Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/156/2023

Uznesenie

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., ktorý je stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa s poukazom na ustanovenie a , na hlavnom pojednávaní dňa 09. júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa samosudca trestnú vec Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. , kde je ako obžalovaný stíhaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. XX, F. C. D., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa s poukazom na ustanovenie a , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného dňa mesiaca február 2023 do presne nezisteného času dňa 05.05.2023 v obci G., okres C. D. v rodinnom dome na ul. X. XXXX XXX, počas spolužitia pod vplyvom alkoholu opakovane vulgárne nadával svojej družke H. C., nar. XX.XX.XXXX v I., mal voči nej agresívne prejavy, ktoré boli sprevádzané aj minimálne jedným fyzickým útokom na družku - poškodenú H. C. a to dňa 05.05.2023, kedy jej vo večerných hodinách po predchádzajúcej hádke a pod vplyvom alkoholu dal facku, ktorú mu ona vrátila a vzápätí na to sa ku nej otočil, chytil ju obidvoma rukami za krk, zvalil ju na posteľ a škrtil ju, pričom sa ona bránila a kopla ho nohou, kde následne vo svojom konaní už nepokračoval, ale po tom ako mu družka H. C. povedala, že od neho odíde, podišiel ku nej a päsťou ju udrel do ľavej časti tváre, čím jej spôsobil podliatinu pod ľavým okom, pričom na lekárskom ošetrení nebola z dôvodu, že bol neustále v jej prítomnosti a kontroloval jej konanie a na také ošetrenie by ju nepustil a navyše sa jednalo o ľahké zranenie, ktoré zranenie si lekárske ošetrenie nevyžiadalo, pričom týmto svojím konaním spôsobil v dôsledku opakujúceho sa vulgárneho a agresívneho správania a najmä zásahu do fyzickej integrity poškodenej H. C., nar. XX.XX.XXXX v I., trvalým bydliskom I. - I., D. XXX/X, F. C. D. také poškodenie zdravia, ktoré vyvolalo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie spočívajúcu v tom, že by v tomto agresívnom konaní mohol naďalej pokračovať a intenzita jeho závažnosti voči osobe družky - poškodenej H. C., s ktorou žil v spoločnej domácnosti by sa mohla stupňovať, s čím sa poškodená H. C. aj v čase zadržania obžalovaného zdôverila pracovníkovi Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately G. J. K., ktorému v čase zadržania obžalovaného výslovne uviedla, že ak jej druha, teda obžalovaného, pustia z polície zo zadržania a on príde domov, tak ju zabije,

postupuje na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rimavskej Sobote ako priestupok podľa , písm. e) o priestupkoch.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podala dňa 14.12.2023 pod č. k. -38 obžalobu na A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. na tom skutkovom základe ako je to uvedené v tejto obžalobe a v skutkovej vete výrokovej časti tohto uznesenia, pričom popísané konanie A.

B. prokurátorka právne kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa s poukazom na ustanovenie a .

Vec bola pôvodne vybavená trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. zo dňa 22.12.2023, ktorým bol obvinený A. B. uznaný za vinného zo spáchania žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania a bol mu za to uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto trestnému rozkazu však podal obvinený v zákonnej lehote odpor, preto bola vec prejednaná a rozhodnutá na hlavnom pojednávaní.

Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní obhajca obžalovaného vo svojom stanovisku k obžalobe uviedol, že skutok tak ako je ustálený v obžalobe, nevykazuje zákonné znaky trestného činu uvedeného v obžalobe, ale ani iného trestného činu. Poukázal na to, že obžalovaný od počiatku trestného stíhania popiera spáchanie skutku, obžalobu považuje za nedôvodnú, pretože neexistuje žiaden dôkaz o tom, že obžalovaný skutok spáchal. Podľa obhajcu môže ísť zo strany obžalovaného nanajvýš o konanie, ktoré by mohol príslušný orgán posúdiť ako priestupok.

Obžalovaný A. B. po zákonnom poučení a to aj podľa uviedol, že nechce urobiť žiadne z vyhlásení podľa a zároveň využil aj svoje zákonné právo a odmietol k veci na hlavnom pojednávaní vypovedať.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom poškodenej H. C., ako svedkovia boli vypočutí: G. J. K., E. B., mal. D. B., H. B..

