Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-57-2024.pdf
PDF · 105.69 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/57/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
– 9 –
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Petrom Csankom v spore žalobcu: A. B. C., D. C., nar. X. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom E., C. XXX/XX, štátne občianstvo SR proti žalovaným 1/ F. G., D. G., nar. XX. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom D. H. XX, štátne občianstvo SR, 2/ I. G., D. G., nar. XX. X. XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom D. H. XXX, štátne občianstvo SR, obaja žalovaní zastúpení JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom so sídlom Rimavská Sobota, Daxnerova 5 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva takto
r o z h o d o l :
– 2 –
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, žalovaného 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. D. H. ako: parcela CKN 407/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 324 m2.
II. Súd nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore, zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. D. H. ako: parcela CKN 407/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 324 m2 prikazuje v pomere k celku zhodne po 1-ici do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX.
III. Žalovaný 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť žalobcovi A. B. C., nar. XX.XX.XXXX na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 280,80 Eur, do 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalovaná 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX je povinná zaplatiť žalobcovi A. B. C., nar. XX.XX.XXXX na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 280,80 Eur, do 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a žalovaného 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. D. H. ako: parcela CKN 408 – záhrada o výmere 555 m2.
VI. Súd nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore, zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. D. H. ako: parcela CKN 408 – záhradu o výmere 555 m2 prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX.
VII. Žalovaný 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť žalobcovi A. B. C., nar. XX.XX.XXXX na náhradu jeho spoluvlastníckeho podielu sumu 1443,- Eur, do 20 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
VIII. Žalobca A. B. C., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota trovy konania štátu vo výške 170,- Eur v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku, pripojenou poštovou poukážkou.
IX. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
– 6 –
1. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore, zapísaným na LV XXX pre k.ú. D. H. ako parcela CKN 407/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 324 m2 a k nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore, zapísanej na LV XXX pre k.ú. D. H. ako parcela CKN 408 – záhrada o výmere 555 m2. Navrhol prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného v prvom rade spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1/3 k celku na nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore a zapísanej na LV XXX pre k.ú D. H. ako parcela CKN 407/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 324 m2 a prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného v prvom rade spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 1/2 k celku na nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore a zapísanej na LV XXX pre k.ú D. H. ako parcela CKN 408 – záhrada o výmere 555 m2. Navrhol rozhodnúť, že žalovaný v prvom rade je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu stanovenú znaleckým posudkom v lehote do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V návrhu ďalej uviedol, že vzhľadom na postoj žalovaných, ktorí opakovane odmietali návrhy žalobcu na vypracovanie znaleckého posudku, žalobca žiada súd, aby pribral do konania súdneho znalca, ktorý by stanovil všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Na výzvu súdu žalobca uviedol, že hodnota jeho podielu môže byť cca 2000 eur.
2. Pred pojednávaním dňa 10. 12. 2024 predložil žalobca súdu listinu „Odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti“ vypracovanou A. I. E., certifikovaným realitným maklérom, z ktorej vyplýva, že odborný poradca odhaduje trhovú cenu nehnuteľností 13.000 eur až 14.000 eur.
3. Žalovaní 1/ a 2/ zastúpení právnym zástupcom podali dňa 24. 01. 2025 k žalobe vyjadrenie, v ktorom uviedli, že so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam súhlasia, nesúhlasia so žalobcom navrhovaným spôsobom vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva. Uviedli, že predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Nemožno prikazovať do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov podiely ostatných, ale prikázať možno iba vec. Ohľadom C KN parc. č. 408 žalovaný 1/ súhlasí s tým, aby táto bola prikázaná v pomere k celku v 1/1-ine do jeho výlučného vlastníctva a bola mu uložená povinnosť vyplatiť
žalobcovi primeranú náhradu. Ohľadom C KN parc. č. 407/1 žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasia s tým, aby bol spoluvlastnícky podiel žalobcu v rozsahu 1/3 na tejto nehnuteľnosti prikázaný do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ a navrhujú, aby bola táto nehnuteľnosť prikázaná v pomere k celku zhodne po 1/2- ici do podielového spoluvlastníctva žalovaných 1/ a 2/ a bola im uložená povinnosť vyplatiť žalobcovi primeranú náhradu. Čo sa týka výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalobcu, tak žalovaní 1/ a 2/ akceptujú jeho požiadavku na vyplatenie náhrady za jeho podiely v úhrnnej výšky 200 eur, žiadali dlhšiu než 7 dňovú lehotu na vyplatenie podielu žalobcu. Uviedli, že pokiaľ žalobca zotrvá na tejto finančnej požiadavke, nie je potrebné priberať súdneho znalca. Dodali, že nerozporujú skutočnosť, že doposiaľ odmietali návrhy žalobcu na zmierne riešenie veci, avšak nerozumeli problematike a nechápali, ako sa mohol stať žalobca podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v rozsahu spoluvlastníckych podielov, ktoré patrili pôvodne D. G., bratovi žalovaného 1/ a synovi žalovanej 2/.
