Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-33-2020.pdf
PDF · 122.46 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Lukáčovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.07.2021 v Humennom takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku
obžalovaného: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, okr. H.,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že,
dňa 15.04.2019 v čase okolo 17:30 hod. pred rodinným domom č. XXX v obci J., okres H., potom čo prišiel do konfliktu s K. L., a to z dôvodu, že mal K. L. svojím vozidlom pri otáčaní prejsť po pozemku, kde pri tomto konflikte sa mali navzájom verbálne napádať a strkať, následne pri vyhrotení tohto konfliktu, počas toho, ako sa ho K. L. pokúšal udierať a strkať, tento spadol na zem smerom dopredu na kolená tak, že hlavu a ruky mal pri nohách K. L., pričom ako sa dvíhal zo zeme, tak sa rukami chytil nôh K. L., čím došlo k ich fixácii a podtrhnutiu, kedy K. L. stratil rovnováhu a spadol rotačným pohybom v smere doľava, pričom v dôsledku takejto fixácie nohy a rotačného pádu došlo k zraneniu ľavej dolnej končatiny K. L., a to trieštivej špirálovitej zlomenine distálnej časti predkolenia vľavo s predpokladanou dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života 84 až 98 dní,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodených:
- K. L., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom J. XXX, okr. H.,
- Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, odkazuje s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal dňa 19.03.2020 na obžalovaného Q. N. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov, výsluchom znalca, vecnými dôkazmi ako aj listinnými dôkazmi.
Obžalovaný Q. N. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V rámci výsluchu na hlavnom pojednávaní k skutku uviedol, že v ten deň, t.j. 15.04.2019, išiel k K. N. okolo 17:00 hod.. Pred jeho domom bolo veľa áut, nebolo možné sa tam s autom otočiť, preto šiel k miestu, kde býva poškodený, ktorého pozdravil zdvihnutím ruky. Poškodený mu odzdravil, zatvoril bránku a odišiel. Následne obžalovaný vystúpil z auta, dal preč zábranu z pozemku, ktorú tam mal poškodený, cúvol, otočil sa a zišiel smerom k domu K. N.. Obžalovaný vypovedal, že zábranu nedával späť na miesto, pretože vedel, že sa tam ešte raz s autom vráti. Keď bol pri dome K. N. v aute, na ložnej ploche, po tom, ako ju pozametal a poukladal na ňu koberce, začul nadávanie a krik. Otočil sa a videl za dodávkou poškodeného, ktorý vulgárne nadával, že sa na jeho pozemku otočil. Obžalovaný tvrdil, že poškodený ho napadol a ako ho bil rukami, tak obžalovaného stiahol na zem. Obžalovaný vypovedal, že on poškodeného nenapádal. Obžalovaný uviedol, že bol vo veľkom strese, nevedel, čo sa deje, uviedol, že poškodený ho stiahol, keď bol v aute, vo výške 25-30 cm nad zemou), Poškodený ho bil päsťami do vrchnej časti tela, vulgárne nadával, pretože ho nazlostilo to, že sa s autom otočil na jeho pozemku. Obžalovaný podľa vlastného tvrdenia urobil možno 2 kroky, pričom ho poškodený stále mlátil, nadával mu a strhol ho za bundu na zem. Obžalovaný spadol k jeho nohám a ako spadol na zem, hlavu mal dole, kľačal, pričom poškodený ho stále udieral. Obžalovaný nevedel, čo má robiť, chytil sa rukami nôh poškodeného, niekde v oblasti členkov, ale nevedel uviesť presne, lebo bol v strese, aby sa nejako postavil, pričom poškodený ho stále udieral do zadnej časti hlavy, krku a tela, pričom ho udrel približne 7 krát. Keď sa obžalovanému podarilo dostať do pokľaku videl, ako sa pohol poškodený s pravou nohou dozadu, ako keby ho chcel kopnúť, pričom obžalovaného stále udieral. Obžalovaný „vyšiel“ rukami po poškodenom, smerom nahor, poškodený bol v záklone a vtedy sa obžalovaný zvalil na poškodeného. Spadli na zem, kde obžalovaný chytil poškodenému ruky, pretože ten ho chcel stále udierať. Obžalovaný povedal poškodenému dvakrát nech prestane, na čom ten následne povedal, že ho bolí noha. Obžalovaný z neho zišiel, no poškodený ho stále vulgárne napádal s tým, že bude platiť. Poškodený sa už bezprostredne na to na nohy nepostavil. Niekto zavolal sanitku, prišli aj policajti. Medzitým došla aj manželka poškodeného. K zlomeniu nohy došlo podľa obžalovaného asi vtedy, keď poškodený nohu posúval. Incident nikto nevidel, svedkovia prišli až neskôr, ako už ležali na zemi. Obžalovaný poukázal na to, že s poškodeným nemal žiaden konflikt, okrem toho, že sa otočil s autom na pozemku poškodeného. Avšak konflikt mala dcéra obžalovaného s manželkou poškodeného. Aj obžalovaný bol po konflikte na ošetrení. Bolel ho malíček, na ľavej strane líca mal modrinu a až po nejakých pár dňoch zistil, že má modriny v okolí zadnej časti krku. K výpovedi poškodeného uviedol, že poškodený v celom rozsahu klame a každá jeho výpoveď je rozdielna.
