Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_B1-10C-15-2019.pdf
PDF · 72.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B1-10C/15/2019
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcov: v prvom rade: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E., v druhom rade: F. G. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, E., obaja právne zastúpení Nosko & Partners s. r. o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava proti žalovanej: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 854 140, o zaplatenie 151.571,72 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie zastavuje. II. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcom v prvom a druhom rade nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 26.03.2019 sa pôvodný žalobca v prvom rade: neb. G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Bratislava - Dúbravka, zomr. dňa 17.09.2020, a pôvodná žalobkyňa v druhom rade: neb. G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Bratislava - Dúbravka, zomr. dňa 02.09.2020, od žalovanej domáhali zaplatenia sumy 151.571,72 Eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. 1.1. Pôvodní žalobcovia žalobu odôvodnili na skutkovom základe, že dňa 10.03.2017 vo forme notárskej zápisnice č. N 219/2017, Nz 7996/2017, NCRIs 8139/2017 uzatvorili v postavení predávajúcich kúpnu zmluvu s B. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, E., v postavení kupujúceho. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva z pôvodných žalobcov ako kupujúcich na predávajúceho B. B. B. k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, v katastr. úz. J., obec: BA – m. č. Dúbravka, okres E. F., a k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX v katastr. úz. J., obec: BA – m. č. Dúbravka, okres E. F.. Z kúpnej ceny boli uhradené v prospech žalovanej platby v celkovej výške 151.571,72 Eur za účelom splnenia pohľadávky žalovanej voči p. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, E.. Platby boli poukázané na účet žalovanej bez súhlasu a vedomia dlžníka. Pôvodní žalobcovia ďalej viedli, že nejde o oprávnené plnenie dlhu, ale o bezdôvodné obohatenie žalovanej na úkor pôvodných žalobcov. 1.2. Uznesením č. k. 10C/15/2019-193 zo dňa 27.01.2022 súd rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi po pôvodnom žalobcovi v prvom rade: G. B., nar. XX.XX.XXXX, B1-10C/15/2019 2
naposledy bytom Bratislava - Dúbravka, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX a po pôvodnej žalobkyni v druhom rade: G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Bratislava - Dúbravka, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, a to s A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/X, E. a s F. G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, E. (synmi pôvodných žalobcov). 2. Pred začatím prvého pojednávania vo veci a predbežným prejednaním sporu žalobcovia v prvom a druhom rade podaním doručeným súdu dňa 27.05.2025 vzali žalobu v celom rozsahu späť a žiadali, aby súd konanie zastavil. 3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 4. Žaloba bola žalobcami v prvom a druhom rade vzatá späť v celom rozsahu pred predbežným prejednaním sporu a pred otvorením pojednávania vo veci samej, a teda súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby nebol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku potrebný. Súd s poukazom na § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku konanie zastavil. 5. Podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Podľa čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. B1-10C/15/2019 3
Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 6. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného výsledku. Tam kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany sporu a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon žalobcov voči súdu, ktorým prejavujú vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo vzťahu k žalobcom nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcov viedli k takémuto dispozitívnemu úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaná má vážne dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby v dôsledku ktorého, v prípade zastavenia konania, by mohla utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátená na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. 7. Súd o trovách konania v prejednávanej veci rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku a vyslovil, že žalovanej vo vzťahu k žalobcom v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva. V prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené, pretože žalobcovia v prvom a druhom rade zobrali žalobu späť, a to bez udania dôvodu. Z procesného hľadiska to boli preto žalobcovia v prvom a druhom rade, ktorí zavinili, že konanie muselo byť zastavené, a preto by boli i povinní zaplatiť žalovanej náhradu trov konania. Súd však vzhľadom na to, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, rozhodol tak, ako je uvedené v poradí v druhom výroku tohto uznesenia a žalovanej vo vzťahu k žalobcom v prvom a druhom rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Mestskom súde Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, B1-10C/15/2019 4
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.