Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-36-2018.pdf
PDF · 147.31 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/36/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobkyne: Y. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. XX. augusta 6, XXX XX T., právne zastúpená: Y..C.. Y. A., T.., advokát so sídlom S. bašta 7, XXX XX W. A., K.: XXX XXX XX, proti žalovanému: T., s.r.o., so sídlom T. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, právne zastúpený: R.. V. Q., advokátka, Y. X/A, XXX XX F., o zaplatenie 2.704,26 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1.121,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.121,69 eur od 22.3.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni a to v rozsahu 18 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 23.03.2018, ktorá bola súdu doručená dňa 23.3.2018 / č.l. 45/, sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.704,26 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania a to titulom bezdôvodného obohatenia. Tvrdila, že žalovanému plnila sumu 3.034,44 eur a to na základe úverovej zmluvy zo dňa 23.5.2006, úver z ktorej považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úver jej bol poskytnutý vo výške 10.000,- Sk / 331,94 eur/. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 14Er/800/2007 súd zistil, že práve v uvedenom exekučnom konaní bola vymáhaná a vymožená suma, ktorá je predmetom tohto sporového konania. Vo vyššie uvedenom exekučnom konaní žalovaný vystupoval v pozícii oprávneného a žalobkyňa ako povinná. Predmetné exekučné konanie zastavil tunajší súd uznesením č.k. 14Er/800/2007-56 zo dňa 9.3.2018. Toto uznesenie bolo napadnuté opravným prostriedkom, o ktorom rozhodol Krajský súd Nitra tak, že potvrdil uznesenie tunajšieho súdu č.k. 14Er/800/2007-56 zo dňa 9.3.2018, ktorým bola vyššie uvedená exekúcia zastavená. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a preto aj podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v predmetnej exekučnej veci správne vyhodnotil dokazovanie a urobil správny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť. Odvolací súd poukázal na to, že napriek vydanému povereniu na vykonanie exekúcie bolo povinnosťou exekučného súdu počas celého exekučného konania dbať na to, aby exekúcia bola vykonávaná v súlade so zákonom. V uvedenej exekúcii, ktorá bola zastavená pre neexistenciu relevantného exekučného titulu však do jej zastavenia súdom došlo k čiastočnému vymoženiu v exekúcii uplatnenej pohľadávky. Ako bol uvedené, žalobkyňa sa domáhala v tomto sporovom konaní 5C voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia. Tvrdila, že zmluva , titulom ktorej mala žalovanému vzniknúť pohľadávka vymáhaná vo vyššie uvedenej exekúcii, je pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva však neobsahuje zákonné náležitosti, preto je nutné úver na základe nej poskytnutý považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Preto mal žalovaný, ako veriteľ z úverového vzťahu právo na vrátenie len tej sumy, ktorú žalobkyni ako dlžníčke požičal, t.j. na vrátenie sumy 331,94 eur/ podľa zmluvy bol úver poskytnutý vo výške 10.000,- Sk/. Žalobkyňa tiež tvrdila, že úver 331,94 eur už žalovanému celý vrátila, že mu dokonca zaplatila oveľa viac. V rámci aj dobrovoľných úhrad , ale aj v rámci vyššie uvedenej exekúcie mu zaplatila spolu sumu 3.088,88 eur. Žalobkyňa plne akceptovala, že časť tejto sumy vo výške 331,94 žalovaný prijal oprávnene - táto suma predstavuje ním poskytnutú istinu úveru. A sumou 52,68 eur žalobkyňa vyčíslila úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne, za omeškanie jej čiastkových úhrad. A aj túto sumu ako svoj záväzok voči žalovanému akceptovala. Preto mala zato, že rozdiel medzi celkovou, ňou uhradenou sumou 3.088,88 eur a medzi súčtom istiny úveru a úroku z omeškania spolu v sume 384,62 eur/ 331,94 eur + 52,68 eur/ , že tento rozdiel v sume 2.704,26 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. A toto bezdôvodné obohatenie žiadala v tomto sporovom konaní priznať a to aj s príslušenstvom pohľadávky, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.704,26 eur od 19.3.2018 do zaplatenia. Žalovaný, tento nárok žalobkyne v plnom rozsahu spochybnil a súčasne vzniesol voči nemu námietku premlčania. Na základe vykonaného dokazovania rozhodol dňa 17.10.2019 tunajší súd v poradí prvým rozsudok sp.zn. 5Csp/36/2018-249 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.831,53 eur s príslušenstvom a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa / spotrebiteľka/, ako dlžníčka uzatvorila so žalovaným ako veriteľom / nebankovým subjektom/ zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 10.000,- Sk / 331,94 eur/ a to za poplatok vo výške 9.580,-Sk. Súd vzhľadom