Poškodený K. L. pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní potvrdil, že išlo o zábranu, ktorú obžalovaný, po tom, ako sa otočil na jeho pozemku, nedal naspäť. Uviedol, že sa šiel obžalovaného opýtať, prečo predmetnú zábranu nedal naspäť, keď sa otočil. Konflikt sa udial na ceste pred domom K. N.. Poškodený vypovedal, že obžalovaný, keď bol ešte v dodávke, na jej konci, začal nadávať, že čo chce. Rovnako mu na to zanadával aj poškodený. Následne, podľa tvrdenia poškodeného, obžalovaný zoskočil z auta a do poškodeného strkol. Na to aj poškodený strčil do obžalovaného, ktorý ho začal boxovať. Poškodený ho stiahol na zem, pričom obžalovaný ho hneď chytil za nohy v oblasti píšťaly smerom nadol, na čo poškodený spadol na chrbát na asfalt, trochu viac na ľavú stranu, lebo neudržal rovnováhu a obžalovaný v tom momente na neho skočil. Vtom poškodený pocítil, ako mu niečo prasklo. Povedal obžalovanému, že mu visí noha, no obžalovaný, ktorý bol na ňom, na to nereagoval, bil ho päsťami po celom tele. Poškodený sa už potom nehýbal, lebo nechcel s tou nohou hýbať. Poškodený tvrdil, že obžalovaného nijakým spôsobom nenapádal. Na to vyšiel z domu svedok C., ktorý k nim prišiel, neskôr zavolal aj manželke a prišiel aj K. N.. Incident však nikto nevidel. Poškodený utrpel trieštivú zlomeninu predkolenia. Uviedol, že on osobne v minulosti nezhody s obžalovaným nemal. Na otázku obhajcu vypovedal, že vedel o tom, že sa bude u pána N. sťahovať, no nevedel, že sa bude na jeho pozemku otáčať. Na verbálny útok z jeho strany si nepamätal, nakoľko mal silné bolesti.
Z výpovede svedka S. H. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že ten bol v čase skutku v dome svedka K. N., sťahoval nábytok. Nepočul zvonku žiaden krik. Obžalovaný prišiel na dodávke a oni začali vynášať nábytok von. Vo vnútri domu polepili skrinku a ako vyšli vonku s prvou skrinkou, poškodený už ležal na zemi, obžalovaný stál pri okraji dodávky. Už sa len hádali, pričom im nebolo veľmi dobre rozumieť, kričali tam na seba jeden cez druhého. Svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že si už konflikt ani nepamätá, k viditeľným zraneniam uviedol, že obžalovaný mal trocha poškriabané kolená, poškodenému visela
noha, bola taká skrútená. Svedkovi prišlo pri pohľade na poškodeného zle, preto z miesta incidentu odišiel. Podľa svedka je ložná plocha dodávky od zeme asi do pol metra.
Na návrh obhajoby bola na hlavnom pojednávaní podľa § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku prečítaná skoršia výpoveď svedka S. H. z prípravného konania zo dňa 10.12.2019 za účelom odstránenia rozporu vo výpovedi z dôvodu, že svedok v prípravnom konaní tvrdil, že na obžalovanom videl, že má roztrhnuté nohavice na kolenách a odraté kolená, z ktorých mu tiekla krv a tak isto som videl, že mal poškriabanú tvár, tak isto videl, že mu tečie krv, pričom obžalovaný bol v tvári celý červený, no nevedel sa vyjadriť či to bolo v dôsledku fyzického napadnutia alebo len vypätia. Iné viditeľné zranenia si nevšimol. Svedok k rozporu uviedol, že je to tak, ako to uvádzal v zápisnici z prípravného konania.
