Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/75/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov: matka - D. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. XXX/X, F. C. F. G., zastúpená právnou zástupkyňou JUDr. Luciou Alakšovou, advokátkou, so sídlom Piaristická 276/46, 911 01 Trenčín a otec - D. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XXXX/X, XXX XX F. C. F. G., zastúpený právnou zástupkyňou JUDr. Zuzanou Loffayovou, advokátkou, so sídlom I. G. XXX, XXX XX J., o návrhu otca na zmenu poukazovania výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -74 zo dňa 30. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. -74 zo dňa 30. januára 2025 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku I. návrh otca zamietol. Vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na návrh otca maloletých detí, jeho zdôvodnenie, ktorým sa domáhal zmeny rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. vo výroku o určení vyživovacej povinnosti tak, že výživné na deti bude slúžiť na tvorbu úspor detí s tým, že otcovi by mala byť uložená povinnosť zriadiť účty na mená svojich detí, kde bude mesačne tvoriť úspory do budúcnosti. Po vykonanom dokazovaní prehľadom súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletých detí, vyjadreniami rodičov maloletých detí v písomných podaniach, ako aj na nariadenom pojednávaní, správou kolízneho opatrovníka, za aplikácie ust. § 24 ods. 1 až 5, § 62 ods. 1 až 7 Zákona o rodine súd prvej inštancie rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.11.2022 č. k. -179 bolo manželstvo rodičov detí rozvedené, schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a zároveň bol upravený styk rodičov s deťmi počas vianočných a novoročných sviatkov. Striedavá starostlivosť bola dohodnutá tak, že v striedavej osobnej starostlivosti matky budú od piatka nepárneho týždňa od 17:00 hod. do piatka párneho týždňa do 17:00 hod. a u otca budú v striedavej osobnej starostlivosti od piatka párneho týždňa od 17:00 hod. do piatka nepárneho týždňa do 17:00 hod..

4. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08.02.2024 č. k. -102 súd zveril deti opätovne do striedavej osobnej starostlivosti s tým, že upravil osobnú starostlivosť matky od piatka nepárneho týždňa od 15:30 hod. do piatka nasledujúce párneho týždňa do 15:30 hod. a u otca budú v striedavej osobnej starostlivosti od piatka párneho týždňa od 15:30 hod. do piatka nasledujúceho nepárneho týždňa do 15:30 hod.. Zároveň bolo upravené stretávanie sa rodičov s deťmi počas jarných, letných, zimných školských prázdnin, veľkonočných sviatkov. Práve týmto rozsudkom bolo naposledy rozhodnuté o výživnom vo vzťahu k maloletým deťom tak, že otcovi detí bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej A. mesačne sumou 75,- Eur a na výživu maloletého C. mesačne sumou 75,- Eur.

5. Ďalším rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 17.05.2024 č. k. -18 súd uložil rodičom, ako aj maloletým deťom výchovné opatrenia v Centre pre deti a rodiny C. za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie. V rámci tohto konania okresný súd rozhodoval aj o návrhu otca na zmenu výživného - poukazovanie výživného na tvorbu úspor, ktorý zamietol ( išlo o obdobný návrh otca na zmenu poukazovania výživného na úspory detí ako v tomto konaní).