4. K vyjadreniu žalovaných 1/ a 2/ sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 05. 02. 2025, kde uviedol len to, že žiada o vyplatenie náhrady v zmysle ocenenia realitnej kancelárie, ktoré doručil súdu na pojednávaní.
5. Žalovaní 1/ a 2/ sa dňa 14. 02. 2025 vyjadrili k vyjadreniu žalobcu, pričom uviedli, že neakceptujú predložený odhad trhovej hodnoty nehnuteľností zo dňa 07. 11. 2024, považujú túto cenu za neprimeranú, keďže reálna hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobcu na sporných nehnuteľnostiach korešponduje s ním pôvodne požadovanou sumou 2000 eur, preto sa žalovaní pripájajú k návrhu žalobcu na pribratie súdneho znalca za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
6. Následne súd z dôvodu, že tu existoval návrh na vykonanie znaleckého dokazovania od obidvoch strán sporu pribral do konania znalkyňu z odboru Stavebníctvo, Odhad hodnoty nehnuteľností, Odhad hodnoty stavebných prác A. J. K., ktorej uložil určiť hodnotu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie D. H., obec D. H. ako parc. č. 407/1 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 324 m2 a na liste vlastníctva č. XXX pre kat. územie D. H., obec D. H. ako parc. č. 408 záhrada vo výmere 555 m2. Žalobcovi súčasne uložil povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 200 eur a žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku spoločne a nerozdielne vo výške 200 eur. Žalobca na uvedené uznesenie reagoval podaním, že svoj návrh na pribratie znalca do konania berie späť, nakoľko súdu doručil odborný posudok zo strany realitnej kancelárie a má za to, že tým preukázal hodnotu nehnuteľností. Žalovaní 1/ a 2/ zložili dňa 18. 03. 2025 zálohu 200 eur na účet súdu.
7. Žalovaní 1/ a 2/ sa na pojednávanie nedostavili, ich neprítomnosť ospravedlnil ich právny zástupca, ktorý sa pojednávania zúčastnil, preto súd rozhodol, že bude pojednávať v ich neprítomnosti.
8. Žalobca na pojednávaní dňa 3. júna 2025 žiadal pojednávanie odročiť za účelom dohody so žalovanými, nakoľko ak by sa im podarilo dospieť k mimosúdnej dohode a dohodnú sa na odkúpení jeho spoluvlastníckych podielov a dôjde k reálnemu zaplateniu kúpnej ceny, následne zoberie svoju žalobu späť. Súd tomuto návrhu nevyhovel a pojednávanie otvoril. Na odôvodnenie uvádza, že podľa § 183 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Súd dôvod odročenia pojednávania uvádzaný žalobcom nepovažoval za dôležitý. Žalobca sám vo svojej žalobe uviedol, že ju podával z dôvodu nemožnosti dosiahnuť so žalovanými dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. O uzavretie mimosúdnej dohody sa mohol žalobca snažiť počas celého trvania konania, naviac v danom štádiu konania tu neexistujú žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania, závery znaleckého dokazovania nerozporovala žiadna zo strán sporu.
