Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cpr-2-2020.pdf
PDF · 140.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Cpr/2/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Máriou Krausovou v právnej veci žalobcu: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXXX K., D., občan D. republiky, právne zastúpený JUDr. Ondrejom Brlášom, advokátom, so sídlom Štefániková 9, 949 01 Nitra, proti žalovanému : SE Služby inžinierskych stavieb, s.r.o., IČO: 48 263 842, so sídlom Kalná nad Hronom časť Mochovce 96, 935 39 Kalná nad Hronom, právne zastúpený advokátskou kanceláriou Mgr. Marek Benedik s.r.o., IČO: 47 247 959, so sídlom Rudnayovo č. 1, 811 01 Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou dňa 24.02.2020 sa žalobca domáhal určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi zamestnancom - žalobcom a zamestnávateľom - žalovaným výpoveďou zo dňa 30.10.2019 je neplatné. 1.1. Žalobu odôvodnil s tým, že dňa 11.09.2017 bola medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom uzatvorená pracovná zmluva, v ktorej bol ako deň nástupu do práce dohodnutý 01.10.2017. Na jej základe sa žalobca zaviazal pre žalovaného vykonávať druh práce označený ako „Stavebný dozor“. Dňa 30.10.2019 bola zo strany žalovaného daná žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorú žalobca odmietol podpísať, pretože s ňou nesúhlasil, avšak bolo mu umožnené si z nej spraviť kópiu mobilným telefónom. Výpovedná doba podľa výpovede uplynula dňa 31.12.2019. Listom zo dňa 27.01.2020 oznámil žalobca žalovanému, že s výpoveďou nesúhlasí, pretože ju považuje za neplatnú, pričom na tento dostal od žalovaného zamietavú odpoveď zo dňa 12.02.2020, v ktorej žalovaný vyjadril nesúhlas so žalobcovou výzvou, pričom z predmetnej odpovede vyplynulo, že žalovaný považuje svoj postup za správny a v súlade so Zákonníkom práce. Žalobca tvrdí, že v jeho prípade nebol žalovaný ako zamestnávateľ oprávnený pristúpiť ku skončeniu jeho pracovného pomeru a tento preto naďalej trvá, čo odôvodňuje nasledovnými skutočnosťami: 1. nedošlo k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru výpoveďou s príslušným orgánom (v tomto prípade sa analogicky jedná o zamestnancov, ktorí žalobcu zvolili ako zástupcu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci), 2. žalovaný riadne do dnešného dňa nepreukázal, že by nedisponoval iným vhodným pracovným miestom, keď s poukazom „na kvalifikáciu žalobcu“, ktorý vykonával funkciu „Stavebného dozoru“, čo je vysoko kvalifikovaná pozícia, sa rozhodol skončiť pracovný pomer práve so žalobcom a žalovaný disponoval len „s kvalifikovanejšími pracovnými pozíciami“,
3. žalovaný nerešpektoval skutočnosť, že zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je rovnako chránený ustanoveniami Zákonníka práce ako člen príslušného odborového orgánu, člen zamestnaneckej rady alebo zamestnanecký dôverník, 4. zamestnávateľ nemôže jednostranne skončiť pracovný pomer so zástupcom zamestnancov počas výkonu jeho funkcie a počas 6 mesiacov po zániku tejto funkcie bez príslušného súhlasu, pričom žalobca pre vylúčenie pochybností uvádza, že konaním žalovaného je poškodený a so skončením pracovného pomeru žiadnym spôsobom nesúhlasil, 5. z emailovej komunikácie vyplýva možný predpoklad, že výpoveď od žalovaného bola motivovaná práve činnosťou žalobcu ako zástupcu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, keďže žalobca sám pred vymenovaním do funkcie uviedol, že pokiaľ sa má jednať len o „pro forma“ menovanie, tak o takéto menovanie žiadnym spôsobom nemá záujem. S ohľadom na vyššie uvedené, keď je nepochybné, že žalovaný nedodržal príslušné povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení Zákonníka práce, považoval žalobca skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného za neplatné. 2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.05.2020 uviedol, že z ustanovení Zákonníka práce jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ je povinný prerokovať skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo okamžitým skončením len so zástupcami zamestnancov, a nie so (všetkými) zamestnancami. Z citovaných ustanovení Zákonníka práce rovnako expressis verbis vyplýva, že ak zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nie sú, môže zamestnávateľ konať samostatne, a teda nie je obmedzovaný povinnosťou prerokovania so zástupcami zamestnancov. Právny názor prezentovaný žalobcom bol v zjavnom rozpore s § 12 ods. 2 Zákonníka práce a s § 74 Zákonníka práce. Žalobca vyvodzoval voči žalovanému existenciu povinnosti, ktorá nie je uložená zákonom a ani iným prameňom práva, ktorým možno alebo na základe ktorých možno ukladať povinnosti fyzickým osobám a právnickým osobám. Ide pritom o jeden zo základných ústavných princípov, ktorý predstavuje významnú garanciu právnej istoty v demokratickom a právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Nakoľko u žalovaného (zamestnávateľa) nevyvíjali činnosť relevantní zástupcovia zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce, v zmysle § 12 