V ďalšom boli podľa so súhlasom prokurátorky a obžalovaného prečítané závery znaleckých posudkov: č. 112/2023 znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvia psychiatria A. A. D., č. X/XXXX znalkyne z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých A. H. L. a č. XX/XXXX znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria A. M. D..

Okrem uvedeného dokazovania boli podľa prečítané nasledovné listinné dôkazy: podstatný obsah zápisnice o trestnom oznámení E. B., až 8, podstatný obsah zápisnice o trestnom oznámení H. C., až 16, fotodokumentácia zo dňa 14.05.2023, až 156, posudok na obvineného z ÚVTOS Banská Bystrica, až 188, správa o povesti, až 190, výpis z ústrednej evidencie, , aktuálny odpis registra trestov, a po takto vykonanom dokazovaní dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný A. B. využil svoje zákonné právo a po poučení uviedol, že odmieta na hlavnom pojednávaní vypovedať. V súvislosti s obžalovaným je zároveň potrebné uviesť, že rovnako tak aj v prípravnom konaní pri svojom výsluchu dňa 16.05.2023 po zákonnom poučení uviedol, že nebude vypovedať ani ku svojej osobe ani k veci.

Poškodená a zároveň svedkyňa H. C. pri výpovedi na hlavnom pojednávaní spontánne uviedla len to, že si už na všetko nepamätá, že nevie, že spolu s druhom popíjali a potom sa kus pohádali.

Na doplňujúce otázky prokurátorky uviedla svedkyňa nasledovné skutočnosti.

Na otázku, či jej druh nadával, svedkyňa uviedla, že presne nevie, že sa veľmi nepamätá, že sa hádali a že aj ona mala vtedy vypité, preto sa nepamätá.

Na otázku, či ju druh udrel, svedkyňa uviedla, že áno, že jej dal facku a že ona mu facku vrátila.

Na otázku, či ju druh škrtil, svedkyňa uviedla, že nevie a že sa nepamätá na to.

Na otázku, či ju udrel aj päsťou do tváre, svedkyňa uviedla, že nevie a dodala, že jej dal len facku a že mu ju vrátila.

Na otázku, že v spise je zadokumentovaná fotografia, na ktorej má monokel pod ľavým okom a nech sa k tomu vyjadrí, svedkyňa uviedla, že nevie.

Na otázku, či to riešila potom aj na polícii, svedkyňa uviedla, že nie.

Na otázku, prečo išla na políciu, svedkyňa uviedla, že preto, lebo popíjali, potom sa pohádali a druh bol na ňu agresívny. Dodala, že agresívny je len vtedy, keď si vypije.

Na otázku, či sa bojí druha, svedkyňa uviedla, že tak, kus.

Na otázku, ako dnes žijú, svedkyňa uviedla, že spolu s druhom aj s niektorými deťmi bývajú spolu v C. D. a dodala, že nevie čo má ďalej povedať.

Na doplňujúcu otázku obhajcu, či niekedy aj ona nadávala obžalovanému, svedkyňa uviedla, že nie.

Na doplňujúce otázky samosudcu, poškodená uviedla nasledovné.

Na otázku, či už boli obaja za niečo podobné na súde, svedkyňa uviedla, že áno.

Na otázku, či za nejaké konanie bol obžalovaný aj v base, svedkyňa uviedla, že áno.

Na otázku, že kam sa obžalovaný vrátil z basy, svedkyňa uviedla, že ku nej.

Na otázku, či súhlasila s tým, aby prišiel ku nej, svedkyňa uviedla, že áno súhlasila.

Na otázku, či sa stalo aj viackrát, že spolu pili a potom sa pohádali, svedkyňa uviedla, že áno.

Na otázku, ako to prebieha, keď sa hádajú, svedkyňa uviedla, že po sebe kričia.

Na otázku, či aj ona pije alkohol, svedkyňa uviedla, že druh jej dáva.

Na otázku, koľkokrát udala druha na polícii, svedkyňa uviedla, že tri až štyrikrát.

Na otázku, či ju niekedy druh škrtil, svedkyňa uviedla, že áno.

Na otázku, či ju škrtil aj v kritický čas v máji, svedkyňa uviedla, že nie.

Na otázku, či na ňu druh kričal, že ju zabije, svedkyňa uviedla, že nevie, že sa nepamätá.

