Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-124-2024.pdf
PDF · 116.65 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/124/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho u matky, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XX/X, toho času E., G. XXXX/X, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Edit Balážiková, s.r.o., so sídlom Partizánske, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948 a H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností, takto
r o z h o d o l :
I. Maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B. sumou 110 € mesačne, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od 28.11.2024.
IV. Výživné, ktorého zročnosť nastala v čase od 28.11.2024 do 09.06.2025 vo výške 644,35 € je otec povinný zaplatiť maloletému v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 20 €, splatných spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozhodnutia, s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky zročného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného.
V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v sobotu od 15:00 do 18:00 a každý týždeň v nedeľu od 08:00 do 11:00 bez prítomnosti matky. Matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom pripraviť a otcovi v určenom čase v mieste bydliska maloletého odovzdať a otec je povinný maloletého matke v určenom čase na rovnakom mieste vrátiť.
VI. Konanie o určenie, ktorý z rodičov bude poberať prídavky na dieťa a daňový bonus súd zastavuje.
VII. Súd s účinnosťou od právoplatnosti výroku I. zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.04.2025 č.k. 29P/124/2024-69 v časti o ponechaní maloletého v starostlivosti matky.
VIII. Súd s účinnosťou od vykonateľnosti výroku III. zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.04.2025 č.k. 29P/124/2024-69 v časti o vyživovacej povinnosti otca k maloletému.
IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
(1) Súd začal dňa 28.11.2024 na návrh navrhovateľky - matky konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému. (2) Matka sa domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, rozhodnutia o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého a určenia otcovi vyživovacej povinnosti vo výške 100 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Navrhla upraviť aj poberanie prídavkov na dieťa a daňového bonusu a neupraviť styk otca s maloletým. (3) V návrhu poukázala na to, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, otec bol vo väzbe. Matka bola na materskej dovolenke. V návrhu popísala svoje pravidelné mesačné výdavky a výdavky na maloletého. (4) Súd maloletému uznesením zo dňa 27.11.2024 ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a na prejedanie veci nariadil pojednávanie na 19.03.2025. Predvolal naň oboch rodičov a ustanoveného opatrovníka, pričom otcovi a opatrovníkovi umožnil vyjadriť sa k návrhu na začatie konania. (5) Keďže sa otcovi nepodarilo včas doručiť návrh na začatie konania a predvolanie na pojednávanie, pojednávanie bolo odročené na 09.06.2025. (6) Ustanovený opatrovník navrhol maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na jeho výživu s prihliadnutím na vek a potreby maloletého a zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, styk otca s maloletým navrhli neupraviť, otec svoje právo nevyužil a k návrhu sa písomne nevyjadril. (7) Uznesením zo dňa 15.04.2025 č.k. 29P/124/2024 – 69 súd na návrh matky podaný prostredníctvom právnej zástupkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloletého ponechal počas konania v starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 37,53 € mesačne, nie však menej ako minimálnym zákonným výživným podľa Zákona o rodine. (8) Súd na pojednávaní dňa 09.06.2025 vypočul rodičov maloletého a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Z dôkazov vykonaných na pojednávaní súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav: (9) Rodný list na č.l. 6: maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX, jeho rodičmi sú H. B. a C. D.. (10) Lekárske potvrdenie na č.l. 7: matka sa o maloletého riadne stará, chodí s ním do poradní. (11) Lustrácie na č.l. 14: Otec maloletého je rozvedený, má okrem maloletého ešte jedno plnoleté dieťa. Trvalé bydlisko má v I. J. K. A. K. D.. Bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený. Jeho sloboda bola obmedzená 09.10.2024. V Sociálnej poisťovni je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba. Matka maloletého je slobodná, má len jediné maloleté dieťa, trvalý pobyt má v meste E.. (12) Odpoveď Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 34, 42: matka maloletého poberá na neho prídavok na dieťa vo výške 60 € mesačne. Nie je evidovaná ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a v tejto súvislosti nepoberá žiadne dávky. (13) Odpoveď Sociálnej poisťovne na č.l. 38: otec maloletého poberá invalidný dôchodok 199,10 € mesačne. (14) Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 51: matka uviedla nasledovné výdavky na mal. A.: strava v sume 176 eur mesačne, oblečenie a obuv v sume 50 eur mesačne, drogéria a kozmetika v sume 20 eur mesačne, lieky v sume 12 eur mesačne, plienky v sume 90 eur mesačne, iné detské potreby v sume 50 eur mesačne. Matka bola na materskej dovolenke s príjmom cca 1000 eur mesačne a poberala prídavok na dieťa v sume 60 eur mesačne. Býva v 5-izbovom rodinnom dome spoločne s mal. A. a jej matkou. Matka uviedla nasledovné pravidelné výdavky: bývanie v sume 200 eur mesačne, strava v sume 300 eur mesačne, oblečenie a obuv v sume 30 eur mesačne, drogéria a kozmetika v sume 50 eur mesačne, cestovné v sume 50 eur mesačne, internet v sume 15 eur mesačne, TV v sume 6 eur mesačne, mobilný telefón v sume 20 eur mesačne, lieky v sume 30 eur mesačne. Matka verbalizovala, že starostlivosť o maloletého od narodenia zabezpečuje výlučne ona. Pred narodením otec zabezpečil maloletému postieľku a pult na prebaľovanie. Okrem toho uviedla, že od narodenia na maloletého neprispel ani finančne, ani mu nič nekúpil. S otcom maloletého sú v kontakte telefonicky, niekedy cez video hovory. (15) Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom na č.l. 77: otec uviedol, že bol dňa 09.05.2025 prepustený z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby v Ilave, kde bol 7 mesiacov. Resocializačný príspevok po prepustení z výkonu trestu si neuplatnil. Počas výkonu trestu si neplnil žiadnym spôsobom vyživovaciu povinnosť voči maloletému. S matkou maloletého má
dobrý vzťah. V ústave bol počas trestu cca každý druhý deň v telefonickom kontakte cez video hovor s matkou a maloletým. Po prepustení z výkonu trestu išiel otec do I., kde žije spolu s jeho matkou, ktorá je starobná dôchodkyňa. Žijú v staršom 4-izbovom rodinnom dome so sociálnym zariadením, ktorý je v osobnom vlastníctve matky otca. Domácnosť je celá zariadená, vybavená elektrospotrebičmi, prispôsobená členom domácnosti. Otec má svoju izbu, kde sa nachádza manželská posteľ, roldorová šatníková skriňa, stôl s kreslom, komoda s televízorom a samostatnou komodou. V domácnosti čisto, poriadok, hygiena na dobrej úrovni. Otcova matka sa vyjadrila, že súhlasí s tým, aby jej syn býval v jej domácnosti. Priateľka otca pred narodením maloletého k nim chodievala cca 3 roky, po narodení maloletého s ním bola matka u nich v I. jedenkrát. Otec v sobotu 10.05.2025 bol spolu s jeho matkou na celý deň pozrieť matku a maloletého v E.. V nedeľu 11.05.2025 bol otec v I. u matky. Od pondelka 12.05.2025 do stredy 14.05.2025 poobedia bol otec opäť u matky a maloletého, kde aj prenocoval. Vyjadril sa, že sú s priateľkou spolu. Otec ďalej uviedol, že pred narodením maloletého pracoval v zahraničí ako montér veľkokapacitných kotlov pre firmy. V domácnosti