ods. 2 Zákonníka práce bol zamestnávateľ oprávnený konať samostatne a nebol povinný prerokovať ukončenie pracovného pomeru. Námietka, že „žalovaný nepreukázal, že by nedisponoval iným vhodným pracovným miestom“ nebola súčasťou Oznámenia, predžalobnej výzvy zo dňa 27.01.2020, ku ktorej žalovaný zaujímal stanovisko. Z ničoho nevyplývalo, že by táto skutočnosť bola sporná. Žalovaný preto hodnotí túto námietku len ako formálnu. Ďalej, zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bol zamestnávateľ povinný preukazovať to, že nedisponuje iným vhodným pracovným miestom. Preto ani skončenie pracovného pomeru výpoveďou nemôže byť neplatné preto, pretože žalovaný túto skutočnosť nepreukázal. Zdôraznil, že žalobca netvrdí (nenamieta), že by žalovaný dal výpoveď žalobcovi napriek tomu, že disponoval možnosťou žalobcu (zamestnanca) ďalej zamestnávať. Námietka žalobcu je nesubstancovaná. Žalobca netvrdí žiadne relevantné (podstatné) skutočnosti. Žalovaný v čase výpovede nemal pre žalobcu žiadne voľné pracovné miesto, a preto nedisponoval možnosťou zamestnanca ďalej zamestnávať. Žalovaný nie je povinný preukazovať negatívnu skutočnosť, teda že nedisponoval iným vhodným pracovným miestom. Neexistuje zákaz, aby zamestnávateľ ukončil pracovný pomer so zástupcom zamestnancov počas výkonu funkcie a počas 6 mesiacov po jej zániku. Ochrana inštitucionalizovaná súhlasom zástupcov zamestnancov sa obmedzuje len na obdobie výkonu funkcie, a nie aj na obdobie šiestich mesiacov po zániku funkcie. Inštitút súhlasu zástupcov zamestnancov je totiž upravený osobitne v ustanovení § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Ide teda o špeciálnu právnu úpravu vo vzťahu k § 240 ods. 8 Zákonníka práce, a preto je zrejmé, že pravidlá upravené osobitne v § 240 ods. 8 Zákonníka práce a osobitne v § 240 ods. 9 Zákonníka práce nemožno zmiešavať, resp. kombinovať tak, ako to aktuálne niekomu vyhovuje. Žalobca naráža na ustanovenie § 240 ods. 8 Zákonníka práce. K tomu je však potrebné uviesť, že zamestnávateľ môže jednostranne ukončiť pracovný pomer so zamestnancom iba zo zákonného dôvodu. Tento dôvod objektívne daný je alebo objektívne daný nie je. Ak dôvod na skončenie pracovného pomeru je daný a teda zamestnávateľ môže legitímne ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, pričom zákaz jednostranne ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý je zástupcom zamestnancov, neexistuje, tak je potom vylúčené, aby zamestnávateľ ukončením pracovného pomeru porušil ochranu zástupcu zamestnancov. Proti dôvodnej (zákonnej) výpovedi zamestnávateľa totiž Zákonníka práce zamestnanca nechráni. Z ustanovenia § 240 ods. 8 Zákonníka práce vyplýva zákaz, aby zamestnávateľ voči zástupcovi zamestnancov počas výkonu funkcie a počas obdobia šiestich mesiacov po jej skončení vykonal opatrenia, ktoré musia kumulatívne spĺňať nasledovné atribúty : (i) zamestnanca môžu poškodzovať; (ii) sú motivované postavením alebo činnosťou zástupcu zamestnancov. Podmienenie ukončenia pracovného pomeru so zástupcom súhlasom zástupcu
zamestnancov z tohto ustanovenia nevyplýva. Pracovný pomer so žalobcom bol ukončený v dôsledku organizačnej zmeny, ktorá sa nakoniec netýkala výlučne len žalobcu, ale aj iných zamestnancov žalovaného. Organizačná zmena bola dôsledkom skutočnosti, že projekt, na ktorý boli zamestnanci pridelení (vrátane žalobcu) sa dostal do určitého štádia, kedy zamestnávateľ už objektívne nepotreboval, aby títo zamestnanci pre neho vykonávali prácu. Atribúty opatrenia zakázaného ustanovením § 240 ods. 8 Zákonníka práce musia byť splnené objektívne. Nepostačuje, ak zamestnanec vysloví domnienku, že ho opatrenie zamestnávateľa poškodzuje alebo že je údajne motivované postavením alebo činnosťou zástupcu zamestnancov. Z hľadiska § 240 ods. 8 Zákonníka práce je úplne irelevantné, či zamestnanec s opatrením zamestnávateľa súhlasí alebo nie. 3. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného voči žalobe, zo dňa 24.05.2020 uviedol, že jemu rovnako žiaden právny predpis neprikazuje v oznámení o neakceptovaní výpovede uviesť všetky porušenia, ktorých sa zamestnávateľ dopustil alebo mohol dopustiť, nakoľko tieto v konečnom dôsledku posudzuje súd v rámci súdneho konania a vykonaného dokazovania. Na ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce bolo v podanej žalobe poukázané z dôvodu, že týmto sa ustanovujú podmienky platnosti výpovede podľa § 63 ods. 1 Zákonníka práce, pričom negatívna skutočnosť sa dokazovať nemusí, avšak ani z predloženého „Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene“ zo dňa 29.10.2019 (ďalej v texte aj ako len „Rozhodnutie zamestnávateľa“) nevyplýva tvrdenie žalovaného, že by nemal disponovať žiadnymi voľnými pracovnými pozíciami. Z tohto dôvodu žalobca poukázal aj na túto skutočnosť a z dôvodu presunutia dôkazného bremena navrhol, aby súd vyžiadal od miestne príslušného úradu práce zoznam nahlásených voľných pracovných miest žalovaným za obdobie od 01.10.2019 do 31.12.2019. V podanej žalobe opakovane tvrdil, že bol zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, tak sa na neho vzťahovali ustanovenia § 240 Zákonníka práce rovnako, ako keby bol členom príslušného odborového orgánu, členom zamestnaneckej rady alebo zamestnanecký dôverník. Nie je právne relevantné či u žalovaného ako zamestnávateľa pôsobili zástupcovia zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník), nakoľko žalobca tvrdí, že pri prijatí Rozhodnutia zamestnávateľa žalovaný nerešpektoval § 240 Zákonníka práce a postupoval v rozpore s ním, čoho následkom bola udelená výpoveď. Ohľadne postupu žalovaného namietal porušenie ustanovenia § 240 ods. 8 Zákonníka práce, ako aj porušenie § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Uvedené preukazuje aj dôkaz predložený žalovaným - Rozhodnutie zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že z celkového počtu 11 zamestnancov vykonávajúcich funkciu „Stavebný dozor“ sa žalovaný ako zamestnávateľ rozhodol prepustiť 2 zamestnancov a 9 zamestnancov (vykonávajúcich rovnakú pracovnú pozíciu ako žalobca neprepustil). Žalobca nespochybňoval právo žalovaného k výberu zamestnancov, ktorých zamestnávateľ prepustí a ktorých nie pri organizačných zmenách, nakoľko je to výsostné právo výberu zamestnávateľa. Žalobca však tvrdí, že pokiaľ sa zamestnávateľ rozhodne prepustiť 2 zamestnancov z 11, pričom jeden z týchto dvoch prepúšťaných zamestnancov je aj zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, tak existuje dôvodný predpoklad, že konanie žalovaného ako zamestnávateľa mohlo byť motivované činnosťou žalobcu, ktorý preukázateľne odmietol, že by v prípade funkcie zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci mal byť len „nastrčenou osobou pre splnenie povinností zamestnávateľa“. Z tohto dôvodu žalobca poukázal, že existuje možnosť, že sa žalovaný rozhodol pre skončenie pracovného pomeru práve so žalobcom (nakoľko žalovaný zvyšných 9 pracovných pozícií stavebného dozoru zachoval), práve z uvedených dôvodov, čím by došlo k porušeniu § 240 ods. 8 Zákonníka práce. Žalovaný sa preukázane dopustil porušenia § 240 ods. 9 Zákonníka práce, čo žalovaný vo svojom vyjadrení žiadnym spôsobom nepoprel a preto sa zo strany žalovaného nemohlo jednať o zákonné skončenie pracovného pomeru výpoveďou. Žalovaný nespochybňoval skutkové tvrdenia žalobcu, že žalovaný si v súlade s § 240 ods. 9 Zákonníka práce nevyžiadal príslušný súhlas k skončeniu pracovného pomeru so Žalobcom, žalovaný sa zároveň nevyjadril, z akého dôvodu pri výbere 2 zamestnancov z 11, ktorí zastávali pracovnú pozíciu stavebný dozor, sa rozhodol práve pre žalobcu, ktorý okrem toho bol v čase výpovede aj zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, čo považuje bez iného relevantného dôvodu a absencii odôvodnenia jeho výberu, nutné považovať za motivované jeho činnosťou a teda porušenie § 240 ods. 8 Zákonníka práce. Žalobca v podanej žalobe netvrdil, že § 240 ods. 8 a § 240 ods. 9 Zákonníka práce sa majú vykladať v kombinovanom výklade. Pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa však nie je vylúčené viacnásobné porušenie právnych predpisov (ako § 240 ods. 8, tak aj § 240 ods. 9 Zákonníka práce) a preto žalobca poukázal na obidve ustanovenia Zákonníka práce. V tejto súvislosti Žalobca poukázal aj na možné porušenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce. 4. Žalovaný v replike uviedol, že možno súhlasiť s tým, že v prípade zástupcu zamestnancov sa ustanovenia § 12 ods. 2 Zákonníka práce a § 74 Zákonníka práce neaplikujú. Prerokovanie so
zástupcami zamestnancov je totiž konzumované v rámci procesu udeľovania súhlasu so skončením pracovného pomeru podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce. Faktom ale je, že žalobca v žalobe namietol absenciu prerokovania skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. Žalovaný preto na to reagoval stanoviskom, že takúto povinnosť nemá. U zamestnávateľa neexistuje ani odborová organizácia, ani zamestnanecká rada a ani zamestnanecký dôverník. Neexistuje teda zástupca zamestnancov pre účely prerokovania výpovede podľa § 74 Zákonníka práce a ani pre účely udelenia súhlasu so skončením pracovného pomeru so zástupcom zamestnancov podľa § 240 ods. 9 Zákonníka práce. U zamestnávateľa síce vyvíjajú činnosť zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ale tých nie je možné považovať za zástupcov zamestnancov pre účely prerokovania ukončenia pracovného pomeru a pod. Pôsobnosť zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa totiž obmedzuje iba na otázky týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Z § 11a ods. 1 Zákonníka práce jasne vyplýva, že títo zástupcovia sú zástupcovia zamestnancov iba pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Žalovaný zotrval na stanovisku, že takýto výklad žalobcu je v rozpore so Zákonníkom práce a je ústavne nonkonformný. Je potrebné zdôrazniť, že Zákonník práce takúto povinnosť zamestnávateľovi v prípade absencie zástupcov zamestnancov neukladá, ale na druhej strane zamestnancom nepriznáva ani právo priamo participovať na ukončovaní