Svedok N. C. pred súdom uviedol, že počas incidentu bol vo vnútri domu pána K. N., pripravovali nábytok, rozoberali skriňu a čakali za dodávkou. Postupne si vynášali nábytok, pričom keď niesli skriňu videl, ako obžalovaný s poškodeným ležali na zemi vedľa seba. Poškodený K. L. kričal, svedok však nevedel uviesť, či od bolesti alebo z toho, že bol nervózny. Svedok ma v tom čase podľa vlastného udania pocit, že obžalovaný je viac dobitý, „ako keby išiel dostať infarkt“, do pár minút už na miesto prišli asi z rodiny poškodeného a potom aj pán N.. Volali záchranku, policajtov. Poškodený ležal sám na zemi, neustále kričal, hrešil, nadával obžalovanému, ako keby ho chcel ešte vyprovokovať. Svedok nemal vedomosť o tom, kto začal konflikt ako prvý. Podľa vyjadrenia svedka mal poškodený zlomenú nohu, obžalovaný mal potrhanú montérkovú blúzu a bol pravdepodobne poškriabaný na tvári.
Na návrh obhajoby bola na hlavnom pojednávaní v zmysle § 264 ods. 1, 2 Trestného poriadku prečítaná skoršia výpoveď svedka N. C. z prípravného konania zo dňa 10.12.2019 za účelom odstránenia rozporu vo výpovedi, keď svedok v prípravnom konaní tvrdil, že obaja na seba kričali, no L. kričal oveľa hlasnejšie, aj vulgárnejšie, to tak pripadalo, že L. naňho kričal a nadával mu a N. kričal, aby už bol ticho, akoby už to N. chcel ukončiť. Pamätal si, že ako N. držal L. hovoril mu slová „Už prestaneš, už prestaneš?“ Myslí si, že tým N. myslel, aby už L. prestal niečo robiť. Neskoršie ho N. pustil a postavil sa. K. L. naňho kričal, nadával mu, že mu zlomil nohu, pričom svedok videl, že túto nohu má K. L. zlomenú. N. sa už do konfliktu ďalej nijako neangažoval. Svedok k rozporom na hlavnom pojednávaní uviedol, že po roku si to už nepamätá, no naisto vie, že poškodený kričal, nadával, akoby provokoval. Svedok uviedol, že je pravda to, čo tvrdil v prípravnom konaní do zápisnice.
Svedok K. N. poukázal na to, že poškodeného pred incidentom prosil, či by mu nepomohol so sťahovaním, na čo mu poškodený sám povedal, že obžalovaný má aj auto, teda by mu mohol pomôcť. Svedok uviedol, že on i jeho manželka poškodenému niekedy dopoludnia v predmetný deň povedali, že príde v ten deň auto, ktoré sa bude otáčať, že naložia nábytok, ktorý odvezú. Skutočnosť o sťahovaní oznamovali poškodenému L. z dôvodu, že sa tam malo auto otáčať. Aj samotný svedok K. N. potvrdil, že povedal obžalovanému, nech sa na konci otočí, kde sa stále otáčajú autá. Tento priestor nie je ohradený, nie je tam nič zasadené. Otáčali sa tam všetky autá. V súčasnosti vedľa toho pozemku, domu, postavil poškodený prístrešok. Podľa svedka vznikol konflikt medzi obžalovaným N. a poškodeným z dôvodu, že L. má averziu voči obžalovanému, a ako keby vyčkával na situáciu, kedy môže dôjsť ku konfliktu. Poškodený je 40 -ročný chlap a obžalovaný 60-ročný. Svedok samotný priebeh skutku nevidel, bol v dome, po krátkom čase, asi 5 -10 minút po tom, ako sa chlapci, ktorí nosili nábytok z vonku nevracali, mu volal na mobilný telefón poškodený, aby vyšiel vonku, na čo mu však povedal, že nejde, lebo má robotu. Vtedy mu poškodený nevravel nič, že majú nejaký konflikt medzi sebou, až po čase, keď svedok vyšiel vonku, videl plno áut, ľudí, policajné auto. Pýtal sa poškodeného L., že čo tam robí, pretože poškodený býva inde, no on mu ukazoval, že má zlomenú nohu. Pýtal sa, čo sa stalo, tak mu povedal, že sa s pánom N. dali do šarvátky, viac nič nepovedal.