na charakter zmluvných strán, s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, posudzujúc uvedenú zmluvu aj podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavreli strany sporu, neobsahovala zákonom požadované náležitosti. V zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov / § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch/, preto už len z uvedeného dôvodu bolo podľa § 4 ods. 3 cit. zákona potrebné úver poskytnutý na základe takejto zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a s poukazom na to že spotrebiteľský úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, mal žalovaný ako veriteľ podľa tejto zmluvy voči žalovanej ako dlžníčke nárok na vrátenie len toho, čo žalobkyni ako úver poskytol, t.j. len na vrátenie sumy 331,94 eur / pôvodne 10.000,- Sk/. Súd zistil, že žalobkyňa do podania návrhu na vykonanie exekúcie uhradila žalovanému sumu 54,44 eur a to dňa 15.6.2006. Následne v priebehu exekúcie, ktorá začala podaním návrhu žalovaného na vykonanie exekúcie, súdny exekútor vymohol od žalobkyne sumu 3.034,44 eur. Podľa správy exekútora / č.l. 234 v spise/, časť vymoženej sumy vo výške 2.161,71 eur bola vyplatená, poukázaná žalovanému ako oprávnenému a časť vo výške 872,73 eur bola použitá na trovy exekúcie. T.j. z vyššie uvedených prostriedkov žalovaný doposiaľ od žalobkyne obdržal sumu 2.216,15 eur / 2.161,71 eur + 54,44 eur/. Keďže bola žalobkyňa povinná vrátiť žalovanému len sumu 331,94 eur a ako sama tvrdí aj úroky z omeškania vo výške 52,68 eur / ktorých výpočet žalovaný nerozporoval/, t.j. záväzok žalobkyne voči žalovanému bol v sume 384,62 eur. Rozdiel medzi sumou 2.216,15 eur / suma vyplatená v rámci exekúcie aj pred ňou žalovanému / a medzi sumou 384,62 eur / skutočným záväzkom žalobkyne voči žalovanému/ predstavuje sumu 1.831,53 eur. Súd mal zato, že túto sumu prijal žalovaný od žalobkyne, z jej majetku bez právneho dôvodu, keďže úver bol vyhodnotený ako bezúročný a bez poplatkov a aj samotná exekúcie bola vedená neoprávnene , bez relevantného exekučného titulu. Všetko čo nadobudol žalovaný z finančných prostriedkov žalobkyne nad rámec sumy 384,62 eur predstavuje plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o ktoré sa žalovaný obohatil a ktoré bol podľa súdu prvej inštancie žalovaný povinný v zmysle 451 ods. 2 a §456 Občianskeho zákonníka žalobkyni vrátiť. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v sume 1.831,53 eur. Exekúcia začala na podnet žalovaného ako oprávneného a žalobkyňa napriek tomu, že dala návrh na jej odklad a zastavenie, nemohla reálne ovplyvniť tú skutočnosť, že exekútor od nej vyššie uvedenú sumu vymohol. Keďže súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, kým exekúcia nebola zastavená, exekútor exekúciu vykonával. Súd prvej inštancie mal pri prvom rozhodovaní za to, že až nadobudnutím právoplatnosti uznesenia, ktorým došlo k zastaveniu exekúcie, zanikol právny dôvod na vymáhanie pohľadávky súdnym exekútorom. So žalovaným vznesenou námietkou premlčania sa preto v tom čase vysporiadal tak, že o tom, že sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil , sa žalobkyňa najskôr dozvedela až vtedy, keď bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia sa zastavuje, t.j. že až vtedy jej začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 107. A právoplatnosťou zastavujúceho uznesenia v rámci exekúcie, t.j. dňom 11.4.2019 došlo k začatiu plynutia aj 3 objektívnej premlčacej lehoty, nakoľko až vtedy sa ujasnilo, že to čo nadobudol žalovaný od žalobkyne v rámci exekúcie, nadobudol neoprávnene, keďže do tohto času bola vedená exekúcia
na základe poverenia vydaného súdom. Preto mal súd prvej inštancie v tom čase za to, že k uplynutie premlčacej lehoty , či už objektívnej, alebo subjektívnej, ku dňu začatia súdneho konania nedošlo a žalovanej priznal časť žalovanej sumy 1.8131,53 eur s k tomu prislúchajúcim príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie sumy 872,73 eur s prísl. súd prvej inštancie v prvom rozhodnutí žalobu zamietol. Zistil síce, že aj táto suma bola vymožená od žalobkyne, ale túto sumu súdny exekútor žalovanému nepoukázal, ale túto sumu použil na úhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie mal teda za to, že o túto časť žalovanej sumy sa žalovaný neobohatil a preto nebolo možné túto časť žalovanej sumy žalobkyni priznať voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia. A túto časť pohľadávky nebolo možné žalobkyni priznať ani titulom náhrady škody / § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka/. Súd totiž nemal preukázané, že táto časť pohľadávky predstavuje škodu, za ktorej vznik zodpovedal žalovaný. Voči vyššie uvedenému, v poradí prvému rozsudku tunajšieho súdu podali odvolanie obe strany sporu.