pracovného pomeru so zamestnancami. Takéto právo im prináleží iba prostredníctvom zástupcov zamestnancov. Nakoniec sám žalobca spochybňuje svoju vlastnú argumentáciu, keď síce zdanlivo spochybňuje argument ad absurdum, ale v skutočnosti ho potvrdzuje tvrdením : „práve za takýmto účelom existujú odborové organizácie, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník“. Neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi tým, že žalobca bol zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a tým, že bol jedným z dvoch zamestnancov, s ktorými bol ukončený pracovný pomer. Ako uvádzal žalobca, žalovaný bol oprávnený slobodne sa rozhodnúť, s ktorým zamestnancom ukončí pracovný pomer. Žalobca nepreukázal žiadnu súvislosť medzi tým, že bol zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a tým, že bol jedným z dvoch zamestnancov, s ktorými bol ukončený pracovný pomer. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností žalovaný uviedol, že nie je sporné, že u žalovaného neexistovali zástupcovia zamestnancov (odborový orgán, zamestnanecká rada, zamestnanecký dôverník); vzhľadom na to nebol žalovaný povinný získať ich súhlas na skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ale bol oprávnený postupovať samostatne; žalovaný nebol povinný požiadať o predchádzajúci súhlas na ukončenie pracovného pomeru so žalobcom zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pretože ich pôsobnosť je obmedzená na otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci; žalovaný nebol povinný požiadať o predchádzajúci súhlas na ukončenie pracovného pomeru so žalobcom priamo zamestnancov, pretože mu takúto povinnosť ZP a ani iný zákon neukladá. Naopak, v prípade absencie zástupcov zamestnancov bol oprávnený postupovať samostatne. Nie v ostatnom rade zamestnancom zákon nepriznáva právo priamo participovať na ukončovaní pracovného pomeru. 5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu sa pridržiava žaloby ako i vyjadrení s tým, že sa riešia dva zásadné body, prvou je okolnosť povinnosti prejednať udelenie súhlasu výpovedi vopred, s ktorým príslušným orgánom, druhou, že žalovaný ako chránený zamestnanec patril medzi dvoch z deviatich, ktorí dostali výpoveď, čo považujú za kroky, ktoré žalobcu poškodili. Na pojednávaní dňa 15.06.2021 rozšíril podanú žalobu a žiadal i o určenie podľa § 79 odsek 1 Zákonníka práce, že z dôvodu, že od zamestnávateľ nemožno požadovať, aby zamestnanca aj naďalej zamestnával, pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným sa končí právoplatnosťou rozhodnutia. 6. Okresný súd Topoľčany dňa 15.06.2021 pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírenie o výrok podľa návrhu žalobcu. 7. Právny zástupca žalovaného uviedol, že považujú žalobu za neopodstatnenú. Pokiaľ ide o povinnosť vopred prerokovať výpoveď toto u žalovaného neprichádzalo do úvahy, keďže nepôsobil zástupcova zamestnancov, ale iba zástupca BOZP. Podľa zákonníka práce bol žalovaný oprávnený pri výpovedi konať samostatne. Zástupcovia BOZP nie sú príslušní prerokovať výpoveď, poukázal na vyjadrenie žalobcu v replike s tým, že nie je konzistentný v svojej argumentácii. K námietke, že z 9 pracovníkov bola dvom daná výpoveď z ktorých jedným bol žalobca, nič nenasvedčuje tomu, že by týmto krokom došlo k porušeniu práv žalobcu. O tom, ktorí zo zamestnancov dostane výpoveď pre nadbytočnosť rozhoduje výlučne zamestnávateľ. Žalobca bol prijatý do pracovného pomeru na realizáciu určitého projektu, došlo k obmedzeniu práce na projekte, bola daná výpoveď, negatívnu kauzálnu súvislosť vzniesol PZ žalobcu až na pojednávaní. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov Ing. M. Q., Ing. M. W., Ing. C. U., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Pracovnou zmluvou zo dňa 11.09.2017 (čl. 8-14),Výpoveďou z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti zo dňa 30.10.2019 (čl. 34-35), Oznámenie - predžalobná
výzva zo dňa 27.01.2020 ( čl. 36-37), Odpoveď zo dňa 12.02.2020 ( čl.38-39), Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene zo dňa 29.10.2019 (čl. 60-61), mailovú komunikáciu (čl. 78-91) Menovací dekrét zo dňa 31.10.2018 (čl. 95), Vyjadrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice (čl. 225-230) a zistil nasledovný skutkový stav: 8.1 . Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 11.09.2017 pracovnú zmluvu s nástupom do práce dňom 01.10.2017, bez skúšobnej doby, druh práce - stavebný dozor, miesto výkonu práce - Mochovce, na dobu neurčitú. 8.2. Dňa 31.10.2018 bol žalobca Menovacím dekrétom vymenovaný za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť . 8.3. Žalovaný vydal dňa 29.10.2019 Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene v súlade s ust. § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, v zmysle ktorého z dôvodu zefektívnenia práce u zamestnávateľa, spoločnosti SE Služby inžinierskych stavieb, s. r. o. sa súčinnosťou k 31/12/2019 zrušujú pracovné pozície podľa Prílohy Č. 1, v dôsledku čoho sa zamestnanci v Prílohe č. 2 stávajú nadbytočnými. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté s ohľadom na aktuálny stav kompletizácie pred spustením 3.bloku a predpokladaný ďalší vývoj, kde sa preukázateľne očakáva nižší dopyt po službách objednávaných spoločnosťou Slovenské elektrárne, a.s., pre ktorú Spoločnosť poskytuje služby, a to najmä pre oblasť činností, sú vykonávané pozíciami podľa Prílohy č. 1. Na základe tohto Rozhodnutia o organizačnej zmene bude ukončený pracovný pomer so zamestnancami podľa Prílohy č. 2, a to buď dohodou o skončení pracovného pomeru z organizačných dôvodov v súlade s § 60 Zákonníka práce alebo výpoveďou danej zamestnávateľom z organizačných dôvodov podľa ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. 8.4. Podľa Prílohy č. 1 bol uvedený druh a počet pracovných pozícií: projektový koordinátor 1, Senior procesný špecialista-jadrová časť 1, Stavebný dozor 2, Technicko- Ekonomický podporný dozor 1, Kontrolór dokumentácie - Vedúci skupiny 1. 8.5. Podľa Prílohy č. 2 bol uvedený zoznam zamestnancov, ktorí sa v dôsledku organizačnej zmeny stávajú nadbytočnými : Q. L., L. U. - stavebný dozor, K. A. - projektový koordinátor, B. C. - kontrolór dokumentácie - vedúci skupiny, L. L. - technicko - ekonomický podporný dozor a F. D. - senior procesný špecialista - jadrová časť. 8.6. Dňa 30.10.2019 odmietol žalobca prevziať Výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca podľa ust. § 63 odsek 1 písmena b) Zákonníka práce, ktorú mu doručoval zamestnávateľ
- žalovaný. Z uvedenej výpovede vyplynulo, že Rozhodnutím konateľa spoločnosti zo dňa 29.10.2019 bolo rozhodnuté o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Na základe tohto rozhodnutia bola s účinnosťou ku dňu 31/12/2019 zredukovaná pracovná pozícia Stavebný dozor, ktorú podľa platnej pracovnej zmluvy zo dňa 01.10.2017 zastával žalobca, v dôsledku čoho sa stal nadbytočným. Rozhodnutie o organizačnej zmene bolo prijaté s ohľadom na aktuálny stav kompletizácie projektu pred spustením 3 bloku a predpokladaný ďalší vývoj, kde sa preukázateľné očakáva nižší dopyt po službách objednaných spoločnosťou Slovenské elektrárne a.s., pre ktorú Spoločnosť poskytuje služby, a to najmä pre oblasť činnosti, ktoré vyplývajú z pracovnej pozície žalobcu. Výpovedná doba v trvaní dvoch mesiacov začala plynúť od prvého dňa po doručení výpovede t.j. od 01.11.2019 a skončila uplynutím výpovednej doby dňa 31.13.2019. Žalovaný zároveň prehlásil, že podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce nemal pre žalobcu- zamestnanca inú vhodnú prácu, pričom k tomuto tvrdeniu ako dôkaz zamestnancovi- žalobcovi predložil k nahliadnutiu úplný zoznam voľných pracovných miest aktuálny ku dňu doručovania výpovede. Zamestnávateľ - žalovaný po dôkladnom zhodnotení najvyššie dosiahnutého vzdelania a doterajších pracovných skúseností zamestnanca- žalobcu vyhodnotil, že zamestnanec- žalobca nespĺňal najmä kvalifikačné predpoklady, ktoré sa na obsadenie voľných pracovných miest vyžadovali. 8.7. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Levice vo svojom vyjadrení zo dňa 04.05.2021 uviedol, že aktuálne na portáli ISTP sa žiadne voľné pracovné miesta (ďalej vpm) pre zamestnávateľa SE Služby inžinierskych stavieb, s.r.o. nezverejňujú. V sledovanom období od 01.10.2019 do 31.12.2019, uvedený zamestnávateľ inzeroval 3 vpm na pracovnú pozíciu Majster v stavebníctve s rôznym dátumom nástupu do zamestnania. Miesto s nástupom od 07.10.2019 zamestnávateľ následne zrušil a 8.12.2019 portál ukončil jeho zverejňovanie. Podobne miesto s nástupom od 29.10.2019 bolo zrušené od 30.12.2019. Tretie miesto majstra v stavebníctve s nástupom od 1.11.2019 zamestnávateľ obsadil na základe súhlasného povolenia UPSVaR Levice občanom tretej krajiny od 01.11.2019 a tým dňom prestalo byť uvedené vpm na ISTP zverejňované. Uvedené nahlásenia a odhlásenia miest si zamestnávatelia zadávajú na uvedený pracovný portál ISTP elektronicky sami, následne tieto údaje elektronicky natekajú ich interného systému issz. Ďalšie dve vpm, a to Technik merania a regulácie vo vodárenstve s nástupom od 1.10.2019 a Projektový špecialista s nástupom od 1.10.2019, v skutočnosti na portáli
ISTP zverejňované neboli. V týchto dvoch prípadoch si zamestnávateľ splnil zákonnú povinnosť a na predpísanom tlačive (informačná karta) nahlásil úradu práce, že na uvedené pracovné pozície prijal zamestnancov - občanov EU. Vložením týchto údajov do ich interného systému zamestnanosti, tento systém si vytvorí voľné miesto s následným obsadením. 