9. Súd podľa § 181 ods. 2 C.s.p. na pojednávaní uviedol, že nie je sporné, že na LV č. XXX je nehnuteľnosť zast. plocha a nádvorie parc. č. 407/1 o výmere 324 m2, kde sú spoluvlastníkmi všetci traja účastníci konania po 1/3-ine, nie je sporné že na LV č. XXX je nehnuteľnosť záhrada parc. č. 408 o výmere 555 m2 s tým, že ako spoluvlastníci sú uvedení žalobca a žalovaný 1/. Obidve strany sporu navrhujú zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo pretože k dohode nedošlo, žalovaní 1/ a 2/ pri vyporiadaní navrhujú prikázať nehnuteľnosti do svojho spoluvlastníctva za náhradu určenú znaleckým posudkom s tým, že žalobca túto sumu rešpektuje.
10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so žalobou, predžalobnými výzvami, výpismi z listov vlastníctva, odhadom trhovej hodnoty, vyjadrením k žalobe, replikou žalobcu, duplikou žalovaných, vyjadrením žalobcu zo dňa 25. 2. 2025, vyjadrením žalovaných zo dňa 1. 4. 2025, vyjadrením žalobcu k odborným posudkom zo dňa 3. 4. 2025, kúpnou zmluvou č. l. 149, vyjadrením žalovaných zo dňa 17. 4. 2025, znaleckým posudkom č. 30/2025 A. J. K..
11. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. H. vyplýva, že žalobca A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, žalovaný 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX a žalovaná 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parcela CKN 407/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 324 m2, každý v podiele 1/3. Ich spoluvlastníctvo trvá.
12. Z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. D. H. vyplýva, že žalobca A. B. C., nar. XX.XX.XXXX a žalovaný 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. CKN č. 408 vo výmere 555m2, každý v podiele 1/2. Ich spoluvlastníctvo trvá.
13. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
14. Súd sa oboznámil s listinou nazvanou „Odhad trhovej hodnoty nehnuteľnosti“ vypracovanou A. I. E., certifikovaným realitným maklérom, z ktorej vyplýva, že odborný poradca odhaduje trhovú cenu nehnuteľností 13.000 eur až 14.000 eur prihliadajúc na lokalitu ako aj súčasnú makroekonomickú situáciu. V odhade zároveň uvádza, že toto odborné stanovisko slúži výlučne pre účely určenia trhovej hodnoty nehnuteľnosti na realitnom trhu, ale nenahrádza znalecký posudok k nehnuteľnosti.
15. Zo znaleckého posudku číslo 30/2025 znalkyne A. J. K. súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností na LV č. XXX parc. č. 407/1 je 1684,80 eur a na LV č. XXX, parc. č. 408 je 2886 eur.
16. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi D. G., v ktorého mene a na účet ktorého konal konkurzný správca insolva debt solutions, k.s. ako predávajúcim a žalobcom A. B. C. ako kupujúcim vyplýva, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania kúpil žalobca za sumu 336 eur. V zmluve kupujúci uviedol, že berie na vedomie, že predávajúci je fyzickou osobou v konkurze podľa zák. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a je si vedomý právnych skutočností z tohto vyplývajúcich.
17. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 18. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
19. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
20. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že účelom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov odvíjajúcich sa od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov. Rozhodnutím súdu podľa § 142 Občianskeho zákonníka sa zakladajú nové hmotnoprávne vzťahy, preto ide o rozhodnutie majúce konštitutívnu povahu. Okrem zistenia okruhu spoluvlastníkov a výšky ich podielov podstatnými otázkami, ktorými sa súd musí zaoberať, je otázka spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva pri dodržaní zákonom stanovenej postupnosti spôsobov vyporiadania. V ustanovení § 142 OZ je zakotvený spôsob zrušenia podielového spoluvlastníctva, a to na základe súdneho rozhodnutia. Vzťah medzi zrušením spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov a rozhodnutím súdu vychádza z uprednostnenia dohody spoluvlastníkov. Ak však k nej nedôjde (nie je rozhodné z akého dôvodu), nastupuje spôsob vyporiadania súdom, ktorého význam spočíva aj v
tom, že garantuje zrušenie spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie objektívne nie je možné. Konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva je vždy návrhové a osobou oprávnenou podať návrh je výlučne spoluvlastník, bez ohľadu na veľkosť jeho spoluvlastníckeho podielu. Občiansky zákonník taxatívne vymedzuje možné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému (alebo viacerým) spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov.