2. Žalobkyňa odvolaním napadla jeho II. a III. výrok. Tvrdila, že jej súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Okrem iného za nesprávny postup súdu prvej inštancie označil to, že tento napriek jej návrhu a tiež napriek tomu , že boli splnené podmienky, nerozhodol na pojednávaní dňa 17.10.2019 rozsudkom pre zmeškanie žalovanej. Čo sa týka veci samej žalobkyňa v odvolaní poukázala na to, že súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že žalovaný mal nárok na vrátenie len toho, čo žalobkyni ako úver poskytol / úver 331,94 eura / + žalobkyňou vyčísleného úroku z omeškania 52,68 eura (ktorý žalovaný nenamietal), teda celkom na vrátenie sumy 384,62 eura. Všetko ostatné, čo nadobudol žalovaný z finančných prostriedkov žalobkyne nad rámec sumy 384,62 eura predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, o ktoré sa žalovaný obohatil a ktoré bol teda žalovaný povinný v zmysle § 451 ods. 2 a § 456 Občianskeho zákonníka žalobkyni vrátiť. Žalobkyňa súčasne poukázala na to, že súd prvej inštancie vo zvyšku, t.j. o zaplatenie 872,73 eura žalobu zamietol s odôvodnením, že nejde o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Pritom v odôvodnení zároveň súd konštatoval, že exekúcia začala na podnet žalovaného ako oprávneného a žalobkyňa nemohla reálne ovplyvniť skutočnosť, že exekútor od nej finančné prostriedky vymohol. Podľa žalobkyne teda nebolo sporné, že v priebehu exekúcie exekútor vymohol celkom sumu 3.034,44 eura. Napriek tomu v časti istiny vo výške 872,73 eura bola žaloba zamietnutá. Žalobkyňa mala zato, že v tejto časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu záveru. Žalobkyňa až v rámci odvolania podrobnejšie zdôvodnila svoj nárok na náhradu škody. Poukázala pri tom na správanie sa žalovaného, ktorý podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nulitného rozhodnutia, ktoré nikdy nebolo spôsobilým exekučným titulom a následne celé roky v rámci exekúcie vymáhal od žalobkyne finančné prostriedky, aj po podaní návrhu žalobkyne 20.05.2016 na zastavenie exekúcie, pričom súčasne uznal, že ide o úver bez úrokov a bez poplatkov a istinu mal dávno uhradenú, z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov v iných exekučných konaniach, kde vystupoval žalovaný ako oprávnený mu pritom muselo byť známe, že exekúciu proti žalobkyni vedie neoprávnene - protiprávne. A napriek tomu žalovaný nedal návrh na jej zastavenie. Takéto konania žalovaného sa podľa žalobkyne dá označiť ako zneužitie práva a ako také nemá nárok na súdnu ochranu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, resp. ho obchádzal (§ 39 OZ) a to tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nulitného rozhodnutia, pričom vedel, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať a následne v exekúcii pokračoval aj potom, ako ju na jeho protiprávne konania žalobkyňa upozornila. Uvedené konanie napĺňa podľa žalobkyne znaky protiprávneho úkonu, pričom v príčinnej súvislosti s uvedeným konaním vznikla žalobkyni majetková ujma tým, že časť finančných prostriedkov vymožených od nej exekútorom bolo použitých exekútorom na úhradu trov exekúcie, ktorá ale bola vedená nezákonne. Uvedeným došlo k zmenšeniu majetku žalobkyne. Žalobkyňa teda mala za to, že jej vznikol nárok na celú žalovanú sumu , t.j. aj na zaplatenie tej časti žalovanej sumy, kde bola žaloba zamietnutá. Preto žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmenil tak, že aj v tejto časti žalobe vyhovie a vo výroku o trovách aby ho zmenil tak, že žalobkyni prizná nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému.
3. Žalovaný napadol odvolaním I., vyhovujúci výrok rozsudku tunajšieho súdu. Žalovaný namietal aplikáciu Občianskeho zákonníka a posúdenie vzťahu strán sporu ako spotrebiteľského. Tvrdil, že si strany sporu dohodli, aké právo budú aplikovať na daný právny vzťah a že úverová zmluva bola uzavretá
podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný namietal bezdôvodné obohatenie, jeho vznik a premlčanie. Žalovaný nesúhlasil s dôvodmi žalobkyne o jeho úmyselnom konaní, opierajúce sa o zaužívanú prax pri uzatváraní zmlúv. Tvrdil, že úverovú zmluvu uzavreli podľa Obchodného zákonníka, mal právo na vyplatenie úrokov, pretože peniaze poskytoval z vlastných zdrojov. V čase uzavretia zmluvy nemohol mať vedomosť o tom, že zmluva bude posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, neobsahujúca náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne ho zmenil a žalobu zamietol.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací vec prejednal a dospel k záveru, že odvolania sú dôvodné . Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie/ § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p./.
5. Vo vzťahu ku žalobkyňou namietanému nesprávnemu postupu súdu, ktorý hoc tak mal spraviť, vo veci nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie, tak uvedenú námietku odvolací súd neakceptoval, mal zato, že žalovaný nebol v konaní pasívny, nespôsoboval prieťahy v konaní, preto podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Vo vzťahu ku žalobkyňou namietaného nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu škody, v ktorej časti súd žalobu zamietol, tak v tejto časti považoval odvolací súd zdôvodnenie tunajšieho súdu za strohé. Odvolací súd súčasne uviedol, že tunajší súd by mal venovať pozornosť tvrdeniu žalobkyne, že dobrovoľne zaplatila na istinu len sumu 54,44 eura a návrh na exekúciu podal žalovaný a súčasne by mal tunajší súd posúdiť všetky zložky pre naplnenie zodpovednosti za škodu, ktoré žalobkyňa uplatnila až na poslednom pojednávaní bez opísania skutkových okolností a naplnení všetkých zložiek nároku na náhradu škody, čo zdôvodnila až v odvolaní proti rozsudku.