8.8. Svedkyňa Ing. M. Q. uviedla, že u žalovaného nepôsobí zástupca zamestnancov, podľa ustanovenia ZP, ani odborová organizácia ani zamestnanecký dôverník. Spoločnosť má uzatvorenú obchodnú zmluvu s investorom, pôsobí ako hlavný dodávateľ na projekte pracovníkov a služieb. Toto sa dodáva na základe požiadavky investora. Došlo k zníženiu požiadavky na počte pracovníkov, predložením čiastkovej objednávky investora, ktorá sa predkladá na mesačnej báze, koncom októbra 2019. Išlo o zníženie o dvoch pracovných miesta stavebného manažéra. Postupovali obvyklým spôsobom, nešlo o prvú ani posednú požiadavku. Postupom času, keď sa dokončujú práce a má byť spustený 3. blok jadrovej elektrárne sú všeobecne časté požiadavky i niekoľkokrát cez rok na pracovníkov a služby a má to klesajúcu tendenciu. Prvým krokom v takom prípade je že, preveruje v rámci projektu a divízii, ktorých je 11-12, či pre daného pracovníka by vzhľadom na jeho skúsenosti nebolo vhodné iné miesto. Toto má nielen sociálny ale i biznis aspekt. Pri výstavbe jadrovej elektrárne je potrebné mať skúsených a zručných ľudí a preto by to nebolo relevantné i efektívne takýchto prepustiť. V danom období nedokázali spolu s investorom identifikovať iné pracovné miesto v spoločnosti pre žalovaného, preto pristúpili k organizačným zmenám a tým, ktorí boli týmto dotknutí predložili dohodu resp. výpoveď. U zahraničných pracovníkov, ktorí tvoria 60 percent, to je špecifickejšie, vplýva veľa aspektov z pohľadu sociálnych podmienok v domovských krajinách, ohľadom Rumunska mali informácie, že v prípade dohody nemajú také výhodné podmienky a benefity, preto pristúpili k výpovedi. Žalobcovi predložili výpoveď 30.10.2019, nebol s týmto stotožnený, snažili sa, aby sa rozlúčili slušne a korektne. Pokiaľ ide o pozíciu technik merania a regulácie vo vodárenstve - takúto pracovnú pozíciu firma nemá a ani nikdy nemala, projektový špecialista - to mohlo byť otvorené v auguste alebo septembri 2019 a pokiaľ ide o majster v stavebníctve
- pri stavbe jadrovej elektrárne ide o špecifické pracovné pozície. Keďže ide o zahraničných pracovníkov, takáto pozícia v systéme Národného úradu práce neexistuje, vždy sa snažia uviesť najbližšiu podobnú pozíciu. V danom prípade nešlo o nahlásenie voľného pracovného miesta, ale o oznámenie z dôvodu predĺženia pobytu už k existujúcej pracovnej zmluve. V spoločnosti pôsobia zástupcovia pre BOZP, žalobca bol jedným zo zástupcov zamestnancov pre BOZP, na základe menovacieho dekrétu podľa Zákona o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci, boli vymenované kompetencie pre túto oblasť. Keď dostala informáciu o znižovaní stavu pracovníkov, prvý krok bol kontaktovanie s manažérom útvaru realizácie s tavby, ktorí identifikoval tieto osoby, on mal presné informácie, kto aké činnosti vykonával, vedel identifikovať, ktorí ľudia sú medzi sebou nahraditeľní, každý pracovník je na jednotlivý technologický celok a pri jeho finalizácii sa zisťuje, či je použiteľný na iný objekt, alebo to možné nie je, identifikáciu dostala od manažéra. V čase, keď sa dávala výpoveď žalobcovi nebola voľná pracovná pozícia stavebného dozoru pre stavebné objekty. V spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov a to odborová organizácia, dôverník alebo zamestnanecká rada. Dôvodom ukončenia PP so žalobcom bola organizačná zmena, projekt sa schyľuje ku koncu, redukujú sa pracovné miesta a už bude iba klesajúci trend zamestnancov. V čase podania výpovede nedisponovali žiadnym pracovným miestom. 8.9. Svedkyňa Ing. M. W. vypovedala, že v spoločnosti nepôsobia zástupcovia zamestnancov, so žalobcom bol ukončený pracovný pomer z dôvodu organizačnej zmeny, projekt sa schyľoval ku koncu, redukovali sa pracovné miesta a bol klesajúci trend zamestnancov. V čase výpovede spoločnosť nedisponovala žiadnym voľným pracovným miestom. Žalobca pracoval ako stavebný dozor, v čase skončenia pracovného pomeru bolo asi 9 pracovných pozícií stavebného dozoru, zostalo 7 pozícií. V spoločnosti pôsobia i zástupcovia pre BOZP, túto funkciu zastával i žalobca. Prepustiť žalobcu sa rozhodol zamestnávateľ z dôvodu nadbytočnosti organizačnej zmeny. 8.10. Svedkyňa Ing. C. U. uviedla, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Dôvod ukončenia pracovného pomeru so žalobcom bol blíži sa projekt ku koncu k spusteniu 3 bloku, s čím súvisí demobilizácia zamestnancov a teda i žalobcu, v tom čase nebolo pre neho vhodné voľné pracovné miesto. Pracovník ak je prijatý na dobu určitú, na túto dobu má povolenie na pobyt od cudzineckej polície, pokiaľ chcú ďalej spolupracovať s týmto pracovníkom a predĺžiť pracovný pomer, aby si mohol predĺžiť pobyt, dajú nahlášku na úrad práce na základe ktorej si pracovník predĺži pobyt. S tou nahlášku potom nič nerobia, po dvoch mesiacoch ona dobehne. V spoločnosti pôsobia zástupcovia zamestnancov pre BOZP a žalobca bol menovaný do takejto funkcie. 9. Právne posúdenie veci: 9.1. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce
alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomerná určitú dobu (§ 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce). 9.2. Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dni odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, prerokovaniu došlo. (§ 63 ods. 2 Zákonníka práce). 9.3. Zástupcovia zamestnancov sú v čase funkčného obdobia a počas šiestich mesiacov po jeho skončení chránení proti opatreniam, ktoré by ich mohli poškodzovať vrátane skončenia pracovného pomeru a ktoré by boli motivované ich postavením alebo činnosťou. Zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia. Ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa § 77 zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné. Rovnaké podmienky činnosti a ochrana podľa odsekov 1,2,5 až 10 sa aj na zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia i práci podľa osobitného predpisu. (§ 240 ods. 8-11 Zákonníka práce) 9.4. Zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je zástupcom zamestnancov aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podľa osobitného predpisu. ( § 11a Zákonníka práce) 9.5. Ak sa podľa tohto zákona vyžaduje prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. ( § 12 ods. 2 Zákonníka práce) 10. Vzhľadom na vykonané dokazovanie v konaní nebolo sporné, že: žalobca uzatvoril pracovný pomer so žalovaným pracovnou zmluvou zo dňa 11.09.2017 na pracovnú pozíciu stavebný dozor, dňa 29.10.2019 rozhodol žalovaný ako zamestnávateľ o organizačnej zmene z dôvodu zefektívnenia práce a bol znížený stav pracovníkov na pracovnej pozícií stavebný dozor z 11 miest na 9 miest, 2 pracovné pozície boli zrušené, menovacím dekrétom zo dňa 31.10.2018 bol žalobca menovaný na pozíciu zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, žalovaný dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce, z dôvodu organizačnej zmeny, žalovaný ku dňu skončenia pracovného pomeru nemal iné vhodné miesto pre žalobcu. 11. Sporným v konaní boli námietky žalobcu: nedošlo k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru výpoveďou s príslušným orgánom (v tomto prípade sa analogicky jedná o zamestnancov, ktorí Žalobcu zvolili ako zástupcu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci), neodôvodnenie vybratie žalobcu pre prepustenie z dôvodu organizačnej zmeny, nerešpektovanie skutočnosti, že zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je rovnako chránený ustanoveniami Zákonníka práce ako člen príslušného odborového orgánu, člen zamestnaneckej rady alebo zamestnanecký dôverník, existencia dôvodného predpokladu, že konanie žalovaného ako zamestnávateľa mohlo byť motivované činnosťou žalobcu, zamestnávateľ nemôže jednostranne skončiť pracovný pomer so zástupcom zamestnancov počas výkonu jeho funkcie a počas 6 mesiacov po zániku tejto funkcie bez príslušného súhlasu, pričom Žalobca pre vylúčenie pochybností uvádza, že konaním Žalovaného je poškodený a so skončením pracovného pomeru žiadnym spôsobom nesúhlasil,
z emailovej komunikácie vyplýva možný predpoklad, že výpoveď od Žalovaného bola motivovaná práve činnosťou Žalobcu ako zástupcu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, keďže Žalobca sám pred vymenovaním do funkcie uviedol, že pokiaľ sa má jednať len o „pro forma“ menovanie, tak o takéto menovanie žiadnym spôsobom nemá záujem. 12. Nedošlo k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru výpoveďou s príslušným orgánom (v tomto prípade sa analogicky jedná o zamestnancov, ktorí žalobcu zvolili ako zástupcu pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci): Zamestnávateľ je povinný výpoveď vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov. Bez tohto predchádzajúceho prerokovania je výpoveď neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmych pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v tejto lehote k prerokovaniu tohto zrušovacieho prejavu nedôjde, platí zákonný predpoklad, že k jeho prerokovaniu došlo (§ 74).“ Skutočnosť, že výpoveď z pracovného pomeru žalovaného nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov nerobí v danom prípade tento právny úkon neplatným, pretože v konaní bolo preukázané, že u žalovaného nebol zriadený odborový orgán, zamestnanecká rada ani zvolený zamestnanecký dôverník. Súd vychádzal z toho názoru, že žalovaný nebol povinný žiadať predchádzajúci súhlas od zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci určeného podľa osobitného predpisu, keďže tento zástupca zamestnancov zastupuje iba v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nesupluje činnosť odborových orgánov, prípadne zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Tento záver platí aj ohľadne platnosti a účinnosti pracovného poriadku, ktorý prijal žalovaný bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov. Skutočnosť, že zamestnanci žalovaného tieto orgány nekreovali, hoci tak urobiť mohli, nezavinil žalovaný. Je vecou zamestnancov, aby za účelom hájenia svojich záujmov si svojich zástupcov zvolili, a pokiaľ tak neurobili nemá povinnosť žalovaný pri jednotlivých úkonoch žiadať predchádzajúci súhlas, alebo prerokovať ich so zástupcami zamestnancov, v opačnom prípade by zamestnávateľ nemohol uložiť zamestnancovi ani výpoveď, ani vydať pracovný poriadok. 