Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-66-2025.pdf
PDF · 97.77 KB
Case nature
Subarea
9Co/66/2025
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej vo veci navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, XXX XX D., proti odporkyni E. F., nar. X.X.XXXX, bytom A. XX, XXX XX D., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 24.2.2025 č.k. 59C/3/2025-82
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e uznesenie.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni ako vlastníčke bytu č. XX G. X. H. I. J. K. L. XXX G. A. XX M. D. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a priľahlom pozemku všetko zapísané na LV XXXXX, katastrálne územie B., obec D. – N., aby jej súd uložil povinnosť pripojiť byt k elektrickej a plynovej distribučnej sústave, povinnosť odoslať na adresu pobytu navrhovateľky alebo do elektronickej pošty O. fotokópiu dokumentov o znovupripojení a platobných údajoch o preddavkových platbách na úhradu elektrickej energie a plynu, povinnosť zdržať sa výkonu vlastníckeho práva a strpieť užívanie bytu navrhovateľkou do právoplatného skončenia vo veci samej, strpieť demontáž vchodových dverí a zárubne a inštaláciu náhradných vchodových dverí a zárubne s tým, že navrhovateľka získava oprávnenie užívať túto nehnuteľnosť spoločne s O. K., ktorý je užívateľom predmetného bytu, ktorí môžu podať proti odporkyni a ďalším menovaným odporcom (predošlí vlastníci nehnuteľnosti E. D. a N. D.) žalobu o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti pre podozrenie z porušenia dobrých mravov.
2. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení navrhovateľky, že byt je obývaný jej druhom K. O. od septembra 2011, ona ho užíva od roku 2015, pričom ide o nájom bytu založený ústnou zmluvou s predošlými vlastníkmi bytu, ktorí bez oznámenia ukončili odber elektriny a plynu k bytu vo februári 2023, a v mesiaci august 2023 došlo k pokusu o neoprávnené vniknutie do bytu, čo bolo hlásené aj orgánom H. N. D. – N.. Zdôraznila, že na adrese svojho trvalého pobytu sa nezdržiava, netvorí domácnosť s rodičom, vo vlastníctve ktorého je byt na adrese jej trvalého pobytu, sporná nehnuteľnosť vo vzťahu ku ktorej sa ochrany domáha je jej jediným obydlím, jej fyzická prítomnosť v byte bola aj rozhodujúcim faktorom, aby sa podarilo ustáť pokusy splnomocnenca odporkyne p. H., ktorý sa pokúsil obsadiť priestory bytu cudzími osobami. Tvrdila, že K. O. uzatvoril zmluvu o nájme v ústnej forme ešte v roku 2011 s pôvodným prenajímateľom, ktorá dohoda bola rešpektovaná aj dedičmi prenajímateľa po jeho úmrtí v roku 2013, so súhlasom jej druha O. P. bola uzavretá zmluva aj medzi ňou a predošlými vlastníkmi, ktorí prejavili vôľu zvýšiť odplatu za nájom bytu, čo bolo aj príčinou sporu od septembra 2022. Svoje právne postavenie ako nájomníčky považovala za nesporné lebo nebola napadnutá platnosť nájomnej zmluvy, hradila nájomné a služby spojené s užívaním bytu. Pokiaľ aj v konaní Mestského súdu Košice 15C/22/2023 vedeného
zo strany odporkyne E. F. proti žalovanému K. O. o vypratanie bytu súd rozsudkom z 9.4.2024 návrhu vyhovel a uložil mu povinnosť byt vypratať z dôvodu zániku nájmu bytu, nepovažovala toto rozhodnutie za vecne správne, čo malo potvrdzovať ňou pripojené vyjadrenie S. Eštoka do konania 15C/22/2023, ako aj emailová a sms komunikácia K. O. adresovaná p. H., ktorého označovala za splnomocnenca odporkyne.