V súvislosti s výpoveďou poškodenej C. na hlavnom pojednávaní je potrebné zdôrazniť, že poškodená súvisle a spontánne o jej spolužití s obžalovaným nič neuviedla. Odpovedala len na konkrétne doplňujúce otázky a aj to len stroho a bez toho, aby svoje odpovede širšie a konkrétnejšie rozviedla.

Svedok G. J. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní v podstatnom obsahu zhodne ako aj pri svojej výpovedi v prípravnom konaní. Uviedol, že s obžalovaným sa osobne nikdy nestretol a že pracuje ako samostatný referent na ÚPSVaR Rimavská Sobota, na oddelení kurately. Rodinné pomery H. C. a jej druha A. B. pozná. Ďalej dodal, že H. C. v čase, keď bol jej muž zadržaný na polícii, v máji 2023, prišla na oddelenie SPODaSK, Gorkého 12 v Rimavskej Sobote. Prišla vo veľmi vytočenom stave a svedka žiadala, aby jej pomohol. Keď sa jej svedok opýtal, že čo sa deje, H. C. mu uviedla, že muža zobrali policajti a že ak ho policajti pustia a muž príde domov, tak ju zabije. Bol s ňou aj syn, avšak svoje meno neuviedol. Ten syn ešte dodal, že on sa otca nebojí, lebo deťom nerobí zle, ale mame by mohol ublížiť. Na doplňujúce otázky vyšetrovateľa PZ svedok uviedol, že H. C. ho ohľadom A. B. a jeho s právania sa v rodine, takto kontaktovala prvýkrát. Svedok prišiel do kontaktu len s deťmi, ktoré sú umiestnené v CDR. Tieto deti mu vyslovene uvádzali, že keď je otec, teda A. B. pod vplyvom alkoholu, tak je agresívny, agresívne sa však správa len k matke, k ostatným členom domácnosti nie. Teda H. C. prišla za svedkom s obavou, že keď jej muža pustia domov, tak sa určite bude musieť pred ním schovať.

Svedkyňa E. B. je dcérou obžalovaného a poškodenej. Na hlavnom pojednávaní vypovedala o tom, že v čase skutku bola umiestnená v detskom domove a že k rodičom chodievala na návštevy párkrát do týždňa. Navštevovala ich jedenkrát v strede týždňa a potom aj cez víkendy. Podľa svedkyne otec v domácnosti pil každý deň a bil mamu. Mama mala aj modriny, ktoré videla, pričom podľa svedkyne sa to stávalo opakovane. Okrem nej to vedia potvrdiť aj brat H., sestra ako aj mama.

Na doplňujúce otázku uviedla, že priamym svedkom žiadneho fyzického útoku otca na mamu nebola, o tom, že otec mamu bil vie len z rozprávania od mamy a od súrodencov. Podľa svedkyne v jej prítomnosti nebol žiadny útok otca na mamu.

Na ďalšie doplňujúce otázky prokurátorky uviedla, že mama ju prosila o pomoc a chcela, aby išla udať otca, čo aj svedkyňa spravila. Podľa nej otec pije aj naďalej.

Na doplňujúce otázky obhajcu, svedkyňa uviedla, že aj mama pije alkohol a že mama vytýka otcovi to, čo jej otec robí.

Na doplňujúce otázky samosudcu, svedkyňa uviedla, že otec mal biť mamu väčšinou večer, keď ostatní spali a že podľa nej otec mame v jej prítomnosti neubližoval preto, lebo otec vie, že by ho išla udať. Trestné oznámenie podala z dôvodu, že ju o to prosila mama aj sestra D.. Pri oznámení na polícii uviedla skutočnosti, o ktorých vedela len z počutia od mamy a od súrodencov, modriny na tele mamy však videla aj ona sama. Podľa svedkyne sa mama otca bojí. Dodala tiež, že pred výsluchom na hlavnom pojednávaní jej otec povedal len toľko, aby na súde nevypovedala, avšak v konkrétnostiach ju neinštruoval, ako má na súde vypovedať.

Svedkovia, ďalšie deti obžalovaného a poškodenej, mal. D. B. a H. B. po zákonnom poučení zhodne uviedli, že využívajú svoje zákonne právo a odmietajú na hlavnom pojednávaní vypovedať.

Z čítaných záverov znaleckých posudkov boli zistené nasledovné skutočnosti.