6. Ako bolo uvedené, žalovaný podal odvolanie proti vyhovujúcej časti namietajúc premlčanie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a posúdenie právneho vzťahu ako spotrebiteľského podľa Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa „touto časťou zákona spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716)“. Súčasne však poukázal aj na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. apríla 2015) podľa ktorého sa „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. Vzhľadom na túto právu úpravu spotrebiteľských záväzkov považoval odvolací súd vyššie uvedenú námietku žalovaného / ktorou vytýkal, že tunajší súd neaplikoval na právny vzťah Obchodný zákonníka / za nedôvodnú a naopak mal zato, že na právny vzťah strán sporu súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.
7. Čo sa však týka v konaní pred súdom prvého stupňa a následne aj v odvolaní namietané zo strany žalovaného premlčanie žalovaného nároku, v tejto súvislosti odvolací súd poukázal na to, že podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. A podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa toto právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Odvolací súd vzhľadom na uvedené uviedol, že cit.: : ,, zákon v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Vzájomný vzťah uvedených dôb je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému
obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o bezdôvodnom obohatení vedel, ale alebo nie. Čo sa týka začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby, pre jej začiatok je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Nakoľko sa však oprávnený o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako toto vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže potom začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Takto tejto vedomosti oprávneného rozumie nielen právna prax (porovnaj napr. aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 26 Cdo 2083/2008 z 15. októbra 2008, sp. zn. 28 Cdo 3148/2009 z 18. januára 2010), ale aj právna teória (porovnaj napr. Josef Vaněk, Neoprávnený majetkový prospech, Bratislava 1989, str.172-173)“ .
8. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že tunajší súd v napadnutom rozsudku uviedol, že až nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie sa žalobkyňa skutočne dozvedela, že žalovaný sa na jej úkor obohatil a preto až vtedy, t.j. dňom 11.04.2019 jej začala plynúť dvojročná premlčacia subjektívna doba podľa § 107 Občianskeho zákonníka a aj objektívna 3 ročná doba. V tejto súvislosti odvolací súd vytkol tunajšiemu súdu to, že vôbec nerozlišoval plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej doby. Objektívna pritom začína plynúť od nasledujúceho dňa od poskytnutého plnenia. Odvolací súd vytkol tunajšiemu súdu , že napriek v spise založeným rozpisom úhrad nesprávne stanovil začiatok plynutia premlčacích lehôt právoplatnosťou uznesenia o zastavení exekučného konania. Odvolací súd poukázal aj na to, že sa tunajší sú nevysporiadal a nevyhodnotil návštevu žalobkyne v Centre právnej pomoci 20.05.2016, návrh zastavenie exekúcie zo dňa 20.05.2016 namietajúci rozhodcovskú doložku, žalobu, v ktorej žalobkyňa uviedla, že istinu zaplatila 16.08.2010 v sume 331,94 eura, a preto sa domáha vyplatenia bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd ďalej uviedol, že pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka minimálne vychádzať zo dňa, kedy žalobkyňa poukázala žalovanému poslednú splátku úveru. A to za situácie podpísania úverovej zmluvy dňa 23.05.2009, z ktorej vyplýva, že má zaplatiť sumu istiny (10 000 SK) zvýšenú o odplatu (9 580 SK), že táto zmluva neobsahuje údaj o RPMN ani údaj o úroku. T.j. uvedené jej bolo známe už v čase uzavretia úverovej zmluvy, pričom už v tom čase zákon o spotrebiteľských úveroch a aj Občiansky zákonník upravovali taxatívne podmienky, ktoré úverová zmluva musí obsahovať. Odvolací súd poukázal na to, že aj napriek tomu, že žalobkyňa nemá právnické vzdelanie, pri riadnej starostlivosti o svoje práva a pri minimálnej právnej vedomosti o spotrebiteľských právach, by si už pri podpisovaní zmluvy musela byť vedomá, že zmluva tieto údaje neobsahuje a uzrozumená s tým, že zaplatí žalovanej sumu 331,94 eura, t.j. sumu istiny, zvýšenú o odplatu, t.j. o sumu 318,- eur. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, s povinnosťou tunajšieho súdu opätovne posúdiť žalovaným vznesenú námietku premlčania, s tým, že až po opätovnom prehodnotení tejto námietky a posúdení, že nárok nie je premlčaný, sa bude možné zaoberať nárokom žalobkyne aj z hľadiska hmotného práva. A rovnako odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť opätovne posúdiť aj zamietajúcu časť rozsudku, pretože žalovaná vzniesla námietku premlčania.