matky hradí elektrinu v sume cca 50 € mesačne. Ďalšie mesačné poplatky v domácnosti majú 149 € plyn, internet s televíziou spolu 50 € a štvrťročne hradia vodu v sume 30 €. Raz ročne platia za vývoz žumpy v sume 60 €, daň z nehnuteľnosti v sume 40 € a komunálny odpad 82 €. Bol na živnostenskom úrade sa informovať na obnovenie živnosti, ktorú mal pozastavenú, keď bol vo výkone trestu. Živnosť si chce obnoviť. Poberá mesačne čiastočný invalidný dôchodok v sume 198 €. S matkou o jej návrhu ohľadom maloletého sa nerozprávali. Na návrh matky má negatívny názor. Matka mu v kontakte s maloletým nebráni. S matkou sa spoznali na protidrogovom liečení v roku 2019, odvtedy je „čistý“. Okrem maloletého má ešte plnoletú dcéru, ktorá má 27 rokov. Záverom sa otec vyjadril, že má záujem o striedavú osobnú starostlivosť o maloletého. Matka maloletého od narodenia nedojčí, konzumuje príkrmy, mlieko, a postupne prechádza na tuhú stravu, je plienkovaný. Maloletý pri osobnom kontakte na otca reagoval pozitívne, smial sa, rovnako reagoval aj na matku otca. Otec uviedol, že maloletého prebaľoval, kŕmil, dokáže ho okúpať. Pediatra má maloletý v E., otec vie kde, ale nevedel si spomenúť na meno. V domácnosti otec nemal detskú postieľku, ale uviedol, že v prípade potreby si potrebné veci vie zabezpečiť. (16) Súd sa oboznámil aj s obsahom mobilného telefónu otca, z ktorého zistil, že otec zaplatil zo svojho účtu platby po 40 € dňa 29.05.2025 a 05.06.2025. (17) Z výpovede matky vyplýva, že iný príjem okrem rodičovského príspevku a prídavku na dieťa nemá, pomáha jej matka. Iné výdavky ako vyplýva z vykonaných dôkazov nemá. Iné vyživovacie povinnosť okrem maloletého nemá. V súčasnosti býva v spoločnej domácnosti s matkou a maloletým. Odkedy poberá rodičovský príspevok, tak dom financuje už len jej matka. Jej výdavky na stravu sú 150 € mesačne, výdavky ktoré uviedla, sú spoločne s matkou. Výdavok, ktorý uviedla na cestovné je za naftu, keď chodí s maloletým na kontrolu alebo na nákup. Vlastní motorové vozidlo Mercedes, rok výroby 2007. Nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Fajčí, mesačne prefajčí 100 €. Zdravotné obmedzenia v súčasnosti nemá. Úvery ani pôžičky nemá, na jej majetok nie sú vedené exekúcie. Otec jej poslal raz výživné vo výške 40 €, iné výživné neposlal, kúpil nejakú hračku, tričko, šiltačku. S otcom spolu volajú. Niekedy spolu komunikovať vedia, niekedy nie. Ona jedine trvá na tom, aby bola prítomná pri styku otca s maloletým, inak mu nechce brániť. Otec môže chodiť za jej prítomnosti aj každý víkend. Maloletý je na ňu od malička naviazaný. Nie je ešte zvyknutý na otca. Na otázku súdu, či otec bol so synom sám bez prítomnosti inej osoby mimo domácnosti, matka uviedla, že ešte nie. Vie si prestaviť, že by bol otec s maloletým nejaký čas aj bez jej prítomnosti. K dennému režimu maloletého matka uviedla, že vstáva okolo 5:00 až 6:00. Nakŕmi ho, jedáva mlieko. Niekedy potom zaspí, niekedy nie. Od 7:00 do 9:00 sa hrávajú. Robieva mu príkrm. Potom chodia von alebo je maloletý v chodítku. Okolo 11:00 chodí spávať. Spáva 1 a pol hodiny. Potom má príkrm, čaj. Ak je dobré počasie, idú von, hrajú sa. Potom si dá mlieko. Večer okolo 18:00 až 18:30 sa kúpu, okolo 19:30 až 20:00 ho dáva spať. Každý víkend chodievajú na návštevu k dedovi. V domácnosti otca ona v poslednej dobe nebola. V súčasnosti nie sú partneri. Otec má plnoletú dcéru, s ktorou mal v minulosti zakázaný styk, matka ho považuje za výbušného (čo on poprel). Matka poprela tvrdenie otca, že chodí brigádovať. Matka nechce tvoriť s otcom spoločnú domácnosť. (18) Otec uviedol, že matka prefajčí minimálne cez 250 €, fajčila aj počas tehotenstva. Matka vôbec neje. Po narodení maloletého zaplatil na účet matky v stovkách eur. Bol s matkou týždeň v pôrodnici, všetko čo potrebovala, tak behal. Nie je pravda, že neprispieval od narodenia. Je ťažké posielať peniaze z Ilavy. Maloletý je podľa neho „nadvyživený“, nemá pohyb. On má skúsenosti s malými deťmi, s jeho dcérou a bratom. Nie je ten, ktorý by nemal toto všetko zvládnuť, veľa vecí vie a zvládne. Okrem invalidného dôchodku žiaden príjem nemá, majetok nevlastní. Vlastní staršie motorové vozidlo. Iné vyživovacie povinnosti nemá, prefajčí 40 až 50 € mesačne. Zdravotný stav mu nebráni pracovať, má pracovnú zmluvu na prácu v Bratislave, kde bude pracovať na týždňovky. Do zahraničia nešiel kvôli