3. Súd prvej inštancie po citácii ustanovení upravujúcich predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 324, § 325, § 326, § 328, § 329 Civilného sporového poriadku (CSP) vymedzil právnou teóriou a praxou definované kritéria vyžadované pre úspešné uplatnenie práva v konaní o neodkladnom opatrení, keď základným predpokladom prípustnosti je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a následne tiež nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Zvýraznil, že osvedčenie danosti práva znamená nielen osvedčenie toho čo sa udialo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať existenciu práva, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Len osamotený odkaz na budúce riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez ďalšej argumentácie nie je naplnením základného predpokladu osvedčenia práva. Súd konštatoval, že vychádzajúc z podaní navrhovateľky táto sa vo veci samej mieni domáhať určenia vlastníckeho práva k bytu z dôvodu porušenia dobrých mravov, v súvislosti s ktorým predpokladaným konaním žiada, aby jej bolo umožnené byt riadne užívať. Mal zistené, že odporkyňa ako vlastníčka bytu podala žalobu o vypratanie bytu proti K. O. ako nájomcovi, ktorému nájom bytu zanikol, a ktoré žalobe vyhovujúce rozhodnutie z 9.4.2024 nie je právoplatne ukončené. Vychádzajúc zo vyššie uvedených skutkových zistení vyplývajúcich z tvrdení navrhovateľky a predložených listín súd uzavrel, že neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali prijať záver o pravdepodobnosti existencie práva navrhovateľky k nehnuteľnosti titulom vlastníckeho či nájomného práva. Fakt, že sa podieľala na niektorých úhradách spojených s užívaním bytu, keď doložila doklady o úhrade platieb za mesiace január, február 2023, december 2022 nepreukazuje existenciu právneho vzťahu navrhovateľky k bytu, neosvedčuje, že by sa dohodla s pôvodnými vlastníkmi na podstatných náležitostiach zmluvy o nájme a to nájomnom a úhradách spojených s užívaním, keď právo užívania jej mohlo svedčiť titulom partnerského vzťahu so K. O., ku ktorého vyprataniu vlastníčka bytu pristúpila. Pretože navrhovateľka neosvedčila základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno jej poskytnúť dočasnú ochranu a to ani s prihliadnutím na fakt, že byt predstavuje jej obydlie a úprava práv a povinnosti, ktorých sa vo vzťahu k vlastníčke bytu domáha majú zabezpečiť jeho riadne užívanie. Pre nesplnenie podmienok vyžadovaných zákonom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie o neodkladnom opatrení končilo, rozhodol tiež o náhrade trov v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva, lebo navrhovateľke ako neúspešnej strane sporu náhrada trov nepatrí a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
4. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie z dôvodov vymedzených § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, že súd vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a jeho rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil resp. zmenil a nariadil ňou navrhované neodkladné opatrenie. Navrhovateľka uviedla, že jej zámerom vo veci samej je domáhať sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy, na podklade ktorej sa vlastníčkou nehnuteľnosti stala odporkyňa, z dôvodu, že boli porušené zásady dobrých mravov pri tomto právnom úkone a má záujem, aby sa vlastníkmi nehnuteľnosti stali opätovne pôvodní vlastníci. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu, že neosvedčila svoj nárok poukázala na svoje vyjadrenia v článku IV. svojho návrhu, v ktorom zdôrazňuje, že dlhodobo v byte býva a pre účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, v ktorom súd dôkazy nevykonáva je základom skutkového stavu pri vyhodnotení týchto jej tvrdení potrebné vychádzať z obsahu jej návrhu a pripojených listín, keď pôvodný vlastník bytu rodinne blízky K. O., prenechal mu tento byt do užívania na dobu neurčitú s očakávaním, že po jeho smrti prejde byt ako súčasť dedičstva na rodiča navrhovateľa, no dedičské konanie určilo inú vlastnícku variantu pozostalosti. K. O. prejavil záujem byt odkúpiť, a neskôr vznikla aj paralelná zmluva o nájme medzi predošlými vlastníkmi a ňou ako nájomkyňou so súhlasom p. O.. Zastávala názor, že jej právne postavenie ako nájomníčky je nesporné, lebo žiadna strana nikdy nenapadla platnosť uvedenej nájomnej zmluvy, a ona dlhé roky vykonávala platobné operácie na úhradu nájomného a služieb. Odporkyňa nemôže požívať žiadne právo vstupovať do nehnuteľnosti bez súhlasu navrhovateľky, a nepatrí jej právo zasahovať do súkromia odpájaním prívodu energie. Zdôraznila, že účelom neodkladného opatrenia je dočasne regulovať porušenie práv v právnych vzťahoch proti sebe stojacich strán, ktoré sa javí súdu ako pravdepodobné, nie sa extenzívne snažiť hľadať prekážky k úprave pomerov v neprospech strany, ktorá zjavne sama znáša celú ťarchu
existujúcich nepriaznivých pomerov. Odporkyni nehrozí pri vyhovení návrhu navrhovateľky žiadna ujma a svojim zamietavým rozhodnutím súd len prispel k prehlbovaniu škodlivých hmotných vplyvov na existenciu navrhovateľky.