9. Po vrátení veci tunajšiemu súdu sa súd ako prvou zaoberal námietkou premlčania, nakoľko žalovaný od počiatku v konaní namietal premlčanie celého nároku žalobkyne uplatneného v tomto konaní. V konaní bolo teda ustálené, že žalovaná uhradila v súvislosti s vyššie uvedenou spotrebiteľskou zmluvou, či už dobrovoľne ešte pred začatím exekúcie a následne aj v rámci tejto exekúcie spolu sumu 3.088,88 eur/ pred začatím exekúcie. 54,44 eur + v exekúcii vymožená suma 3.034,44 eur/. Z tejto sumy 3.088,88 eur bola časť vo výške 2.2016,15 eur uhradená žalovanému / z toho v rámci exekúcie mu bolo podľa vyjadrenia exekútora vyplatených 2.161, 71 eur a pred začatím exekúcie mu žalobkyňa zaplatila 54,44 eur/. Zo sumy vymoženej v exekúcii vo výške 3.034,44 eur si časť vo výške 872,73 eur ponechal súdny exekútor ako trovy exekúcie. Taktiež bolo ustálené , že spotrebiteľský úver , ktorý
bol zo strany žalovaného poskytnutý žalobkyni vo výške 331,94 eur, bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, t.j. žalobkyňa bola povinná vrátiť žalovanému 331,94 eur / k uvedenému právnemu posúdeniu odvolací súd žiadne námietky nevzniesol/. Vzhľadom na skutočnosť, že splátky úveru uhrádzala žalobkyňa oneskorene, akceptovala, že titulom úrokov z omeškania bola povinná zaplatiť žalovanému sumu 52,68 eur, t.j. mala zato, že zo sumy, ktorú už uhradila, oprávnene prijal žalovaný sumu 384,62 eur. Zvyšok jej úhrad spolu vo výške 2.704,26 eur / 3.088,88 eur - 384,62 eur/ si uplatnila v tomto konaní titulom bezdôvodného obohatenia, prípadne ak by súd dospel k záveru že exekútorom ponechaná suma 872,73 eur nie je bezdôvodné obohatenie, žiadala ju priznať titulom náhrady škody.
10. Žalovaný teda vzniesol voči nároku žalobkyne námietku premlčania. Či už v prípade nároku na náhradu škody, tak aj v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je podľa § 106 ods. 1 a 2 a § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pri oboch nárokoch potrebné rozlišovať dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, ktorá pri náhrade škody začne plynúť odo dňa , keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a pri bezdôvodnom obohatení plynie odo dňa , keď sa oprávnený dozvie , že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto sa na jeho úkor obohatil. Súčasne pri oboch týchto nárokoch sa právo najneskôr premlčí za tri roky a pri úmyselnej škode a úmyselnom bezdôvodnom obohatení za 10 rokov odo dňa kedy došlo k udalosti , z ktorej vznikla škoda, resp. odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. V prípade troj, resp. desaťročnej doby ide o objektívnu premlčaciu dobu. Pre obe tieto doby je charakteristické, že subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby a uplynutím čo i len jednej z nich, pri vznesení námietky premlčania, nie je možné premlčané právo priznať.
11. Ako bolo uvedené, žaloba bola podaná na súde dňa 23.3.2018. Týmto dňom došlo k uplatneniu práva, čo vyvolalo účinky podľa § 112 Občianskeho zákonníka, t.j. odo dňa uplatnenia práva premlčacia doba neplynie. Žalobkyňa všetky platby vykonala v období od 25.3.2008 do 12.10.2017. Žalobkyňa bola povinná veriteľovi z úverového vzťahu, t.j. žalovanému vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru vrátiť len, to čo od neho ako úver dostala, plus ňou akceptovaný úrok z omeškania / sama potvrdila, že niektoré splátky úveru uhrádzala v omeškaní/. Takto bola preukázateľne povinná uhradiť žalovanému sumu 384,62 eur. Vo vyššie uvedenom období od 25.3.2008 do 12.10.2017 však uhradila spolu sumu 3.088,44 eur, pričom z tejto sumy žalovaný prijal oprávnene len sumu 384,94 eur / 331,94 istina úveru + 52,68 úrok z omeškania/. Zvyšok úhrad vo výške 1.831,53 eur prijal žalovaný preukázateľne bez právneho dôvodu a časť úhrad bola použitá na trovy exekúcie, ktorá bola neskôr zastavená. Z prehľadu platieb založeného na č.l. 442 v spise je zrejmé, že záväzok žalobkyne uhradiť žalovanému dlžnú sumu 384,94 bol splnený už úhradami vykonanými v období od 25.3.2008 do 16.11.2010. Všetky ostatné úhrady, zrealizované neskôr, boli už nedôvodné. Súd opätovne uvádza, že podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ako už bolo uvedené, žaloba bola podaná na súde 23.3.2018, t.j. všetko čo plnila pred dátumom 23.3.2015, je premlčané, pretože pri úhradách vykonaných pred dátum 23.3.2015, tak pri týchto od ich prijatia do podania žaloby, už uplynula trojročná objektívna premlčacia doba. Vychádzajúc teda aj z vyjadrenia exekútora a aj z predloženého rozpisu prijatých platieb a ich použitia / č.l.440- 442 v spise/ a s poukazom na vznesenú námietku premlčania, súd konštatuje, že všetky úhrady / platby/ vykaného 3 roky pred podaním žaloby, t.j. pred 23.3.2018 sú už premlčané, pretože od ich vykonania uplynula trojročná objektívna premlčacia doba. Trojročná objektívna premlčacia doba neuplynula pri nižšie uvedených platbách prijatých:
- dňa 16.4.2015 vo výške 30,- eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 22,80 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 7,20 eur,
- dňa 18.5.2015 vo výške 30,- eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 22,80 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 7,20 eur,
