Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-71-2025.pdf
PDF · 73.63 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/71/2025
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a sudcov Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 04. júna 2025 v Banskej Bystrici vo veci uloženia ochranného liečenia A. B., o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. 41Nt/5/2025 zo dňa 28. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť obvineného A. B. zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Lučenec sp. zn. 41Nt/5/2025 zo dňa 28. 04. 2025 samosudkyňa podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obvinenému A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXX, D., t. č. Psychiatrická nemocnica Prof. Matulaya Kremnica, E. XXX/XXX, C., uložila ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obhajca A. B., podaním doručeným okresnému súdu dňa 23. 05. 2025. Uviedol, že rozhodnutie považuje za nesprávne, nedôvodné a teda aj nezákonné, hlavne čo sa týka formy, teda potrebu ochranného psychiatrického liečenia nespochybňuje, preferuje však ambulantnú formu liečenia. Ďalej mal za to, že mu bola znemožnená osobná účasť na verejnom zasadnutí a že sa nemal možnosť vyjadriť k veci. Na konanie v jeho neprítomnosti neboli splnené podmienky, nakoľko chcel byť prítomný na zasadnutí a jeho súhlas s konaním v jeho neprítomnosti bol obhajcom namietaný a vysvetlený. Poukázal na to, že znalecký posudok nebol doručený jeho obhajcovi. Mal za to, že neboli splnené podmienky na čítanie znaleckého posudku. Pre nariadenie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou musia byť splnené ako materiálne, tak aj formálne podmienky, pričom v jeho prípade tieto nie sú splnené. Na základe uvedeného navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a sám zmenil formu na ambulantnú, príp. vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený, zistil, že sťažnosť podal A. B. ako oprávnená osoba v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bola prípustná. Následne preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému A. B. podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že sťažnosť A. B. nie je dôvodná.
Krajský súd zo spisového materiálu zistil, že uznesením povereného príslušníka OR PZ vo Veľkom Krtíši, odboru poriadkovej a dopravnej polície OO PZ, pod ČVS: ORP-46/VK-VK-2025 zo dňa 09. 02. 2025 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a následne uznesením zo dňa 10. 02. 2025 pod tým istým ČVS bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie A. B. pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. e), ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, pre prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v tomto uznesení.
V priebehu trestného konania bol na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0Tp/82/2025 zo dňa 25. 02. 2025 do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria F. G. H., za účelom vypracovania znaleckého posudku vo veci duševného stavu A. B..
Na podklade vypracovaného znaleckého posudku č. 25/2025 zo dňa 01. 03. 2025 bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš sp. zn. Pv 63/25/6610-27 zo dňa 05. 03. 2025 v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. 1 KPt 101/25/6600-12 zo dňa 03. 04. 2025 podľa § 215 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku vyššie uvedené trestné stíhanie zastavené, pretože bolo zistené, že obvinený A. B. nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Predbežným príkazom sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 0Tp/95/2025 zo dňa 06. 03. 2025 bol obvinený A. B. podľa § 299a ods. 1 až 3 Trestného poriadku umiestnený do zdravotníckeho zariadenia – Psychiatrickej nemocnice prof. Matulaya Kremnica, ul. ČSA 234/139, Kremnica.
Podaním doručeným okresnému súdu dňa 05. 03. 2025 prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš navrhla, aby súd A. B. uložil ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípade uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Podľa § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin v súvislosti s duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
Ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré dopĺňajú systém trestnoprávnych sankcií a zabezpečujú nielen ochranu spoločnosti pred duševne chorými alebo návykovo závislými osobami, ale umožňujú páchateľom trestných činov liečiť sa poskytnutím odbornej lekárskej starostlivosti. Trvanie ochranného liečenia závisí od splnenia jeho účelu a vykonáva sa ambulantnou alebo ústavnou formou. Súd uloží ochranné liečenie v prípade, ak, okrem iného, páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a zároveň je jeho pobyt na slobode nebezpečný. Ochranné liečenie sa vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti a ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, ale iba vtom prípade, ak pobyt takejto osoby na slobode nie je nebezpečný.