rodine. Zarábať bude spočiatku do 780 € v hrubom. On má skúsenosti s takouto prácou, v minulosti robil zástupcu stavbyvedúceho. Pracoval v celej Európe. Pôžičky, úvery a exekúcie nespláca. Má dlhy v zdravotnej poisťovni, nie je to nič horibilné. Jeho vzťah s matkou je pozitívny, nemá žiadnu zášť, hnev voči matke, skôr len voči okoliu. Boli zasnúbení. On v súčasnosti býva striedavo na adrese trvalého pobytu a na adrese matky. Chodieval sem (k matke maloletého) autobusmi. Pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody bývali spolu s matkou. Po prepustení z výkonu trestu tu býval dva dni, tri dni, potom išiel domov. Matka maloletého nakŕmila po zobudení, prezliekla ho. Raz pomáhal pripravovať mu príkrm. Chodili na prechádzky, fungovali spolu aj s matkou. Namontoval sedačku do matkinho auta. Od minulého utorku pred pojednávaním to takto nefunguje. Vtedy prišla od matky otázka, že ako si to predstavuje, matke volala jej právnička. On povedal, že nijako, lebo nad tým nerozmýšľal. On by chcel bývať spolu s matkou maloletého a s maloletým, ale nejde to. Pre maloletého vo svojej domácnosti nemá pripravené nič. Musí kúpiť postieľku, inak je tam čo treba. On má dcéru, žil v spoločnej domácnosti s bratom, o ktorého sa staral. (19) Súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom matiek rodičov maloletých detí (na preukázanie spochybnenia schopnosti matky starať sa o maloletého), pretože z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by maloletý bol zanedbaný a matka by sa o neho nestarala (č.l. 7, č.l. 51). Túto otázku už nie je potrebné skúmať ďalšími dôkazmi. (20) Vykonať nebolo potrebné ani dokazovanie fotografiami o tom, že maloletý je na otca zvyknutý, súd nemá pochybnosť o tom, že maloletý otca pozná. Ani dokazovanie výpismi z banky nebolo potrebné, otec preukázal, v akej výške výživné po začatí tohto konania zaplatil, ďalšie dokazovanie o prispievaní otca nebolo potrebné. Súd nemá pochybnosť o tom, že otec zaplatil na výživné 80 €. (21) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: (22) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (23) Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (24) Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (25) Podľa § 24 ods. 3 ZR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. (26) Podľa § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(27) Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (28) Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (29) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (30) Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (31) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (32) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (33) Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (34) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (35) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (36) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (37) Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po ich zhodnotení a po aplikácii citovaných právnych predpisov dospel k nasledujúcim záverom. (38) Úlohou súdu v tomto konaní bolo skúmať, či došlo alebo nedošlo k rodičovskej dohode o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností a v prípade negatívneho zistenia posúdiť, či zveriť maloletého do starostlivosti niektorého z rodičov alebo do niektorej formy starostlivosti oboch rodičov, o