- dňa 16.6.2015 vo výške 30,- eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 22,80 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 7,20 eur,
- dňa 16.7.2015 vo výške 30,- eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 22,80 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 7,20 eur,
- dňa 17.8.2015 vo výške 197,77 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 150,31 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 47,46 eur,
- dňa 18.4.2016 vo výške 53,50 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 40,66 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 12,84 eur,
- dňa 16.5.2016 vo výške 64,09 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 48,71 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 15,38 eur,
- dňa 15.6.2016 vo výške 68,96 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 52,41 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 16,55 eur,
- dňa 15.7.2016 vo výške 64,09 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 48,71 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 15,38 eur,
- dňa 15.8.2016 vo výške 15,23 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 11,57 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 3,66 eur,
- dňa 15.8.2016 vo výške 60,19 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 45,74 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 14,45 eur,
- dňa 15.11.2016 vo výške 116,09 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 106,09 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 10,- eur,
- dňa 12.12.2016 vo výške 55,73 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 42,35 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 13,38 eur,
- dňa 16.1.2017 vo výške 60,36 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 45,87 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 14,49 eur,
- dňa 15.2.2017 vo výške 18,86 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 14,33 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 4,53 eur,
- dňa 14.8.2017 vo výške 79,75 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 74,75 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 5,- eur,
- dňa 13.9.2017 vo výške 72,96 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 55,45 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 17,51 eur,
- dňa 12.10.2017 vo výške 74,11 eur, z ktorej platby bola žalovanému zaslaná suma 56,32 eur a exekútorom ponechané trovy exekúcie boli 17,79 eur. V objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka sa teda nepremlčali vyššie uvedené platby realizované v období od 16.4.2015 do 12.10.2017 spolu v sume 1.121,69 eur. Súd však musel skúmať aj to, či k premlčaniu nedošlo v subjektívnej premlčacej dobe. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby táto je aj v prípade bezdôvodného obohatenia aj náhrady škody dvojročná / § 106 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ a začne plynúť odo dňa , kedy sa oprávnený dozvie, že sa niekto na jeho úkor bezdôvodne obohatil a kto sa takto obohatil, resp. že mu vznikla škoda a kto za ňu zodpovedá. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, v prospech koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať minimálne zo dňa, kedy žalobkyňa poukázala žalovanému poslednú splátku úveru. Z prehľadu úhrad je zrejmé, že posledná splátka úveru bola podľa prehľadu platieb vykonaná dňa 12.10.2017. Preto súd aj s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj s poukazom na skutočnosť, že po tejto poslednej úhrade bola už žalobkyňa schopná jednoznačne vyčísliť bezdôvodné obohatenie / a aj prípadnú škodu/, začatie plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby rátal od 12.10.2017 / deň poslednej úhrady/ a do podania žaloby 23.3.2018 táto neuplynula. Podaním žaloby na súd dňa 23.3.2018 došlo teda k uplatneniu práva, čo vyvolalo účinky podľa § 112 Občianskeho zákonníka, t.j. odo dňa uplatnenia práva premlčacia doba neplynie. Súd opätovne uvádza, že v čase podania žaloby nebola premlčaná pohľadávka 1.121,69 eur predstavujúca úhrady , resp. platby realizované v období od 16.4.2015 do 12.10.2017. Ani pri jednej z uvedených platieb, od ich prijatia do podania žaloby trojročná objektívna premlčacia doba neuplynula. A pri týchto platbách, ako je popísané vyššie neuplynula ani dvojročná subjektívna doba, ktorej začiatok plynutia súd ustálil dátumom poslednej úhrady. Zvyšok žalovanej sumy , presahujúci sumu 1.121,69 eur je premlčaný a keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd musel v časti, v ktorej je nárok premlčaný , žalobu zamietnuť.
12. Súd teda dospel k záveru, že premlčaná nie je suma 1.121,69 eur, predstavujúca platby realizované v období od 16.4.2015 do 12.10.2017. Všetky uvedené platby boli realizované , síce v nie pravidelných, ale splátkach, a to počas prebiehajúcej exekúcie. Ako vyplýva z podrobného popisu týchto platieb uvedeného v odseku 11. zdôvodnenia tohto rozsudku, časť z týchto platieb, spolu v sume 884,47 eur bola vyplatená žalovanému a časť z nich vo výške 237,22 eur bola ponechaná súdnym exekútorom ako trovy exekúcie.