Z výpovede svedka N. N., ktorý vyhotovil fotografie predložené splnomocnencom poškodeného vyplynulo, že na miesto skutku prišiel až po incidente, keď poškodený ležal na zemi, zjavne so zlomenou nohou a plakal od bolesti. Obžalovaný v tom čase telefonoval a vykladal z auta nábytok. Svedok taktiež uviedol, že fotografie, ktoré boli predložené súdu, vyhotovil zo zaujímavosti, fotil všetko, čo sa dialo. Potvrdil, že je v kamarátskom vzťahu s poškodeným K. L., ohľadom predmetného incidentu mu volal brat poškodeného, s ktorým je svedok v bližšom kamarátskom vzťahu, poznajú sa od detstva. Nevedel uviesť, koľko fotiek v ten deň ohľadom incidentu vyhotovil, nespomenul si, kedy a komu ich odovzdával, či poškodenému alebo jeho splnomocnencovi. Uviedol, že o vydanie fotografií ho požiadal pravdepodobne
poškodený. Na otázku, či videl na tvári, tele, alebo šatách obžalovaného nejaké zranenia svedok uviedol, že nevidel.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, úrazová chirurgia, MUDr. Dušan Sukovský, sa na hlavnom pojednávaní odvolal na písomný znalecký posudok č. 33/2019 zo dňa 18.05.2019 a v celom rozsahu zotrval na jeho obsahu a obsahu vyjadrení v zápisnici o výsluchu dňa 16.01.2020.
Na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2020 znalec uviedol, že nevie odpovedať na otázku, kde a ako držal obžalovaný poškodeného. Taktiež uviedol, že predmetné poranenie poškodeného nemohlo vzniknúť na základe priameho mechanizmu. Čo sa týka doby nutnej imobilizácie 8 týždňov uviedol, že táto lehota je minimálna a nemôže dôjsť k jej skráteniu.
Zo záverov znaleckého posudku č. 33/2019 zo dňa 18.05.2019 znalca MUDr. Dušana Sukovského vyplynulo, že poškodený utrpel dňa 15.04.2019 trieštivú špirálovitú zlomeniu distálnej časti predkolenia vľavo s posunom. Čo sa týka mechanizmu vzniku poranenia poškodeného znalec uviedol, že v čase vzniku zlomeniny ľavého predkolenia došlo k rotácii tela pri zafixovanej ľavej dolnej končatine o podložku, pričom rotácia tela poškodeného smerovala proti smeru hodinových ručičiek, t.j. po ľavej ruke. S prihliadnutím na výpovede obsiahnuté v spise znalec uviedol, že možno konštatovať, že poškodený mohol mať predkolenie fixované rukami obžalovaného. Ľavá dolná končatina poškodeného bola pevne fixovaná k zemi a došlo k rotácii tela okolo takto zafixovanej dolnej končatiny. Uvedené poranenie nevzniklo na základe priameho mechanizmu, t.j. nie na základe vyvolávajúcej sily ako napríklad kopnutia do miesta zlomeniny. Počas nutnej doby imobilizácie ľavého predkolenia t. j. cca 8-10 týždňov mohol byť poškodený obmedzený vo fyzickej aktivite. Poškodený utrpel poranenie ťažkého stupňa s predpokladanou dobou liečenia 12-14 týždňov. Poranenie mohlo vytvoriť predpoklady pre vznik trvalých následkov. K zraneniam obžalovaného znalec uviedol, že ten utrpel pohmoždenie ľavého líca ľahkého stupňa, pohmoždenie malíčka ľahkého stupňa, povrchové odreniny chrbta ľavej ruky, povrchové odreniny kolena vpravo a povrchové odreniny kolena vľavo. K mechanizmu vzniku jednotlivých poranení uviedol, že na oblasť ľavého líca pôsobila tupá sila, ktorou mohol byť úder rukou malej intenzity. Toto poranenie nevzniklo na základe pádu a nárazu do tvrdej podložky. Na oblasť ľavej ruky a oboch kolien obžalovaného pôsobila tengenciálna sila, ktorou mohol byť náraz do tvrdej podložky ako je asfalt, dlažba, kde na základe priameho pôsobenia pôsobiacej sily došlo k vzniku poranení: pohmoždenie malíčka ľahkého stupňa, povrchové odreniny chrbta ľavej ruky, povrchové odreniny kolena vpravo a povrchové odreniny kolena vľavo. Obžalovaný utrpel poranenie ľahkého stupňa s dobou liečenia 6 dní, pričom počas nutnej doby liečenia mohol byť obmedzený vo fyzickej aktivite, hlavne v činnostiach, ktorých výkon je závislý na záťaži dolných končatín.
Zo zápisnice o výsluchu znalca dňa 16.01.2020 vyplýva, že typ zlomeniny, ktorý utrpel poškodený vzniká nepriamym mechanizmom napr. pri bežnom páde, keď sa osoba pošmykne a telo čiastočne rotuje okolo pozdĺžnej osi predkolenia, t.j. nemusí byť zafixované nejakou osobou, prípadne nejakým predmetom. Predpokladá sa, že v čase pádu mal poškodený chodidlo na zemi, predpokladá sa určitý odpor o podložku.
Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu a prečítal na vec vzťahujúce sa listinné dôkazy, okrem iného aj lekárske správy, zápisnicu o ohliadke miesta činu, zápisnicu o prehliadke tela obžalovaného s fotodokumentáciou, záznam o dychovej skúške obžalovaného i poškodeného, zápisnice o výpovedi svedkyne S.. X. D., vyčíslenie škody, taktiež výpis ústrednej evidencie priestupkov, odpis registra trestov. V súlade s § 270 ods. 2 Trestného poriadku boli oboznámené fotodokumentácie na čl. 91 - 94 a na č.l. 96 - 103 súdneho spisu. Taktiež bola podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku oboznámená fotodokumentácia, ktorú súdu predložil splnomocnenec poškodeného, č.l. 235.
Z lekárskych správ oddelenia úrazovej chirurgie Nemocnice A. Leňa Humenné, a.s. vyplýva, že rovnako ako obžalovaný, aj poškodený boli na lekárskom ošetrení. Obidvaja uviedli, že boli napadnutí druhou osobou. U poškodeného bola stanovená diagnóza: trieštivá zlomenina distálnej časti predkolenia vľavo s výrazným posunom s predbežnou dobou liečenia nad 42 dní. U obžalovaného je popisovaný v oblasti líca vľavo mierny opuch a začervenanie, v oblasti prepatelárnej bilat. povrchové odreniny, na dorze ľavej ruky popisované prítomné povrchové odreniny.
Fotodokumentáciou č.l. 96-103 súd oboznámil zadokumentované poškodenie oblečenia obžalovaného a viditeľné zranenia na jeho oboch kolenách, ako následok po incidente u obžalovaného Q. N..
Súčasťou spisu je aj fotodokumentácia na čl. 235, ktorú predložil na hlavnom pojednávaní dňa 18.08.2020 splnomocnenec poškodeného. Podľa tvrdenia splnomocnenca poškodeného boli fotografie vyhotovené bezprostredne po incidente svedkom N. N.. Jednalo sa o 6 ks fotografií, a to 3 ks malého formátu A5 a 3 ks fotografie vo formáte A4.
Obhajca sa k jednotlivým fotkám, že fotografia č. 1 je pohľadom do korby vozidla, pričom z fotografie je možné posúdiť výšku korby motorového vozidla. Na fotografii č. 2 je zrejmá opäť výška korby dodávkového vozidla, z fotografie č. 3 je zrejmá výška korby vozidla, roztrhnutie nohavíc u obžalovaného, a to v oblasti kolena a bundy obžalovaného, pričom sa jedná o vrecko na jeho ľavej strane. Fotografia č. 6 znázorňuje obžalovaného, kde na nohaviciach, ako aj na bunde vidno ich poškodenie. Na rozdiel od obhajcu splnomocnenec poškodeného uvádzal, že na predložených fotkách jednoznačne nevidno poškodenie odevu obžalovaného, a že samotný poškodený pri konfrontácii pred povereným príslušníkom uviedol, že obžalovaný si bundu roztrhol sám. Podľa názoru splnomocnenca došlo k poškodeniu oblečenia samotným obžalovaným.
Počas vykonaných konfrontácií medzi obžalovaným a poškodeným, poškodený uviedol, že obžalovaného pozná, videl ho s dodávkou otočiť sa, ale keď zbadal, že zábranu nedal späť na svoje miesto, chcel sa ho slušne opýtať, prečo ju nedal naspäť. Podľa tvrdenia poškodeného obžalovaný, keď schádzal dole z dodávky, do neho sotil, čo mu poškodený vrátil. Vtedy ho obžalovaný chytil za nohy, hlavou ho tlačil a poškodený následne spadol. Obžalovaný sa postavil a skočil na poškodeného, kedy on zacítil bolesť nohy. Aj keď obžalovanému povedal, že mu zlomil nohu, obžalovaný ho bil ďalej. Prestal až neskôr, zišiel z neho dole. Poškodený popieral, že by nadával obžalovanému. Nadával až vtedy, keď mu obžalovaný zlomil nohu a on bol v šoku. Obžalovaný trval na tom, že poškodený nadával už keď prichádzal k autu, stiahol ho z auta a začal biť. Obžalovaný spadol a poškodený ho stále bil. Potom sa obžalovaný chytil nôh poškodeného, lebo chcel vstať. Nato poškodený spadol na chrbát a obžalovaný spadol na poškodeného. Poškodený mu roztrhol aj bundu.
