riadne zdokladoval. Na rozhodnutie o zvyšku jeho nároku z titulu nemajetkovej ujmy by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by už presahovalo účely tohto trestného konania a preto súd odkázal poškodeného K. R. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.