5. V súlade s § 329 ods. 1 veta druhá CSP odvolací súd doručil odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia spolu s návrhom odporkyni. Odporkyňa ostala v odvolacom konaní nečinná.
6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a procesnej prípustnosti podaného opravného prostriedku subjektom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zhode s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP dospejúc k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkové zistenia vyplývajúce z dôkazov predložených navrhovateľkou, ktoré zistenia podriadil pod zodpovedajúce právne normy, ktoré správne interpretoval pri posudzovaní podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci neboli naplnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia pre absenciu osvedčenia práva navrhovateľky, ktorého ochrany sa domáha požadovanou neodkladnou úpravou právnych pomerov.
8. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní sú upravené v § 324 až § 326 CSP, ktoré správne použil v danej veci aj súd prvej inštancie. Podľa § 324 ods. 1 a ods. 3 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením, bez ohľadu na to, či je nariadené pred začatím konania, v jeho priebehu alebo po jeho skončení sa upravujú pomery strán, pokiaľ je to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom zodpovedá požiadavka osobitných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom podľa zákonného vymedzenia musí navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto v návrhu musí navrhovateľ opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákonná požiadavka hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania chráneného nároku oproti potrebe (len) osvedčenia ostatných právne významných skutočností vychádza z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie ako potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenie exekúcie. Z toho je možné vyvodiť, že súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia navrhovateľa, predloženie dostupných listinných dôkazov a elementárnu právnu argumentáciu, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Alebo inak povedané, hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s 1540, str. 1108). Procesný inštitút neodkladného opatrenia zároveň umožňuje operatívne upraviť pomery strán za predpokladu, že takýto zásah sa javí byť ako nevyhnutný, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré poukazujú na naliehavosť a nutnosť takéhoto zásahu.
10. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že účelom neodkladného opatrenia, ktorým sa upravujú pomery do času skončenia konania vo veci samej, je umožniť ohrozenému subjektu, aby mohol spor začať, alebo v už začatom konaní nerušene uplatňovať svoj nárok bez toho, aby sa obával, že a) zdĺhavosť súdneho konania alebo zmeny v právnom stave znemožnia iný, než akademický alebo nútene nerealizovateľný výsledok sporu , alebo b) zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo inej ujmy alebo zhoršovanie právnej pozície strany do tej miery, že sa mu ešte oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu alebo c) vylúčiť vznik nenávratného stavu, prípadne nenapraviteľnej alebo ťažko napraviteľnej ujmy (J., Mazák, Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, IURA EDITION, spol. s r.o., 1997, str. 87).
11. Súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky navrhovateľkou tvrdené a preukazované skutočnosti, ktoré mali bezprostredný dopad na existenciu dôvodov osvedčujúcich existenciu práv i naliehavú potrebu na úprave právnych pomerov sporových strán, keď dospel k správnemu záveru, že nie sú dané zákonom predvídané podmienky pre vyhovenie jej návrhu.
12. Základným predpokladom úspešného uplatnenia práv v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo osvedčenie existencie práva k nehnuteľnosti. Navrhovateľka svoje právo k nehnuteľnosti odvodzovala od skutočnosti, že dlhodobo od r. 2015 užíva nehnuteľnosť, uvádzajúc, že sa tak deje na základe ústnej nájomnej zmluvy s predošlými vlastníkmi nehnuteľnosti. Súčasne z jej vyjadrení vyplýva, že má záujem, aby vlastníkom sporného bytu nebola odporkyňa, ale predchádzajúci vlastníci bytu. Podľa navrhovateľkou predloženej kúpnej zmluvy z 8.3.2023, na základe ktorej sa nadobúdateľkou sporného bytu č. XX G. A. XX M. D. stala odporkyňa, predávajúcimi tj predchádzajúcimi vlastníkmi bytu boli E. D. a N. D. . V článku 7. kúpnej zmluvy predávajúci prehlásili, že okrem tiarch citovaných v bodoch 2,3 