13. Čo sa týka sumy 884,47 eur, ktorú súdny exekútor vyplatil žalovanému, túto žalovaný od žalobkyne prijal bez právneho dôvodu / § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka/ a preto je povinný toto bezdôvodné
obohatenie podľa § 451 ods. a § 456 Občianskeho zákonníka žalobkyni vydať, pretože práve na jej úkor sa obohatil. Vykonaným dokazovaním ako bolo uvedené súd zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere / na základe ktorej žalovaný prijímal plnenia/ vykazuje nedostatky podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, preto bolo podľa § 4 ods. 3 cit. zákona potrebné úver poskytnutý na základe takejto zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z dôvodu, že súd vyhodnotil tento spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, mal žalovaný podľa tejto zmluvy nárok na vrátenie len toho, čo žalobkyni ako úver poskytol, t.j. na vrátenie sumy 331,94 eur. Ako už bol viac krát uvedené, túto sumu už žalobkyňa dávno žalovanému uhradila aj s príslušným úrokom z omeškania, ktorého vyčíslenú výšku žalovaný nesrozporoval, preto vyššie uvedené platby v sume 884,47 eur vyplatené žalovanému, ktoré nie sú premlčané, je povinný žalovaný žalobkyni vydať titulom vyššie uvedeného bezdôvodného obohatenia. Tieto totiž prijal žalovaný bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
14. Čo sa týka zostatku nepremlčaných úhrad vo výške 237,22 eur , tieto boli realizované v rámci exekúcie vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14Er/800/2007. Exekúcia začala na základe návrhu žalovaného, ako oprávneného. Uvedené peňažné prostriedky boli získané z majetku žalobkyne, boli vymožené exekútorom. Tieto vymožené peňažné prostriedky boli použité na uspokojenie trov exekúcie. Tieto peňažné prostriedky nenadobudol priamo žalovaný, exekútor ich žalovanému nepoukázal, ale túto sumu si ponechal ako trovy. Súd skúmal či a akým titulom má žalobkyňa nárok aj na túto sumu od žalovaného. Súd skúmal, či nárok na túto suma neprináleží žalobkyni titulom náhrady škody, ako ju skutkovo vymedzila žalobkyňa. Tvrdila, že si žalovaný v pozícii oprávneného neoprávnene, na základe nulitného platobného rozkazu , v exekúcii uplatnil voči nej niečo , na čo nemal nárok, žalovaný podľa nej postupoval v rozpore so zákonom, resp. ho obchádzal / § 39 OZ/ , keď podal návrh na vykonanie exekúcie na základe nulitného exekučného titulu, pričom vedel, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodnúť a na tejto exekúcii trval naďalej aj potom, ako ho žalobkyňa na uvedené upozornila. Z dôvodu porušenia vyššie uvedenej právnej povinnosti zo strany žalovaného jej vznikla škoda- zmenšil sa jej majetok o sumu, ktorú od nej exekútor vymohol a ponechal si ju ako vlastné trovy. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nespôsobil. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ/ sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo aj opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Úkon je pritom protiprávny, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti , ktorá vyplýva buď zo zmlúv, iných právnych úkonov, alebo zo zákona. Pod pojmom škoda treba v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka chápať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie viac, ani menej. Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou musí byť v každom konkrétnom prípade bezpodmienečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Ďalšou podmienkou je zavinenie, ktoré môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. V zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sa zavinenie predpokladá a zbaví sa ho ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Súd v tomto prípade poukazuje na to, že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie proti žalovanej na základe exekučného titulu a to rozhodcovského rozsudku sp.zn. SR 1972/09, vydaného dňa 15.3.2007 Stálym rozhodcovským súdom.... Nešlo o rozhodnutie žalovaného , ale o rozhodnutie nezávislej inštitúcie- rozhodcovského súdu. Exekúcia bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 14Er/800/2007 a v čase keď začala, žalovaný nemal od žalobkyne uhradenú ani tú sumu, ktorú od neho žalobkyňa titulom úverovej zmluvy dostala / v tom čase bola uhradená z jej strany len suma 54,44 eur/. T.j. v tomto prípad ide o bežný prípad , kedy sa oprávnený, ktorý disponuje exekučným titulom, získaným v rozhodcovskom konaní obráti na súdneho exekútora s návrhom na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie bolo následne vedené na tunajšom súdu potom, ako bolo vo veci vydané poverenie. Súd v danej veci nevzhliadol žiadne protiprávne konanie, žalovaného / či už konanie v rozpore so zmluvou, alebo zákonom, prípadne opomenutie nejakého zákonom , zmluvou požadovaného konania/. Právo uplatniť si akýkoľvek nárok na súde je právom každého. Prípadná
zodpovednosť neúspechu strany v konaní sa však nepremieta do jej povinnosti nahradiť škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ale na uvedené slúži iný inštitút / inštitút procesného práva/ a to trovy konania a k tomu zodpovedajúca povinnosť v konaní neúspešnej strany nahradiť trovy strane v konaní úspešnej. Je pravda , že ku dňu 11.4.219 bola predmetná exekúcia právoplatne zastavená uznesením sp.zn. 14Er/800/2007-56 z dôvodu, že bola vedená na základe tzv. nulitného právneho titulu. Ako však bolo uvedené. Len tým, že žalovaný podal návrh na jej vykonanie, neporušil podľa súdu žiadnu právnu povinnosť , ktorá by mu vyplývala zo zákona, z rozhodnutia, alebo zo zmluvy. T.j. podľa súdu pre prípadný nárok na náhradu škody voči žalovanému chýba jednej zo základných a zákonov požadovaných predpokladov, a to porušenie právnej povinnosti, resp. jej opomenutie zo strany žalovaného. Je ale nesporné, že podnet na začatie uvedenej exekúcie dal žalovaný. Taktiež je nesporné, že uvedená exekúcia bola vedená na základe nulitného exekučného titulu, preto bola po tomto zistení aj zastavená. Zastavená bola teda z dôvodu, že sa v exekučnom konaní zistilo, že exekúcia bola vedená bez riadneho exekučného titulu. Povinnosť predložiť takýto riadny , vykonateľný exekučný titul mal oprávnený a pokiaľ tak neurobil a z uvedeného dôvodu bola exekúcia zastavená, pre prípad zastavenia exekúcie mal všetky prípadné trovy znášať žalovaný, ako to vyplýva z ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Z dokazovania však vyplynulo, že časť peňažných prostriedkov, ktoré boli od žalobkyne vymožené v predmetnej exekúcii, boli exekútorom použité na pokrytie jeho trov. T.j. tých trov , ktoré podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku mal znášať žalovaný. V. boli uhradené z peňažných prostriedkov žalobkyne, má súd zato, že plnila za žalovaného niečo, čo mal podľa práva plniť žalovaný a preto aj v tejto časti 237,22 eur sa žalovaný na jej úkor obohatil podľa § 454 Občianskeho zákonníka a preto je § 456 Občianskeho zákonníka povinný aj toto bezdôvodné obohatenie 237,22 eur žalobkyni vydať. A ako je popísané vyššie , ani táto sumy zodpovedajúca bezdôvodnému obohateniu premlčaná nie je.