Súd v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol návrh obhajcu obžalovaného na vykonanie dôkazu prehratím obrazového a zvukového záznamu, ktorý bol odvysielaný TV JOJ ohľadom predmetného skutku. S poukazom na to, že na nahrávke nie je zaznamenaný priebeh skutku, a obsahuje podľa tvrdenia obhajcu vyjadrenie poškodeného po vyliečení, súd mal za to že uvedenú skutočnosť možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi, ktoré postačujú na preukázanie relevantných skutočností pre potreby zákonného rozhodnutia súdu.
Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Súd poukazuje, že zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Trestného poriadku vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná. Odsudzujúci rozsudok môže byť vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného, a v prípade, ak vina obžalovanému nie je preukázaná, musí byť obžalovaný oslobodený spod obžaloby podľa § 285 Trestného poriadku.
Podľa názoru súdu bolo preukázané len to, že poškodený K. L. utrpel dňa 15.04.2019 po incidente s obžalovaným poranenie ťažkého stupňa, a to trieštivú špirálovitú zlomeninu distálnej časti predkolenia vľavo s posunom, pričom jeho obvyklý spôsob života bol závažne ovplyvňovaný minimálne 8 týždňov, t.j. 56 dní, počas nutnej doby imobilizácie ľavého predkolenia. Tento záver vyplynul jednak zo znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo a farmácia, jednak z výpovede poškodeného, ktorý ako jediný vypovedal, že ho obžalovaný fyzicky napadol ako prvý. Taktiež tvrdil, že nakoľko obžalovaný nedal späť zábranu, keď sa otáčal na jeho pozemku autom, šiel sa ho na to opýtať, pričom mu obžalovaný mal začať nadávať, strkol do neho a začal ho boxovať. Po tom, ako obžalovaného stiahol na zem, ten ho chytil za nohy v oblasti píšťaly, na čo on neudržal rovnováhu a spadol na chrbát. Obžalovaný na neho skočil a v tom momente pocítil, akoby mu niečo v nohe prasklo. Záverom uviedol, že nik iný priebeh skutku nevidel.
Na druhej strane v prospech obžalovaného vyznieva výpoveď obžalovaného, zápisnica o prehliadke tela spolu s fotografickým zadokumentovaním objektívnych zranení na tele obžalovaného, ktoré svedčia o tom, že obžalovaný bol poškodeným fyzicky napádaný, čo potvrdzuje aj zadokumentované poškodenie oblečenia obžalovaného nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise. Znalecký posudok, lekárske správy, zápisnice o prehliadke s fotodokumentáciou i výpoveď obžalovaného a svedka S. H., po odstránení rozporov na hlavnom pojednávaní, jednoznačne potvrdili, že zranenia po fyzickom napadnutí vykazoval len obžalovaný Q. N.. Súd poukazuje na to, že tieto zranenia korešpondujú s výpoveďou obžalovaného. Taktiež svedok N. C., ktorý prišiel na miesto v čase, keď bol obžalovaný a poškodený ešte na zemi potvrdil, že obžalovaný mal roztrhanú montérkovú blúzu. Ani jeden z vypočutých svedkov nebol prítomný pri samotnom priebehu skutku, avšak ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil, že by mal poškodený nejaké viditeľné zranenia po útoku (okrem zlomeniny dolnej končatiny) tak, ako boli voľným okom viditeľné u obžalovaného. Lekárske správy ani znalecký posudok či výpovede svedkov taktiež nepopisujú zranenia poškodeného po fyzickom útoku.
V prospech obžalovaného nepriamo vyznievala aj výpoveď svedka K. N., ktorý uviedol, že poškodený má averziu voči obžalovanému, a že ako keby vyčkával na situáciu, kedy môže dôjsť ku konfliktu. Aj zo samotnej výpovede obžalovaného vyplynulo, že aj keď sám nemal s poškodeným konflikt, jeho dcéra mala v minulosti konflikt s manželkou poškodeného.