Zo záverom znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie A. A. D., č. XXX/XXXX na obvineného A. B. vyplýva, že znalec u obvineného v čase skutku, v minulosti ani v súčasnosti nezistil duševnú poruchu alebo chorobu v pravom zmysle (psychózu). Jedná sa u neho o disociálnu poruchu osobnosti, čo však nemožno považovať za duševnú poruchu v pravom slova zmysle. V čase skutku sa u obvineného jednalo o simplexnú (prostú) opilosť stredne ťažkého stupňa, v dôsledku ktorej sa u neho demaskovali a vystupňovali jeho osobnostné črty v zmysle nezdržanlivosti a impulzivity, čo viedlo k jeho konaniu v čase skutku. Táto opilosť viedla k zníženiu ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného, ale len v nepodstatnej miere. U obvineného vzhľadom na štruktúru jeho osobnosti nemožno taktiež predpokladať, že by protialkoholická liečba splnila účel. Preto znalec ako ochranné opatrenie odporúča obvinenému uloženie zákazu požívania alkoholu. U obvineného znalec nezistil takú duševnú poruchu, pre ktorú by mal mať stanovenú psychiatrickú liečbu. Obvinený chápe zmysel trestného konania. Pobyt obvineného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť, môže sa však stať nebezpečným pri pokračovaní v pití alkoholu. U obvineného sa jedná o závislosť od alkoholu v zmysle choroby, ktorá je rozvinutá a v čase skutku bola aktívna a limitovaná je len opakovaným pobytom obvineného vo výkone trestu. Nie je u obvineného preukázaný predpoklad pre spontánnu abstinenciu, pričom vzhľadom na patologickú osobnostnú štruktúru nemožno predpokladať ani dostatočnú úroveň spolupráce počas špecializovanej liečby. Ochranné opatrenie a to uloženie zákazu požívania alkoholu môže podľa znalca svojim represívnym charakterom viesť k obmedzeniu používania alkoholu u obvineného. V prípade pokračovania v pití alkoholu je pravdepodobné, že priebeh závislosti od alkoholu sa bude stupňovať až chronifikovať, podobne ako aj sociálne a zdravotné dôsledky. Znalec u obvineného nezistil také abstinenčné stavy, ktoré by mali vplyv na jeho protiprávne konanie alebo schopnosť obvineného rozpoznať následky svojho konania. Obvinený je schopný reálne vnímať javy a skutočnosti, tieto si pamätať a následne ich reprodukovať odstupom času.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológie, klinickej psychológie dospelých A. H. L., č. X/XXXX na svedkyňu a zároveň poškodenú H. C., vyplýva, že vzhľadom na vyjadrený nesúhlas poškodenej s podrobením sa znaleckému vyšetreniu nie je možné znalkyni zodpovedať otázky položené zadávateľom znaleckého dokazovania.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrii od A. M. D., č. XX/XXXX na svedkyňu a zároveň poškodenú H. C. vyplýva, že menovaná poškodená po vysvetlení účelu a zmyslu znaleckého vyšetrenia znalkyni uviedla, že nesúhlasí s týmto znaleckým vyšetrením.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa obžaloby sa mal obžalovaný A. B. žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania podľa s poukazom na ustanovenia a dopustiť na poškodenej tým, že sa jej vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin mal spáchať na chránenej osobe, t. j. na svojej družke.

Trestným činom je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Pojem trestný čin možno charakterizovať ako súhrn objektívnych a subjektívnych skutočností, podmieňujúcich trestnú zodpovednosť, teda skutočnosti, charakterizujúcich individuálne určitý ľudský zásah do vonkajšieho sveta, ak sú v ňom naplnené znaky činu uvedeného v . Z toho vyplýva, že nie každý skutok je trestným činom. Trestným činom je skutok len vtedy, ak napĺňa obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti a zároveň je jeho závažnosť, s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa väčšia ako nepatrná, resp. u mladistvých ako malá.

Podľa , kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa , odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.

Uvedený prečin je jedným z najčastejšie páchaných trestných činov v podmienkach Slovenskej republiky. Už z pomenovania predmetného trestného činu vyplýva, že páchateľovo konanie spočíva vo vyhrážaní sa inej osobe.