13. Neodôvodnenie vybratie žalobcu pre prepustenie z dôvodu organizačnej zmeny: o nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Z výsluchu vypočutých svedkýň vyplynulo, že pri výstavbe 3. Bloku jadrovej elektrárne Mochovce postupne dochádza k ukončovaniu prác na jednotlivých stavbách, teda k dokončeniu výstavby 3. Bloku, čím dochádza k zníženiu potreby pracovníkov na dokončených úsekoch v pracovných pozíciách, na ktoré boli uzatvorené pracovné pomery pracovníkov. Pokiaľ ide o namietaný výber práve žalobcu z celkového počtu 11 pracovníkov stavebného dozoru, bol ukončovaný pracovný pomer u 2 pracovníkov. Dôvody nemožnosti zamestnávania musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Uvedený stav môže byť daný vnútornými organizačnými zmenami alebo znížením celkového počtu zamestnancov. Zákon umožňuje zamestnávateľovi, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, ktoré zodpovedá jeho potrebám. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie (náplne práce, resp. druhu práce zamestnancom vykonávanej), na ktorú znie pracovná zmluva. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ. Súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať; skúma však, či sú splnené ostatné podmienky vymedzujúce tento výpovedný dôvod. Podmienkou platnosti výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je tiež príčinná súvislosť medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene a nadbytočnosťou zamestnanca. Otázka existencie príčinnej súvislosti [čo v spore o platnosť výpovede podľa tohto ustanovenia znamená stav, keď rozhodnutie o organizačnej zmene (ako príčina) vyvoláva nadbytočnosť zamestnanca (ako dôsledok)] bezprostredne súvisí s otázkou nadbytočnosti zamestnanca (a naopak). Rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene, vzhľadom na ktoré sa zamestnanec stane nadbytočným, je medziiným rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ. V danom prípade bolo preukázané, že u žalovaného došlo k organizačným zmenám, v dôsledku ktorých sa stali dvaja pracovníci prijatý na pracovnú pozíciu - stavebný dozor a bolo iba na žalovanou, s kým rozviaže pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti. Ako už bolo konštatované, súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. 14. Nerešpektovanie skutočnosti, že zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je rovnako chránený ustanoveniami Zákonníka práce ako člen príslušného odborového orgánu,
člen zamestnaneckej rady alebo zamestnanecký dôverník: Žalobca poukazoval na to, že keďže u žalovaného ako zamestnávateľa nepôsobili zástupcovia zamestnancov, mohol žalovaný prerokovať skončenie pracovného pomeru so zástupcami pre bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, ktorí preukázateľne u žalovaného pôsobili a to analogickým použitím § 74 Zákonníka práce. V zmysle ust. § 11a ods. 1 Zákonníka práce , zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Podľa vety druhej, za zástupcu zamestnancov sa považuje aj zástupca výlučne pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Skutočnosť, že výpoveď žalobcu nebola vopred prerokovaná so zástupcami zamestnancov nerobí v danom prípade tento právny úkon neplatným, pretože v konaní bolo preukázané, že u žalovaného nebol zriadený odborový orgán, zamestnanecká rada ani zvolený zamestnanecký dôverník. Súd vychádzal z toho názoru, že žalovaný nebol povinný žiadať predchádzajúci súhlas od zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci určeného podľa osobitného predpisu, keďže takýto zástupcovia zamestnancov zastupujú iba v otázkach bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nesuplujú činnosť odborových orgánov, prípadne zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. 15. Existencia dôvodného predpokladu, že konanie žalovaného ako zamestnávateľa mohlo byť motivované činnosťou žalobcu, zamestnávateľ nemôže jednostranne skončiť pracovný pomer so zástupcom zamestnancov počas výkonu jeho funkcie a počas 6 mesiacov po zániku tejto funkcie bez príslušného súhlasu, pričom žalobca pre vylúčenie pochybností uviedol, že konaním žalovaného je poškodený a so skončením pracovného pomeru žiadnym spôsobom nesúhlasil - žalobca nepreukázal, že by konanie žalovaného ako zamestnávateľa mohlo byť motivované činnosťou žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na mailovú komunikáciu zo dňa 01.12.2015, v ktorej ako zástupca zamestnancov BOZP požadoval na základe zmluvy, že všetci noví zamestnanci musia mať osobné ochranné pomôcky, aby mohli plniť svoje povinnosti, čo bolo ako vyplynulo z komunikácie, vyriešené a pomôcky mali byť novým zamestnancov odovzdané. Súvislosť medzi touto komunikáciou, konaním žalobcu ako zástupcu zamestnancov pre BOZP zo dňa 01.12.2015 a skončením pracovného pomeru zo dňa 10.10.2019 nebola preukázaná. Pokiaľ ide o ochranu zástupcu zamestnancov v zmysle § 240 ods. 8 Zákonníka práce, ide o ustanovenie, ktoré chráni zástupcov zamestnancov, ako i zástupcov zamestnancov BOZP v zmysl. ust. § 240 ods. 11 Zákonníka práce, v prípade opatrení , ktoré by mohli poškodzovať zamestnanca ako zástupcu zamestnancov a boli by motivované ich postavením a činnosťou. Takéto konanie zo strany žalovaného preukázané nebolo. 16. Vzhľadom na zhora uvedené dôvody súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 17. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.1, 2 CSP) 18. Vzhľadom na úspech žalovaného, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.