Výklad ustanovenia § 25 ods. 1 Trestného zákona považuje za nutnú obranu čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený Trestným zákonom. Taký čin by za iných okolností naplnil zákonné znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu vymedzeného v Trestnom zákone. Nevyhnutným predpokladom pre splnenie zákonných podmienok nutnej obrany je teda existencia bezprostrednej hrozby alebo trvania útoku, pričom za nutnú obranu možno považovať len taký útok, ktorý sa uplatní pri priamej hrozbe útoku alebo za útokom, ktorý už začal a stále prebieha. Ak pominie hrozba útoku alebo útok sa ukončí, nutnú obranu voči útočníkovi už nie je možné použiť, v opačnom prípade sa z obrancu stáva útočník. Z uvedeného je teda zrejmé, že nutnú obranu je možné použiť iba po dobu, pokiaľ hrozba útoku alebo útok trvá na záujem chránený Trestným zákonom. Ďalšou podmienkou pre posúdenie inak protiprávneho konania ako nutnú obranu je to, aby obrana nebola zjavne neprimeraná útoku, najmä spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu. Obrana by teda mala byť tak intenzívna, aby útok odvrátila, čo znamená, že by mala zodpovedať intenzite hroziacemu alebo realizovanému útoku, prípadne by mala byť silnejšia ako útok, ale nemala by byť výrazným spôsobom intenzívnejšia. Primeranosť nutnej obrany sa tak posudzuje predovšetkým so zreteľom na použité prostriedky útoku, prihliada sa pritom i na miesto a čas odvracania útoku, ako aj na fyzické a mentálne danosti útočníka a brániaceho sa.
V posudzovanom prípade súd uveril verzii obžalovaného, nakoľko jeho obrana nebola v konaní vyvrátená, obžalovaný vypovedal počas celého konania konštantne a je podporovaná ostatnými vykonanými dôkazmi. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že útočníkom bol poškodený, ktorý prišiel na miesto pod zámienkou neodstránenia zábrany obžalovaným pri otáčaní sa s motorovým vozidlom. V konaní bolo preukázané, že obžalovaný sa snažil zabrániť poškodenému, aby pokračoval v útoku na jeho telesnú integritu. Obžalovaný teda nebol útočníkom, ale osobou, ktorá sa snažila konflikt ukončiť. Agresorom a útočníkom bol poškodený K. L..
Súd dospel k záveru, že priamo hroziaci útok na obžalovaného zo strany poškodeného trval, a to súdiac z priebehu skutku podporeného vykonanými dôkazmi, i agresívneho správania poškodeného po skutku. K splneniu druhej zákonnej podmienky uvedenej vyššie súd uvádza, že zákon pri nutnej obrane nevyžaduje zásadu subsidiarity. Napadnutý subjekt sa môže sám rozhodnúť, či sa bude útoku brániť alebo sa mu vyhne aj iným spôsobom (NS SR sp. zn. 8Tz/169/1995). Neprimeranosť útoku nemôže byť založená na skutočnosti, že napadnutý subjekt sa rozhodne brániť a riziko vyvolané útokom, teda v tomto prípade spôsobenú škodu, musí znášať útočník.
Škoda spôsobená obrancom môže byť väčšia ako škoda hroziaca z útoku. Výrazne hrubý nepomer škody hroziacej z útoku a škody spôsobenej obranou však môže viesť k záveru, že obrana bola vo vzťahu k útoku celkom zjavne neprimeraná. Nevyžaduje sa, aby sa obranca striktne obmedzil len na to, čo je primerané útoku. Zákon dovoľuje, aby obrana bola intenzívnejšia než len primeraná. Zákon totiž hovorí o nutnej obrane, a nie o primeranej obrane. Hranice dovolenej obrany sú veľmi široké, ale istá krajná hranica musí byť vždy. Tá sa však musí určiť podľa konkrétneho prípadu a konkrétnych okolností,
za ktorých k nutnej obrane došlo. Zákonodarca túto požiadavku vyjadril slovami, že obrana nesmie byť „celkom zjavne neprimeraná“
Súd poukazuje na okolnosti skutku, skutočnosť, že bol to práve poškodený, ktorý prišiel za obžalovaným z miesta jeho bydliska na miesto sťahovania z dôvodu, že obžalovaný nedal drevenú zábranu späť na miesto. Na základe výsluchu obžalovaného i poškodeného bolo preukázané, že poškodený obžalovaného stiahol za bundu na zem. Poškodený obžalovaného po celý čas fyzicky napádal. Ako obžalovaný spadol na zem k nohám poškodeného, chytil sa nôh poškodeného v oblasti nad jeho členkami, nakoľko sa chcel postaviť. Rukami sa pridržiaval nôh poškodeného a rukami vyšiel po poškodenom vyššie, pričom následne obaja stratili rovnováhu a spadli na zem. Súd mal preukázané, že poškodený fyzicky útočil na obžalovaného. Útoky obžalovaného na poškodeného preukázané neboli. Podľa výpovedí svedkov, ktorí prišli na miesto bol to práve poškodený, ktorý hlasno vulgárne obžalovanému nadával a snažil sa ho ako keby vyprovokovať. Svedok N. C. potvrdil, že obžalovaný kričal, aby už bol poškodený ticho, akoby chcel konflikt ukončiť.