Objekt uvedeného prečinu je nevyhnutné vymedziť ako samotné medziľudské vzťahy medzi jednotlivými osobami, ako aj samotné neodňateľné právo každého, aby nebol predmetom vyhrážok.

Subjekt prečinu nebezpečného vyhrážania je všeobecný, môže sa ho teda dopustiť ktorýkoľvek trestne zodpovedný páchateľ vrátane právnickej osoby.

Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa, nakoľko zavinenie nie je vyjadrené, pričom je nevyhnutné aplikovať všeobecný . Páchateľ musí mať minimálne vedomosť o tom, že jeho konanie je protiprávne a musí byť minimálne uzrozumený s tým, že svojím konaním spôsobuje následok uvedený v predmetnej skutkovej podstate. Spáchanie uvedeného prečinu formou nepriameho úmyslu je však mimoriadne zriedkavé.

Objektívna stránka prečinu nebezpečného vyhrážania spočíva vo vyhrážaní sa inému smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu.

Pojem "vyhrážanie" je nevyhnutné vykladať tak, že sa ním rozumie verbálny, písomný, neverbálny prejav, ktorý sa však reálne musí dostať do sféry poškodeného, t.j. poškodený musí byť objektívne schopný vnímať takýto prejav páchateľa, ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť ako vyhrážanie. Samotná vyhrážka musí byť vážne mienená, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ reálne chcel naplniť to, čím sa poškodenému vyhráža. Páchateľ musí vyhrážku realizovať vážne v tom zmysle, že chce, aby táto vyvolala dôvodnú obavu u poškodeného.

Podľa , smrťou sa rozumie biologická smrť mozgu (cerebrálna smrť).

Podľa , Ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je a) zmrzačenie, b) strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, c) ochromenie údu, d) strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, e) poškodenie dôležitého orgánu, f) zohyzdenie, g) vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu, h) mučivé útrapy, alebo i) porucha zdravia trvajúca dlhší čas.

Podľa , trestný čin je spáchaný s použitím nátlaku vtedy, ak páchateľ použije na jeho spáchanie psychické násilie proti inému.

Pod pojmom "dôvodná obava" rozumieme taký subjektívny pocit poškodeného, ktorý na základe vonkajšieho prejavu vôle páchateľa (vyhrážanie, ktoré je objektívne a subjektívne vnímané poškodeným) vzbudzuje reálnu obavu o jeho život, zdravie alebo iné vzťahy. Dôvodná obava poškodeného musí byť pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty reálne daná. Nepostačuje, ak poškodený vyhlási, že prejav páchateľa u neho vzbudil dôvodnú obavu. Samotnú dôvodnú obavu je nevyhnutné posudzovať vzhľadom na charakter konania páchateľa, ako aj na okolnosti prípadu. Poškodený by mal byť schopný reálne uviesť, akým spôsobom sa u neho táto dôvodná obava prejavila.

Medzi najčastejšie spôsoby spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania patria zväčša verbálne prejavy páchateľa, ako napríklad "Zabijem ťa!", ale môže ísť aj o neverbálny prejav v podobe naznačovania noža pod krkom a následného podrezania, hrozba zbraňou a pod.

Nemožno opomenúť ani spáchanie skutku prostredníctvom listu (zaslanie kondolenčnej pohľadnice s iniciálami poškodeného, nábojov a pod.). V dobe elektronizácie každej stránky nášho života je bežné vyhrážanie sa prostredníctvom správ na sociálnych sieťach, rôznych komunikačných kanáloch (N., A., O., P. a pod.).

Samotné vyhrážanie však nemusí byť výslovne uvedené, t.j. páchateľ nemusí expressis verbis uviesť následok svojho konania. Pre naplnenie skutkovej podstaty postačuje, ak je význam jeho vyhrážky dostatočne jasný a pochopiteľný.

Z pohľadu subjektívneho vnímania však musí byť jednoznačne ustálené, že predmetný prejav vôle páchateľa sa dostal do sféry poškodeného, ktorú je objektívne schopný vnímať, a sám poškodený subjektívne túto vyhrážku vníma ako vyhrážanie sa.