článku zmluvy, je na nehnuteľnostiach tiež uzavretá nájomná zmluva v ústnej forme s nájomcom K. O. trvale bytom K. XX K. s adresou na doručovanie A. XX, s ktorým bola táto nájomná zmluva ukončená písomnou výpoveďou podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, doručenou nájomcovi 30.12.2022, lebo nájomca hrubo porušoval svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. Z pripojeného rozsudku Mestského súdu Košice vo veci 15C/22/2023 zo dňa 9.4.2024 žalobkyne E. F. proti K. O. o vypratanie sporného bytu č. XX G. A. XX M. D. vyplýva, že súd uložil žalovanému K. O. povinnosť vypratať sporný byt, lebo mal preukázané, že žalovaný byt užíva bez právneho dôvodu, nakoľko mu bola účinne doručená výpoveď z nájmu pre neplnenie povinnosti nájomníka, nedošlo k predĺženiu výpovednej doby z objektívnych dôvodov, keďže žalovaný nepreukázal, aby bol v hmotnej núdzi. Po uplynutí výpovednej lehoty k 31.3.2023 žalovaný neplatí žiadne úhrady spojené s užívaním bytu. Uvedené rozhodnutie nie je právoplatné. Z vyjadrení K. O. do konania sp. zn. 15C/22/2023, ktoré navrhovateľka predložila aj do tohto sporu o nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že K. O. nesúhlasí s vypratím bytu, pretože má záujem nadobudnúť byt do vlastníctva, dôvodiac, že právny úkon, na základe ktorého E. F. nadobudla vlastníctvo je neplatný, lebo bol realizovaný porušovaním dobrých mravov, potvrdzuje, že byt je obývaný aj jeho družkou A. B.. Tvrdenia navrhovateľky ani listiny ňou predložené, neosvedčujú existenciu žiadnych takých skutočností, z ktorých by bolo možné usúdiť, že navrhovateľke svedčí nájomné alebo vlastnícke právo k bytu, nie sú osvedčené žiadne racionálne dôvody, pre ktoré by bolo možné uvažovať o neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi E. D. a N. D. ako predávajúcimi a odporkyňou E. F. ako kupujúcou. Pôvodní vlastníci bytu v kúpnej zmluve nepotvrdzujú existenciu nájomného vzťahu s navrhovateľkou, ale iba existenciu nájomného práva K. O., od ktorého si titulom partnerského – družobného pomeru odvodzovala právo užívania bytu tiež navrhovateľka, čomu nasvedčuje aj vyjadrenie S. Eštoka potvrdzujúce družobný pomer s navrhovateľkou A. B.. V situácii, ak v konaní o vypratanie nájomcu K. O. súd vyhovel žalobe majúc za preukázanú existenciu platnej výpovede z nájmu bytu pre neuhrádzanie nákladov spojených s užívaním bytu a nájomného, nie je osvedčená existencia práva navrhovateľky na užívanie bytu a ani dôvody osvedčujúce existenciu naliehavej potreby úpravy právnych pomerov. Odvolateľka nespochybňuje, že neboli plnené povinnosti nájomcu súvisiace s poskytovaním riadnej odplaty za užívanie bytu titulom nájmu a došlo jeho zániku nájmu výpoveďou k 31.3.2023 po uplynutí 3-mesačnej výpovednej lehoty výpoveďou, keď ďalšie zotrvávanie nájomcu na nehnuteľnosti za takých okolností predstavuje neoprávnené užívanie nehnuteľnosti. Žiada sa tiež poznamenať, že prípadný nárok tvrdený a preukazovaný v konaní vo veci samej môže odôvodňovať potrebu súdnej ochrany, čo si však nemožno zamieňať s potrebou neodkladnej úpravy právnych pomerov. Navrhovateľka neosvedčila existenciu skutočností zakladajúcich jej právo k nehnuteľnosti, ani pravdepodobnosť jej úspechu v konaní o určenie vlastníctva, či neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy, na základe ktorej odporkyňa nadobudla vlastníctvo k nehnuteľnosti. Zohľadňujúc uvedené odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej
inštancie, že neboli splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na neodkladnú úpravu právnych pomerov a v tomto smere nie je možné vytknúť prvoinštančnému súdu žiadne pochybenia, ktoré by zakladali opodstatnenosť niektorého z uplatnených odvolacích dôvodov. Výrok rozhodnutia súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, včítane zákonu zodpovedajúceho výroku o náhrade trov konania bol preto ako vecne správny potvrdený podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Pretože prejednávané neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, ktorým sa konanie končí (nenadväzuje naň žiadne ďalšie konanie), odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Navrhovateľke ako neúspešnej strane sporu nepatrí právo na náhradu trov, protistrane žiadne trovy, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodnúť nevznikli, z ktorých dôvodov odvolací súd vyslovil, že žiadnej strane sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
14. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).