6. Na základe skutkových zistení súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh otca na zmenu poukazovania výživného tak, že výživné na deti bude slúžiť len na tvorbu úspor detí, nie je dôvodný. V odôvodnení poukázal na to, že starostlivosť o obe deti je riadne vykonávaná obidvoma rodičmi, deti sa u rodičov striedajú, obidvaja rodičia sú schopní v plnej miere uspokojovať ich potreby. Dôvodom na zmenu poukazovania výživného na tvorbu úspor mala byť podľa návrhu i vyjadrenia otca na pojednávaní tá skutočnosť, že matke sa narodilo tretie dieťa, čím sa životná úroveň ich spoločných detí znižuje a mení sa ich postavenie. Matka sa svojím konaním už o mesiac pripraví o príjem ( rodičovská dovolenka) a otec nemieni dotovať toto jej nezmyselné chovanie. Matka podľa otca síce poberá materské dávky, avšak musí zabezpečovať minimálne po materiálnej stránke aj tretie dieťa a navyše sú ich deti obmedzené aj časovo.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rodičia detí boli právoplatne rozvedení 07.12.2022 s tým, že otec naďalej veľmi citlivo vníma správanie matky a neakceptuje, že v súčasnosti matka má vlastný život, ktorý už s jeho životom nie je spojený. Ďalšie dieťa sa matke narodilo v októbri 2024, teda po 23 mesiacoch od rozvodu a nie je úlohou súdu zisťovať, z akého dôvodu sa rozhodla mať ďalšie dieťa. Súd vychádza len z tej skutočnosti, že matka zabezpečuje pre svoje deti potrebnú starostlivosť. Rovnako ako otec, aj ona sa o deti riadne stará aj napriek tomu, že sa jej narodilo tretie dieťa. Skutočnosť, že v súčasnosti ešte toto dieťa nemá v rodnom liste zapísaného svojho otca, neznamená, že toto dieťa otca nemá, a že na starostlivosti o svoje dieťa sa otec nepodieľa. Matka uviedla, že sa na nákladoch tretieho dieťaťa podieľa spolu s jeho otcom, ten jej prispieva na výživu nielen peňažnou sumou, ale aj materiálne. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v konaní nebolo preukázané, že by sa v dôsledku narodenia ďalšieho dieťaťa matke detí zmenilo postavenie detí, či ich životná úroveň. Na strane detí okrem toho, že do domácnosti pribudlo ďalšie dieťa, nedošlo k žiadnej zmene. Pokiaľ ide o príjmy rodičov, u oboch došlo k navýšeniu príjmov, matka v čase určenia výživného dosahovala príjem 1.242,59 Eur, poberala rodinné prídavky vo výške 120,- Eur. V súčasnosti má príjem vyšší, od apríla do augusta 2024 dosahovala priemerný zárobok vo výške 1.559,03 Eur, od septembra 2024 poberá už iba tehotenské a materské dávky v priemernej výške 1.320,40 Eur, pričom rodinné prídavky poberá od októbra 2024 vo výške 180,- Eur. U otca detí bol príjem v čase určenia výživného vo výške 2.496,68 Eur vrátane daňového bonusu, v súčasnosti je jeho príjem od apríla 2024 do novembra 2024 v priemernej výške 2.699,31 Eur. Žiadna iná vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Je pravdou, že u rodičov došlo k miernemu nárastu príjmov, čo samo o sebe nie je dôvodom na zmeny výšky výživného vzhľadom na trvajúcu striedavú starostlivosť rodičov. Suma 75,- Eur na dieťa je výsledkom nerovných príjmov rodičov a určená bola práve z dôvodu, aby deti mali obdobnú životnú úroveň u oboch svojich rodičov. U matky, ani u otca k zmene pomerov okrem narodenia ďalšieho dieťaťa v zásade nedošlo, stále existuje výrazný nepomer medzi príjmom otca a matky (jeho príjem je v súčasnosti zhruba dvojnásobný), preto aj poukazovanie výživného k rukám matky je plne opodstatnené. Matka musí poskytovať deťom celkovú výživu a potreby v čase, keď sú v jej starostlivosti, preto určenie výživného k jej rukám má zmysel. Tvorba úspor u detí vo veku A. a C. zatiaľ nie je opodstatnená.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletých detí, a to podaním doručeným okresnému súdu dňa 21.02.2025. V odvolaní zdôraznil, že sa nechce vyhnúť plateniu výživného, ale v súčasnej dobe má matka maloletých detí ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, ktorého porodila XX.XX.XXXX. Matka sama priznala, že biologický otec jej tretieho dieťaťa jej prispieva symbolickou sumou cca 40,- Eur, čím sa teda vzdala nároku na výživné na jej tretie dieťa a otec nemá záujem zo svojho výživného, ktoré platí na dve spoločné deti, financovať výživu tretieho dieťaťa matky. Matka sa týmto nezodpovedným konaním nielenže pripravila o prácu, nakoľko sa musí starať o svoje tretie dieťa, ale aj o finančný príjem, ktorý by mala vo forme výživného od otca jej novonarodeného dieťaťa, ak by ho zapísala do rodného listu. Preto žiada zmenu úhrady výživného na ich dve spoločné deti z formy platenia výživného k rukám matky na výživné na tvorbu úspor, aby mali deti zabezpečené aspoň čiastočne svoju