Z hľadiska dokazovania prečinu nebezpečného vyhrážania je nevyhnutné vypočuť svedka - poškodeného k všetkým skôr uvedeným znakom skutkovej podstaty, pričom je potrebné, aby sa svedok

- poškodený ku skôr uvedeným znakom vyjadril vlastnými slovami, t.j. akým spôsobom vnímal uvedenú vyhrážku páchateľa, či a ako to u neho vzbudilo dôvodnú obavu a pod. V prípade, ak by svedok - poškodený uviedol, že predmetná vyhrážka páchateľa u neho nevzbudila dôvodnú obavu, t.j. že pri jej subjektívnom vnímaní táto nespôsobila následok predpokladaný , je nevyhnutné trestné stíhanie zastaviť, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Skutkovou podstatou každého trestného činu rozumieme súhrn konkrétnych znakov, ktoré charakterizujú určité ľudské správanie ako trestný čin. Skutková podstata je jedným z formálnych znakov trestného činu a je charakterizovaná súhrnom jednotlivých znakov, medzi ktorými existujú vzťahy relatívnej samostatnosti a zároveň vzájomnej podmienenosti, čo z nich vytvára určitý systém. V dôsledku toho je podmienkou existencie skutkovej podstaty naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty toho- ktorého trestného činu. Nedostatok jedného znaku sa rovná nedostatku skutkovej podstaty ako takej. Z uvedeného vyplýva, že znaky skutkovej podstaty trestného činu majú všeobecne obligatórnu povahu s výnimkou prípravy a pokusu, kde chýba následok a príčinný vzťah medzi ním a konaním. Okrem toho skutková podstata môže obsahovať niektoré znaky, ktoré nie sú vo všeobecnosti povinné a tieto znaky označuje ako fakultatívne.

Medzi obligatórne znaky skutkovej podstaty každého trestného činu patrí objekt, objektívna stránka, páchateľ a subjektívna stránka. Všetky tieto štyri znaky tvoria jednotný celok, existujú v každej skutkovej podstate trestného činu aj keď v nej nie sú výslovne uvedené, avšak v prípade ak by niektorý z týchto znakov chýbal, nešlo by v danom prípade o trestný čin.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania v predmetnej trestnej veci nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by sa mal obžalovaný A. B. svojej družke, poškodenej H. C. vyhrážať smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu.

Objektívna stránka žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania mala podľa obžaloby konkrétne spočívať v tom, že obžalovaný A. B. mal od presne nezisteného dňa mesiaca február 2023 do presne nezisteného času dňa 05.05.2023 v obci G., okres C. D. v rodinnom dome na ul. X. XXXX XXX, počas spolužitia pod vplyvom alkoholu opakovane vulgárne nadával svojej družke H. C., nar. XX.XX.XXXX v I., mal voči nej agresívne prejavy, ktoré boli sprevádzané aj minimálne jedným fyzickým útokom na družku

- poškodenú H. C. a to dňa 05.05.2023, kedy jej vo večerných hodinách po predchádzajúcej hádke a pod vplyvom alkoholu dal facku, ktorú mu ona vrátila a vzápätí na to sa ku nej otočil, chytil ju obidvoma rukami za krk, zvalil ju na posteľ a škrtil ju, pričom sa ona bránila a kopla ho nohou, kde následne vo svojom konaní už nepokračoval, ale po tom ako mu družka H. C. povedala, že od neho odíde, podišiel ku nej a päsťou ju udrel do ľavej časti tváre, čím jej spôsobil podliatinu pod ľavým okom, pričom na lekárskom ošetrení nebola z dôvodu, že bol neustále v jej prítomnosti a kontroloval jej konanie a na také ošetrenie by ju nepustil a navyše sa jednalo o ľahké zranenie, ktoré zranenie si lekárske ošetrenie nevyžiadalo, pričom týmto svojím konaním spôsobil v dôsledku opakujúceho sa vulgárneho a agresívneho správania a najmä zásahu do fyzickej integrity poškodenej H. C., nar. XX.XX.XXXX v I., trvalým bydliskom I. - I., D. XXX/X, F. C. D. také poškodenie zdravia, ktoré vyvolalo u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie spočívajúcu v tom, že by v tomto agresívnom konaní mohol naďalej pokračovať a intenzita jeho závažnosti voči osobe družky - poškodenej H. C., s ktorou žil v spoločnej domácnosti by sa mohla stupňovať, s čím sa poškodená H. C. aj v čase zadržania obžalovaného zdôverila pracovníkovi Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately G. J. K., ktorému v čase zadržania obžalovaného výslovne uviedla, že ak jej druha, teda obžalovaného, pustia z polície zo zadržania a on príde domov, tak ju zabije.