jeho zastupovaní a spravovaní majetku a o stretávaní druhého z rodičov s maloletým v prípade, ak by bol zverený do starostlivosti jedného z rodičov. (39) V prvom rade súd konštatuje, že k dohode rodičov nedošlo. Preto súd posudzoval najvhodnejšiu formu starostlivosti o maloletého. Otec navrhoval rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti, preto súd skúmal aj vhodnosť tejto formy. Súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že v záujme maloletého je, aby bol v osobnej starostlivosti matky. Matka o neho zabezpečuje sústavnú osobnú starostlivosť už od narodenia. V jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Riadne zabezpečuje stravu maloletého, venuje sa mu, pripravuje mu celý denný režim, navštevuje s ním detskú lekárku. Vzhľadom k nízkemu veku maloletého a k tomu, že podstatnú časť svojho života prežil v starostlivosti matky, bez osobného kontaktu s otcom, nie je vhodné maloletého zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Otec s maloletým trávili doposiaľ minimum času v osobnom kontakte. Otec nemá vo svojej domácnosti zatiaľ pripravené všetky podmienky pre výchovu maloletého. Okrem toho, narozdiel od matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke, sa zamestnal „na týždňovky“ – pracovné turnusy mu teda neumožňujú riadne a sústavne vykonávať starostlivosť o maloletého. Preto nie je striedavá osobná starostlivosť v tomto prípade namieste. (40) O zastupovaní a spravovaní majetku maloletého súd rozhodol tak, že obaja rodičia ho budú zastupovať a spravovať jeho majetok. Obaja rodičia sú spôsobilí na právne úkony a obaja uviedli, že spolu komunikujú. Nebol zistený žiaden dôvod ktoréhokoľvek z nich vylúčiť z rodičovského práva maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. (41) Keďže bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky, je potrebné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti otca k nemu. Súd vychádzal z potenciálnych príjmov otca, ktoré je objektívne schopný dosiahnuť. V súčasnosti, po prepustení z výkonu trestu, ešte nevykonával žiadnu prácu, nevykonával ani živnosť. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok takmer 200 € mesačne. Nemá ale žiadne zdravotné obmedzenie, ktoré by mu bránilo pracovať. Preto súd pri rozhodovaní o výživnom vychádza z toho, že je v možnostiach otca zamestnať sa a dosahovať príjem aspoň na úrovni ním uvedených
780 € v hrubom. Ak sa k tomuto príjmu pripočíta príjem z invalidného dôchodku, tak je otec schopný dosiahnuť príjem cca 725 € mesačne v čistom. Pri takomto príjme súd považuje za primerané výživné na maloletého zodpovedajúce 15% z tohto príjmu, čo je po zaokrúhlení nahor v prospech maloletého 110 € mesačne. Preto súd, aj napriek návrhu matky priznať výživné sumou 100 € mesačne, rozhodol o vyživovacej povinnosti otca v sume 110 € mesačne. Splatnosť súd určil na polovicu mesiaca, pričom otec bude povinný výživné platiť k rukám matky, ktorá zabezpečuje sústavnú starostlivosť o maloletého. Účinnosť určenia vyživovacej povinnosti súd viazal na začatie tohto konania, pretože žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa na spätné určenie výživného zistený (ani tvrdený) nebol. (42) Keďže výživné bolo učené spätne od začatia konania, v čase vyhlásenia tohto rozsudku už časť výživného nadobudla splatnosť. Ide o výživné za obdobie od 28.11.2024 do 09.06.2025, pri sume 110 € mesačne. Za 4 dni mesiaca november 2024, 14 dní mesiaca december 2024 a pri výživnom splatnom 15.12., 15.01, 15.02., 15.03., 15.04. a 15.05.2025, teda (4 dni x 110 € / 30 dní) + (14 dní x 110 € / 31 dní) + 6 x 110 € = 724,35 €. Otec preukázal zaplatenie výživného 2 x 40 €, tieto sumy súd od zročného výživného odrátal. Ostáva mu teda za uvedené obdobie zaplatiť ešte 644,35 €. Vzhľadom k výške tejto sumy, prihliadajúc na súčasné potenciálne príjmy otca, súd umožnil otcovi splatiť zročné výživné v