Pri zisťovaní, či je pobyt páchateľa činu inak trestného na slobode nebezpečný, musí súd zhodnotiť všetky dôkazy prichádzajúce do úvahy, a to najmä znalecký dôkaz vykonaný vyšetrením duševného stavu.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd konštatuje, že všetky skutočnosti zistené v doterajšom konaní nasvedčujú tomu, že A. B. bolo potrebné uložiť ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou. Pokiaľ ide o výsledok znaleckého dokazovania, je potrebné poukázať najmä na skutočnosť, že menovaný je ťažko duševne chorý, trpí trvalou duševnou poruchou paranoidná schizofrénia od roku 2001. V čase skutku bol v akútnom štádiu schizofrénie, jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho správania a jeho schopnosť svoje správanie ovládať boli úplne vymiznuté pod vplyvom porúch myslenia a vnímania, teda hlavne bludov. A. B. nie je schopný chápať zmysel trestného konania. Jeho správanie je v plnej miere determinované poruchami myslenia a poruchami vnímania reality, a tým je pre spoločnosť nebezpečný, v súvislosti s čím znalec navrhol absolvovanie ústavnej ochrannej psychiatrickej liečby. Krajský súd nemal pochybnosti o správnosti a úplnosti záverov znaleckých posudkov, preto v tomto smere sťažnostné námietky menovaného považoval za nedôvodné a v tomto smere ani nevzhliadol relevantný dôvod na doplnenia dokazovania.
Ústavnú formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou. Doposiaľ však nebolo preukázané, že ústavná forma liečenia už nie je potrebná a splnila svoj účel.
Krajský súd prisvedčil názoru okresného súdu na potrebu uloženia ochranného liečenia stanovenou formou a sám dospel k záveru, že A. B. bolo nevyhnutné uložiť príslušné ochranné liečenie ústavnou formou, pretože práve spôsob jeho výkonu v ústavnom zariadení je nevyhnutný na dosiahnutie samotného účelu ochranného liečenia, a síce terapeutického účinku špecializovaného liečenia na jeho osobu, a zároveň za účelom ochrany spoločnosti. Podkladom rozhodnutia súdu v tomto rozsahu bol predovšetkým znalecký posudok súdneho znalca a závery z neho vyplývajúce, kedy aj znalec, ktorý ako osoba na to povolaná, vie najlepšie zhodnotiť zdravotný stav skúmanej osoby a na to nadväzujúcu potrebu ochranného liečenia, považoval za nevyhnutné, aby A. B. vykonal ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.
V prípade, ak sa v priebehu liečby zistí, že si stav liečenej osoby, ktorej bolo nariadené ústavné liečenie už nebude vyžadovať takúto formu liečby, pretože nebezpečenstvo, ktoré od liečenej osoby hrozí, je odstránené alebo aspoň zásadne obmedzené, môže príslušný súd ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie.
Sťažnostnú argumentáciu obhajcu vo veci, že A. B. bola znemožnená osobná účasť na verejnom zasadnutí, vyhodnotil sťažnostný súd ako irelevantnú pre posúdenie danej veci. Zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že obvinený udelil súhlas s konaním v jeho neprítomnosti (č. l. 185). Súd pritom zohľadnil jeho písomný súhlas, nie dodatočné vyjadrenie, ktoré malo byť predmetom porady s obhajcom. K poukázaniu na formu liečenia, sťažnostný súd uvádza, že ústavnú formu ochranného liečenia môže súd zmeniť na ambulantnú formu, ak doterajší priebeh ochranného liečenia nasvedčuje tomu, že ústavná forma už nie je potrebná a účel ochranného liečenia možno dosiahnuť aj ambulantnou formou. Doposiaľ však nebolo preukázané, že ústavná forma liečenia už nie je potrebná a splnila svoj účel. Pokiaľ ide o tvrdenie obhajcu, že mu nebol doručený znalecký posudok, sťažnostný súd konštatuje, že táto skutočnosť mu bola dostatočne objasnená okresným súdom.
S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 Trestného zákona na uloženie ochranného psychiatrického ústavného liečenia. Nemožno totiž opomenúť, že sťažovateľ sa mal dopustiť vyššie uvedenej trestnej činnosti, a len z dôvodu jeho nepríčetnosti v dôsledku duševnej choroby sa v trestnom stíhaní nepokračovalo, ale došlo k jeho zastaveniu.
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
S poukazom na uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť obvineného A. B. v súlade s ustanovením § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).