budúcnosť. V ďalšom otec poukázal na to, že matka má na svojich účtoch sumu cca 19.337,- Eur, ma vo výlučnom vlastníctve byt a osobné motorové vozidlo. Otec má na účte nasporenú sumu 5.487,- Eur, žije aj s deťmi v byte svojej matky, ktorý má v nájme a nevlastní žiadne motorové vozidlo. Matka maloletých detí je teda na tom finančne lepšie, ako otec. To, že otec zarába viac, je výsledkom toho, že v týždňoch, kedy nemá deti, pracuje v nadčasoch, aby deťom mohol zabezpečiť všetko, čo potrebujú. Považuje za nespravodlivé, že ak sú deti v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, obaja majú takmer rovnaké výdaje na deti - dokonca otec má výdaje vyššie, ako matka - má otec popri striedavej osobnej starostlivosti ešte platiť matke výživné na deti. Čo sa týka nákladov spojených s materskou škôlkou a základnou školou, túto financujú obidvaja rodičia, každý rovnakým dielom, teda v jednej polovici. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a sám rozhodol tak, že mení platbu výživného k rukám matky na výživné na tvorbu úspor.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka v podaní zo dňa 21.03.2025. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.zn. , ktorým došlo k určeniu výživného otca k maloletým deťom počas trvania striedavej osobnej starostlivosti s tým, že tento rozsudok bol vydaný iba pred rokom dňa 08.02.2024. Dôvodom návrhu matky na určenie výživného a následne aj dôvodom vyhovenia tohto návrhu zo strany súdu prvej inštancie bola tá skutočnosť, že počas vykonávania striedavej osobnej starostlivosti dochádzalo medzi rodičmi opakovane ku konfliktom ohľadom úhrad potrieb maloletých detí, na ktorých otec odmietol participovať, ako aj tá skutočnosť, že medzi príjmami rodičov bol výrazný nepomer. Po vydaní rozsudku sa zmenila situácia na strane matky, narodilo sa jej v októbri 2024 tretie dieťa s iným partnerom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti. Narodením tretieho dieťaťa matke sa pomery na strane maloletej A. a C. žiadnym spôsobom nezmenili. Matka sa o nich fyzicky stará, finančne pre nich zaobstaráva a uhrádza všetko potrebné, venuje sa im. Jediným a hlavným dôvodom, pre ktorý otec žiada zmenu výživného na tvorbu úspor, je práve narodenie tretieho dieťaťa matky, pričom otec tvrdí, že matka výživné používa pre potreby svojho tretieho dieťaťa a maloletú A. a C. ukracuje. Otec doposiaľ nebol schopný spracovať rozvod a prispôsobiť sa novej situácii. Ani nariadené výchovné opatrenie neviedlo k žiadnej zmene v správaní otca, čo sa však už bohužiaľ odzrkadľuje na prežívaní maloletých detí, ktoré z dôvodu nevhodného správania sa otca k matke a k maloletým deťom, odmietajú nielen realizáciu striedavej osobnej starostlivosti, ale aj styku s otcom, dôsledkom čoho boli maloleté deti uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -38 v spojení s uznesením č. k. -65 dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky. Skutočnosť, či maloletý K. má v rodnom liste zapísaného otca, je výlučne osobnou záležitosťou matky, ktorú nemá s otcom maloletých detí dôvod komunikovať. Nie je pravdivé tvrdenie otca, že z výživného, ktoré otec platí, matka financuje potreby maloletého K.. Návrh na určenie výživného v striedavej starostlivosti bol zo strany matky podaný niekoľko mesiacov predtým, než matka vôbec zistila, že je tehotná s tretím dieťaťom. Všetky potreby maloletého K., okrem fyzickej starostlivosti, aktuálne pokrývajú financie, či nákupy zo strany jeho otca, preto matka maloletých detí, ani maloletá A. a C. nie sú ničím ukracované. Matka zároveň poznamenala, že žiadnu zmenu výživného s poukazom na to, že jej vzniká ďalšia vyživovacia povinnosť, nežiadala, a ak by sa s touto zmenou pomerov malo hovoriť o zmene výživného, mohlo by sa skôr jednať o zvýšenie výživného, a nie odňatie výživného, ktoré otec fakticky navrhuje, keď chce bežné výživné zmeniť na výživné na tvorbu úspor, s ktorým by matka nemohla disponovať a nemohla by ho využívať na úhradu bežných potrieb maloletých detí. Majetkové pomery a úspory matky boli dané aj v čase predchádzajúceho rozhodovania, pričom pri nehnuteľnosti, aj pri úsporách sa jedná o majetok nadobudnutý v rámci dedičstva po jej matke. Pomery sa v tomto smere na strane matky od posledného rozhodnutia súdu žiadnym spôsobom nezmenili. Čo sa týka finančnej situácie otca, tento býva v byte, ktorý účelovo nie je vedený na jeho meno, ale na meno jeho matky. Jazdí na motorovom vozidle Citroën, ktoré kupovali spoločne s matkou za trvania manželstva v októbri 2021 zo spoločných prostriedkov za sumu 23.816,- Eur. Prečo toto vozidlo nie je v evidencii vedené na jeho meno, matke nie

