Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24CoE-15-2021.pdf
PDF · 83.4 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoE/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Andrea Dudášová, v exekučnej veci v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnému: O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, Z. M., pre vymoženie 2.548,20 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 48819/18, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Er/1026/2014-24 zo dňa 18.08.2017 v spojení s dopĺňacím uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 11Er/1026/2014-70 zo dňa 24.03.2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
II. Povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie.
2. Napadnuté uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 9a, § 39 ods. 4, § 196, § 200 ods. 5, § 243f ods. 1, 3, 5 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 17 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, § 225 ods. 1 a 2, § 234 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že v predmetnej veci je exekučným titulom zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V, č. k. 3Zm/698/2013-12. Exekúcia bola vykonávaná na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Nakoľko v danom prípade na strane povinného vystupuje fyzická osoba, aj keď v pozícii podnikateľa, súd prvej inštancie postupoval podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia a zmenkový vzťah oprávneného s povinným preskúmal. V tomto konaní mal oprávnený povinnosť postupovať podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku a návrh na vykonanie exekúcie doplniť podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že oprávnený predložil súdu podanie označené ako „doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie“, ku ktorému pripojil Zmluvu o úvere č. 168631-31034 zo dňa 08.04.2013. Súd prvej inštancie po preskúmaní podania oprávneného zistil, že toto bolo podané v zákonom stanovenej lehote, čo sa však týka ďalších náležitostí, súd prvej inštancie dospel k záveru, že oprávnený nesplnil povinnosti uvedené v ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie mal za to, že splnenie zákonných podmienok vyjadrených v ust. § 39 ods. 4 spočíva v tom, že oprávnený okrem pôvodného právneho vzťahu opíše aj spôsob vzniku samotného zmenkového vzťahu, t. j. spôsob
vystavenia zmenky a pokiaľ ide o blankozmenku spôsob vyplnenia zmenky. V danom prípade však tieto podmienky splnené neboli, pretože súd prvej inštancie zistil nedostatky tak pri opísaní vlastného právneho vzťahu, ako aj pri predložení dôkazov. Z obsahu predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že veriteľ (oprávnený) poskytol povinnému ako dlžníkovi na účely jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 1.644 Eur. Pokiaľ sa však týka exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu, ten ukladá odporcovi, t. j. povinnému zaplatiť zmenkovú sumu vo výške 2.548,20 Eur spolu s príslušenstvom. Exekučnému súdu teda nebolo preukázané, ako oprávnený dospel k tejto sume, z čoho zmenková suma pozostáva, či podkladom pre zmenkové konanie boli právne vzťahy vyplývajúce práve z tejto zmluvy o úvere. Porovnaním obsahu predloženej Zmluvy o úvere č. 168631-31034 s obsahom zmenkového platobného rozkazu č.k. 3Zm/698/2013-12 uvedené nebolo možné konštatovať. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaniach v ktorých sa zo zákona vyžaduje doplnenie podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku nepostačuje, ak oprávnený reagoval - napísal podanie adresované súdu, ale nesplnil tie povinnosti, ktoré mu uložil zákon, teda nepreukázal to, čo preukázať v stanovenej lehote mal. Súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku a tiež v súlade so stanoviskom č. 1/2016 občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Trnave a exekúciu v celom rozsahu zastavil.
4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na pokračovanie v exekúcii. Zároveň navrhol, aby odvolací súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 143,62 Eur. Oprávnený má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V podrobných dôvodoch odvolania predovšetkým uviedol, že dňa 04.01.2016, t. j. v zákonom stanovenej lehote doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného (záväzkového) vzťahu s povinným a zároveň predložil na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy a to Zmluvu o úvere č. 168631-31034 zo dňa 08.04.2013. Zdôraznil, že doplnenie návrhu považuje v rozsahu týkajúcom sa opísania vlastného vzťahu s povinným za správne a nesporné a povinnosť podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku za splnenú.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou či ide o rozhodnutie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355, § 357 CSP a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je nevyhnutné odmietnuť (§ 386 písm. c) CSP).
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.7.2016 do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Taxatívny výpočet uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v ustanovení § 357 CSP. Ďalšie uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné ustanovuje Exekučný poriadok pri jednotlivých inštitútoch v exekučnom konaní.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
14. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
15. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
16. V súvislosti s odvolaním podaným voči zastaveniu exekúcie odvolací súd uvádza, že je nutné vychádzať s citovaných ustanovení § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.03.2017 v spojení s ustanovením § 355 ods. 2 CSP s poukazom na § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení k 31.03.2017. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku (v znení k 31.3.2017) nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zastavení exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku. Z uvedeného potom vyplýva, že proti tomuto rozhodnutiu Exekučný poriadok odvolanie nepripúšťa.
17. Neprípustnosť odvolania tak znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.
18. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že oprávnený odvolaním napadol uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým uznesením exekúcia bola zastavená, pritom bol v napadnutom uznesení aj správne poučený, že proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné. Ak ho napriek tomu podal, nie je takéto odvolanie podľa už vyššie citovaných ustanovení prípustné (§ 355 ods. 2 CSP a contrario).
19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolanie oprávneného tak smeruje proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa a nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd podané odvolanie s použitím ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal odvolacími námietkami oprávneného, pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.
20. Vzhľadom na to odvolací súd neprípustné odvolanie oprávneného proti uzneseniu súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté analogicky ako pri zastavení konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a contrario CSP, pretože výsledok odvolacieho konania obdobný jeho zastaveniu podaním odvolania, proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, zavinil oprávnený. Hoci oprávnený podaním odvolania zavinil, že sa konanie skončilo jeho odmietnutím, povinnému ani súdnemu exekútorovi žiadne trovy exekúcie nevznikli, preto im odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).