15. Okrem žalovanej istiny si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 19.3.2018 do zaplatenia. Podľa súdu sa však žalovaný s úhradou dlžnej sumy dostal preukázateľne do omeškania až po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo výzve z 16.3.2018 / výzva na č.l. 8/ adresovanej žalovanému, ktorú výzvu žalovaný prevzal 19.3.2018 / potvrdenie na č.l. 10 v spise /. Trojdňová lehota na plnenie mu uplynula 22.3.2018 a odo dňa 23.3.2018 je žalovaný v omeškaní s plnením, preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania z priznaného nároku 1.121,69 eur a to odo dňa 23.3.2018 do zaplatenia a vo zvyšku nárok žalobkyne na úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol. Úrok z omeškania bol priznaný podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel.
16. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na úhradu sumy 1.121,69 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.121,69 eur od 22.3.2018 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú / nárok nepreukázaný/, resp. aj z dôvodu v časti dôvodne vznesenej námietke premlčania, zamietol.
17. Na doplnenie, súd uvádza k tvrdeniu žalobkyne, že v prípade jej nároku ako spotrebiteľky, na zaplatenie žalovanej sumy , je potrebné na premlčanie aplikovať desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, keďže podľa nej išlo zo strany žalovaného o úmyselné bezdôvodné obohatenie, že s týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Žalobkyňa síce toto svoje tvrdenie zdôvodnila v podaní zo dňa 20.10.2020. Ide však len všeobecné tvrdenie , všeobecné poukazovanie na správanie sa žalovaného, ktorý napriek v tom čase už známej rozhodovacej činnosti súdov, resp. rozhodnutí Ústredného inšpektorátu SOI, podal voči žalobkyni návrh na vykonanie exekúcie, zotrval na ňom, pričom mu podľa žalobkyne malo byť zrejmé , že sa na jej úkor obohacuje. V tomto smere súd poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR z 18.10.2018, sp.zn. 1Cdo/238/2017, sp.zn. 7Cdo/227/2019 a 7Cdo/161/2019 zo dňa 29.9.2020. V týchto rozhodnutiach dovolací súd uzavrel, že samotný fakt, že nebankový subjekt poskytujúci úver spotrebiteľovi je v postavení profesionálneho podnikateľa, vo všeobecnosti a bez ďalšieho nemôže zakladať úmysel tohto nebankového subjektu bezdôvodne sa obohatiť na úkor spotrebiteľa. Taktiež uviedol, že len samotné, všeobecne uvádzané skutočnosti a fakty o profesionálnom podnikateľskom postavení žalovaného ako nebankového subjektu v oblasti poskytovania úverov a ani súčasná , resp. doterajšia súdna prax realizovaná s cieľom ochrany spotrebiteľa v obdobných prípadoch, nemôžu automaticky zakladať úmysel nebankového subjektu. Z vykonaného dokazovania však súd nemal nad všetku pochybnosť preukázaný jednoznačný úmysel. Nemal nad všetku pochybnosť preukázané, že v čase, kedy došlo k obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na úkor žalobkyne. Bez takéhoto preukázania úmyslu žalovaného a to jednak vedomostnej, ale ja vôľovej
zložky úmyslu, musí byť pre prípad premlčania aplikovaná len všeobecná trojročná objektívna doba. Napriek tomu, že žalovaný ako veriteľ z úverového vzťahu pripravoval návrh zmluvy a napriek tomu, že súd z dôvodu chýbajúcich zákonných náležitostí v zmluve o úvere dospel k záveru , že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni je úver bez poplatkov a bez úrokov, neodôvodňuje ho súčasne prijať záver, že žalovaným prijaté bezdôvodné obohatenie je úmyselné. Toto jednoznačne a nad všetku pochybnosť preukázané nebolo.
18. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. X C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
XX. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. X C.s.p.. A. sa svojou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy X.XXX,XX eur s prísl. (XXX%). L. jej priznal X.XXX,XX eur s prísl. (XX % zo žalovanej sumy). Vo zvyšku (XX % zo žalovanej sumy) súd návrh zamietol. A. bol teda v konaní úspešnejší. Y. úspechu sa počíta ako rozdiel pomerných úspechov. Y. úspechu úspešnejšieho žalovaného bola v XX % (XX % -XX %) a v takejto výške mu súd nárok na náhradu trov/ prvostupňového a aj odvolacieho/ konania priznal voči v konaní neúspešnejšej žalovanej.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.