21. V predmetnom spore sa žalobca domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na LV XXX J. L. XXX, pre k.ú. D. H., nakoľko k jeho zrušeniu a vyporiadaniu nedošlo dohodou. Ak dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nebola možná, žaloba je podaná dôvodne, pretože žalobcovi nezostáva nič iné, ako obrátiť sa na súd so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V danom prípade sa uplatňuje zásada, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom zväzku. Preto má súd za to, že žaloba je podaná dôvodne a je dôvodné, aby súd pristúpil k tomu, aby zrušil a následne podľa zákonných zásad vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu. Stranami sporu sú pritom všetci tí, ktorí sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctva.
22. Z uvedeného dôvodu súd výrokom I. a V. tohto rozsudku zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu, a na ktorých vyporiadaní mal žalobca odôvodnený záujem s tým, že súd zistil, že žalobca nemieni zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými k týmto nehnuteľnostiam a nevedel sa dohodnúť na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva. So zrušením podielového spoluvlastníctva súhlasili aj žalovaní 1/ a 2/.
23. Následne súd pristúpil k tomu, že sa zaoberal vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a to podľa spôsobov, ako ich vymenúva Občiansky zákonník: a) reálne rozdelenie veci, b) prikázanie veci jednému (alebo viacerým) spoluvlastníkom za náhradu, c) predaj veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkmi podľa ich podielov.
24. Súd sa prioritne zaoberal vyporiadaním podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti jej reálnym rozdelením, čím sa doslova myslí reálne rozdelenie parcely podľa zásad vyporiadania uvedených v Občianskom zákonníku. Súd mal za to, že takéto reálne rozdelenie parcely nie je dobre možné, nakoľko takýmto reálnym delením parcely (v prvom rade podľa zásady veľkosti spoluvlastníckeho podielu podielových spoluvlastníkov) by mohli vzniknúť nepochybne veľmi malé parcely, čo súd pripustiť nemôže. Jej delením na takéto veľmi malé časti by došlo k ich znehodnoteniu a jeho oddelené časti by nemohli slúžiť stanovenému účelu a nebolo by to ani účelné. Okrem toho, takéto skutočne reálne rozdelenie parcely by si vyžadovalo vypracovanie geometrického plánu a nikto v konaní vypracovanie takéhoto plánu nenavrhol a ani nežiadal a s takýmto delením za pomoci geometrického plánu by boli spojené zvýšené náklady.
25. Vzhľadom na to, že reálne rozdelenie nehnuteľností nebolo dobre možné, pristúpil súd k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a to druhým spôsobom - prikázaním vecí jednému (alebo viacerým) spoluvlastníkom za náhradu. V danom prípade sa javilo ako najvhodnejšie riešenie prikázanie parciel do výlučného vlastníctva žalovaných v súlade s ich návrhmi, ktorí majú záujem o tieto nehnuteľnosti a aj ich reálne užívajú. Pre rozhodnutie sú v danom prípade zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Možno prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Aplikujúc uvedené zásady súd má za to, že je dôvodné, aby prikázal sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaných tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaní s takýmto postupom súhlasia, sami o to požiadali a sú aj solventní na vyplatenie vyporiadavacieho podielu (nakoľko pracujú v zahraničí), pričom z hľadiska hospodárenia je pre nich účelné, aby tieto nehnuteľnosti, ktoré užívajú aj vlastnili. Okrem toho žalobca nemal záujem o prikázanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva. Pre úplnosť súd dodáva, že na rozdiel od návrhu žalobcu, aby súd prikázal jeho spoluvlastnícke podiely žalovanému 1/ súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka o prikázaní veci (nie podielu) do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej 2/ I. G., nar. XX.XX.XXXX v prípade nehnuteľnosti vedenej na Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. D. H. ako: parcela CKN 407/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 324 m2, do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX v prípade nehnuteľnosti vedenej na
Okresnom úrade Rimavská Sobota, katastrálnom odbore, zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. D. H. ako: parcela CKN 408 – záhradu o výmere 555 m2.