je známe. Pokiaľ ide o finančné prostriedky v čase pred koncom manželstva s matkou maloletých detí, predstavovali úspory na účtoch otca čiastky v desiatkach tisíc Eur. V čase pred rozvodom v januári 2022 bol na bežnom účte zostatok vo výške 51.396,56 Eur. Z týchto peňažných prostriedkov je zrejmé, že nakoľko je otec zamestnaný a má nadštandardný príjem, nemohol tieto úspory a prostriedky investované aj do cenných papierov minúť na bežnú spotrebu, aj keď v súčasnosti tvrdí, že úspory nemá a žiaden majetok nevlastní. Po odsťahovaní matky zostal všetok tento majetok v dispozícii otca, ktorý s ním naložil neznámym spôsobom bez súhlasu a vedomia matky. Odvolanie otca považuje matka v celom rozsahu za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní zo dňa 02.04.2025 uviedol, že matka cielene chce otca od detí odstaviť, získať výživné na obidve deti, podáva neustále návrhy na neodkladné opatrenia, kde posledným sa snaží úplne odstaviť hlavne maloletú dcéru A. od otca a jej jediným cieľom je dosiahnuť na deti čo najvyššie výživné. Po troch rokoch plne fungujúcej striedavej osobnej starostlivosti sa názory maloletej dcéry A. výrazne otočili, otca úplne odmieta, pričom matka nepovolí ani telefonický kontakt otca s dcérou. Uvedené je vedené práve v rámci neodkladného opatrenia pod sp. zn. a žiada, aby sa spis pripojil, z ktorého je zrejmý úmysel matky manipulovať maloletú dcéru. Poukázal na to, že matka doposiaľ nepreukázala žiadnu pravidelnú vyživovaciu povinnosť zo strany otca jej tretieho dieťaťa, z čoho vzniká jasná obava, že matka vyživuje maloletého K. za pomoci stanoveného výživného na spoločné deti. V ďalšom otec uviedol, že jeho príjem je dvojnásobný aj napriek tomu, že obidvaja rodičia pracujú v rovnakej spoločnosti (ZF Slovakia, Nové Mesto nad Váhom), majú rovnaké dosiahnuté vzdelanie, a preto vyznieva otázka, prečo je matka ochotná pracovať na neadekvátne platenej pozícii v porovnaní s jej dosiahnutým vzdelaním. Je pravdou, že počas manželstva otec zakúpil osobný automobil Citroën C4 Grand Spacetourer, ale finančné prostriedky použité na kúpu automobilu mu boli poskytnuté formou daru od jeho matky, čím sa vyvracia fakt, že by sa matka maloletých detí mala nejakou formou podieľať na kúpe tohto automobilu. Čo sa týka osobného účtu otca, čiastky na ňom sú peniaze jeho rodiny, či už sestry a matky. Po vzájomnej dohode obom pomáha so správou ich majetku a finančných zdrojov za účelom zhodnocovania, o ktoré oni samé otca požiadali. Väčšina z týchto zdrojov bola použitá na rekonštrukciu domu č. XXXX na L. G. v F. C. F. G., ktorého sa mama vzdala pri dedičskom konaní a tento prešiel do podielového spoluvlastníctva otca maloletých detí a jeho sestry, každý v podiele jedna polovica, kde aktuálne maloleté deti užívajú výhody domu spojené so spoločným vlastníctvom otca a jeho sestry a stretávajú sa s celou rodinou v tomto dome. Zotrval na podanom odvolaní.

12. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.

13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), na základe odvolania podaného osobou oprávnenou, a to otcom maloletých detí v zákonnej odvolacej lehote, vec prejednal postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. , rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. hodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletých detí bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -108 zo dňa 21.05.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.05.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

15. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , pretože sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Pre posúdenie odvolacích dôvodov otca maloletých detí nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, ak odvolací súd nezistil dôvody pre zopakovanie alebo doplnenie dokazovania. Súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu zistil skutočný stav veci nevyhnutý pre rozhodnutie o podanom návrhu otca maloletých detí na zmenu poukazovania výživného na tvorbu úspor. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatnených požiadaviek. Odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu

prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti dopĺňa nasledovné:

16. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami, konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, vedomosťami, získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery sami o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Rodič totižto nemusí mať žiaden preukázateľný príjem alebo nízky preukázateľný príjem, disponuje však značnými majetkovými podstatami. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. S vývojom dieťaťa sa mení skladba starostlivosti o dieťa (pribúda školská dochádzka, záujmy, voľný čas dieťaťa, na druhej strane sa dieťa stáva samostatnejšie, čo je dôvodom, pre ktorý podiel osobného výkonu starostlivosti na vyživovacej povinnosti klesá). Na druhej strane rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine).

17. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného rázu), v dôsledku ktorého je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou, relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby dožadujúcej sa návrhom buď zníženia alebo zvýšenia výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. Pokiaľ teda ide o výšku výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. V zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine je možné za odôvodnené potreby dieťaťa (maloletého i plnoletého) považovať okrem výživného i tvorbu úspor pri splnení podmienky, že to majetkové pomery povinného rodiča umožňujú.

18. Podstatou odvolania otca boli skutočnosti, týkajúce sa ďalšej vyživovacej povinnosti matky maloletých detí k maloletému synovi, ktorý nemá zapísaného otca v rodnom liste a matka priznala, že biologický otec prispieva len symbolickou sumou 40,- Eur, čím sa tak dobrovoľne vzdala nároku na výživné na tretie dieťa . Otec nemá záujem zo svojho výživného, ktoré platí na dve spoločné deti, financovať výživu tretieho dieťaťa. Preto žiadal zmenu úhrady výživného z formy platenia výživného k rukám matky na výživné na tvorbu úspor, aby mali deti zabezpečenú aspoň čiastočne svoju budúcnosť. Ďalšiu námietku, ktorú otec uviedol, je, že ak zarába viac, je to výsledkom toho, že pracuje v nadčasoch, aby mohol zabezpečiť všetko, čo potrebujú deti a považuje za nespravodlivé, že ak sú deti v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a obidvaja majú takmer rovnaké výdavky na deti, aby popri striedavej osobnej starostlivosti platil matke výživné na deti.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie o nezistení dôvodov pre zmenu poukazovania výživného na tvorbu úspor a v uvedenom smere poukazuje na správny postup súdu prvej inštancie, ktorý skúmal zmenu pomerov na strane otca tak, ako to požadoval v návrhu, ako aj zmenu pomerov týkajúcu sa maloletých detí. Pri hodnotení zmeny pomerov účastníkov od posledného rozhodovania o výživnom, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 08. februára 2024 č.k.