Čo sa týka fyzických a mentálnych daností útočníka a brániaceho sa, je potrebné poukázať na vek obžalovaného, ktorý mal v čase skutku viac ako 60 rokov. Naproti tomu poškodený mal 43 rokov a je zrejmé, že bol v čase skutku v lepšej fyzickej kondícii ako obžalovaný. Jeden zo svedkov pri výpovedi tiež uviedol, že tesne po incidente obžalovaný bol ako keby viac dobitý, ako keby išiel dostať infarkt.
Vyššie uvedené dôkazy svedčiace v neprospech obžalovaného podľa názoru súdu nie sú dostatočným podkladom pre vyslovenie záveru o jeho vine, keďže ten môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré nepochybne usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vykonané dôkazy však jednoznačnému záveru o vine obžalovaného nenasvedčujú, keďže incident okrem poškodeného a obžalovaného nik nevidel a svedkovia sa k priebehu skutku nevedeli vyjadriť. Skutočnosti zaznamenané v znaleckom posudku znalca samé o sebe sú pre vyslovenie viny obžalovaného nepostačujúce, zvlášť v situácii, keď v prospech obžalovaného vyznievajú výpovede svedkov, ktorí vyšli z domu bezprostredne po incidente. Súd považoval výpoveď svedka N. N. za účelovú a tendenčnú, nakoľko ten sám potvrdil, že je s poškodeným a najmä jeho bratom vo veľmi blízkom kamarátskom vzťahu a na miesto sa dostavil po tom, ako ho o to požiadal brat poškodeného. Z jeho výpovede nevyplynula žiadna relevantná skutočnosť. K fotografiám predložených splnomocnencom poškodeného súd uvádza, že aj keď na uvedených fotografiách nie je jasne zobrazené poškodenie oblečenia, prípadne zranenie obžalovaného, súd disponuje s fotodokumentáciou, ktorá sa nachádza vo vyšetrovacom spise, ktorá jasne uvedené skutočnosti dokazuje a predloženie uvedených fotografií súd považuje za snahu poškodeného a jeho splnomocnenca podsúvať súdu dôkazy, ktoré nenadväzujú na priebeh skutkového deja. Fotodokumentácia nachádzajúca sa vo vyšetrovacom spise je podporená aj svedeckými výpoveďami svedkov (najmä svedka C.), ktorý prišli na miesto skutku bezprostredne po incidente. Na základe uvedeného považoval súd tvrdenie poškodeného, že obžalovaný si mal oblečenie poškodiť sám za nepravdivé a účelové.
Z pohľadu hodnotenia spôsobu obrany, ktorej spôsob zodpovedal útoku, ako aj okolností, za ktorých k obrane došlo, je nutné vyvodiť len jeden logický záver a to, že sa obžalovaný bránil v čase trvajúceho útoku na jeho fyzickú integritu primeraným spôsobom. Výsledky vykonaného dokazovania teda odôvodňovali postup podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku.
S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie má súd za to, že v tomto štádiu trestného konania a na podklade doposiaľ vykonaných dôkazov, že výsledky dokazovania jednoznačne nepreukázali trestnoprávnu zodpovednosť konania obžalovaného Q. N. tak, ako mu to bolo kladené obžalobou za vinu. Súd nemôže na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo, teda bez rozumných a dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok kladený obžalovanému za vinu, je trestným činom. Existencia rozporov medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu. Súd je toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech). Táto prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu
veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu. Zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Nie je totiž povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre spoločnosť, je trestným činom a že práve obžalovaný je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.
Poškodená Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. si riadne uplatnila nárok na náhradu škody. Žiadala nahradiť spôsobenú škodu vo výške 3369,94 eura. Poškodený K. L. žiadal, aby súd uložil páchateľovi povinnosť uhradiť spôsobenú škodu v sume 3434,40 eura.
Súd vzhľadom na oslobodenie obžalovaného spod podanej obžaloby, poškodených v zmysle § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces, keďže v prípade vyhlásenia oslobodzujúceho rozsudku nie je ani iný postup vo vzťahu k poškodeným možný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného poriadku).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného(§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307ods. 1 písm. b) Trestného poriadku) a to len vo svoj prospech (§308 ods. 2 Trestného poriadku),
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku), pokiaľ obžalovaný výslovne nevyhlási, že nesúhlasí s podaním odvolania vo svoj prospech týmito osobami,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného poriadku).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.