Výsluchom poškodenej na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že by sa obžalovaný poškodenej vyhrážal takým spôsobom, aby pre toto svoje konanie mohol niesť trestnú zodpovednosť za žalovaný prečin nebezpečného vyhrážania.

Pokiaľ aj poškodená na hlavnom pojednávaní na konkrétne otázky popisovala správanie sa obžalovaného voči nej v kritickom období, tak z jej výpovede a z ďalších vykonaných dôkazov nemožno odvodiť, že obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania, pričom absentuje najmä objektívna stránka trestného činu nebezpečného vyhrážania.

Z výpovede svedkyne E. B. rovnako tak nevyplýva, že by sa obžalovaný dopúšťal na poškodenej konania, ktoré by bolo možné právne kvalifikovať ako žalovaný prečin nebezpečného vyhrážania. Naviac táto svedkyňa nie je priamym svedkom udalostí, ktoré sa podľa obžaloby mali odohrať, ale je len nepriamou svedkyňou a to svedkyňou „z druhej ruky“, ktorá jednak pri podávaní trestného oznámenia, ako aj následne pri svojom výsluchu v prípravnom konaní a rovnako tak aj na hlavnom pojednávaní

uvádzala len skutočnosti, ktoré sa sprostredkovane dozvedela buď od matky – poškodenej, alebo od súrodencov.

Ani z výsluchu svedka G. J. K. a ani z ďalších čítaných listinných dôkazov, resp. záverov znaleckých posudkov nevyplýva, že by sa obžalovaný na poškodenej dopustil konania, ktoré by bolo možné právne kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania.

Z výpovedi poškodenej H. C., svedkov E. B. a G. K. a z listinných dôkazov možno vyvodiť len toľko, že medzi obžalovaným a poškodenou dochádza dlhodobo v morálnej rovine k odsúdeniahodnému konaniu, ktoré svojou intenzitou a charakterom v danom prípade zo strany obžalovaného nenapĺňa zákonné znaky nielen žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania ale žiadneho iného trestného činu. V tejto súvislosti sa do pozornosti dávajú najmä odpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní na doplňujúce otázky, či už zo strany prokurátorky, obhajcu, prípadne samosudcu. Z jej odpovedí vyplýva najmä to, že na udalosti sa veľmi nepamätá, lebo aj ona mala vypité, pamätá sa na to, že sa hádali, že obžalovaný jej dal facku a že ona mu ju vrátila, že obžalovaný je agresívny vtedy keď si vypije, pričom však žiadne konkrétnosti ohľadom toho ako sa má jeho agresivita prejavovať, neuviedla.

V súlade so zisteným skutkovým stavom samosudca nemá pochybnosti o tom, že nastali určité faktické okolnosti, ktoré protiprávne konanie obžalovaného čiastočne skutkovo vymedzujú. Pokiaľ však ide o právnu kvalifikáciu skutku, samosudca zdôrazňuje, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že by protiprávne konanie obžalovaného naplnilo všetky formálne zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného prečinu nebezpečného vyhrážania tak, ako sú tieto právne kvalifikované v podanej obžalobe. V prejednanej veci po zhodnotení dokazovania na hlavnom pojednávaní absentovali obligatórne znaky objektívnej stránky uvedeného trestného činu, ktorými je vyhrážanie sa smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu. V tejto súvislosti si je tiež potrebné uvedomiť, že trestné právo je prostriedkom ultima ratio, teda má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri najzávažnejších porušeniach spoločenských noriem.

Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie preto prichádza do úvahy aplikácia zásady „v pochybnostiach v prospech obvineného“, keďže vykonané dôkazy nepostačujú na preukázanie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty žalovaného prečinu.

Konanie ustálené prokurátorkou v podanej obžalobe však na druhej strane mohlo naplniť znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , písm. e) o priestupkoch.

Podľa názoru samosudcu sa mohol obžalovaný v tomto prípade dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a jeho konanie ustálené obžalobou dáva zákonný priestor správnemu orgánu samostatne posúdiť, či nedošlo k spáchaniu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , písm. e) o priestupkoch.

Podľa súd postúpi veci inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže podať sťažnosť prokurátor do 3 pracovných dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. Sťažnosť má odkladný účinok.