-102, súd prvej inštancie správne konštatoval, že bola pre neho podstatná tá skutočnosť, či matka zabezpečuje pre svoje deti potrebnú starostlivosť, či im dáva lásku a pozornosť a nie skúmať, z akého dôvodu sa matka rozhodla mať ďalšie dieťa. Zároveň nemal súd prvej inštancie preukázané, že by v dôsledku narodenia ďalšieho dieťaťa matke sa zmenilo postavenie spoločných detí s otcom, či ich životná úroveň. Obidvaja rodičia zabezpečujú starostlivosť rovným dielom, pričom však na strane otca detí je príjem oproti matke zruba dvojnásobný. Je preto spravodlivé, aby otec matke prispieval na výživu každého dieťaťa práve určenou sumou 75,- Eur, čím sa dorovnávajú rozdiely v príjmoch rodičov. V prípade obidvoch detí ide iba o sumu, ktorá čiastočne pokrýva výdavky detí a tvrdenia otca o tom, že matka by mala financovať z týchto peňazí aj výživu tretieho dieťaťa, ktoré má s novým partnerom, nezodpovedá stanovenej výške výživného. Naďalej existuje výrazný nepomer medzi príjmom otca a matky. Jeho príjem je v súčasnosti zhruba dvojnásobný, keď súd prvej inštancie riadne zistil, že príjem v čase určenia výživného bol vo výške 2.496,68 Eur. Od apríla 2024 do novembra 2024 je príjem otca v priemernej výške 2.699,31 Eur. Čo sa týka matky, táto dosahovala priemerný zárobok vo výške 1.559,03 Eur v období od apríla 2024 do augusta 2024. Od septembra 2024 poberá už iba tehotenské a materské dávky v priemernej výške 1.320,40 Eur a od októbra 2024 rodinné prídavky vo výške 180,- Eur.

20. Súd prvej inštancie zákonným spôsobom aplikoval ust. § 62 ods. 1 až 7 Zákona o rodine, a to hlavne právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov vychádzajúc najmä z ich možností, schopností a majetkových pomerov. Súd prvej inštancie správne ustálil, že zárobkové možnosti a schopnosti otca sú lepšie oproti zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom matky. Odvolací súd konštatuje, že k podstatnej zmene pomerov oproti pôvodnému rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.03.2024, nedošlo. Zároveň stále existuje výrazný nepomer medzi príjmom otca a matky a poukazovanie výživného k rukám matky je plne opodstatnené.

21. Pre úplnosť odvolací súd uvádza v súlade s ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine, že tvorba úspor je vždy inštitútom doplnkovým popri bežnom výživnom, to znamená, že v prvom rade je potrebné uspokojiť základné potreby maloletých detí, teda odôvodnené potreby detí, na ktoré súd prihliada pri určení výživného a sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, závislé od veku, zdravotného stavu dieťaťa, fyzickej a duševnej vyspelosti a zároveň sú ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Je určite spravodlivé a vzhľadom na toto chápanie odôvodnených potrieb rozhodnutie súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, ktorý vyjadruje zásadu úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodičov, a tým je vecne správny napadnutý rozsudok, ktorým bol návrh otca na zmenu poukazovania výživného na tvorbu úspor zamietnutý.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. , .

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.