26. Prikázanie nehnuteľnosti niektorému zo spoluvlastníkov je nevyhnutne spojené s jeho povinnosťou vyplatiť primeranú náhradu tomu spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníckeho vzťahu rozhodnutím súdu vylúčený. Súdna prax sa musela vysporiadať s koncepciou primeranej náhrady z pohľadu, akým spôsobom má byť stanovená jej výška. Primeraná náhrada za nehnuteľnosť je jej všeobecná cena v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že túto náhradu súd určí zodpovedajúcim podielom z ceny celej veci, nie cenou, za ktorú by bolo možné predať spoluvlastnícky podiel.
27. Pri určení primeranej náhrady za vyporiadaný podiel súd vychádzal zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vypracovaný. Vychádzajúc teda z ceny stanovenej znaleckým posudkom vo výške 5,20 za 1 m2, súd: a/ ohľadom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť podľa výšky spoluvlastníckych podielov na náhradu spoluvlastníckeho podielu žalobcovi sumu 280,80 Eur (54 m2 x 5,20 Eur) a rovnako zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť podľa výšky spoluvlastníckych podielov na náhradu spoluvlastníckeho podielu žalobcovi sumu 280,80 Eur (54 m2 x 5,20 Eur), a/ ohľadom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť podľa výšky spoluvlastníckych podielov na náhradu spoluvlastníckeho podielu žalobcovi sumu 1443,- Eur (277,5 m2 x 5,20 Eur).
28. Súd určil lehotu 20 dní na zaplatenie náhrady za vyporiadané podiely.
29. Pri určení primeranej náhrady za vyporiadaný podiel súd vyjadrenie realitnej agentúry do úvahy nezobral, pretože nejde o odborné vyjadrenie ani znalecký posudok, ale iba odhad hodnoty nehnuteľnosti vypracovaný súkromnou osobou bez akýchkoľvek relevantných podkladov, ktoré by sa dali vyhodnotiť a skontrolovať. Súd vychádzal pri určení hodnoty nehnuteľností zo znaleckého posudku, ktorý obsahoval všetky zákonné náležitosti, znalec jasne vysvetlil akým spôsobom dospel ku všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, ktoré faktory zobral do úvahy (všeobecnú situáciu pozemku, dopravu, priemyselnú polohu a pod.).
30. O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a analogicky podľa § 258 ods. 1 a § 259 Civilného sporového poriadku (v zmysle dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku ust. § 258 a 259 CSP pokrývajú aj potencionálne výdavky štátu). Nakoľko preddavok na trovy dôkazu – vypracovanie znaleckého posudku - nebol zo strany žalobcu uhradený, napriek tomu, že pôvodne žalobca bol tou stranou, ktorá žiadala od začatia sporu pribratie znalca do konania a vypracovanie znaleckého posudku bolo nepochybne potrebné na ustálenie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, súd rozhodol o náhrade trov dôkazu, ktoré hradil štát znalcovi vo výške 170,- Eur (znalečné v sume 170,- Eur uhradené z rozpočtových prostriedkov, nakoľko žalobca preddavok na trovy dôkazu nezaplatil), štát má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v konaní a to voči žalobcovi v rozsahu 170,- Eur, nakoľko žalobca zavinil svojím správaním vznik týchto trov štátu, ktoré by inak nevznikli, keby žalobca, ktorý sám navrhol vykonanie znaleckého posudku uhradil aj preddavok na ním navrhnutý dôkaz.
31. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu. Možno konštatovať, že obe strany sporu vzhľadom na charakter konania boli plne úspešné, nemožno teda ani u jednej z nich hovoriť o ich úspechu či neúspechu. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je charakteristické tým, že nemožno vychádzať zo zásady tzv. procesného úspechu vo veci, aj v danom prípade ani žalobca ani žalovaní neodchádzajú z konania ohľadne veci samej s menšou hodnotou, než s ktorou do konania vstupovali. Inak povedané, pokiaľ teda ide majetkovú hodnotu strán sporu ohľadne veci samej, táto je v čase rozhodnutia súdu rovnaká ako v čase začatia konania. Spravodlivé je tak vzhľadom na charakter konania, aby každá zo strán sporu znášala svoje vlastné náklady konania, ak sa im nepodarilo dospieť k dohode o vyporiadaní bez nutnosti ingerencie zo strany súdu.
Poučenie:
– 2 –
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(ods. 3).
Ak povinní dobrovoľne nesplní, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.