dlhšej ako zákonnej lehote, ktorú určil tak, že otec bude zročné výživné splácať v termínoch splatnosti bežného výživného, a to v splátkach najmenej po 20 € mesačne. Zročné výživné bude splatené najneskôr do troch rokov s tým, že otcovi nič nebráni splatiť ho aj skôr. Takýmto spôsobom sa ani otec nedostane do hmotnej núdze, ani maloletý neutrpí nenapraviteľnú ujmu. (43) O stretávaní otca s maloletým súd rozhodol tak, aby si mohli vytvoriť a prehlbovať vzájomný vzťah. Keďže otec pracuje na týždňovky, môže sa s maloletým stretávať len počas víkendov. Je dôležité, aby si na seba mohli vzájomne zvyknúť, preto súd upravil stretávanie otca s maloletým na každý víkendový deň, teda aj na sobotu, aj na nedeľu. Keďže vzťah medzi nimi zatiaľ nemal možnosť dostatočne sa vybudovať, je potrebné, aby k jeho budovaniu a prehlbovaniu dochádzalo postupne. Preto sú zatiaľ potrebné kratšie doby stretávania otca s maloletým. Takýmto spôsobom budú mať možnosť tráviť plnohodnotne spolu čas a zároveň sa nezasiahne neprimerane do denného režimu maloletého. Preto súd upravil stretávanie na tri hodiny v sobotu a na tri hodiny v nedeľu, pričom v jednom dni to bude v popoludňajších hodinách a v druhom v dopoludňajších. Stretávanie maloletého s otcom s prespatím v jeho domácnosti zatiaľ do úvahy neprichádza – jednak ich vzťah zatiaľ nie je dostatočne hlboký a jednak na to otec zatiaľ nemá vytvorené vhodné podmienky. Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že nepovažuje za nevyhnutnú prítomnosť matky na týchto stretnutiach. Počas troch hodín bude otec schopný sa o maloletého postarať, tým viac, že matka má povinnosť maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť. Otec bude mať možnosť maloletého vziať von, hrať sa s ním či inak sa mu venovať. Maloletý si tak navykne na to, že môže byť v jeho prítomnosti aj bez prítomnosti matky a do budúcna sa tak môže vytvoriť vhodný základ pre intenzívnejšie stretávanie otca s maloletým. Je samozrejmé, že ak by sa takáto úprava styku neosvedčila, ktorýkoľvek z rodičov môže dať návrh na súd na jeho zmenu. (44) Konanie o určenie, ktorý z rodičov bude poberať prídavky na dieťa a daňový bonus súd zastavil, pretože jednak o týchto otázkach nemá právomoc rozhodovať (nejde o rodičovské práva a povinnosti vyplývajúce zo Zákona o rodine, ale ide o otázky správno-právne, vyplývajúce z predpisov sociálneho zabezpečenia, respektíve z predpisov daňových), ale aj v tejto časti matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že na rozhodnutí netrvajú (§ 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov). (45) Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. (46) V tomto konaní bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo rozhodnuté o ponechaní maloletého v starostlivosti matky a o dočasnej vyživovacej povinnosti otca. Keďže o oboch otázkach súd v tomto rozsudku definitívne rozhodol, odpadol dôvod, pre ktorý bolo neodkladné opatrenia nariadené. Preto ho súd s poukazom na § 363 CMP zrušil. Neodkladné opatrenie o starostlivosti o maloletého súd zrušil s účinnosťou od právoplatnosti výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, lebo vtedy dochádza k definitívnej úprave pomerov maloletého a o vyživovacej povinnosti s účinnosťou od vykonateľnosti rozhodnutia o vyživovacej povinnosti otca v tomto rozsudku, teda od doručenia tohto rozsudku otcovi. Už vtedy totiž má povinnosť platiť výživné vo výške určenej týmto rozsudkom. (47) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (48) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
(49) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (50) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. Civilného mimosporového poriadku. Súd v prípade výkonu rozhodnutia môže odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť, a postará sa o jeho odovzdanie tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.